Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/35/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka, v sporovej veci žalobcu: MOLUX, s.r.o., so sídlom Jantárová 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 494 259, zastúpeného JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, so sídlom Námestie Osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35546689, proti žalovanému: AGROMELIO, s.r.o., so sídlom Železničná 24, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 36 502 031, zastúpenému JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 42239265, o zaplatenie 26.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -119 zo dňa 12.3.2020, takto

rozhodol:

Pokračuje v konaní s obchodnou spoločnosťou MOLUX, s.r.o. so sídklom Jantárová 1, Košice, IČO: 36 494 259 ako sporovou stranou na strane žalobcu.

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 30.9.2011 uzatvoril žalovaný so žalobcom Zmluvu o spolupráci a uzavretí budúcich zmlúv. Predmetom zmluvy podľa čl. II. boli tri samostatné roviny záväzkov žalovaného a záväzok žalobcu podľa čl. II. bod 2. zmluvy. Podľa čl. II. bod 1. písm. a) zmluvy, žalovaný prijal záväzok uzavrieť v dohodnutých lehotách budúce zmluvy špecifikované v ust. čl. III. zmluvy. Podľa čl. II. bod 1. písm. b) zmluvy žalovaný prijal záväzok predkupného práva v prospech žalobcu podľa čl. IV. zmluvy. Podľa čl. II. bod 1. písm. c) zmluvy žalovaný prijal záväzok Dohody o zastupovaní žalovaného vo vzťahu k tretím osobám podľa čl. V. zmluvy. Podľa čl. II. bod 2. zmluvy sa žalobca ako zmluvná strana zaviazal za „práva nadobudnuté touto zmluvou“ vlastníkovi zaplatiť odplatu vo výške 35.000,- eur do 5 dní od doručenia faktúry vystavenej žalovaným. Na základe uvedeného dojednania vystavil žalovaný žalobcovi faktúru č. 11/395 zo dňa 1.10.2011 s dátumom splatnosti 6.10.2011 na sumu 35.000,- eur bez DPH + 7.000 eur DPH, teda celkom na sumu 42.000,- eur vrátane DPH. V popise služby fakturovanej touto faktúrou je uvedené: fakturujeme Vám „za práva nadobudnuté Zmluvou o uzavretí budúcich zmlúv zo dňa 30.9.2011“. Žalovaný teda touto popísanou faktúrou vyúčtoval záväzok žalobcu podľa položky čl. II. bod 2. zmluvy za práva nadobudnuté touto zmluvou sumou vo výške 35.000,- eur bez DPH, plus 7.000,- eur DPH, teda celkom sumu 42.000,- eur vrátane DPH. Žalobca na popísanú faktúru vykonal čiastočné úhrady nasledovne: 14.10.2011 sumu 10.000,- eur, 24.11.2011 sumu 2.000,- eur, 7.12.2011 sumu 5.000,- eur, 20.12.2011 sumu 2.000,- eur, 30.12.2011 sumu 3.000,- eur, 31.5.2012 sumu 3.000,-

