Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6S-39-2021.pdf
PDF · 96.19 KB
No categories available
6S/39/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v právnej veci žalobcu Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného JUDr. Ján Tkáč, advokát so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-PO- OOP3-2021/012325-002/HAM zo dňa 31.05.2021, na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
O d m i e t a žalobu.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobcu, preskúmal v odvolacom konaní podľa ust. § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“) rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej len ,,prvostupňový orgán“) č. OU-PO-OSZP3-2020/004592-05/OH-AG zo dňa 14.08.2020, ktorým prvostupňový orgán udelil žiadateľovi, Z. T. - Z. súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov v zmysle ust. § 97 ods. 1 písm. d) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o odpadoch“). Odvolací orgán rozhodujúc o odvolaní odvolateľa, po preskúmaní spisového materiálu, rozhodol v súlade s ust. § 59 ods. 3 správneho poriadku tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu č. OU-PO-OSZP3-2020/004592-05/OH-AG zo dňa 14.08.2020 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový orgán nesprávne určil okruh účastníkov konania. Prvostupňový orgán konal nad rámec zákona, keď do konania pribral v priebehu konania účastníka, ktorý sa prihlásil do konania podľa zákona EIA ako dotknutá verejnosť. Odvolací orgán konštatoval, že ide o špecifickú situáciu vzhľadom na charakter konania. V konaní o udelenie súhlasu podľa zákona o odpadoch správny orgán príslušný na konanie vo veci postupuje v súlade s ust. § 97 zákona o odpadoch a ust. § 22 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Pri vydávaní rozhodnutia o udelení súhlasu podľa zákona o odpadoch, zákon o odpadoch presne určuje náležitosti takéhoto rozhodnutia. V uvedenom prípade teda príslušný správny orgán nemá zákonnú možnosť rozširovať obsah rozhodnutia o pripomienky účastníkov konania, ktorí sa v konaní podľa zákona EIA prihlásili do konania z pozície dotknutej verejnosti. Prvostupňový orgán bol v zásade oprávnený posúdiť podanú žiadosť výhradne z hľadiska, či obsahuje zákonom predpokladané náležitosti a na základe toho rozhodnúť, či žiadateľ je alebo nie je oprávnený na vydanie požadovaného súhlasu. V prípadoch, kedy je jedným z predpokladov vydania súhlasu absolvovanie
konania podľa zákona EIA, ide o súbor rozhodnutí, ktoré žiadateľa oprávňujú vykonávať požadovanú činnosť. Pokiaľ teda bolo žiadateľovi vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom mu príslušný orgán určil podmienky, sú preňho tieto podmienky záväzné bez ohľadu na to, či ich povoľujúci orgán premietne do rozhodnutia, ktorým sa tá ktorá činnosť povoľuje. Povinnosťou prvostupňového orgánu v konaní bude vylúčiť odvolateľa z konania postupom, ktorý je v súlade so správnym poriadkom a následne opätovne vydať rozhodnutie vo veci.
II.
Zhrnutie argumentov žalobcu
3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4. Žalobca odôvodňoval možnosť podania správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) v § 7 ustanovuje, ktoré rozhodnutia správne súdy nepreskúmavajú. Podľa § 7 písm. e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V tomto prípade však napadnuté rozhodnutie má priamo za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, kde napadnuté rozhodnutie priamo ohrozuje status žalobcu ako účastníka konania v rozpore s čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, ktorým je žalovaný rovnako viazaný ako zákonom o odpadoch. Takýmto rozhodnutím znemožňuje včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne. Žalovaný vo svojom rozhodnutí priamo obmedzil možnosť žalobcu ako advokáta verejného záujmu životného prostredia efektívnu včasnú účasť na povoľovacom konaní. Rovnako sa k oprávnenosti tejto žaloby stavia odborná verejnosť.
