Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-48-2021.pdf
PDF · 91.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/48/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: Winners Group, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO:44 092 890, právne zastúpeného Advokátska kancelária IILC, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 47 257 229, proti žalovanej: B. V., C.. XX.XX.XXXX, W. XXXXX/X, XXX XX M., o zaplatenie 140,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 24Cb/194/2019-130 zo dňa 11. mája 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:
„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 140,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 140,77 eur od 10.6.2019 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 140,77 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že so žalovanou ako viazaným finančným agentom uzavrel zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bolo vykonávanie činnosti podriadeného finančného agenta za dohodnutú odplatu. Nárok žalovanej na dohodnutú odmenu vznikol okamihom, keď žalobca obdržal od zmluvného partnera (napr. poisťovňa, banka) svoju províziu viažucu sa na činnosť žalovanej vykonanú pre zmluvného partnera v súvislosti s konkrétnou produktovou zmluvou. Nárok na vyplatené provízie však žalovanej zanikol, ak predčasne ukončila produktovú zmluvu alebo si riadne neplnila svoje záväzky vyplývajúce jej z uzavretej produktovej zmluvy, prípadne uzavretú zmluvu zmenila a na základe takejto zmeny bolo určené nižšie plnenie klienta voči zmluvnému partnerovi žalobcu. Žalobca vyzval žalovanú na vrátenie vyplatených provízií v sume 140,77 eur, žalovaná mu dlžnú sumu nezaplatila. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil zmluvu o spolupráci, výpis provízií a výzvu na vrátanie neprináležiacej odmeny.
3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Nárok žalobcu neuznala a vzniesla námietku premlčania nárokov žalobcu.
4. Rozsudkom sp. zn. 24Cb/194/2019 zo dňa 26.2.2020 súd žalobu žalobcu zamietol. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením sp. zn. 24Cb/194/2019 zo dňa 24.11.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V tomto zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, v zmysle ktorého nárok na vrátenie pomernej časti provízie je daný, avšak je nutné vyzvať žalobcu na špecifikovanie ním uplatneného práva na vrátenie neprináležiacej odmeny, opätovne posúdiť uplatnené právo a na základe toho rozhodnúť, či žalobca má nárok na vrátenie neprináležiacej odmeny a v akej výške.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 ods. 5, § 9 ods. 1, § 14 ods. 7 všetko zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v spojení s § 652 ods. 1, § 654 ods. 1, § 659 ods. 1, §659a, § 662 ods. 1, 2, 3, § 397 všetko Obchodného zákonníka, citujúc rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-48/16 ERGO M., X..O.. M. X. S..
7. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že medzi stranami bola platne uzatvorená zmluva o spolupráci, na základe ktorej žalovaná vykonávala pre žalobcu činnosť finančného agenta. Sporné bolo, či je žalovaná povinná vyplatenú časť provízie v sume 140,77 eur vrátiť.
8. Uzatvorenú zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu o obchodnom zastúpení, nakoľko žalovaná ako podnikateľka sa ňou zaviazala vykonávať pre žalobcu dlhodobú činnosť spočívajúcu v získavaní nových klientov a uzatváraní poistných zmlúv s nimi v mene žalobcu. Vzhľadom na štvorročnú premlčaciu lehotu k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo. Za činnosti mala byť žalovaná odmeňovaná províziami vypočítavanými v závislosti od množstva, resp. objemu a trvania obchodov.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcom uplatnený nárok na vrátenie alikvotnej časti získateľských provízií je v súlade s ustanovením § 662 Obchodného zákonník a zároveň v súlade s výkladom čl. 11 smernice č. 86/853/EHS, ktoré podal Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-48/16. Žalobca vyplatil žalovanej za uzatvorenie poistnej zmluvy č. XXXXXXX odmenu vo výške 379,60 eur, zmluva trvala 11 mesiacov. Hodnotu provízie za obdobie 13 mesiacov, po odpočítaní sumy rezervného fondu, teda sumu vo výške 140,77 eur je žalovaná povinná vrátiť, preto súd podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 140,77 eur.
10. Žalobca si žalobou uplatnil aj úroky z omeškania. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 0 %, čo po zvýšení je 9 %.
11. Nezaplatením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do omeškania. Listom zo dňa 31.7.2017 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie vyplatených provízií do 14 dní od doručenia výzvy. Žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalovanej, preto súd priznal žalobcovi voči žalovanej úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa doručenia žaloby žalovanej, teda od 10.6.2019 do zaplatenia.
