Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-136-2021.pdf
PDF · 108.44 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/136/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. 2, XXX 01 Zvolen, zast. Centrom právnej pomoci, so sídlom Račianska 71, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 6890/17 o vymoženie pohľadávky vo výške 1.276,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6Er/365/2017-81 zo dňa 21. septembra 2021 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 6Er/365/2017-81 zo dňa 21. septembra 2021 v prvej výrokovej vete potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). V druhej výrokovej vete oprávnenému zložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 0,- Eur.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 29.06.2017 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pod sp. zn. SR 00888/16. Okresný súd zistil, že dňa 06.11.2015 oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere č. 108400102 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo výške 600,- Eur. V zmysle zmluvy o úvere sa povinný zaviazal oprávnenému vrátiť sumu vo výške 1.176 Eur. V prípade sporu, ktorý vznikne v súvislosti so zmluvou o úvere, sa strany dohodli, že ho budú riešiť prostredníctvom rozhodcovského súdu, na základe čoho spolu uzavreli rozhodcovskú zmluvu datovanú ku dňu 06.11.2015 (ďalej len „rozhodcovská zmluva“). V rovnaký deň bola zo strany povinného v prospech oprávneného vystavená taktiež blankozmenka (ďalej len „zmenka“), ktorá zabezpečovala zmluvný záväzok povinného voči oprávnenému uzatvorený na základe zmluvy o úvere.
3. Dňa 26.05.2021 povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi oprávneným a povinným na základe zmluvy o úvere, nie je vzťahom podnikateľským, ale vzťahom spotrebiteľským, keďže finančné prostriedky nepoužil pre potreby svojho podnikania, ale na účel zakúpenia invalidného vozíka, ktorý potrebovala jeho sestra L. U.. Na preukázanie svojho tvrdenia povinný pripojil k svojmu návrhu čestné prehlásenie U. U. zo dňa 01.04.2021, v ktorom U. U. potvrdzuje tú skutočnosť, že povinný finančné prostriedky zapožičané od oprávneného použil pre jej potrebu. Exekúciu povinný navrhol zastaviť z dôvodu, že rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Táto zmluva bola povinnému predložená súčasne so zmluvou o úvere, a teda povinný mohol ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tu istú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín. Taktiež nebola osobitne dojednaná, ale bola uzavretá v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Uzavretím rozhodcovskej zmluvy sa povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú zmluvu tak označil v celosti za neprijateľnú.
4. Oprávnený sa k návrhu vyjadril dňa 01.07.2021 tak, že uviedol, že zmluva o úvere bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka. Právne predpisy na ochranu spotrebiteľa nie je možne aplikovať, pretože zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený zastáva názor, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme inicioval a vyvolal povinný. Zmluvné strany sa taktiež dohodli, že ich vzťahy sa budú upravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. S ohľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby súd na návrh povinného neprihliadal.
5. Dňa 17.08.2021 súdny exekútor súdu oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje (ďalej len „oznámenie“).
6. Za zásadnú otázkou pre posúdenie dôvodnosti návrhu povinného okresný súd považoval skutočnosť, či vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere, je vzťahom obchodnoprávnym alebo spotrebiteľským. Táto otázka je taktiež spornou skutočnosťou medzi stranami. Zo zmluvy o úvere okresný súd zistil, že povinný sa v nej identifikoval svojimi podnikateľskými údajmi (obchodné meno, sídlo a IČO), pričom zároveň tam uviedol aj svoje identifikačné údaje ako nepodnikateľa, a to meno a priezvisko (zhodné s podnikateľským názvom), adresu trvalého pobytu (ktoré je zhodné s miestom podnikania), číslo OP a rodné číslo. Zmluva o úvere obsahuje aj predpísané vyhlásenie, že povinný použije poskytnuté finančné prostriedky od oprávneného na účely podnikania. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že povinný sa v nej identifikoval podnikateľskými údajmi. Zo zmenky vyplýva, že sa povinný v nej identifikoval menom a priezviskom, ktoré je zhodné s podnikateľským názvom, miestom trvalé bydliska, ktoré je zhodné s miestom podnikania a IČOm. Z čestného prehlásenia od L. U. vyplýva, že finančné prostriedky poskytnuté od oprávneného boli povinným použité pre jej účely, čo potvrdzuje tvrdenie povinného v návrhu, že poskytnuté financie neboli použité pre potreby podnikania.
