Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžk/9/2021

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, za účasti: 1. Z. K., trvale bytom Z. N. XXX, Q., 2. K. Š., trvale bytom Z. N. XXX, Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OSZP3-2020/013635-002 zo dňa 11. marca 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. -63 zo dňa 10. novembra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -63 zo dňa 10. novembra 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením č.k. -63 zo dňa 10. novembra 2020 postupom podľa (ďalej len „“) odmietol žalobu.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že podaná žaloba bola podpísaná (podaná) priamo žalobcom v zastúpení jeho štatutárneho orgánu Z. K.. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobu zo dňa 11. mája 2020 spísal zamestnanec alebo člen žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, bolo potrebné, aby táto osoba žalobu aj podpísala, nakoľko podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho urobila ( ). Zdôraznil, že samotný podpis na podaní potvrdzuje skutočnosť, že táto osoba podanie aj urobila (spísala). Podanú žalobu však nepodpísala osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. S ohľadom na skutočnosť, že sa jednalo o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, správny súd v zmysle v spojení s , uznesením č. k. -45 zo dňa 14. októbra 2020 vyzval žalobcu, aby odstránil nedostatok procesnej podmienky konania tým, že predloží správnu žalobu zo dňa 11. mája 2020, podpísanú zamestnancom alebo členom žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý za žalobcu na správnom súde koná alebo ho zastupuje, tak ako to vyžaduje . Žalobca bol zároveň poučený, že v prípade, ak uvedený nedostatok procesnej podmienky konania neodstráni, správny súd podľa uznesením žalobu odmietne. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 16. októbra 2020.

3. Ďalej konštatoval, že žalobca v podaní zo dňa 25. októbra 2020 uviedol, že výklad ustanovenia , ktorý prezentuje správny súd vo výzve, a teda, že obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je aj podpis člena žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, resp. podanie žaloby touto osobou, by viedol k prílišnému formalizmu, ktorý nezohľadňuje účel a zmysel relevantných zákonných noriem a súdneho konania. Formalistické odmietnutie žaloby len z týchto dôvodov by mohlo podľa žalobcu predstavovať denegatio iustitiae, dodávajúc, že skutočnosť, že samotná žaloba bola

podpísaná a podaná štatutárom žalobcu neznamená, že nebola spísaná jej členom A.. F. K., ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo žalobca v konaní aj riadne preukázal predloženým dokladom o dosiahnutom vzdelaní, ako aj poverením člena na spísanie žaloby a jeho zastupovanie. Žalobca navyše v bode 1. ods. 3 podanej žaloby jasne deklaroval, že člen žalobcu podanú žalobu spísal a je oprávnený tak na jej spísanie, ako aj na zastupovanie v konaní pred správnym súdom. Doplnil, že výklad správneho súdu prezentovaný vo výzve by znamenal, že akýkoľvek žalobca, ktorý by bol iba zastúpený svojím členom alebo zamestnancom bez zaručeného elektronického podpisu alebo mandátneho certifikátu, by takúto žalobu nemohol ani podať elektronicky, ale bol by takto nútený podávať žalobu v listinnej podobe fyzicky podpísanú jeho členom alebo zamestnancom. Keďže snahou žalobcu nie je obštrukčné konanie, hoci samotná žaloba bola podpísaná a podaná štatutárom žalobcu Z. K., člen žalobcu A.. F. K. podpisom na predmetnom vyjadrení zároveň prehlásil, že predmetnú žalobu spísal v súlade s , čím bolo podľa žalobcu preukázané, že už v čase podania žaloby boli splnené obligatórne náležitosti správnej žaloby, ako aj procesné podmienky konania.

4. Taktiež dal správny súd do pozornosti, že na splnenie podmienok ustanovených v vo vzťahu k zamestnancovi (členovi) vyžaduje predloženie poverenia udeleného konkrétnemu zamestnancovi alebo členovi žalobcu, rovnako aj úradne overenú kópiu vysokoškolského diplomu, preukazujúceho dosiahnutie požadovaného právnického vzdelania povereným zamestnancom (členom), ako aj, aby žaloba bola spísaná a podpísaná povereným zamestnancom (členom), odkazujúc mutatis mutandis na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 10. septembra 2020.

5. Následne vyslovil, že z obsahu spisu vyplynulo, že súdu bola predložená fotokópia dokladu diplomu (notársky neoverená), preukazujúca dosiahnutie vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa u člena žalobcu A.. F. K. povereného na spísanie a podanie žaloby a na zastupovanie žalobcu pred správnymi súdmi v zmysle poverenia zo dňa 14. novembra 2019, ktorého fotokópia bola rovnako predložená do spisu. Súčasne doplnil, že z obsahu spisu vyplynulo, že žaloba bola podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom štatutára žalobcu - Z. K., a nie kvalifikovaným elektronickým podpisom člena s právnickým vzdelaním druhého stupňa - A.. F. K..

6. Dospel k záveru, že nepostupoval príliš formalisticky, keď konštatoval, že existujú pochybnosti o osobe, ktorá spísala žalobu v kontexte splnenia zákonných požiadaviek vymedzených v a vyšší súdny úradník správne vyzval žalobcu na odstránenie nedostatku tejto procesnej podmienky, keďže jednoznačne ide o odstrániteľnú vadu.