eur, 7.6.2012 sumu 1.000,- eur. Žalobca do doručenia platobného rozkazu v upomínacom konaní nikdy nesporoval predmet vystavenej faktúry a záväzok podľa čl. II. bod 2. zmluvy ani čo do jeho dôvodu ani čo do jeho výšky. Až vo svojej žalobe žalobca v časti C tvrdí, že vykonal úhradu vo výške 26.000,- eur ako zálohu na kúpnu cenu na základe faktúry č. 11/395 zo dňa 1.10.2011. V žalobe tiež žalobca uvádza, že uhradil v nepravidelných splátkach preddavok - zálohu na kúpnu cenu vo výške 26.000,- eur bez DPH, na základe faktúry vystavenej žalovaným č. 11/395 zo dňa 1.10.2011 a že preddavok (zálohu na kúpnu cenu vo výške 26.000,- eur bez DPH) bol žalovaný povinný vrátiť do 10 dní od márneho uplynutia lehoty na uzavretie zmlúv, a keďže k dobrovoľnému vráteniu zo strany žalovaného uvedenej sumy nedošlo, táto suma sa stala splatnou po márnom uplynutí 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, t.j. dňa 26.10.2015, kedy bolo doručené Rozhodnutie č. OU-PO-OVBP2-2015/38180/111151/ŠSS-ZV zo dňa 14.10.2015 a vtedy malo vyjsť najavo, že účel sledovaný Zmluvou o spolupráci a uzavretí budúcich zmlúv zo dňa 30.9.2011 nie je možné dosiahnuť a bol zmarený. Dňom doručenia uvedeného rozhodnutia sa rozhodnutie stalo právoplatných a vykonateľným a podľa názoru žalobcu sa vrátenie preddavku stalo splatným dňa 5.11.2015, a tak je žalovaný v omeškaní s vrátením bezdôvodného obohatenia v sume 26.000,- eur bez DPH od 6.11.2015 a je povinný platiť dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,025 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Takto sa mal žalovaný podľa názoru žalobcu bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a je podľa neho povinný, v zmysle vyššie citovaného, zaplatený preddavok vo forme zálohy v sume 26.000,- eur vrátiť. Žalovaný žalobcovi sumu 26.000,- eur doposiaľ nevrátil. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobca tiež uviedol, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, keď prijal plnenie v sume 26.000,- eur bez DPH a majetkový prospech tu mal byť v danom prípade získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad nastal splnením rozväzovacej podmienky ( ), resp. odstúpením od predmetnej zmluvy, ktoré odstúpenie malo nastať priamo zo zákona.

3. Žalobca nikdy neuhradil sumu 26.000,- eur na zálohu na kúpnu cenu, alebo na akýkoľvek preddavok, ktorá by mohla mať do budúcna akýkoľvek charakter možného bezdôvodného obohatenia. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj samotná suma žalovaným fakturovanej sumy vo výške 35.000,- eur, ktorá sa zhoduje so sumou podľa čl. II bod 2. zmluvy, a ktorú žalobca čiastočnými úhradami uhrádzal až do výšky 26.000,- eur, pričom týmito úhradami bez akýchkoľvek námietok uznal uvedený nárok žalovaného čo do jeho dôvodu aj výšky, ktorý je jednoznačne opísaný aj v predmete vystavenej faktúry. Ak by sa čisto a krajne hypoteticky prijali tvrdenia žalobcu, že tento mal vykonávať úhradu preddavku (zálohy na kúpnu cenu), musel by byť tento preddavok/záloha fakturovaná s popisom faktúry „preddavok“ alebo „záloha“ a musela by byť vystavená na sumu 15.000,- eur bez DPH. Bolo by naozaj nepochopiteľným, prečo by žalobca uhrádzal zálohu alebo preddavok na kúpnu cenu v rozpore s dojednaním podľa čl. III. bod 2. zmluvy pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby a bez vystavenej faktúry na sumu 15.000,- eur, pričom bol to práve žalobca, ktorý si určil podmienku úhrady zálohy na kúpnu cenu vo výške 15.000,- eur až po vydaní územného rozhodnutia. Žalobca ním uplatnený nárok v tomto konaní vo výške 26.000,- eur žalovanému ani nikdy nevyúčtoval akýmkoľvek formálnym alebo neformálnym spôsobom, nevystavil žiadnu faktúru, nevyzval žalovaného na úhradu takéhoto nároku a žalovaný vo svojom účtovníctve a ani v inej dokumentácii neeviduje tento žalobcom uplatnený nárok. Žalovaný je platcom DPH a žiaden takýto daňový doklad neeviduje v doterajších kontrolných výkazoch DPH.

