Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-53-2021.pdf
PDF · 120.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6P/53/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou Mgr. Alexandrou Čerňanskou Pindejovou v právnej veci navrhovateľky: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V. XXXX/XX, A. nad A., štátna občianka SR a druhý z manželov: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, štátny občan SR, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: N. T., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky Z. T. rod. W., nar. XX.XX.XXXX v C., občianky SR a druhého z manželov Q. T., nar. XX.XX.XXXX v N., občana SR, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v A. nad A., zapísané v knihe manželstiev V. úradu A. nad A., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
II. Maloletá N. T., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec maloletej N. T., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej N. T., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100 € mesačne vždy do 15 - tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
IV. Stretávanie sa otca s maloletou N. T., nar. XX.XX.XXXX s a n e u p r a v u j e.
V. D. z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 01.07.2021 bol súdu doručený návrh navrhovateľky na rozvod manželstva, v ktorom navrhovateľka uviedla, že s druhým z manželov uzatvorila manželstvo dňa 21.04.2001 v Rímsko- katolíckom kostole v A. nad A., u oboch ide o prvé manželstvo. V manželstve sa im narodili tri deti, z ktorých dve sú už dospelé, jedna dcéra je ešte maloletá. Navrhovateľka ďalej uviedla, že s druhým z manželov sa zoznámila v roku XXXX, manželstvo uzatvorili po štyroch rokoch spoločnej známosti, navrhovateľka otehotnela ešte pred uzatvorením manželstva, kedy zistila, kto vlastne je, keď ju začal napádať slovne a fyzicky. Všetko sa zhoršilo po sobáši, keď druhý z manželov začal odchádzať od navrhovateľky a detí bez vysvetlenia. Nechcel sa zamestnať, hazardoval dokonca aj s peniazmi navrhovateľky, po získaní živnostenského oprávnenia, trávil dlhé chvíle v herni. Keď navrhovateľka žiadala od druhého z manželov pochopenie a lásku, tak navrhovateľke prikázal, aby si niekoho našla na to, pretože on jej to nedá. V súčasnosti má navrhovateľka pomer s iným mužom, ktorý jej pomáha a rozumie si s ním. Druhý z manželov rodinu viackrát napadol, navrhovateľka to nahlásila aj na polícii, toto
považuje za najzávažnejší dôvod pre rozvod manželstva. Má za to, že manželstvo s druhým manželom je už dlhší čas rozvrátené a neplní svoj účel, toto manželstvo už nie je vhodné pre výchovu ich maloletej dcéry, ktorá je vystavovaná neustálym stresovým situáciám vyvolávaných druhým z manželov. Na základe uvedeného navrhovateľka žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletú N. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej N. sumou 200,-€ mesačne, styk otca s maloletou dcérou navrhovateľka nežiadala upraviť.
2. Druhý z manželov sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril písomne v podaní doručenom súdu dňa 07.10.2021, v ktorom uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, rovnako ako súhlasí so zverením svojej maloletej dcéry do osobnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa, žiada určiť vyživovaciu povinnosť voči maloletej N. T. v sume XXX,-€ V podaní zároveň ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní súdu.
3. Na pojednávaní súdu dňa 16.11.2021 sa nezúčastnil druhý z manželov, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnil. Súd tak pojednával v neprítomnosti druhého z manželov, v prítomnosti navrhovateľky a zástupcu kolízneho opatrovníka, kde vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov: návrh č. l. 1 - 2, kópia sobášneho listu na č.l. 3, kópia rodného listu na č.l. 4, lustrácia v SP č. l. 9 - 10, výpis zo živnostenského registra na č.l. 11 - 12, správa SP na č.l. 24 - 25, správa ÚPSVaR na č.l. 27, správa DÚ na č.l. 28, správa zamestnávateľa na č.l. 29 - 33, správa KO na č. l. 38, písomné podanie na č.l. 39, pripojený spis XP/XX/XXXX, XP/XX/XXXX, ako i ostatný na vec sa vzťahujúci spisový materiál.
