Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-45-2017.pdf
PDF · 84 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobkyne N. R.E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. H. XXX, XXX XX N., zastúpenej JUDr. Ladislavom Korfantom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, IČO: 42107971, proti žalovanému N. N., H.. XX.XX.XXXX, R. C. H.Á. XXX, XXX XX N., zastúpenému JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice, IČO: 35558806, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniknuté ku dňu 10.10.2016 vyporiadava tak, že :
do výlučného vlastníctva žalovaného s a p r i k a z u j ú :
- dom súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na parcele KN-C XXXX/X, vedený na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. N., v zostatkovej hodnote 79.695,- eur,
- hodnota oplotenia nachádzajúceho sa na parcele KN-C XXXX/X, k. ú. N. v sume 1.700,- eur,
- udiareň v zostatkovej hodnote 10,- eur.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov 40.702,- eur, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Strany sporu n e m a j ú právo na náhradu trov konania právo.
IV. Žalobkyňa a žalovaný s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 2.442,- eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), zaniknutého rozvodom manželstva strán sporu. Navrhovala, aby predmetom vyporiadania BSM bol dom vedený na vedený na liste vlastníctva č. XXXX súpisné číslo XXX, k. ú. N., spolu s prístavbou garáže, oplotenie postavené na pozemku, na ktorom stojí rodinný dom, udiareň a hnuteľné veci uvedené v návrhu.
2. Uviedla, že dom je postavený na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Dom bol postavený počas trvania manželstva, zo spoločných prostriedkov, preto tvorí BSM. Garáž je spojená s domom jednou stenou. Navrhovala, aby rodinný dom, nachádzajúci sa na pozemku vo vlastníctve žalovaného bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, hnuteľné veci tvoriace BSM boli rozdelené medzi nimi. Na zistenie všeobecnej ceny nehnuteľností navrhovala vykonať znalecké dokazovanie. Navrhovala, aby žalovaný ju vyplatil na vyrovnanie podielov z hodnoty celkovej masy BSM.
3. Žalovaný s návrhom na vyporiadanie zaniknutého BSM súhlasil. Potvrdil, že dom patrí do BSM a uviedol, že na výstavbu domu on dostal do daru od svojich rodičov 40.000,- Kčs, ktoré boli investované do rodinného domu. Túto investúciu však bližšie nekonkretizoval. Na darovanie peňazí navrhoval vypočuť svedkyne M. O. a B. H.. Navrhoval, aby všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určil súdny znalec
4. Ohľadom hnuteľných vecí súhlasil s návrhom žalobkyne na rozdelenie týchto vecí medzi stranami sporu.
5. Žalobkyňa poprela tvrdenie žalovaného o darovaní sumy 40.000,- Kčs žalovanému jeho rodičmi. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.10.2017 k vyjadreniu žalovaného tvrdila, že boli to jej rodičia, ktorí jej darovali na výstavbu rodinného domu 60.000,- Kčs a jej otec vyplácal aj ďalšie platby súvisiace so stavbou.
6. Na základe návrhu strán sporu súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom P.. C. R., z odboru stavebníctva, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností - odhad hodnoty stavebných prác, za účelom zistenia všeobecnej hodnoty domovej nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na LV č. XXXX k. ú. N..
7. Súdny znalec podal písomný znalecký posudok č. 134/2019. Zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalec určil všeobecnú hodnotu rodinného domu súpisné č. XXX sumou 79.800,- eur po zaokrúhlení.
8. Po podaní znaleckého posudku strany sporu zhodne uviedli, že prípojka vody, ohodnotená v znaleckom posudku sumou 104,78 eur nie je predmetom BSM, nakoľko už bola vybudovaná pred stavbou rodinného domu a slúžila ako prípojka vody pre starý dom.
9. Na základe zhodných tvrdení strán sporu súd zo všeobecnej hodnoty domu 79.800,- eur po zaokrúhlení, určenej znaleckým posudkom, odpočítal hodnotu prípojky vody ohodnotenej v znaleckom posudku na sumu 104,78 eur, po zaokrúhlení na sumu 105,- eur a takto všeobecná hodnota rodinného domu predstavuje sumu 79.695,- eur.
10. Strany sporu na pojednávaní dňa 20.10.2020 dohodou určili zostatkovú hodnotu oplotenia, nachádzajúceho sa na pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom v zostatkovej hodnote 1.700,- eur a udiarne sumou 10,- eur.
11. Ohľadom hnuteľných vecí strany sporu zhodne uviedli, že netrvajú na tom, aby hnuteľné veci boli predmetom vyporiadania BSM, nakoľko o týchto hnuteľných veciach sa dohodli a rozdelili si ich medzi sebou.
12. V zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
13. V zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
14. Po vykonanom dokazovaní predmetom vyporiadania BSM zostali veci: rodinný dom súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na parcele KN-C XXXX/X, vedený na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. N. v zostatkovej hodnote 79.695,- eur, hodnota oplotenia nachádzajúceho sa na parcele KN-C XXXX/X v zostatkovej hodnote 1.700,- eur a udiarne nachádzajúcej sa na parcele KN-C XXXX/X v zostatkovej hodnote 10,- eur.