5. Ohľadne pokynu žalovaného o vylúčení žalobcu ako účastníka konania, konštatoval, že je potrebné žalobcu považovať za účastníka správneho konania a ďalej s ním v tomto konaní ako s účastníkom konať, keďže takéto právo žalobcovi prislúcha (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/l/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/l/2010 z 27. januára 2011). Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel žalovaný k záveru, že je potrebné žalobcu vylúčiť ako účastníka konania. V zmysle § 24 ods. 2 ak má dotknutá verejnosť, a teda žalobca, postavenie účastníka v konaniach podľa tretej časti zákona EIA podľa ods. 3 a 4 § 24 predmetného zákona, má postavenie účastníka aj v následných konaniach, ak mu takéto postavenie priamo nevyplýva z osobitného predpisu, v zmysle poznámky pod čiarou § 14 správneho poriadku. Účastníctvo žalobcu je teda riadne založené na každé ďalšie povoľovacie konanie, pričom účasť žalobcu na konaní o posudzovaní vplyvov uznáva aj žalovaný. Bez riadneho odôvodnenie žalovaný zaviazal prvostupňový orgán na vylúčenie žalobcu ako účastníka, napriek tomu, že takéto postavenie mu prináleží z dôvodu vykonania posudzovacieho konania podľa zákona EIA. Zároveň v rozpore s čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru zamedzil včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne, pričom takýto postup považuje žalobca za nezákonný a rozhodnutie žalovaného o vylúčení žalobcu ako účastníka konania ako nesprávne a nevyplývajúce z obsahu administratívneho spisu, z ktorého je zrejmé postavenie žalobcu ako účastníka konania, pričom v časti vylúčenia žalobcu ako účastníka konania je v rozpore s cieľom a účelom správneho poriadku zabezpečiť účasť všetkým subjektom, ktorých sa predmetná vec týka a taktiež v rozpore s účelom a cieľmi Aarhuského dohovoru. Takýmto postupom žalovaného došlo k tak podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
6. Žiadal krajský súd o položenie otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 ZFEÚ.
III.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v súvislosti s podanou žalobou poukázal na ust. § 7 písm. e) SSP. Rozhodnutie žalovaného napadnuté správnou žalobou je rozhodnutím o zrušení veci a jej vrátení na nové konanie prvostupňovému správnemu orgánu, a teda ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu, o čom žalovaný účastníkov konania náležíte poučil v závere
napadnutého rozhodnutia. Svoje práva, ktoré žalobca odvodzuje od ust. § 178 ods. 3 SSP bude môcť účinne uplatňovať pred súdom až po právoplatnosti konečného rozhodnutia o merite veci. Záujem na životnom prostredí podľa názoru žalovaného nemožno vykladať ako subjektívne právo žalobcu, a teda v danom prípade nie je odôvodnený súdny prieskum procesného rozhodnutia žalovaného. SSP priznáva organizáciám na ochranu životného prostredia osobitné práva než ostatným účastníkom konania. Tie však môžu tieto subjekty hájiť pred súdom až v súvislosti s vydaním konečného rozhodnutia v merite veci. Žalovaný má za to, že súdny prieskum žalobou napadnutého rozhodnutia je vylúčený. Žalovaný trvá na záveroch vyslovených v žalobou napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o žalovanie rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP3-2020-004592-05/OH-AG zo dňa 14.08.2020, takáto požiadavka je zo strany žalobcu nezmyselná, keďže ide o rozhodnutie, ktoré bolo žalovaným zrušené. Predmetná vec nie je právoplatne ukončená a po zrušení a vrátení veci sa opätovne dostala do štádia konania na prvostupňovom správnom orgáne, kde si účastníci konania môžu uplatňovať svoje práva a hájiť právom chránené záujmy. Žalovaný navrhol, aby súd v zmysle ust. § 98 písm. g/ SSP žalobu odmietol ako neprípustnú.
IV.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov
8. Žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-PO- OOP3-2021/012325-002/HAM zo dňa 31.05.2021, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-PO-OSZP3-2020/004592-05/OH-AG zo dňa 14.08.2020, ktorým udelil žiadateľovi, Z. súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov v zmysle ust. § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie.
9. Krajský súd v Prešove ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) predtým ako pristúpil k vecnému preskúmaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, skúmal splnenie procesných podmienok, po oboznámení sa s podanou žalobou a napadnutým rozhodnutím žalovaného, dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť ako neprípustnú.
10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
13. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
14. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“).
15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
16. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
17. Podľa čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.
18. Správny súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Správny súdny poriadok však negatívnou enumeráciou v ustanovení § 7 zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy je vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do základných práv alebo slobôd subjektov, ktorým sú určené alebo ktorých sa týkajú.
19. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú síce rozhodnutím vo veci samej, napr. predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, za predpokladu, že mali za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Zabezpečuje sa tým, aby v oblasti správneho súdnictva nedošlo k situácii denegatio iustitiae pri poskytovaní právnej ochrany.
