Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-11-2021.pdf
PDF · 123.7 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu H.. O. X., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom E. S.U. XXX/X, J. Z., zastúpeného JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš proti žalovanej H.. Q. X., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom E.Ň. S. XXX/X, J. Z., o zaplatenie 3.150 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.050 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnom rozsahu konanie z a s ta v u j e . III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo 16. 4. 2021, doručenou na tunajší súd 19. 4. 2021 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 3.150 eur. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom bytu č. X, nachádzajúceho sa v podkroví, vo vchode č. X, O. P. W.. Č.. XXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 625/2, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 216 m2, k. ú. J. Z., obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, s príslušným spoluvlastníckym podielom žalobcu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu a jeho príslušenstve v rozsahu 7731/49544 a so spoluvlastníckym podielom na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 625/2 v rozsahu 7731/49544, ako aj vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1 na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 625/11, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 95 m2, zapísanom na liste vlastníctva Č.. XXXX, S.. Ú.. J. Hrádok, obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš a vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/6 na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 625/1, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 715 m2, k. ú. J. Z., obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX. Tieto nehnuteľnosti, resp. podiely na nich nadobudol žalobca titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. : 22C/27/2019 zo 4. 8. 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. 8. 2020. Tieto nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu užíva žalovaná aj po právoplatnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. od 1. 9. 2020 až doposiaľ, bez nájomnej zmluvy. V dôsledku toho je žalobcovi znemožnené užívať tieto nehnuteľnosti, resp. prenajať ich tretej osobe. Preto vzniklo žalobcovi právo domáhať sa voči žalovanej náhrady za užívanie jeho nehnuteľností. Náhrada za užívanie nehnuteľností predstavuje sumu 450 eur mesačne, čo zodpovedá cene obvyklého nájomného za rovnaké alebo obdobné nehnuteľnosti. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za užívanie týchto nehnuteľností za obdobie od 1. 9. 2020 do 31. 3. 2021, teda vo výške 3.150 eur (7 mesiacov x 450 eur.) Žalovaná za uvedené obdobie nezaplatila žalobcovi žiadnu náhradu za užívanie uvedených nehnuteľností a nezaplatila mu ani žiadne náklady spojené s užívaním týchto nehnuteľností. Žalobca písomným podaním z 27. 2. 2021 vyzval žalovanú, aby mu
uhradila dlh, ktorý v tom čase voči nemu mala (vo výške 2.700 eur), a to za obdobie od 1. 9. 2020 do 28. 2. 2021. Žalovanej bola táto výzva doručená 27. 2. 2021, čo vyplýva aj z jej mailovej správy z 27. 2. 2021, doručenej žalobcovi, avšak dlžnú sumu v určenom termíne (do 14. 3. 2021) neuhradila. Ďalšou mailovou správou z 13. 3. 2021 žalovaná požiadala žalobcu o odklad platby, na čo jej tento mailom z 18. 3. 2021 oznámil, že jej túto lehotu predlžuje do 31. 3. 2021. Ku dňu podania žaloby však žalovaná dlžnú sumu neuhradila a neuhradila ani ďalšiu dlžnú sumu za mesiac marec 2021, čím tak ku podaniu žaloby jej dlh voči žalobcovi predstavoval sumu 3.150 eur, ktorú si v tomto konaní žalobca uplatňuje.