15. Súd neprihliadol na odborné vyjadrenie znalca P.. M. M., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 18.10.2021 predložené žalobkyňou, pretože z obsahu tohto odborného vyjadrenia vyplýva iba všeobecné konštatovanie nárastu cien nehnuteľností oproti stavu k 07.12.2019 o 10 % v obci N., avšak nevyplýva vychádzajúc z akých údajov a stavu malo dôjsť k zvýšeniu ceny konkrétnej nehnuteľnosti - domu súpisné číslo XXX, k. ú. N.. Na základe toho súd pri vyporiadaní vychádzal zo všeobecnej ceny domu určenej znaleckým posudkom P.. C. R.. Tvrdenie žalobkyne o darovaní sumy 60.000,- Kčs bolo preukázané výpoveďou svedkyne Z. R., Výpoveďou svedkyne X. Č. bolo preukázané, že otec žalobkyne zaplatil 10.000,- Kčs manželovi svedkyne, avšak nebolo preukázané aký konkrétny materiál bol z týchto peňazí zakúpený, resp. aké práce boli z týchto peňazí zaplatené v súvislosti so stavbou rodinného domu. Žalovaný v priebehu konania netrval na výsluchu svedkýň M. O. a B. H., výsluch ktorých navrhoval na preukázanie darovania sumy 40.000,- Kčs jemu zo strany jeho rodičov na výstavbu domu. Na preukázanie tvrdenia žalovaného o darovaní 40.000,- Kčs neboli predložené žiadne iné listinné dôkazy, preto súd toto tvrdenie tiež nepovažoval za preukázané. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd pri vyporiadaní zaniknutého BSM vychádzal zo všeobecnej hodnoty rodinného domu v sume 79.695,- eur (po odpočítaní hodnoty vodovodnej prípojky v sume 105,- eur).
16. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že celková masa bezpodielového spoluvlastníctva pozostáva zo všeobecnej hodnoty rodinného domu v sume 79.695,- eur, z hodnoty oplotenia v sume 1.700,- eur a udiarne v sume 10,- eur, nachádzajúcich sa na parcele KN-C XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vedenej na LV č. XXX k. ú. N..
17. Celková masa BSM predstavuje 81.405,- eur a podiel jedného z manželov predstavuje 40.702,- eur.
18. Pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z bytových potrieb obidvoch strán sporu a ich finančných možností vyplatiť druhú stranu sporu z jeho podielu. Žalobkyňa a žalovaný zhodne vyhlásili, že nemajú finančné prostriedky na vyplatenie druhej strany z jeho podielu. Žalobkyňa sa zo spoločného domu odsťahovala z dôvodu vzájomných nezhôd so žalovaným a nevhodného správania sa žalovaného pod vplyvom alkoholu. Žalovaný naďalej zostal bývať a býva v dome, ktorý je predmetom BSM. Strany sporu sa dohodli v priebehu súdneho konania, že nakoľko nemajú finančné prostriedky na vyplatenie druhej sporovej strany, spoločne predajú predmetný dom a výťažok z predaja si rozdelia, prípadne z neho zabezpečia pre seba bývanie. V priebehu konania nedošlo k predaju domu na základe tejto dohody strán sporu. Súd všetky vyporiadavané veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného napriek tomu, že v priebehu konania tvrdil, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne z jej podielu. Zhodnými tvrdeniami strán sporu je preukázané, že žalovaný v predmetnom dome býva, že pozemok pod domom tvoril jeho výlučné vlastníctvo, na ktorom bol postavený rodinný dom patriaci do BSM. Žalovaný napriek jeho tvrdeniu, že má záujem o spoločný predaj rodinného domu so žalobkyňou, darovacou zmluvou V 1615/21 v priebehu konania pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, previedol na tretiu osobu, podľa vyjadrenia žalovaného, na svojho synovca. Tým vytvoril stav, že rodinný dom sa nachádza na cudzom pozemku, čím je sťažený jeho predaj. Postup žalovaného nesvedčí o jeho skutočnom úmysle spolu so žalobkyňou predať predmetný rodinný dom a tým získať finančné prostriedky na zabezpečenie bývania pre obidve strany sporu. Vychádzajúc z týchto úvah súd rodinný dom prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ako aj hodnotu udiarne a oplotenia , nachádzajúcich sa na pozemku, ktoré t. č. sú súčasťou pozemku, ktorého vlastníkom je tretia osoba, nakoľko tieto hodnoty patria do BSM strán sporu.
19. Na základe vyššie uvedeného súd uložil povinnosť žalovanému vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.
20. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a contrario, nakoľko v záujme obidvoch strán sporu bolo, aby ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané.
21. V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch: (1) Poplatníkom je: b) obe strany sporu (ďalej len "strana") v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu.
22. V zmysle ust. § 2 ods. 3 citovaného zákona, ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.
23. Podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov - prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1 %. V danom prípade vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom, preto strany sporu boli spoločne a nerozdielne zaviazaní k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 3 % z predmetu vyporiadania, po odpočítaní spoločného dlhu strán sporu.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.