4. Žalovaný sa na úkor žalobcu nijako neodôvodnene neobohatil tým, že by prijal nejaké plnenie bez právneho dôvodu, resp. neprijal ani žiadne plnenie z právneho dôvodu, ktorý by tu spočiatku síce existoval, ale potom by dodatočne odpadol. Vo vzťahu k plneniu, ktoré prijal žalovaný od žalobcu nenastala žiadna rozväzovacia podmienka podľa . Z čl. I. bod 4. predmetnej zmluvy síce vyplýva, že zmluvné strany berú na vedomie, že zástupca nemá záujem o kúpu predmetných pozemkov bez právoplatného rozhodnutia o povolení stavby „Skládka odpadu Žehňa“, ale táto skutočnosť nemá žiadny význam vo vzťahu k povinnosti žalobcu uhradiť žalobcovi odplatu v zmysle čl. II. bod 2. zmluvy. Skutočnosť vyplývajúca s čl. I. bod 4. má relevantný význam len vo vzťahu k právu, resp. povinnosti žalobcu uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne predmetných pozemkov. Z predmetného dojednania jednoznačne vyplýva to, že žalobca nie je povinný uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu ohľadne predmetných nehnuteľnosti bez právoplatného rozhodnutia o povolení predmetnej stavby, resp. že bez takéhoto právoplatného rozhodnutia nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby predmetnú zmluvu uzavrel.

5. Ak prípadne žalovaný porušil nejaké svoje zmluvné povinnosti v príčinnej súvislosti s ktorými prípadne žalobcovi vznikla nejaká škoda, musí si žalobca voči žalovanému takýto prípadný nárok na náhradu

škody uplatniť samostatnou žalobou, keďže takýto nárok nebol predmetom tohto konania. Predmetom tohto konania bol len nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, ktorý však súd posúdil ako nedôvodný. Preto žalobu zamietol.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením v spojení s ustanovením a .

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 26.000,- eur s úrokom 0,025 % denne zo sumy 26.000,- eur od 6.11.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, resp., aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

9. Namietal, že z konania žalobcu žalovaný nemohol usudzovať, že žalobca uznáva svoj záväzok z vystavenej faktúry č. 11/395, pretože predmetná faktúra nebola zo strany žalobcu uhradená riadne a včas. Následne od 7.6.2012 žalobca úplne prestal uhrádzať žalovanému akékoľvek plnenia, a žalovaný ho ani na žiadne plnenia podľa čl. V. bod 4. nevyzval. Žalovanej spoločnosti Agromelio s.r.o. musel byť tento úmysel známy nielen z neplatenia faktúry č. 11/395, ale aj zo ZoS čl. I. bodu 4. vyplýva, že žalobca nemá záujem o kúpu predmetných pozemkov bez právoplatného rozhodnutia o povolení stavby „Skládka odpadu Žehňa“. Napokon aj z vyjadrení samotnej žalovanej zaslaných súdu v ktorých žalovaná uvádza, že žalobca prestal platiť vyplýva, že jej bol úmysel žalobcu o neuznaní záväzku známy. Žalobca pre neplnenie si záväzku žalovanej spoločnosti Agromelio s.r.o. zo zmluvy „Uzavrieť kúpnu zmluvu podľa čl. III. Dohoda o uzavretí budúcich zmlúv bod 3. a vzájomne závislých zmlúv podľa čl. III. bod 1. pís. a), b), c), d),“ nemal dôvod ďalej pokračovať v plnení záväzkov podľa zmluvy.