2. Vo vyjadrení k žalobe (v odpore voči vydanému platobnému rozkazu) z 12. 5. 2021, doručenej na tunajší súd 14. 5. 2021 žalovaná uviedla, že uznáva žalobou uplatnený nárok len čiastočne, pričom dodala, že v byte, ktorý užíva bez nájomnej zmluvy, ktorý patrí žalobcovi býva aj s ich troma spoločnými maloletými deťmi, ktoré sú od rozvodu zverené do jej starostlivosti. Byt pôvodne patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom k jeho vyporiadaniu došlo na základe uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. : 22C/27/2019 zo 4. 8. 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. 8. 2020. Žalovaná poprela, že žalobcovi neplatila žiadne náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti. Za september 2020 ju žiadal žalobca najskôr uhradiť len sumu 112,14 eur, ktorá predstavovala náklady za užívanie bytu súvisiace s energiami a poplatkami do fondu opráv. Od septembra 2020 do decembra 2020 celkovo žalovaná zaplatila v prospech žalobcu sumu 865,56 eur, avšak túto sumu jej žalobca vrátil s odôvodnením, že požaduje sumu 450 eur mesačne, a preto žalovaná prestala ďalšie platby žalobcovi posielať. Okrem toho si žalovaná platí každý mesiac poplatky za internet od spoločnosti Fibris vo výške 10 eur mesačne a koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eur mesačne. Nájomnú zmluvu so žalobcom žalovaná nepodpísala, nakoľko nesúhlasila s ním požadovanou sumu vo výške 450 eur mesačne. Na základe informácií z Mestského úradu v Liptovskom Hrádku zistila, že ceny za prenájom podobných bytov sa pohybujú vo výške 2,73 za 1 m2 podlahovej plochy. Pri podlahovej ploche bytu, ktorý patrí žalobcovi, v ktorom žalovaná žije aj s maloletými deťmi v rozsahu 77,31 m2, by tak nájomné predstavovalo 211,05 eur mesačne (bez nákladov súvisiacich s užívaním bytu.) Ostatné mesačné poplatky za užívanie bytu predstavujú platby za elektrickú energiu vo výške 27 eur, platby za dodávku plynu vo výške 33 eur, platby za dodávku vody vo výške 30 eur, platby za Skylink vo výške 5,83 eur, čo spolu činí 95,80 eur. Poplatky za výkon funkcie zástupcu vlastníkov, poistné a fond opráv predstavujú mesačne 40 eur, pričom tieto výdavky by mal znášať vlastník bytu. Platby za internetové služby od spoločnosti Fibris vo výške 10 eur mesačne a poplatky za RTVS vo výške 4,64 eur mesačne platí žalovaná. Žalovaná nežije v uvedenom byte sama, ale spolu s ich troma maloletými spoločnými deťmi, pričom výška výživného na deti nebola od rozvodu upravovaná a nezohľadňuje náklady na bývanie, ktoré žalobca požaduje. Vzhľadom na uveden, žalovaná nesúhlasí so žalobcom požadovanou sumou nájomného vo výške 450 eur mesačne a je ochotná mu zaplatiť za užívanie bytu a služby spojené s užívaním bytu primeranú sumu, ktorá by zohľadnila, že v byte býva aj s ich spoločnými troma maloletými deťmi. V uvedenej nehnuteľnosti sa nachádza zariadenie, ktoré patrí do jej výlučného vlastníctva, a to práčka, chladnička s mrazničkou, obývacia stena, televízor, kuchynský stôl so stoličkami, zariadenie v detskej izbe, a teda žalobca jej neprenajíma plne zariadený byt. K vyporiadaniu BSM došlo krátko pred začiatkom školského roka, kedy žalovaná nemala čas riešiť presťahovanie do inej nehnuteľnosti, navyše na výplatok od žalobcu musela čakať do decembra 2020, s tým, že zvyšok sumy výplatku má žalobca ešte doplatiť v auguste 2021. Od januára do februára tohto roku sa žalovaná s deťmi v byte takmer nezdržiavala, nakoľko ostali v karanténe u jej rodičov na východe Slovenska kvôli ochoreniu Covid-19. V predmetnom byte sa žalovaná zdržiava s deťmi z dôvodu, že k vyporiadaniu BSM došlo krátko pred začiatkom školského roka, presťahovanie do inej nehnuteľnosti by už nestihli a tiež preto, že čaká na doplatenie výplatku z bytu od žalobcu a na pojednávanie vo veci súhlasu žalobcu s jej presťahovaním do iného mesta, kde sú lacnejšie byty a môže si kúpiť vlastnú nehnuteľnosť bez toho, aby zbytočne utrácali peniaze na nájom a investíciu do cudzej nehnuteľnosti.