7. Po preskúmaní návrhu, ktorého súčasťou je čestné prehlásenie od L. U. a listín, ktoré boli podpísané v deň uzavretia úverovej zmluvy mal okresný súd dôvodnú pochybnosť o tom, či povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere skutočne vystupoval v pozícii podnikateľa. Z obsahu spisu jednoznačne nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. V zmluve o úvere je označený aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ, aj ako fyzická osoba - podnikateľ a v návrhu povinný uvádza, že finančné prostriedky neboli použité pre potreby podnikania, čo potvrdzuje čestným prehlásením od jeho sestry. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (oprávnený). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. Bezpečným preukázaním pri tom nemôže byť len označenie účelu - podnikanie, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikaním povinného vôbec uzavretej úverovej zmluvy má. S prihliadnutím na možné zastieranie skutočného účelu zmluvy o úvere a s poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 OZ je na mieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy aplikovať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania, je tak na strane oprávneného (viď napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.07.2018, sp. zn. 20Co/47/2018 alebo uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.06.2021, sp. zn. 8CoE/57/2021). Okresný súd konštatoval, že v predmetnom konaní sa však oprávnenému nepodarilo preukázať, že povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Okresný súd sa tiež nestotožňuje ani s názorom oprávneného, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme inicioval a vyvolal povinný, a že sa oprávnený s povinným dohodli, že ich vzťahy sa budú upravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. V prípade, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, tak spotrebiteľ sa nemôže platne s dodávateľom dohodnúť na
tom, že ich vzťah bude upravený ustanoveniami Obchodného zákonníka, pokiaľ by to malo byť v jeho neprospech (§ 52 ods. 2 OZ). Uvedené platí aj v tom prípade, ak predmetné iniciuje samotný spotrebiteľ, pretože na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy (ex lege) prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ). Keďže existovala dôvodná pochybnosť, či zmluvu o úvere povinný uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti a oprávnenému sa túto skutočnosť nepodarilo dostatočne preukázať, s prihliadnutím na ustanovenie § 54 ods. 2 OZ súd vyhodnotil vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere, ako vzťah spotrebiteľský.
8. Okresný súd ďalej uviedol, že zo zmenky je zrejmé, že tá bola vystavená dňa 06.11.2015, teda v čase, kedy nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. S ohľadom na uvedené, keďže pri vydávaní exekučného titulu (rozsudok RS) nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) bod 2 Exekučného poriadku okresný súd exekúciu zastavil.
9. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie konštatoval, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, ktorý je podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku povinný hradiť náhradu trov exekúcie. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor si oznámením trovy exekúcie neuplatnil, o výške trov exekúcie okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku uznesenia.
10. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), z obsahu ktorého vyplýva, že ním napáda prvú výrokovú vetu uznesenia.
11. V odvolaní uviedol, že Zmluvu o úvere uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom pod obchodným menom U. U. ako fyzickou osobou - podnikateľom označeným identifikačným číslom 48125679, pričom pri uzatváraní Zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. Na základe vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Oprávnený upozornil, že povinný ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 01.07.2016.
12. K dvojitému označeniu osoby dlžníka v zmluve o úvere oprávnený uviedol, že toto označenie je len informatívne, nakoľko slúži pre lepšiu identifikáciu dlžníka. Pričom údaje o dlžníkovi sú jednoznačne uvedené na prednej strane zmluvy hneď pod označením veriteľa, kde sa uvádza obchodné meno, IČO, miesto podnikania atď., a nefiguruje v týchto údajoch žiadny údaj o mene, priezvisku, dátume narodenia dlžníka. Až nižšie v predmetnej zmluve sú obsiahnuté doplňujúce informácie či už o dlžníkovi alebo ručiteľovi, ktoré slúžia výlučne na doplnenie informácií pre veriteľa, a teda nemožno o týchto doplňujúcich informáciách tvrdiť, že sa jedná o výslovné označenie dlžníka.
13. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že koná v rámci predmetu svojho podnikania a úver ním bude použitý na výkon podnikania. Povinný toto svoje vyhlásenie potvrdil svojím osobitným podpisom v zmluve o úvere. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúmal, nakoľko to nebola pre neho podstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy bol toho názoru, že nemusí vedieť, či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel, ako deklaroval v zmluve o úvere. Pri výklade pojmu spotrebiteľ oprávnený poukázal, že je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci L. T. proti Bay Wa AG. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/378/2016-53 zo dňa 28.03.2017.
14. V zmysle uvedeného oprávnený zastával názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
15. Povinný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 03.11.2021, v ktorom vyjadril nesúhlas s tvrdeniami oprávneného v odvolaní a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
17. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 11.02.2017 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 22.06.2017 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
18. Okresný súd dňa 29.06.2017 poveril súdneho exekútora v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 00888/16 zo dňa 07.11.2016. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 06.11.2015, ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 06.11.2015. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 600,- Eur.
19. V bode 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere zo dňa 06.11.2015 si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
20. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01. 07. 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
21. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
22. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23. 12. 2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
23. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
24. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
25. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
26. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 06.11.2015 (ďalej Občiansky zákonník), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
29. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
30. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
33. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platného a účinného k 06.11.2015 (ďalej aj zákon o ochrane spotrebiteľa) sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, 2) zamestnania alebo povolania, 2a).
34. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom uzavretia zmluvy o úvere, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.
35. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, ako aj exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou spotrebiteľom.
36. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 06.11.2015 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd
k námietke oprávneného, že v danom prípade zmluvu o úvere nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu uvádza, že napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je nutné predmetnú zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú a právny vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský, a to aj s poukazom na ust. § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
37. Odvolací súd mal z obsahu zmluvy o úvere preukázané, že oprávnený ako dodávateľ vystupoval pri uzavretí tejto zmluvy jednoznačne v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Povinný aj napriek dvojitému označeniu v zmluve o úvere vystupoval pri je uzatváraní ako spotrebiteľ, teda pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej, ani inej podnikateľskej činnosti. Uvedené vyplýva z tvrdenia povinného, že poskytnuté peňažné prostriedky nepoužil na účely podnikania, ale na účel zakúpenia vozíka pre telesne postihnutú sestru, uvedenú skutočnosť preukázal čestným prehlásením svojej sestry L. U. o tom, že peniaze, ktoré si jej brat požičal od veriteľa spoločnosti Pohotovosť v sume 600,- Eur použil na jej účely. Námietku oprávneného o tom, že povinný v zmluve o úvere označil, že mu je úver poskytnutý na účel podnikania, čo vylučuje v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania, považoval odvolací súd v tomto prípade za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže existovala dôvodná pochybnosť, či zmluvu o úvere povinný uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti s prihliadnutím na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka okresný súd správne vyhodnotil vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere, ako vzťah spotrebiteľský, pričom rozhodcovský súd naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.
38. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 12VPPÚ, keďže zmenka mala mať zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru. Blankozmenka v čase jej vystavenia úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti). Ak spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent uzatvárala s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech blankozmenku napriek tomu, že § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej vystavenia vylučoval možnosť zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou, potom je Dohoda o vyplnení blankozmenky vyhotovená nielen v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z., ale aj s § 10 Zákona zmenkového a šekového, preto oprávnený nemohol na jej základe vyplniť ani blankozmenku v dôsledku čoho sa vlastnou zmenkou nikdy nestala.
39. Pokiaľ ide o Dohodu o vyplnení zmenky uzavretú medzi oprávneným a povinným, táto bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinným, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol povinný zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv. rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie povinného, a tým aj jeho možnosť obrany.
40. Dohoda o vyplnení zmenky tak spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
41. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 06.11.2015, ale najmä na to, že použitie zmenky nebolo podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa prípustné.
42. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu konštatoval, že uvedený vzťah je obchodnoprávny a nie spotrebiteľský, nakoľko ide o absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie.
43. Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon nepripúšťal a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a na neprípustnosť použitia zmenky a vydal exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je v prípade už začatej exekúcie dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Okresný súd preto správne rozhodol, keď exekúciu v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia zastavil.
44. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
45. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).