10. Žalobca namietal - neuznával predmet vystavenej faktúry č. 11/395, keď odo dňa 8.6.2012 ju prestal platiť. Žalovaná spoločnosť Agromelio s.r.o. na požiadanie žalobcu nesplnomocňovala žalobcu alebo ním ustanovenú osobu na uplatňovanie práv potrebných na zabezpečenie účelu zmluvy o spolupráci. Žalovaná tak zmarila „Predmet zmluvy“ v čl. II. Dohody o zastupovaní špecifikovanej v čl. V Zmluvy o spolupráci a uzavretí budúcich zmlúv. Žalovaná spoločnosť Agromelio s.r.o. ako vlastník predmetných nehnuteľnosti určených na kúpu bola priamo účastníkom v správnych konaniach voči správnym orgánom. O týchto správnych konaniach žalovaná spoločnosť žalobcu bezodkladne a bezprostredne neinformovala. Tak sa žalovaná dostala do rozporu s predmetom a účelom Zmluvy o spolupráci a uzavretí budúcich zmlúv a tak neposkytla všetku nevyhnutnú súčinnosť na spoluprácu podľa čl. V. citovanej zmluvy o spolupráci. Žalobca nikdy neuznával premlčanú pohľadávku svojím čiastkovým plnením faktúry č. 11/395, keď poslednú splátku uhradil dňa 7.6.2012 vo výške 1.000,- eur a finančné nároky - majetkové práva žalovanej spoločnosti Agromelio s.r.o. z citovanej faktúry neuhradil dodnes a tak sa premlčali dňa 7.6.2016. Žalovaná spoločnosť Agromelio s.r.o. si nikdy neuplatnila voči žalobcovi doplatenie za práva nadobudnuté ZoS do sumy 42.000,- eur vrátane DPH od poslednej splátky vykonanej žalobcom dňa 7.6.2012 vo výške 1.000,- eur. Zvyšná suma z vystavenej faktúry č. 11/395 zo dňa 1.10.2011 sa od lehoty splatnosti 6.10.2011 premlčala dňa 6.10.2015. Úmyselné konanie resp. nekonanie žalovanej spoločnosti Agromelio s.r.o., ktoré smerovalo voči žalobcovi vo forme neuplatnenia si majetkových práv - finančného nároku na doplatenie vystavenej faktúry do sumy 42.000,- eur s DPH, takto spoločnosť Agromelio s.r.o. konkludentne potvrdila, že jej majetkové práva nepatria, lebo zmarila účel sledovaný zmluvou. Tieto majetkové práva žalovanej spoločnosti sa premlčali až dňa 7.6.2016 po doručení rozhodnutia zo dňa 14.10.2015. Žalovaná mala a mohla od uvedeného dátumu do 7.6.2016 časový priestor na uplatnenie nedoplatku z vyššie citovanej faktúry vo výške 16.000,- eur voči žalobcovi na súde, keď apeluje na ustanovenie .

11. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd si predovšetkým neujasnil, že predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie, či zástupca/žalobca/ nemal a nemá záujem o kúpu predmetných pozemkov bez právoplatného rozhodnutia o povolení stavby „Skládka odpadu Žehňa“, a teda ani o uzavretie navzájom závislých zmlúv čl. I. bodu 4. v spojení s čl. II. a čl. III. zmluvy. V danom prípade súd prvej inštancie napriek vyššie uvedeným faktom zo strany žalobcom predložených listinných dôkazov, vychádzal iba svojvoľným selektívnym postupom z predložených dôkazov. Takýto postup súdu prvej inštancie má za následok neúplnosť skutkových zistení, ktoré viedli k vydaniu predčasného rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia sú opomenutými dôkazmi. Rozsudku súdu prvej inštancie možno vytknúť, že súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, a preto bol v jeho hodnotení dôkazov logický rozpor. Žalobca preukázal, že na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, ako aj použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.

12. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Po podaní odvolania žalobca doručil súdu dňa 22.7.2020 „Návrh na zmenu žalobcu“, aby do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť MOLUX, s.r.o., pretože nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv a povinností o ktorých sa koná, na ktorú spoločnosť boli tieto práva prevedené Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 27.4.2020, ktorú žalobca priložil k návrhu na zmenu účastníka. Spoločnosť MOLUX, s.r.o. zároveň v návrhu na zmenu vyjadrila súhlas so vstupom do konania na miesto žalobcu.

14. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa , ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

16. Podľa , súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

17. Podľa , ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

18. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade boli splnené procesné predpoklady, aby do konania na miesto žalobcu - spoločnosti FÚRA s.r.o. vstúpila spoločnosť MOLUX, s.r.o., odvolací súd navrhovanú zmenu na strane žalobcu podľa pripustil.