3. V replike z 15. 6. 2021, doručenej na tunajší súd 15. 6. 2021 žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovanej k žalobe považuje za nedôvodné a účelové. Jeho žaloba je dôvodná, pričom samotná žalovaná uznala žalobu za čiastočne dôvodnú. Takisto žalovaná potvrdila jeho skutkové tvrdenia, že v byte býva bez nájomnej zmluvy. Žalovaná je pritom povinná uhrádzať primeranú náhradu za užívanie nehnuteľností uvedených v žalobe pozostávajúcu z platieb spojených s užívaním bytu a náhrady zodpovedajúcej tomuto užívaniu. Žalovaná mu síce uhradila určitú sumu, avšak túto sumu jej vrátil (čo potvrdila aj samotná žalovaná), pretože medzi nimi nedošlo k uzatvoreniu nájomného vzťahu a k dohode o výške nájomného, napriek tomu, že sa to pokúšali riešiť cestou mediačného konania. Žalobca navrhol žalovanej uzatvorenie nájomnej zmluvy s výškou nájomného 450 eur mesačne, s tým, že by v tejto sume
boli zahrnuté aj všetky náklady a energie, ktoré sa na uvedený byt vzťahujú. Žalovaná však túto nájomnú zmluvu nepodpísala, nakoľko nesúhlasila s navrhnutou výškou nájomného, teda s výškou celkovej odplaty za užívanie bytu, vrátane energií. Pokiaľ ide o žalovanej poukaz na informáciu z Mestského úradu v Liptovskom Hrádku o výške nájomného v podobných bytoch (v sume 2,73 eur za 1 m2 podlahovej plochy bytu, čo by vzhľadom na veľkosť bytu, ktorého je žalobca vlastníkom predstavovalo 211,05 eur mesačne, bez nákladov súvisiacich s užívaním bytu), žalobca uviedol, že toto skutkové tvrdenie popiera, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu nemožno porovnávať s mestskými bytmi, ktoré sú sociálnymi bytmi, v základnom vybavení a v základnom štandarde. Predmetný byt je nadštandardný, čo sa týka lokality a možností jeho využitia. Ide o byt, ktorý možno prenajať minimálne za sumu 450 eur mesačne. Navyše uvedený byt je plne zariadený, avšak v prípade spomínaných mestských bytov zariadenie absentuje. Následne žalobca v replike uvádzal podrobné skutkové tvrdenia o výške svojich úhrad spojených s užívaním bytu a ďalších nákladov súvisiacich s predmetným bytom (elektrina, plyn, satelit, platby do fondu opráv, splátky na hypotéku na uvedený byt, poplatky na RTVS a poistné), čím chcel poprieť skutkové tvrdenia žalovanej o tom, že náklady spojené s užívaním bytu predstavujú len sumu 95,80 eur a že poplatky za správu sú len 40 eur mesačne, a taktiež odmietol tvrdenie žalovanej, že náklady spojené so správou si má hradiť vlastník bytu sám. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že v byte žije sama s ich spoločnými troma maloletými deťmi žalobca poukázal na to, že riadne a včas platí výživné. Ak by žalovaná chcela, už dávno by si požiadala o pridelenie mestského bytu, ktorý však nespĺňa nadštandard jeho bytu. Žalobca odmietol tvrdenie žalovanej, že na výšku náhrady má vplyv skutočnosť, že v byte býva s ich troma spoločnými maloletými deťmi a že výživné na maloleté deti je od rozvodu vo výške 450 eur mesačne. Aj z podania žalovanej je preukázané, že k dohode o nájomnom medzi stranami sporu nedošlo. V nehnuteľnosti sa nachádza aj zariadenie, ktoré patrí žalovanej, avšak nachádza sa tam aj množstvo vecí patriacich do jeho výlučného vlastníctva, ako je zariadenie pivnice, zariadenie kuchyne, sedacia súprava s kreslom a taburetkou, nábytok v spálni, a iné zariadenie, ktoré žalovaná spolu s bytom užíva. Pokiaľ ide o zariadenie detskej izby, toto nebolo ani predmetom vyporiadania BSM, keďže ide o veci súvisiace s potrebami maloletých detí, ktoré boli zakúpené za trvania manželstva a tieto zostali maloletým deťom. V prípade námietky žalovanej, že v byte sa nachádza aj jej zariadenie, treba poukázať na to, že keby si prenajala mestský byt, všetko zariadenie by si musela zabezpečiť sama, pričom v jeho byte veľkú časť zariadenia už má. Okrem bytu však užíva aj vlastné garážové státie, ktoré je takisto v jeho vlastníctve a tiež užíva dvor bytovky, ktorý má žalobca v podielovom spoluvlastníctve s ďalšími obyvateľmi bytového domu. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že od januára do februára roku 2021 sa v byte takmer nezdržiavala z dôvodu jej pobytu v karanténe s maloletými deťmi, tak táto skutočnosť podľa žalobcu nemá žiaden vplyv na danú vec, keďže tieto nehnuteľnosti neužívala z dôvodov na jej strane, z dôvodu jej vlastného rozhodnutia tráviť čas mimo bytu, pričom po túto dobu sa v byte nachádzali všetky jej veci a teda nešlo o opustenie nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalobca má žalovanej ešte doplatiť časť výplatku z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov takisto nemá vplyv na túto vec a rovnako ani na jej sťahovanie. Pokiaľ ide o presťahovanie, prebieha konanie o udelenie súhlasu súdu s presťahovaním maloletých detí (žalobca na to nedal súhlas), pričom so sťahovaním nie sú stotožnené ani maloleté deti. Za účelom preukázania skutkových tvrdení o výške primeranej náhrady za užívanie bytu v sume 450 eur žalobca predložil ako listinné dôkazy potvrdenie realitnej kancelárie REALITNÁ KANCELÁRIA SPIRIT, s.r.o. z 9. 6. 2021, potvrdenie realitnej kancelárie PRONIMA s.r.o. z 9. 6. 2021 a potvrdenie realitnej kancelárie Directreal - LMCity s.r.o. z 8. 6. 2021. Pre prípad, ak bude žalovaná aj naďalej rozporovať výšku primeranej mesačnej náhrady za užívanie predmetného bytu za žalované obdobie, navrhol žalobca, aby bol do konania pribratý znalec z odboru oceňovania nehnuteľností a náhrad za užívanie, ktorý by určil výšku primeranej náhrady za užívanie jeho nehnuteľnosti zo strany žalovanej za obdobie od 1. 9. 2020 do 31. 3. 2021. V tejto súvislosti žalobca navrhol, aby súd zaviazal na úhradu preddavku na znalecké dokazovanie žalovanú. Na záver repliky žalobca zobral späť žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 2.100 eur, a to vzhľadom na to, že 1. 6. 2021 mu žalovaná uhradila sumu 2.700 eur, pričom v poznámke pre prijímateľa uviedla „nájomné a energia september 2020 až máj 2021“, čiže podľa žalobcu sa jedná o platbu za 9 mesiacov, t.j. o platbu nájomného 300 eur za jeden mesiac. Celková výška žalobcom uplatňovaná výška žalovanej istiny (po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby) predstavuje sumu 1.050 eur, a to z titulu neuhradenej náhrady za obdobie od septembra 2020 do marca 2021.
4. V duplike zo 16. 9. 2021, doručenej na tunajší súd 20. 9. 2021 žalovaná poukázala na obsah svojho vyjadrenia k žalobe a doplnila, že vychádzajúc z informácie z Mestského úradu v Liptovskom Hrádku by mala byť stanovená náhrada za užívanie bytu vo výške 211,05 eur mesačne. Náhradu za služby spojené s užívaním bytu vo výške 95,80 mesačne (elektrina 27 eur, plyn 33 eur, vodné a stočné 30 eur, Skylink
5,80 eur) považuje za primerané. Vychádzala pritom z odplaty za plnenia spojené s užívaním bytov vo vlastníctve mesta, kde vykonáva správu spoločnosť B.Y.P., s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 141, Liptovský Hrádok. Povinnosťou prenajímateľa - vlastníka nehnuteľnosti je aj platiť náklady na správu domu a fond opráv. Platby za RTVS vo výške 4,64 eur mesačne a internet od Fibrisu 10 eur mesačne si platí žalovaná sama. V januári až februári tohto roku sa v byte žalobcu nezdržiavala z dôvodu jej neželanej a povinnej karantény u rodičov kvôli ochoreniu Covid-19, ale napriek tomu poslala spomínané platby za internet a RTVS. Žalovaná uznala, že napriek tomu, že ide o byt vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a že bývalý manžel si preto môže ubytovať v tomto byte aj cudzích nájomníkov a môže si byt prenajať aj za vyššiu cenu, mali by sa vziať do úvahy aj dobré mravy, že ide o bývanie aj jeho troch vlastných maloletých detí. Žalovaná sa snažila vyriešiť ich bývanie cestou výhodnejšieho bývania u svojej mamy, avšak žalobca