Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-143-2020.pdf
PDF · 75.97 KB
Case nature
Subarea
5S/143/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Macedónska republika, adresa pobytu: K. 4, XXX 01 Bratislava, právne zastúpený: Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 5267/21, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 441, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p. PPZ-HCP-BA6-990-008/2020-PPC zo dňa 24.04.2020 a rozhodnutia žalovaného Č. p. PPZ-HCP-BA6-990-005/2020-PPC-HIL zo dňa 17.01.2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 14.07.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p. PPZ-HCP- BA6-990-005/2020-PPC-HIL zo dňa 17.01.2020 (ďalej aj „rozhodnutie 1“) a rozhodnutia žalovaného Č. p. PPZ-HCP-BA6-990-008/2020-PPC zo dňa 24.04.2020 (ďalej aj „rozhodnutie 2“). Žalovaný rozhodnutím Č. p. PPZ-HCP-BA6-990-005/2020-PPC-HIL zo dňa 17.01.2020 rozhodol podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) o zastavení konania vo veci žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Rozhodnutím Č. p. PPZ- HCP-BA6-990-008/2020-PPC zo dňa 24.04.2020 žalovaný podľa ustanovenia § 28 ods. 1 Správneho poriadku zamietol žiadosť žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu 1, zmeškanie lehoty neodpustil a žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nepriznal odkladný účinok.
2. Žalobca žiadal obe rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
4. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
6. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
7. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
9. Predovšetkým správny súd už na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, to znamená, že ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov v konaní pred súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci administratívneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napr. požaduje zo strany žalobcu vyčerpanie prípustných opravných prostriedkov a pripúšťa iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí orgánov verejnej správy, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež v ustanovení § 27 ods. 1 SSP upravuje povinnosť správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného správneho rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.
10. Stále je platná rímskoprávna zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria bdelým,“ teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Správny súd nesmie nahrádzať odvolací správny orgán, a aj preto v správnom súdnictve je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy alebo tzv. podkladové rozhodnutia alebo opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože samy osebe nevyvolávajú ujmu na právach. Tá sa prejaví až v spojení s konečným rozhodnutím.
11. Z uvedeného vyplýva, že správne súdy preskúmavajú konečné rozhodnutia orgánov verejnej správy, a to bez ohľadu na ich formu, pričom inými predchádzajúcimi rozhodnutiami, resp. postupmi orgánov verejnej správy sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu.
12. Nie bez významu je potom potreba poukázať i na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce základným kameňom správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej orgánom verejnej správy, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci výkonnej moci. Cieľom takejto úpravy teda bude predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie deľby moci.
13. V danom prípade malo byť predmetom preskúmania súdom rozhodnutie žalovaného Č. p. PPZ-HCP- BA6-990-005/2020-PPC-HIL zo dňa 17.01.2020 (rozhodnutie 1), ktoré je rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, pričom žalobca nevyčerpal pred jeho právoplatnosťou všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje Správny poriadok, keď proti nemu včas nepodal odvolanie. Žaloba žalobcu tak smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. a) SSP, pretože žalobca pred jeho právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Preto správny súd žalobu ako neprípustnú v správnom súdnictve musel vo vzťahu k rozhodnutiu 1 odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
14. Rozhodnutie žalovaného Č. p. PPZ-HCP-BA6-990-008/2020-PPC zo dňa 24.04.2020 (rozhodnutie 2), ktorým žalovaný zamietol žiadosť žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu Č. p. PPZ-HCP-BA6-990-005/2020-PPC-HIL zo dňa 17.01.2020 je rozhodnutím procesnej povahy, ktoré je z prieskumu správnym súdom vylúčené ust. § 7 písm. e) SSP. Výnimka zakotvená v § 7 písm. e) SSP síce umožňuje správnemu súdu preskúmať zákonnosť aj rozhodnutí predbežnej a procesnej povahy, a to ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov administratívneho konania. V praxi sa jedná o situácie, keď priamy zásah do subjektívnych práv je spojený ešte pred vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia s prijatím predbežného, procesného alebo poriadkového rozhodnutia orgánu verejnej správy. Môže sa jednať napr. o rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania, o rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty a pod., ktoré v administratívnom konaní priamo zasahujú do práv účastníkov administratívneho konania. Rozhodnutie žalovaného Č. p. PPZ-HCP-BA6-990-008/2020-PPC zo dňa 24.04.2020 však bolo vydané až po právoplatnom skončení konania vo veci žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, ktoré bolo zastavené rozhodnutím žalovaného Č. p. PPZ- HCP-BA6-990-005/2020-PPC-HIL zo dňa 17.01.2020, právoplatným dňa 05.03.2020. Rozhodnutie žalovaného Č. p. PPZ-HCP-BA6-990-008/2020-PPC zo dňa 24.04.2020 preto nijakým spôsobom nemohlo zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu ako účastníka administratívneho konania a už vôbec nie pred vydaním konečného rozhodnutia, ktorým je právoplatné rozhodnutie žalovaného Č. p. PPZ-HCP-BA6-990-005/2020-PPC-HIL zo dňa 17.01.2020. Zásah do subjektívnych práv účastníka administratívneho konania, ktorý mu spôsobí ujmu, rozhodnutím predbežnej alebo procesnej povahy musí priamo súvisieť s právami a povinnosťami, ktoré účastník konania v administratívnom konaní má a musí vzniknúť pred rozhodnutím správneho orgánu vo veci samej, resp. pred vydaním konečného rozhodnutia. V predmetnej veci tieto podmienky splnené nie sú. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd považuje argumentáciu žalobcu, uvedenú v správnej žalobe, ohľadom prípustnosti preskúmania rozhodnutia žalovaného za Č. p. PPZ-HCP-BA6-990-008/2020-PPC zo dňa 24.04.2020 za neopodstatnenú. Správnemu súdu nezostávalo nič iné ako správnu žalobu aj vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP odmietnuť.
15. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP.
16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.