12. Omeškaním dlžníka vzniklo veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania, preto mu ju súd priznal.
13. Lehotu na plnenie určil súd prvej inštancie v súlade s § 232 odsek 3 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
14. O trovách konania rozhodol podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V spore bol plne úspešný žalobca, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
15. Proti rozsudku ako celku podala žalovaná včas odvolanie, v ktorom uviedla, že k dnešnému dňu žalobca dostatočne nepreukázal nárok, ktorý si uplatňuje, resp. tento nárok je premlčaný na základe
štvorročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka. Predmetný nárok podľa špecifikácie žalobcu vznikol dňa 10.6.2014. Žalobca podal žalobu dňa 16.4.2019. Predmetný nárok, ktorého sa žalobca domáha vznikol dňa 10.6.2014. V prvom rozsudku, kde bol nárok žalobcu zamietnutý sa uvádza, že uplatňovaný nárok je za obdobie od 16.11.2018 do 30.11.2018, čo nie je podľa žalovanej pravda, pretože predmetná zmluva, o ktorú sa žaloba opiera zanikla dňa 10.6.2014. V tomto období od 16.11.2018 do 30.11.2018 žalovanú so žalobcom nespájal žiaden právny ani obchodný vzťah, preto mala za to, že žiaden nárok nemohol v tomto období vzniknúť. V druhom rozsudku sa uvádza, že predmetný dlh žalovanej voči žalobcovi vznikol za obdobie od 16.5.2014 do 30.11.2018. S poukazom na to, že ide dve rozdielne obdobia, kedy už ani v jednom nemala žalovaná žiadny právny ani obchodný vzťah so žalobcom, požiadala súd, aby podrobil opätovnému dokazovaniu predmetný spor, pri ktorom mala za to, že ak by predmetný nárok žalobcovi vznikol, tak v čase podania žaloby bol predmetný nárok podľa Obchodného zákonníka premlčaný, pričom žalovaná opätovne vzniesla námietku premlčania a žiadal súd, aby celú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že táto neuviedla žiadne nové skutočnosti. Podľa žalobcu bol nárok preukázaný špecifikovaním poistnej zmluvy, ktorá nepretrvala po zmluvne dohodnutú dobu, a preto vznikla povinnosť žalovanej alikvotnú časť zálohovo vyplatenej provízie vrátiť žalobcovi.
17. Čo sa týka údajného premlčania pohľadávky žalobcu, tak aj táto skutočnosť bola zo strany žalobcu ozrejmená a s touto skutočnosťou sa riadne vysporiadal aj súd prvej inštancie vrátane odvolacieho súdu. V zmluve o spolupráci zo dňa 9.3.2013 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, konkrétne v zmysle čl. V. ods. 3 bola žalovaná povinná vrátiť neobhájenú zálohovo vyplatenú časť odmeny do 14 dní odo dňa zaslania výzvy na vrátenie žalobcom. Žalobca žalovanej predmetnú výzvu na vrátenie neprináležiacej odmeny zaslal dňa 31.7.2017. Nakoľko premlčacia doba je štvorročná a začala plynúť dňa 15.8.2017, podaním žaloby žalobcom dňa 16.4.2019 nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky žalobcu, nakoľko premlčacia doba by uplynula, ak by žalobca svoj nárok uplatnil dňa 15.8.2021. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
18. K uvedenému vyjadreniu žalobcu žalovaná zotrvala na svojich stanoviskách uvedených v odvolaní voči napadnutému rozsudku. Uviedla, že predmetný nárok podľa špecifikácie žalobcu vznikol dňa 10.6.2014, pričom podľa Obchodného zákonníka premlčacia doba plynie odo dňa, kedy mohlo byť právo uplatnené po prvý krát, t. j. nasledujúci deň po vzniku nároku, čiže 11.6.2014, resp. odo dňa, kedy tzv. storno provízia sa objavila v províznej zostave žalobcu a bola započítaná ako záporná položka voči žalobcovi (zrejme mala žalovaná na mysli voči žalovanej - pozn. odvolacieho súdu) zo strany poisťovne. To je deň rozhodujúci pre výpočet premlčacej doby, preto žalovaný žiadala súd, aby vyzval žalobcu na predloženie províznej zostavy, v ktorej si poisťovňa B. T., X..O.. uplatňuje tzv. storno províziu za poistnú zmluvu č. XXXXXXX. Ak by aj premlčacia doba začala plynúť odo dňa kedy so žalovanou žalobca rozviazal spoluprácu a následne ju odregistroval z NBS, t. j. dňa 4.4.2014, tak predmetný nárok je tiež premlčaný na základe premlčacej doby, ktorá je 4 roky podľa § 397 Obchodného zákonníka. Žalobca podal žalobu dňa 16.4.2019. Žalobcom uvádzaný dátum 15.8.2017 podľa žalovanej nie je žiadnym dňom, v ktorom by došlo k nejakému právnemu úkonu alebo aktu, ktorý by mohol byť v tomto prípade relevantným, niečo určujúcim dátumom. Na základe tohto jej tvrdenia a objasnenia požiadala žalovaná súd, aby spomenuté skutočnosti zo súdnej moci preveril a opätovne zamietol žalobu ako nedôvodnú.
19. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalovanej uviedol, že v zmysle zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, konkrétne čl. V. ods. 3 bola žalovaná povinná vrátiť neobhájenú zálohovo vyplatenú časť odmeny do 14 dní odo dňa zaslania výzvy na vrátenie žalobcom. Žalobca žalovanej predmetnú výzvu na vrátenie neprináležiacej odmeny zaslal dňa 31.7.2017
- premlčacia doba teda začala podľa žalobcu plynúť v zmysle zmluvného dojednania dňa 15.8.2017. Splatnosť pohľadávky bola jasne špecifikovaná, zmluvne dohodnutá. Z uvedeného preto vyplýva, že podaním žaloby žalobcom dňa 16.4.2019 nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky žalobcu, nakoľko premlčacia doba by uplynula, ak by si žalobca svoj nárok neuplatnil dňa 15.8.2021.
20. K uvedenému vyjadreniu žalovaná svoje vyjadrenie nepodala.
21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
22. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 9.3.2013 zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bolo vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania žalovanou na pozícii finančného agenta pre žalobcu za dohodnutú odplatu. V zmysle tejto zmluvy žalovaná uzatvárali s klientmi produktové zmluvy a za túto činnosť obdŕžala od žalobcu odmenu. Tieto skutočnosti neboli ani v konaní sporné, rovnako tak nebolo ani sporné, že žalovaná bola oboznámená pri uzatváraní zmluvy o spolupráci, o. i. aj s povinnosťou získanú odmenu vrátiť, ak klient, s ktorým žalovaná uzatvorila zmluvu, zmluvu zrušil, resp. nesplnil svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy, prípadne zmenil zmluvu a na základe takto zmenenej zmluvy bolo určené nižšie plnenie klienta.
23. Žalobca si uplatnil svoj nárok na časť provízie, ktorá bola žalovanej vyplatená za sprostredkovanie uzavretia poistnej zmluvy č. XXXXXXX, ktorá bola uzatvorená dňa 13.5.2013, so začiatkom poistenia dňa 14.5.2013 a zanikla dňa 10.6.2014, za ktorú dostala žalovaná ako sprostredkovateľka poistenia províziu vo výške 379,60 eur, za čo bola povinná v zmysle zmluvy o spolupráci, a to konkrétne čl. V. ods. 3 zmluvy o spolupráci, vrátiť vyplatenú odmenu žalobcovi do 14 dní odo dňa zaslania výzvy zo strany žalobcu na vrátenie odmeny.
24. Tak ako to vyplýva z výzvy na vrátenie neprináležiacej odmeny bola žalovaná dňa 31.7.2017 vyzvaná na vrátenie tejto odmeny spolu s výpisom provízii, ktoré bola žalovaná povinná vrátiť, žalovaná však na túto výzvu nereagovala a doposiaľ túto odmenu nevrátila.
25. Žalovaná v podanom odvolaní dôvodila premlčaním tohto nároku žalobcu, ktorý mal vzniknúť dňa 10.6.2014 a od nasledujúceho dňa po vzniku, t. j. 11.6.2014 začala plynúť premlčacia doba, resp. táto mala začať plynúť odo dňa, kedy sa tzv. storno provízia objavila v províznej zostave žalobcu. Z predloženej zmluvy o spolupráci však nevyplýva povinnosť žalovanej vrátiť províziu odo dňa nasledujúceho po zverejnení storno zostavy žalobcu, ale až 14 dní po odoslaní výzvy na jej vrátenie žalovanej, tak ako to vyplývalo zo zmluvného dojednania strán sporu. Žalovanou udávaný dátum 15.8.2017 nie je dňom, v ktorom by došlo k akémukoľvek právnemu úkonu, ktorý mal byť určujúcim dátumom pre začiatok plynutia premlčacej doby. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ došlo k takejto dohode ohľadom vrátenia provízii, žalobca a žalovaná postupovali v zmysle právneho princípu zmluvnej voľnosti a v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom uzatvorili zmluvu, v ktorej boli presne dojednané vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Žalovaná s obsahom zmluvy súhlasila a na znak súhlasila ju podpísala. Odvolací súd zdôrazňuje, že okamih vzniku nároku žalovanej na províziu sa neviaže na moment uzatvorenia produktovej zmluvy, tak ako to tvrdila žalovaná, resp. na iný dátum zverejnenia v revíznej zostave v prípade stornovania, keď na vznik nároku totiž nestačí túto produktovú zmluvu len uzatvoriť, resp. sprostredkovať jej uzatvorenie, ale takáto zmluva medzi klientom a žalobcom musí predstavovať dohodnutú minimálnu dobu. V opačnom prípade je sprostredkovateľ poistenia povinný províziu, ktorá bola zo strany žalobcu vyplatená vrátiť. Napokon celý sektor, v ktorom sa sprostredkúvajú finančné služby funguje na takomto princípe zálohového vyplácania provízii, ktoré bola žalovaná povinná, tak ako to už uviedol odvolací súd vyššie, vrátiť 14 dní od zaslania výzvy na vrátenie, teda takýto nárok nielenže vznikol, ale nemohol byť ani premlčaný.
26. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako aj z ustanovenia podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspešný a žalovaná bola v priebehu odvolacieho konania neúspešná, pričom o výške trov samotných bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vydaným súdom prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).