nesúhlasil s ich presťahovaním, pretože nie je ochotný dochádzať za deťmi a súčasne nie je ochotný strpieť ich v jeho byte za primeranú cenu, čo považuje žalovaná za vydieranie. Takto ich dostal do situácie, keď ich drží v byte, pretože im neudelil súhlas na presťahovanie, pričom oni nie sú schopní sa presťahovať inam, resp. kúpiť si inú nehnuteľnosť, pretože jeho výplatok z vyporiadania BSM im nestačí na kúpu vlastného bývania, keďže ceny bytov neustále rastú a v meste Liptovský Hrádok je veľmi málo bytov v prenájme. Žalovaná sa snažila vec riešiť aj cestou mestského nájomného bytu, podala si žiadosť o pridelenie mestského bytu v Liptovskom Hrádku, ako aj v Liptovskej Porúbke. K predmetnému bytu patrí aj dvor, ktorý však s deťmi neužíva na oddychové účely. Tento pozemok, kde sa nachádza trávnatá plocha, skalka a záhon s kríkmi je po dohode s ostatnými nájomníkmi bytovky pridelený k užívaniu bytu, ktorý patril do BSM, avšak nájomníci súhlasili s užívaním tohto pozemku pod podmienkou, že o pozemok sa bude riadne starať a bude udržiavaný. Od rozvodu, počas 5 rokov sa bývalý manžel ani raz o tento pozemok nestaral, kosí ho žalovaná a takisto orezáva kríky, teda povinnosti, ktoré mu vyplývajú z vlastníctva spoluvlastníckeho podielu na tomto pozemku vykonáva za neho žalovaná. Rovnako žalovaná upratáva priestory, kde je vlastné garážové státie. Auto vlastní žalovaná iba od marca tohto roku a nevie si prestaviť prečo by mala parkovať niekde na ulici, keď rovnako prispela na stavbu prístrešku pre auto, ktorý paradoxne jej bývalý manžel vo výplatku nezohľadnil. Okrem vlastného garážového státia majú možnosť parkovať aj na spoločnom dvore, kde parkujú aj iní nájomníci, avšak bývalý manžel sa nepostaral o to, aby to bolo riadne doložené písomnou dohodou s ostatnými nájomníkmi. Pokiaľ ide o nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu, tak tie žalovaná riadne a včas uhradí. Okrem toho sa stará o rôzne opravy v byte, ktoré by mali byť v kompetencii majiteľa nehnuteľnosti napr. sama musela zariaďovať opravy kotla a vodovodných batérií. Od bývalého manžela očakávala spoluprácu a riešenie bytovej otázky ich spoločných detí.
5. Na pojednávaní 16. 11. 2021 žalobca zopakoval obsah svojich dovtedajších písomných podaní a doplnil, že žalovaná uvádza viacero skutočností, ktoré nemajú relevanciu v tomto konaní. Pokiaľ sa žalovaná odvoláva na to, že v byte žije s ich troma spoločnými maloletými deťmi, o ktoré sa stará, tak žalobca si plní riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom vo výške 520 eur mesačne a je ochotný prispievať aj na ich ďalšie výdavky. V rámci vyporiadania BSM (súdom schváleného zmieru) žalovaná súhlasila s nadobudnutím bytu do vlastníctva žalobcu ako aj s výškou výplatku. V danom prípade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu nebolo možné priznať náhradu trov konania, pričom je v jej finančných a majetkových schopnostiach náhradu trov konania uhradiť, pričom poukázal na výšky výplatku v sume 24.000 eur, ktorý jej žalobca z titulu vyporiadania BSM vyplatil.
6. Na pojednávaní 16. 11. 2021 žalovaná zopakovala svoje vyjadrenie z dovtedajších písomných podaní, a dodala, že žalobca nadobudol byt len vďaka jej ochotne dohodnúť sa pri vyporiadaní BSM. V konaní v podstate obhajuje záujmy ich spoločných detí, pretože v tomto byte ide o ich domov, navštevujú odtiaľ školu, krúžky a pod. Z získaný výplatok si nemôže dovoliť kúpiť inú nehnuteľnosť. Stanoviská realitných kancelárií nie sú pre žalovanú záväzné, pretože sa týkajú cudzích ľudí a nezohľadňujú dobré mravy. Pred podpísaním dohody o vyporiadaní BSM sa so žalobcom bavili o výške nájmu, za ktorý ju nechá bývať v tomto byte, pričom sa bavili o sume od 350 eur do 400 eur, nie o sume 450 eur a to bola podmienka jej podpisu dohody. Žalovaná je ochotná akceptovať sumu 300 eur mesačne za užívanie bytu, vrátane energií.