4. Navrhovateľka na pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že v čase, keď otehotnela s prvým synom, ešte neboli manželia, vzťah bol pekný, potom ako zostala tehotná sa to začalo rúcať. Je z rodiny, kde pokiaľ je žena tehotná, tak by mal byť sobáš. I napriek tomu, že manžel mal výhrady k manželstvu, vzali sa. Už v čase, keď sa im narodil prvý syn, druhý z manželov odišiel zo spoločnej domácnosti, rovnako aj pri druhom dieťati od rodiny odišiel, odišiel na dobu deväť mesiacov. Navrhovateľka ďalej uviedla, že sú medzi nimi názorové rozdiely, nedohodli sa na ničom. Na všetky problémy zostávala sama, toto trvalo roky, potom sa im narodila tretia dcéra. Ako problém videla navrhovateľka aj finančné zabezpečenie rodiny, druhý z manželov nechcel pracovať. Z toho všetkého medzi nimi vznikali nezhody. Neskôr sa druhý z manželov začať venovať hazardným hrám, kde prehral nemalé peniaze. Od apríla 2021 nežijú v spoločnej domácnosti. Nehospodária spolu, hospodári každý sám, nestýkajú sa intímne od apríla 2021 a ešte v období predtým. Navrhla, aby maloletá N. bola pre prípad rozvodu manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky, s tým, že táto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Stretávanie nežiada upraviť súdnou cestou, nakoľko otec sa s maloletou stretáva, stretávajú sa spolu každý deň, sú spolu v telefonickom kontakte a vedia sa na stretnutí dohodnúť, maloletá matku o stretnutí s otcom informuje. V. momentálne žije s matkou. Maloletá vie, že sa s druhým z manželom rozvádzajú, chce zostať v starostlivosti matky. Vzťah s otcom má maloletá pekný. Výživné navrhuje upraviť vo výške 100 € mesačne. Je pravdou, že druhý z manželov maloletej dáva vreckové, niekedy 20 € niekedy 30 €, zoberie ju do Trenčína a nakúpi jej to, čo potrebuje. Maloletá vreckové používa na to, čo potrebuje v škole alebo na hygienické potreby. Maloletá N. má 17 rokov, je študentkou SOŠ Strojníckej v BN, navštevuje druhý ročník, do školy dochádza denne na taxíku, maloletá nechodí na obedy, navrhovateľka jej stravu varí domu, plus jej dáva každý deň 5 €, za čo si kúpi stravu v neďalekom obchode. Na začiatku školského roka maloletej zakúpila pomôcky do školy, rysovacie pomôcky, obuv a oblečenie do školy na prax, vznikli jej výdavky približne 200 €. Počas školského roka jej zakupuje to, čo potrebuje, naposledy jej zakupovala kalkulačku, aj otec maloletej zakúpi to, čo maloletá potrebuje do školy. Maloletá nenavštevuje krúžky, chodí cvičiť do fitnes centra, finančne na fitnes centrum jej prispieva matka i otec. Iné záľuby maloletá nemá. Maloletá je zdravá, zdravotné problémy nemá, výdavky na lieky a liečbu nevznikajú navrhovateľke žiadne. Maloletá má mobilný telefón, tento jej navrhovateľka dobíja sumou 5 € každý týždeň. Čo sa týka obuvi a oblečenia, toto jej zakupuje navrhovateľka i otec, podľa potreby, maloletá sa rada oblieka, momentálne oblečenie má nakúpené, čo sa týka stravovania nemá maloletá žiadnu špeciálnu diétu. Spoločne s maloletou žijú v prenajatom byte v Bánovciach nad Bebravou, býva tam navrhovateľka iba s maloletou, platí nájomné vo výške 240 €, platí poplatok za vodu 65 € mesačne, poplatok za elektriku 40 € mesačne, internet + káblovka 25 € mesačne. Navrhovateľka pracuje v spoločnosti V. A., kde dosahuje čistý mesačný príjem 918 €, poberá rodinné prídavky na maloletú N. v sume 25,50 €, iné príjmy nemá, nehnuteľnosť nevlastní, nevlastní ani motorové vozidlo. Aktuálne nemá žiadne úvery ani pôžičky. Staršej dcére platí navrhovateľka splátky za TV v sume 27 € mesačne, posledná splátka je v decembri 2021. Navrhovateľka má mobilný telefón, tento si dobíja dvakrát do mesiaca sumou 10 €, vyživovaciu
povinnosti má iba k maloletej N., ďalšie dve deti sú dospelé a pracujú, na maloletú N. poberá daňový bonus vo výške 23,20 €.
5. Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedol, že odporúča súdu, aby manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletú N. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, otca maloletej zaviazal platením výživného vo výške 100,-€ mesačne na maloletú, na ktorej výške výživného sa rodičia dohodli, pričom otec maloletej prejavil ochotu podieľať sa na úhrade opodstatnených potrieb maloletého dieťaťa i nad rámec výživného, stretávanie otca s maloletou dcérou nežiada upraviť súdnou cestou.
6. Zo sobášneho listu vyplýva, že navrhovateľka a druhý z manželov uzavreli dňa 21.04.2001 manželstvo zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A. nad A., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.
7. Z rodného listu maloletej N. T., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že maloletá N. je dieťa rodičov: matky Z. T., nar. XX.XX.XXXX a otca Q. T., nar. XX.XX.XXXX.
8. Zo spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. XP/XX/XXXX, predovšetkým z uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XP/XX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že súd odmietol podanie navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXXX, označené ako " žiadosť o rozvod" z dôvodu neodstránenia vád podania, pre ktoré nemohol súd v konaní ďalej pokračovať.
9. Zo spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. XP/XX/XXXX, predovšetkým z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že súd zveril maloleté deti T. (Q., W. a N.) do osobnej starostlivosti ich matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi maloletých detí uložil povinnosť platiť výživné na každé maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu k rukám matky maloletých detí vždy do 15-tého dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od 01.08.2013 a nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 01.08.2013 do 31.10.2013 na maloleté deti vo výške 244,17 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok.
10. Z výpisu zo Živnostenského registra SR vyplýva, že druhý z manželov ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu XX.XX.XXXX.
11. Zo správy Daňového úradu Trenčín zo dňa 09.09.2021 vyplýva, že druhý z manželov nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020.
12. Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľka je od 13.06.2016 až doposiaľ zamestnancom spoločnosti MILSY a.s., A. nad A., druhý z manželov nie je registrovaný v systéme B. poisťovne.
13. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 07.09.2021 vyplýva, že navrhovateľka nepoberá dávku v nezamestnanosti, nie je poberateľkou dôchodku, poberala nemocenské dávky v období od 17.08.2020-31.08.2020, 25.10.2020-30.11.2020, 22.12.2020-04.01.2021, 10.04.2021-13.08.2021. Druhý z manželov nepoberá dávku v nezamestnanosti, nie je poberateľom dôchodku, ani nemocenských dávok zo strany štátu.
14. Zo správy V. a.s. - zamestnávateľa navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky za obdobie od XX/XXXX-XX/XXXX predstavoval sumu 519,66 eur a za obdobie od 07/2021-08/2021 sumu 782,69 eur.
15. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 09.09.2021 vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou iba prídavku na dieťa od 01.07.2001 naďalej v sume 25,50 eur mesačne. Druhý z manželov nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych iných dávok a príspevkov od 01.02.2003, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený do 19.02.2016, kedy bol vyradený z evidencie z dôvodu nespolupráce s úradom.
16. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 05.10.2021 vyplýva, že navrhovateľka trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva s druhým z manželov, navrhuje zveriť maloletú N. do svojej osobnej starostlivosti a túto zastupovať a spravovať jej majetok, styk maloletej s otcom - druhým z manželov nenavrhuje upraviť, otca žiada zaviazať povinnosťou platiť na výživu maloletej sumu 200 eur mesačne tak, ako uviedla v návrhu na rozvod manželstva. Navrhovateľka uviedla, že spolu s otcom maloletej, žili v spoločnej domácnosti v prenajatom byte, ktorý si spoločne zrekonštruovali, od apríla 2021 sa druhý z manželov zo spoločnej domácnosti odsťahoval, teraz v tomto byte býva navrhovateľka s maloletou dcérou, ide o 1 a ? izbový byt s príslušenstvom. U navrhovateľky neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletú dcéru. Navrhovateľka pracuje v MILSY a.s., kde dosahuje čistý príjem mesačne cca 800 eur, poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur a daňový bonus od zamestnávateľa vo výške 23,20 eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky maloletej, otec maloletej po odchode zo spoločnej domácnosti neprispel na výživu maloletej, iba k narodeninám dal dcére osobne 50 eur. Výdavky matka: nájomné- 250 eur, energie 120 eur, strava 300 eur, telefón matka 15 eur. Mesačné výdavky na maloletú: telefón 30 eur, vstup do fitnes centra 40 eur, kozmetika 80 eur, jednorázové pomôcky do školy 100 eur, pracovné oblečenie 80 eur, sezónne oblečenie 300 eur, vreckové denne 5 eur. Matka maloletej s otcom maloletej v súčasnosti nekomunikuje, ich vzťah sa zhoršil natoľko, že otec má podľa matky t.č. zákaz priblíženia sa k nej. Druhý z manželov uviedol, že s rozvodom manželstva ako aj zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasí s tým, že táto bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Uviedol, že zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval v apríli 2021, nakoľko navrhovateľka si našla priateľa, je ochotný platiť výživné na maloletú vo výške 100 eur mesačne, nechce dávať financie k rukám matky, pretože má skúsenosť, že matka maloletej dokáže financie utratiť a má pochybnosti o tom, že by nesplnili účel, t.j. neboli by určené výlučne pre maloletú, styk s maloletou nežiada upraviť, majú s dcérou pekný vzťah, v stretávaní sa s dcérou nemá problém. Druhý z manželov ďalej uviedol, že je t.č. nezamestnaný, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, v súčasnosti chodí na brigády, kde si podľa vlastného vyjadrenia zarobí mesačne cca 600 eur, po odchode zo spoločnej domácnosti býva u svojej matky v Bánovciach nad Bebravou. Výdavky otca: nájomné za byt platí jeho matka, on jej prispieva na stravu 150 eur mesačne, telefón v sume 60 eur mesačne, PZP za osobný automobil v sume 108 eur ročne. S dcérou chodieva každý týždeň na obedy alebo večere, ktoré on vždy uhradí, často si spolu telefonujú, dcére kupuje oblečenie, ktoré potrebuje, výšku financií, ktoré vynaloží na potreby dcéry nevedel vyčísliť, ale uviedol, že je to podstatne viac ako 200 eur mesačne, ktoré matka žiada v návrhu o výške výživného, dcére dáva každý týždeň vreckové v sume 50 eur. Maloletá N. T. je študentkou 2. ročníka Strednej odbornej školy strojníckej v Bánovciach nad Bebravou, po získaní maturity by chcela pracovať ako policajtka. K jej záujmom patrí cvičenie vo fitnes centre. Maloletá uviedla, že v prípade rozvodu rodičov by chcela byť zverená do osobnej starostlivosti matky, s otcom má pekný vzťah, stretávajú sa, otec ju pozýva na obedy či večere, vždy, keď ho požiada o financie na svoje potreby, vždy jej dá, rovnako jej dáva vreckové vo výške 50 eur týždenne. Okrem toho jej dáva financie na oblečenie alebo kozmetiku. Uviedla, že sa ešte nestalo, keď otca požiadala o financie, že by jej nedal. Je toho názoru, že mesačné výživné vo výške 100 eur by bolo postačujúce, nakoľko otec jej vždy dáva financie na všetko, čo potrebuje.
17. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine") k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
18. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
19. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
20. Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
21. Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej
zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k narušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine, o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel, na ktorý bolo určené. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
22. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v A. nad A., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A. nad A., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti. Naposledy mali manželia spoločné bydlisko v obvode Okresného súdu Bánovce nad Bebravou. Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa, a to N. T., nar. XX.XX.XXXX. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva a druhý z manželov s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Navrhovateľka vidí ako dôvod vážneho narušenia vzťahov medzi manželmi názorové nezhody a rovnako aj nezhody manželov plynúce z manželovej nízkej snahy o finančné zabezpečenie rodiny, druhý z manželov zvykol opúšťať spoločnú domácnosť aj na dlhšiu dobu bez toho, aby navrhovateľka vedela, kde sa nachádza, navrhovateľka zostávala na všetko sama. Stanovisko druhého z manželov k tvrdeniam navrhovateľky, resp. jeho názor na dôvody navrhovateľkou prezentovaného narušenia vzťahov medzi manželmi, nie je súdu známy, nakoľko druhý z manželov sa vo veci nariadeného termínu pojednávania nezúčastnil, druhý z manželov iba zhodne s navrhovateľkou uviedol, že spoločnú domácnosť nevedú od apríla 2021, kedy spoločnú domácnosť opustil, nakoľko si navrhovateľka našla priateľa. Druhý z manželov vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 07.10.2021 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí bez ďalšieho odôvodnenia. Súd tak nemal dôvod pochybovať o skutočnostiach tvrdených navrhovateľkou, nakoľko tieto neboli druhým z manželov nijak spochybnené. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2021, teda manželia spoločnú domácnosť nevedú už dlhšiu dobu, nehospodária spolu, intímne sa rovnako nestýkajú od apríla 2021, navrhovateľka nevidí nádej na obnovenie manželského života už žiadnu. Na základe uvedeného súd dospel k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a dlhodobo narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo je v súčasnosti už iba formálnym zväzkom a neplní si žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, pričom vzhľadom k postoju oboch účastníkov konania, ktorí súhlasia s rozvodom manželstva, dlhodobej odlúčenosti a z toho plynúcej citovej odcudzenosti nie je nádej, že by si v budúcnosti svoje funkcie toto manželstvo plnilo. Na základe uvedeného súd manželstvo účastníkov rozviedol.
23. V prípade rozvodu manželstva účastníkov, ktorí majú maloleté deti, sa rozvod nepochybne dotkne aj ich života v budúcnosti. Preto s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené aj konanie o úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (§ 100 Civilného mimosporového poriadku).
24. Podľa ust. § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
25. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26. Podľa § 62 ods. 1 - 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Z manželstva účastníkov konania pochádza maloletá N. T., nar. XX.XX.XXXX.
30. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd má povinnosť prihliadať vždy na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným, prostrediu, vývinové potreby, ako aj na stabilitu budúceho výchovného prostredia. Vzhľadom na skutočnosť, že o osobnú starostlivosť o maloletú N. prejavila záujem iba matka maloletého dieťaťa, ako aj na súhlasné stanovisko otca a zástupcu kolízneho opatrovníka so zverením maloletej N. T. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok, pričom súd považuje rozhodnutie zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky - jej matky za rozhodnutie, ktoré je v záujme maloletého dieťaťa (matka zabezpečuje pre maloletú riadnu starostlivosť od jej narodenia až doposiaľ, maloleté dieťa prejavilo záujem byť zverené do starostlivosti matky v prípade rozvodu rodičov, v starostlivosti matky neboli zistené a ani namietané žiadne nedostatky), rozhodol súd tak, že zveril maloletú N. T. do osobnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
31. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci konania nežiadali upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, súd stretávanie otca s maloletou N. T. neupravil. S poukazom na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá sa pravidelne a často stretáva so svojim otcom, otec a maloletá sú v častom telefonickom kontakte, ich vzťah je pekný, na stretnutí sa vedia vždy vopred dohodnúť, nie je podľa názoru súdu za týchto okolností potrebné stretávanie sa otca s maloletou cestou súdu upravovať.
32. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prihliadol na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa je síce nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky zo strany štátu, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu XX.XX.XXXX . (hoci nie je zrejmé, či mu z podnikateľskej
činnosti plynul nejaký príjem, pričom daňové priznanie otec maloletého dieťaťa za rok 2020 nepodal), no pracuje brigádnicky, kde si podľa vlastného vyjadrenia zarobí mesačne približne 600,-€. Súd ďalej zohľadnil charakter a výšku mesačných výdavkov otca maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že otec maloletej prispieva maloletej na jej výživu a potreby tak, že maloletej zakupuje oblečenie, berie ju na obedy a večere, prispieva jej finančne na hygienické a iné potreby, dáva jej vreckové vo výške približne 50 € týždenne, ktoré skutočnosti i maloletá potvrdila. S poukazom na uvedené sa otec vyjadril tak, že súhlasí s určením vyživovacej povinnosti k maloletej N. vo výške 100,-€ mesačne. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil rovnako aj príjmy a výdavky na strane matky maloletého dieťaťa, ich charakter a rozsah. V neposlednom rade súd prihliadol a zohľadnil opodstatnené potreby na strane maloletého dieťaťa. Maloletá N. je študentkou 2. ročníka Strednej odbornej školy strojníckej v Bánovciach nad Bebravou, do školy dochádza denne na taxíku, jej zdravotný stav je dobrý, výdavky na zdravotnú starostlivosť nevznikajú žiadne, maloletá krúžky nenavštevuje žiadne, navštevuje však pravidelne fitnes centrum, na ktoré jej prispieva otec i matka, maloletá má mobilný telefón, tento jej matka dobíja sumou 5,-€ každý týždeň. Maloletá denne dostáva vreckové od matky, určené aj na zakúpenie stravy, nakoľko v škole sa maloletá nestravuje. V súvislosti s plnením školskej dochádzky vznikajú výdavky na školské pomôcky (na začiatku školského roka vznikol výdavok na zakúpenie školských pomôcok vo výške 100,-€, pracovného oblečenia vo výške 80,-€). Maloletá rastie, je vo vývine, v súvislosti so zakúpením oblečenia v sezóne vzniká výdavok vo výške 300,-€. Matka spolu s maloletou žijú v prenajatom byte v Bánovciach nad Bebravou, pričom v súvislosti s bývaním vznikajú vyššie uvedené výdavky. Matka maloletej prejavila súhlas s určením vyživovacej povinnosti otca na maloletú N. vo výške 100,-€ mesačne, nakoľko tiež potvrdila, že otec maloletej skutočne maloletej N. zakupuje oblečenie a obuv, dáva jej finančné prostriedky na hygienické a iné potreby a poskytuje jej vreckové. Vzhľadom na vek maloletej N., jej štandardné potreby, zdravotný stav, ako aj možnosti a majetkové pomery otca maloletého dieťaťa, ktorý je v súčasnosti síce nezamestnaný, avšak podľa vlastného vyjadrenia pracuje brigádnicky a jeho mesačný príjem predstavuje cca 600,-€ mesačne, rovnako zohľadniac aj tú skutočnosť, že otec prispieva svojej dcére mesačne na nákup oblečenia, hygienických a iných potrieb, týždenne jej dáva vreckové v sume 50,-€ a taktiež vzhľadom na súhlas otca i matky maloletého dieťaťa s určením vyživovacej povinnosti na maloletú N. v sume 100,-€ mesačne, rozhodol súd tak, že zákonnej vyživovacej povinnosti otca zodpovedá suma výživného 100,-€ mesačne na maloletú N. T., ktoré výživné je otec maloletého dieťaťa povinný poukazovať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
33. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.