19. Následne odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcovi.

21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

24. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

25. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že dňa 30.9.2011 uzatvoril žalovaný s predchodcom žalobcu Zmluvu o spolupráci a uzavretí budúcich zmlúv. Predmetom zmluvy podľa čl. II. boli tri samostatné roviny záväzkov žalovaného a záväzok žalobcu podľa čl. II. bod 2. zmluvy. Podľa čl. II. bod 1. písm. a) zmluvy, žalovaný prijal záväzok uzavrieť v dohodnutých lehotách budúce zmluvy špecifikované v ust. čl. III. zmluvy. Podľa čl. II. bod 1. písm. b) zmluvy žalovaný prijal záväzok predkupného práva v prospech žalobcu podľa čl. IV. zmluvy. Podľa čl. II. bod 1. písm. c) zmluvy žalovaný prijal záväzok Dohody o zastupovaní žalovaného vo vzťahu k tretím osobám podľa čl. V. zmluvy. Podľa čl. II. bod 2. zmluvy sa žalobca ako zmluvná strana zaviazal za „práva nadobudnuté touto zmluvou“ vlastníkovi zaplatiť odplatu vo výške 35.000,- eur do 5 dní od doručenia faktúry vystavenej žalovaným. Na základe uvedeného dojednania vystavil žalovaný žalobcovi faktúru č. 11/395 zo dňa 1.10.2011 s dátumom splatnosti 6.10.2011 na sumu 42.000,- eur vrátane DPH. V popise služby fakturovanej touto faktúrou je uvedené: fakturujeme Vám „za práva nadobudnuté Zmluvou o uzavretí budúcich zmlúv zo dňa 30.9.2011“. Predchodca žalobcu uhradil v nepravidelných splátkach sumu 26.000,- eur.

26. Podanou žalobou sa žalobca domáha vrátenia zaplatenej sumy 26.000,- eur tvrdiac, že išlo o preddavok vo forme zálohy na kúpnu cenu, dôvodiac, že žalovaný hrubo porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali ako vlastníkovi zo Zmluvy o spolupráci, keď z rozhodnutia Okresného úradu v Prešove č.: OU- PO-OVBP2-2015/38180/111151/ŠSS-ZV zo dňa 14.10.2015 vyšlo najavo, že účel sledovaný Zmluvou o spolupráci a uzavretí budúcich zmlúv zo dňa 30.9.2011 nie je možné dosiahnuť a bol zmarený.

27. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

28. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

30. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

31. Podľa , s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

32. Podľa , ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

33. Podľa , vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

34. Podľa , podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

35. Podľa , účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

36. Podľa , ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

37. Podľa , tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

38. Podľa , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

39. V prvom rade je potrebné uviesť, že so všetkými odvolacími námietkami uvedenými v podanom odvolaní, sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd len dopĺňa.

40. Žalovaný a predchodca žalobcu dňa 30.9.2011 uzatvorili Zmluvu o spolupráci a uzavretí budúcich zmlúv. Predmetom Zmluvy podľa čl. II. boli tri samostatné roviny záväzkov žalovaného a záväzok žalobcu podľa čl. II. bod 2 Zmluvy. Podľa čl. II. bod 1 písm. a) Zmluvy žalovaný prijal záväzok uzavrieť v dohodnutých lehotách budúce zmluvy špecifikované v ust. čl. III. Zmluvy. Podľa čl. II. bod 1 písm. b) Zmluvy žalovaný prijal záväzok predkupného práva v prospech žalobcu podľa čl. IV. Zmluvy. Podľa čl. II. bod 1 písm. c) Zmluvy žalovaný prijal záväzok dohody o zastupovaní žalovaného vo vzťahu k tretím osobám podľa čl. V. Zmluvy.

41. Podľa čl. II. bod 2 Zmluvy sa žalobca, ako zmluvná strana, zaviazal za „práva nadobudnuté touto zmluvou“ vlastníkovi zaplatiť odplatu vo výške 35.000,- eur do 5 dní od doručenia faktúry vystavenej žalovaným. Uvedená odplata bola odplatou za všetky práva, ktoré touto zmluvou získaval žalobca vo vzťahu k žalovanému, ktoré sú uvedené v čl. III., IV. a V. Zmluvy.

42. Na základe čl. II. bod 2 Zmluvy vystavil žalovaný predchodcovi žalobcu faktúru č. 11/395 zo dňa 1.10.2011, s dátumom splatnosti 6.10.2011 na sumu 42.000,- eur vrátane DPH. V popise služby fakturovanej touto faktúrou je uvedené: fakturujeme Vám „za práva nadobudnuté zmluvou o uzavretí budúcich zmlúv zo dňa 30.9.2011“. Žalovaný teda touto faktúrou vyúčtoval záväzok žalobcu podľa položky čl. II. bod 2 Zmluvy za práva nadobudnuté touto zmluvou. Predchodca žalobcu vykonal čiastočné úhrady, a to 14.10.2011 sumou 10.000,- eur, 24.11.2011 sumou 2.000,- eur, 7.12.2011 sumou 5.000,- eur, 20.12.2011 sumou 2.000,- eur, 30.12.2011 sumou 3.000,- eur, 31.05.2012 sumou 3.000,- eur a 7.6.2012 sumou 1.000,- eur. Predchodca žalobcu týmito čiastkovými úhradami v celkovej výške 26.000,- eur potvrdil predmet svojho záväzku v zmysle vystavenej faktúry za práva nadobudnuté Zmluvou o uzavretí budúcich zmlúv zo dňa 30.09.2011 a v zmysle čl. II. bod 2 tejto Zmluvy.