7. Na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným relevantným skutkovým zisteniam.
8. V konaní nebolo sporné (pre nepopretie protistranou podľa § 151 CSP, resp. pre zhodnosť skutkových tvrdení strán sporu podľa § 186 ods. 2 CSP), že žalobca je (spolu) vlastník nehnuteľností uvedených v žalobe, a že sa ním stal na základe vyporiadania BSM uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. : 22C/27/2019 zo 4. 8. 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. 8. 2020. Takisto nebolo sporné, že žalovaná užíva tieto nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy, resp. iného právneho titulu aj po právoplatnom vyporiadaní BSM, od kedy pripadli do vlastníctva žalobcu (od 1. 9. 2020) až doposiaľ, čím je žalobcovi znemožnené užívať tieto nehnuteľnosti, resp. ich prenajímať tretím osobám, ako aj to, že od januára až do februára 2021 sa v týchto nehnuteľnostiach žalovaná nezdržovala, nakoľko bola v karanténe u svojich rodičov na východnom Slovensku Rovnako nebolo sporné, že za obdobie neoprávneného užívania týchto nehnuteľností od 1. 9. 2020 do 31. 3. 2021 žalovaná doteraz žalobcovi nezaplatila žiadnu úhradu za užívanie týchto nehnuteľností (nájomné.) vo vzťahu k nesporným skutkovým tvrdeniam sa dokazovanie nevykonáva a súd si ich osvojí ako zistený skutkový stav.
9. Za sporné (relevantné) skutočnosti bolo možné mať len to, aká je výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu, pretože kým žalovaná tvrdila, že ide o sumu 211,05 eur (bez energií), tak žalobca tvrdil, že táto suma je vyššia, pričom uvádzal, že celková suma obvyklého nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, predstavuje spolu 450 eur mesačne. Preto iba vo vzťahu k tejto relevantnej spornej skutočnosti súd vykonal na pojednávaní 16. 11. 2021 dokazovanie.
10. Z e-mailovej komunikácie medzi žalovanou a zamestnankyňou Mestského úradu v Liptovskom Hrádku Q. Z. z 12. 5. 2021 (na č.l. 56) súd zistil, že priemerná cena mesačného nájmu v 260 nájomných mestských bytoch mesta Liptovský Hrádok, bežného štandardu, postavených s podporou štátu podľa zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní je 2,73 za 1 m2.
11. Z písomného potvrdenia mesta Liptovský Hrádok z 9. 11. 2021 (na č.l. 101) vyplynula obsahovo totožná informácia ako z vyššie uvedenej mailovej komunikácie.
12. Z písomného potvrdenia realitnej kancelárie PRONIMA s.r.o., so sídlom Žiar č. 4, IČO : 46868992 z 9. 6. 2021,mal súd preukázané, že obvyklá cena za prenájom pri nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto sporu je 460 eur.
13. Z písomného potvrdenia realitnej kancelárie Directreal LMCity, so sídlom Námestie osloboditeľov 32, Liptovský Mikuláš z 8. 6. 2021 mal súd preukázané, že odhadovaná obvyklá cena za prenájom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu predstavuje 450 eur mesačne.
14. Takto zistený relevantný skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.
15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
16. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
18. Podľa § 686 ods. 1, prvej vety OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu.
19. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
20. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
21. Na úvod právneho posúdenia treba povedať, že žalobca sa v žalobe domáhal náhrady za užívanie jeho nehnuteľnosti vo výške 450 eur mesačne, čo podľa neho zodpovedá cene obvyklého nájomného
za rovnaké alebo obdobné nehnuteľnosti, pričom dodal, že žalovaná za obdobie od 1. 9. 2020 do 31. 3. 2021 nezaplatila žalobcovi žiadnu náhradu za užívanie uvedených nehnuteľností a neplatila ani žiadne náklady spojené s jej užívaním nehnuteľnosti. Vychádzajúc iba z obsahu odôvodnenia tejto žaloby by sa tak mohlo zdať, že žalobca (keďže v žalobe neuviedol žiadnu právnu kvalifikáciu, čo však nebola jeho povinnosť) sa domáhal iba nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získala žalovaná titulom neoprávneného užívania jeho nehnuteľností v uvedenom období, teda iba náhrady za užívanie uvedených nehnuteľností bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 OZ v spojení s § 458 ods. 1 OZ vo výške obvyklého nájomného plateného v danom čase a mieste za rovnaký alebo obdobný predmet nájmu. Z uvedeného dodatku, že žalovaná za požadované obdobie nezaplatila žalobcovi žiadnu náhradu za užívanie uvedených nehnuteľností a ani žiadne náklady spojené s ich užívaním, by sa tiež mohlo zdať, že žalobca si uvedomuje rozdiel medzi náhradou za užívanie nehnuteľností a nákladmi za plnenia spojené s užívaním nehnuteľností, avšak v replike z 15. 