7. Následne poukázal na skutočnosť, že zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej (žaloba) je záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania. Autorizácia podania vo veci samej, uskutočneného v elektronickej podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie vo veci samej spísala a podpísala. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis - KEP (podľa úpravy do 17. októbra 2016 zaručený elektronický podpis) alebo kvalifikovaná elektronická pečať. Pri posúdení (ne)splnenia zákonnej podmienky vyžadovanej v správnym súdom - v prípade elektronickej podoby žaloby - je rozhodujúce, ktorej osobe patrí KEP použitý na autorizáciu podanej žaloby (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 2020, sp. zn. ).

8. Konštatoval, že žalobca na výzvu súdu nereagoval a správnu žalobu podpísanú zamestnancom alebo členom žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý za žalobcu na správnom súde koná alebo ho zastupuje, nepredložil, a preto správny súd žalobu v dôsledku nesplnenia procesných podmienok zo strany žalobcu v zmysle pri aplikácii odmietol.

9. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

II.

10. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby kasačný súd rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. -63 zo dňa 10. novembra 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa , , a .

11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že v zmysle systematiky autorstvo žaloby (jej spísanie podľa ) a podpis žaloby ( ) sú dve samostatné náležitosti žaloby. Uviedol, že podpisom sa preukazuje, že žalobu podáva osoba oprávnená vystupovať za toho, kto úkon robí. Sťažovateľ poukázal na ustanovenie , podľa ktorého je úkon právnickou osobou vykonaný, ak ho v jej mene vykoná štatutárny zástupca a takýto úkon vyvoláva právne účinky. Dodal, že je taktiež potrebné vychádzať z úpravy stanov sťažovateľa, v zmysle ktorej prináleží vykonávanie právnych úkonov predsedovi, preto žalobu za právnickú osobu podpísal štatutár ako zo zákona oprávnená osoba, čím bola splnená podmienka . Zdôraznil, že táto skutočnosť bola osvedčená kvalifikovanou pečaťou Združenia domových samospráv, o.z. (sťažovateľa), nie elektronickým podpisom Z. K.. V danom prípade samotnú žalobu za právnickú organizáciu opatrilo Združenie domových samospráv, o.z. kvalifikovanou pečaťou organizácie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES. Dodal, že v poňatí interných riadiacich aktov sťažovateľa ide o úkon prejavujúci, že ide o vôľu samotného sťažovateľa, a nie svojvôľu niektorého z členov v mene sťažovateľa vystupujúcich.

12. Ďalej uviedol, že nakoľko autorstvo žaloby podľa je jej samostatnou náležitosťou, nemusí sa nevyhnutne zhodovať s podpisom. Tvrdil teda, že správny súd žalobu odmietol aplikujúc nesprávne ustanovenie namiesto použitia ustanovenia . Zároveň mal za to, že aj správny súd vyložil v rozpore s členením právnej normy na hypotézu a dispozíciu. Namietal, že v danom prípade nebola splnená hypotéza právnej normy, čiže absencia právnického vzdelania u člena žalobcu, ktorým je A.. F. K.. Z uvedeného potom vyvodil, že nenastala ani povinnosť byť zastúpený advokátom. Uviedol, že v takom prípade koná a žalobu podáva samotná právnická osoba, ktorou je v prejednávanej veci Združenie domových samospráv, o.z. Podľa žalobcu mal správny súd už len zisťovať, či žalobu podala osoba na to oprávnená, a či žaloba bola spísaná osobou s právnickým vzdelaním. Zdôraznil, že uvedená skutočnosť bola preukázaná jednak dokladom o dosiahnutom vzdelaní, poverením na zastupovanie a spísanie žaloby, a taktiež aj vyjadrením A.. F. K. na výzvu súdu.

13. Súčasne namietal, že výkladom , ktorý si osvojil správny súd, by sa vytvorilo diskriminačné prostredie vo vzťahu ku žalobcom, ktorí síce zamestnávajú osobu alebo majú člena s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, avšak nedisponujú napr. elektronickým podpisom. Zdôraznil, že z nevyplýva, že by medzi základné zákonné náležitosti správnej žaloby patril aj podpis člena alebo zamestnanca žalobcu s právnickým vzdelaním, resp. jej podania týmto členom, ale zákon vyžaduje iba podpis samotnej žaloby, teda v danom prípade štatutárom Z. K., ako aj jej spísanie osobou s požadovaným vzdelaním, v tomto prípade členom A.. F. K.. Dodal, že v opačnom prípade by zákonodarca už v exaktne ustanovil, že povinnosť zastúpenia sa vzťahuje na spísanie aj podpísanie žaloby, resp. podanie žaloby a nerozlišoval by gramaticky medzi pojmami „spísať“ a „podpísať“.