43. Preto pokiaľ žalobca namietal, že úhradu vo výške 26.000,- eur vykonal ako zálohu na kúpnu cenu na základe faktúry č. 11/395 zo dňa 1.10.2011, s týmto jeho tvrdením sa nemožno stotožniť, keďže vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že suma zaplatená predchodcom žalobcu v celkovej výške 26.000,- eur, je sumou uhradenou na základe čl. II. bod 2 Zmluvy, a teda za práva nadobudnuté touto Zmluvou.

44. Aj podľa čl. III. bod 2 Zmluvy bude predmetom budúcej kúpnej zmluvy podľa čl. III. ods. 1 písm. a) prevod vlastníckeho práva k pozemkom vlastníka ako budúceho predávajúceho za celkovú kúpnu cenu 15.000,- eur, ktorú zástupca (žalobca) uhradí vlastníkovi ako predávajúcemu (žalovaný) na základe tejto Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy vo forme preddavku (zálohy na kúpnu cenu) do 10 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia pre stavbu „Skládka odpadov Žehňa“, pričom pre prípad, že by z akýchkoľvek dôvodov nedošlo k vydaniu právoplatného stavebného povolenia, v lehote do 3 rokov od jej úhrady, prípadne by z akýchkoľvek dôvodov zmluvné strany budúcu kúpnu zmluvu neuzavreli, je vlastník povinný do 10 dní od márneho uplynutia tejto lehoty tento preddavok zástupcovi vrátiť, pokiaľ sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak. Obec Žehňa ako príslušný stavebný úrad vydala dňa 25.05.2015 rozhodnutie, ktorým návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: „Skládka odpadov Žehňa“ zamietla. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 14.10.2015 č. OU-POOVBP2-2015/38180/111151/ŠSS-ZV. Rozhodnutie o umiestnení stavby teda nebolo správnym orgánom vydané, a teda nikdy nedošlo k naplneniu hypotézy dojednanej v čl. III. bod 2 Zmluvy, a teda vydaniu územného rozhodnutia. Až na základe vydaného územného rozhodnutia by strany Zmluvy pristupovali k uzavretiu budúcej zmluvy o prevode vlastníckeho práva, až na základe ktorej by žalobca uhrádzal v prospech žalovaného celkovú kúpnu cenu vo výške 15.000,- eur, do 10 pracovných dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia. Tým, že územné rozhodnutie pre uvedenú stavbu nebolo vydané, nedošlo k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy medzi predchodcom žalobcu a žalovaným a nedošlo ani k fakturácii a vyúčtovaniu celkovej kúpnej ceny vo výške 15.000,- eur.

45. S poukazom na vyššie uvedené sa preto nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že sumu 26.000,- eur uhradil ako zálohu na kúpnu cenu alebo na akýkoľvek preddavok, ktorá by mohla mať do budúcna akýkoľvek charakter možného bezdôvodného obohatenia. Túto skutočnosť preukazuje aj žalovaným fakturovaná suma vo výške 35.000,- eur bez DPH, ktorá sa zhoduje so sumou podľa čl. II. bod 2 Zmluvy, a ktorú predchodca žalobcu čiastočnými úhradami uhrádzal až do výšky 26.000,- eur, pričom týmito úhradami bez akýchkoľvek námietok uznal uvedený nárok žalovaného čo do jeho dôvodu aj výšky, ktorý je jednoznačne opísaný v predmete vystavenej faktúry.

46. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, ).

47. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by žalobca mohol tieto námietky relevantne uplatniť.

48. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).