6. 2021 už žalobca odrazu začal tvrdiť, že náhrada za užívanie nehnuteľností v jeho vlastníctve vo výške 450 eur pozostáva okrem náhrady zodpovedajúcej užívaniu týchto nehnuteľností aj z platieb spojených s užívaním bytu (energie a ostatné náklady spojené s užívaním bytu.) Súd vychádzajúc z tohto dodatočného spresnenia skutkového základu žalobcom uplatnenej sumy 450 eur mesačne v replike, pod ktorou si zjavne predstavoval nielen náhradu za užívanie nehnuteľností v právnom zmysle, ale aj náhradu nákladov spojených s užívaním bytu, potom dospel k záveru, že žalobca si uplatňuje (v rámci uplatnenej sumy 450 eur mesačne, resp. za obdobie od 1. septembra 2020 do 31. marca 2021 vo výške 3.150 eur) dva rôzne nároky vyplývajúce z dvoch samostatných skutkových základov, a to jednak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získala žalovaná v dôsledku užívania jeho nehnuteľností bez právneho dôvodu, a ktorého výška zodpovedá obvyklému nájomnému (odplate za užívanie) v danom mieste a čase za porovnateľné alebo rovnaké nehnuteľnosti (podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 OZ v spojení s § 458 ods. 1 OZ), a jednak nárok na náhradu škody, ktorá vznikla na strane žalobcu (v podobe zmenšenia jeho majetku spôsobeného jeho úhradami za plnenia spojené s užívaním bytu žalovanou) v príčinnej súvislosti s týmto neoprávneným užívaním nehnuteľností žalobcu zo strany žalovanej a s tým spojeným požívaním plnením spojených s užívaním bytu zo strany žalovanej (ako protiprávnym úkonom) podľa § 420 OZ. Z ust. § 686 ods. 1, prvej vety OZ totiž jasne vyplýva, že zákon v súvislosti s nájmom bytu rozlišuje medzi nájomným (ako odplatou za užívanie bytu), z ktorého pojmu vychádza aj ustálená judikatúra upravujúca výšku náhrady za protiprávne užívanie cudzej nehnuteľnosti pri bezdôvodnom obohatení (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25. 11. 2008, sp. zn. : 30Cdo 4713/2007), a medzi úhradami za plnenia spojené s užívaním bytu (za energie a ďalšie poplatky), ktoré pojmy však žalobca vo svojich písomných podaniach (a aj na pojednávaní) takto nerozlišoval. Avšak, keďže právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby, resp. ďalších písomných vyjadrení žalobcu, nie je toto nesprávne právne kvalifikovanie úhrad za plnenia spojených s užívaním bytu ako súčasť nájomného takou vadou žaloby, ktorá by mala byť vyhodnotená v neprospech žalobcu, keďže súd mal vychádzať z obsahu žalobcom uvedených skutkových tvrdení a správne túto skutkovú situáciu právne posúdiť.
22. Vychádzajúc z dokazovania - potvrdením realitnej kancelárie PRONIMA s.r.o. z 9. 6. 2021, ktorej odhad obvyklého nájomného (ceny za prenájom), t.j. odplaty za užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, bol 460 eur mesačne, ako aj potvrdením realitnej kancelária DirectReal LMCity z 8. 6. 2021, ktoré odhadlo obvyklú cenu za prenájom týchto nehnuteľností (nájomné ako odplatu za užívanie) na sumu 450 eur (nemožno totiž automaticky predpokladať nesprávnu právnu kvalifikáciu ako k tomu došlo u žalobcu aj u predstaviteľov týchto realitných kancelárií, a preto keď títo hovoria o prenájme, resp. nájomnom treba predpokladať, že tým myslia nájomné), mal tak súd za preukázané, že v žalobcom uplatňovanej sume 450 eur mesačne (resp. 3.150 eur za rozhodné obdobie) je už zahrnuté (minimálne) toto obvyklé nájomné v sume 450 eur, a že teda v uplatnenej sume 450 eur je už zahrnutý (minimálne) nárok z titulu bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti žalobcu, a preto už len na základe takto vykonaného dokazovania, bolo možné žalobcovi (viazaný rozsahom návrhu žalobcu podľa § 216 CSP) priznať uvedenú uplatnenú sumu, a nebolo už hospodárne vykonávať aj ďalšie dokazovanie smerujúce k preukázaniu aj nároku na náhradu škody vzniknutej v dôsledku platenia úhrad za plnenia spojené s užívaním nehnuteľností, ktoré neoprávnene užíva žalovaná. Pokiaľ ide o listinné dôkazy predložené žalovanou (mailová komunikácia so zamestnankyňou Mestského úradu v Liptovskom Hrádku z 12. 