14. Rovnako tak dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. septembra 2020, namietajúc, že zo záverov vyslovených v predmetnom rozhodnutí je zrejmé, že pod gramatickým výkladom pojmu „spísanie žaloby“ sa rozumie jej faktické vypracovanie osobou s požadovaným právnickým vzdelaním, a nie aj jej podpísanie. Tvrdil, že žalobca v tomto konaní všetky podmienky splnil a správny súd žalobu odmietol iba formalisticky.

15. Súčasne namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť jeho odôvodnenia. Predmetnú vadu videl v tom, že správny súd v napadnutom rozhodnutí vyslovil, že žalobu odmieta pre absenciu povinného spísania žaloby advokátom alebo členom právnickej organizácie s úplným právnickým vzdelaním, avšak v odôvodnení odkazuje na ustanovenie , ktoré sa zaoberá inou náležitosťou, a to podpisom. Navyše mal za to, že hoci správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v

ňom vyslovenými závermi sa neriadil dôsledne, o čom podľa sťažovateľa svedčí aj skutočnosť, že žiadal sťažovateľa o doručenie žaloby podpísanej advokátom na základe pochybnosti o tom, či žalobu spísala oprávnená osoba, t.j. rozhodoval nie na základe formálneho znaku podpisu, ktorým dôvodí odmietnutie žaloby odkazom na predmetný rozsudok, ale na základe materiálneho prieskumu obsahu žaloby.

III.

16. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

IV.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (, ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

18. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

19. Podľa , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

20. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.

21. Podľa , žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

22. Úlohou najvyššieho správneho súdu bolo posúdiť, či krajský súd správne postupoval, ak správnu žalobu žalobcu postupom podľa odmietol z dôvodu založenom na tom závere, že žalobca v konaní nepreukázal obligatórne právne zastúpenie na podanie správnej žaloby, pretože správna žaloba, ktorú doručil krajskému súdu, bola podpísaná štatutárnym orgánom žalobcu, ktorý nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a na výzvu krajského súdu nepredložil žalobu podpísanú povereným členom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa.

23. Podľa , ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

24. Najvyšší správny súd preskúmaním súdneho spisu dospel k záveru, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identického účastníka konania. V tomto smere najvyšší správny súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutia vydané v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. . V uvedených konaniach súd považoval argumentáciu žalobcu za dôvodnú. Vzhľadom na to, že uvedené rozhodnutia tvoria prejudikatúru v danej veci, najvyšší správny súd postupoval v zmysle , preto v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza prevzatú časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2021, sp. zn. : „9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ dňa 05.05.2020 doručil krajskému súdu správnu žalobu z 04.05.2020, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Z bodu 1 ods. 3 správnej žaloby sťažovateľa ďalej vyplýva, že povereným členom na konanie a spísanie žaloby je A.. F.Á. K.. Uvedenú skutočnosť sťažovateľ substancoval predložením dokladu o ukončení vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa a dekrétom, ktorým svojho člena, okrem iného,

poveril aj spisovaním správnych žalôb a zastupovaním v konaniach, v ktorých vystupuje ako účastník konania. Podľa žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. 10. Vzhľadom na prezentované skutočnosti sa kasačný súd stotožnil s námietkou sťažovateľa, že krajský súd v prejednávanej veci postupoval príliš formalisticky, keď správnu žalobu odmietol z dôvodu, že bola podpísaná štatutárnym orgánom, a nie členom sťažovateľa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, povereným na jeho zastupovanie. 11. Aj podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ predložením dokladu o ukončení vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa a poverovacieho dekrétu pre svojho člena na konanie a spísanie správnej žaloby dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienky obligatórneho právneho zastúpenia v správnom súdnom konaní ( ). 12. Samotná skutočnosť, že správnu žalobu podpísal a súdu doručil štatutárny orgán sťažovateľa podľa mienky kasačného súdu, bez ďalšieho nezakladá dôvodné pochybnosti o tom, že žalobu spísal a sťažovateľa v konaní zastupuje jeho člen s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, čo jednoznačne vyplýva z obsahu správnej žaloby z 04.05.2020, predloženého poverovacieho dekrétu sťažovateľa a dokladu povereného člena sťažovateľa o ukončení vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa. 13. Kasačný súd preto považoval výzvu krajského súdu, aby sťažovateľ predložil správnu žalobu, ktorá bude týmto členom aj podpísaná, za príliš formalistický postup pri skúmaní procesných podmienok, ktorý by mohol mať vplyv na jeho právo na prístup k súdu podľa a . 14. V súvislosti s vyššie uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu sp. zn. a sp. zn. , na ktoré krajský súd poukazoval, kasačný súd uvádza, že ide o konštatovanie Najvyššieho súdu o splnení podmienok podľa vo vzťahu k dokumentom, ktoré v konkrétnom prerokúvanom konaní predložil žalovaný, a že nejde o právnu vetu senátu Najvyššieho súdu.“

25. Vzhľadom na uvedené, najvyšší správny súd po tom, čo vyhodnotil dôvody obsiahnuté v kasačnej sťažnosti žalobcu za opodstatnené, postupom podľa v spojení s zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

26. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vec meritórne prejednať a rozhodnúť ( ).

27. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd aj o náhrade trov kasačného konania ( ).

28. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.