5. 2021 a obsahovo totožné písomné potvrdenie mesta Liptovský Hrádok z 9. 11. 2021), v ktorých sa uvádzalo, že priemerná cena mesačného nájmu v 260 nájomných mestských bytoch mesta Liptovský Hrádok bežného štandardu postavených s podporu štátu v zmysle zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní predstavuje 2,73 eur za 1 m2 podlahovej plochy bytu, tak súd nepovažoval tieto listinné dôkazy za relevantné pre účely tohto
konania, pretože na rozdiel od potvrdení realitných kancelárií, z ktorých súd vychádzal, a ktoré sa týkali ohodnotenia obvyklého nájomného vo vzťahu ku konkrétnym nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, tieto vyjadrenia mesta Liptovský Hrádok (bez toho, aby súd spochybňoval ich pravdivosť, resp. hodnovernosť) sa týkali iných bytov než boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, a ktoré boli predmetom potvrdení realitných kancelárií. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na sumu 1.050 eur podľa § 450 ods. 1 a ods. 2 OZ v spojení s § 458 ods. 1 OZ a § 216 CSP, pričom súčasne rešpektujúc rozsah dispozičného oprávnenia žalobcu prejavujúceho sa v čiastočnom späťvzatí žaloby (pre zaplatenie sumy 2.100 eur), rozhodol súd podľa § 145 ods. 2 CSP o zastavení konania v tejto časti.
23. K námietke žalovanej, že v období mesiacov január až február 2021 sa v byte fakticky nezdržiavala (z dôvodu jej pobytu v karanténe u rodičov na východnom Slovensku) treba povedať, že aj toto obdobie je potrebné hodnotiť ako obdobie kedy žalovaná (neoprávnene) užívala byt, pretože mala v byte svoje veci a preukázateľným spôsobom neodovzdala, resp. nesprístupnila žalobcovi predmetné nehnuteľnosti. Námietka žalovanej, že v byte žije aj s troma spoločnými maloletými deťmi a že by preto (vzhľadom na dobré mravy) malo byť nájomné, resp. uplatnená náhrada za užívanie bytu nižšia ako v prípade jeho prenájmu tretím osobám, takisto neobstojí. Otázka zabezpečovania bytovej potreby maloletých detí obsahovo patrí do konania o výživnom k maloletým deťom a nie je relevantná pre toto konanie. Rovnako nebolo dôvodné poukazovať na to, že pri rokovaní o obsahu súdneho zmieru (v konaní o vyporiadaní BSM) mala byť žalovanej daná žalobcom ústna záruka (ktorá nebola zahnutá do obsahu súdneho zmieru), že výška nájomného sa bude pohybovať maximálne medzi 300 až 400 eur.
24. V prípade kumulácie výroku o čiastočnom zastavení konania a meritórneho výroku v jednom rozhodnutí, teda, keď prichádza do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatniť princíp zodpovednosti za zastavenie konania (§ 265 Civilného sporového poriadku) a súčasne aj princíp úspechu v konaní (§ 255 CSP), dochádza k premene zodpovednosti za zavinenie na čiastočnom zastavení konania na neúspech v časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania, a následne k rozhodovaniu o celkovej náhrade trov konania podľa zásady úspechu (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 6 M Cdo 19/2010.) V časti o zaplatenie sumy 2.100 eur, v ktorej zobral žalobca čiastočne žalobu späť z dôvodu správania žalovanej (úhrady žalovanej) možno mať za to, že v tejto časti konania procesne zavinila čiastočné zastavenie konania žalovaná, a že teda v tejto časti možno hovoriť o jej neúspechu. Vo zvyšnej časti takisto možno považovať žalovanú za neúspešnú (v časti konania o zaplatenie 1.050 eur), keďže súd v tejto časti vyhovel žalobe. Následne (celkovo) porovnajúc žalobou uplatnený nárok za zaplatenie sumy 3.150 eur a výrokovej časti rozsudku, kde bol žalobcovi priznaný nárok na sumu 1.050 eur a vo zvyšnej časti bolo zastavené konania pre čiastočné späťvzatie žaloby z dôvodu správania žalovanej súd dospel k záveru, že žalobca bol v tomto konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady, rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.