20. V predmetnej veci nie je sporné medzi účastníkmi konania, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu, o zrušení prvostupňového rozhodnutia, je rozhodnutím procesnej povahy, nebolo ním meritórne rozhodnuté vo veci samej.
21. Žalobca má však za to a poukazuje v žalobe, že napadnuté rozhodnutie žalovaného má priamo za následok ujmu na jeho subjektívnych právach. Napadnuté rozhodnutie priamo ohrozuje status žalobcu ako účastníka konania.
22. Žalovaný napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobcu zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-PO-OSZP3-2020/004592-05/OH-AG zo dňa 14.08.2020, ktorým udelil žiadateľovi, Z. T. - Z. súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov v zmysle ust. § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie.
23. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, bolo zrušené. Tzn. že súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov nebol udelený, konanie bude pokračovať ďalej a správny orgán prvého stupňa opätovne vydá nové rozhodnutie. Následne po právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu sa pokračuje v správnom konaní, v ktorom sa opakovane posudzuje meritum veci a vydá sa nové rozhodnutie. Až týmto novým rozhodnutím, môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníka konania priamo dotknuté, pretože môže založiť alebo deklarovať nové práva alebo povinnosti.
24. V tomto kontexte je zrejmé, že len konanie a rozhodnutie, ktoré nasleduje po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je rozhodnutím, ktoré môže priamo ovplyvniť postavenie účastníkov správneho konania a samotné rozhodnutie o zrušení rozhodnutia sa v zásade práv, právom chránených záujmov a povinností účastníkov konania priamo nedotýka, t. j. možno o ňom hovoriť ako o rozhodnutí procesnom.
25. Účastníci konania, v prospech ktorých bolo pôvodným rozhodnutím rozhodnuté sa síce môžu subjektívne cítiť dotknutí na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch, avšak objektívne k zásahu do ich práv a právom chráneným záujmov nedošlo a ani dôjsť nemohlo, nakoľko v dôsledku zrušenia rozhodnutia sa vec vrátila do štádia pred rozhodnutím a až konečné právoplatné rozhodnutie môže takýto zásah predstavovať. Čo nie je ani prípad žalobcu, keďže žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie, práve na základe odvolania žalobcu.
26. Rozhodnutie žalovaného, zrušujúce rozhodnutie - rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým zrušuje rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nepodlieha súdnemu prieskumu v tomto konkrétnom prípade, pretože takéto rozhodnutie nemá za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Týmto rozhodnutím sa nemení právne postavenie účastníka konania, nezakladajú sa ním práva ani povinnosti. Až následným vydaním nového rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, môže sa zmeniť právne postavenie účastníka konania. Po zrušení rozhodnutia správneho orgánu, odvolacím orgánom, prichádza do úvahy aj zastavenie konania, alebo zamietnutie žiadosti žiadateľa v správnom konaní, preto nie je dôvod preskúmavať rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorým zrušil rozhodnutie orgánu prvého stupňa. Právne postavenie nikoho ešte nie je týmto rozhodnutím dotknuté, pretože nevznikli žiadne nové práva alebo povinnosti.
27. Žalobca poukazuje na právny názor žalovaného v napadnutom rozhodnutí adresovaný prvostupňovému orgánu. Pre súd je záväzný výrok rozhodnutia správneho orgánu, ktorý by mohol byť predmetom súdneho prieskumu. Pokiaľ neexistuje výrok spôsobilý súdneho prieskumu, súd sa nezaoberá právnym názorom a odôvodnením rozhodnutia, nemá dôvod polemizovať nad jeho správnosťou.
28. Právny názor vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho orgánu, by sa mal odzrkadliť v novom rozhodnutí orgánu prvého stupňa, avšak nemusí tomu tak byť v každom prípade, je na správnom orgáne prvého stupňa ako sa s týmto právnym názorom odvolacieho orgánu vysporiada a ako bude v konaní ďalej pokračovať.
29. Ak sa správny orgán prvého stupňa bude riadiť právnym názorom odvolacieho orgánu a vylúči žalobcu zo správneho konania, žalobca môže proti takémuto rozhodnutiu za splnenia zákonných podmienok podať správnu žalobu.
30. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí priamo obmedzil možnosť žalobcu ako advokáta verejného záujmu životného prostredia na efektívnu včasnú účasť na povoľovacom konaní. Žalovaný iba v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, vyjadril svoj právny názor, ktorým inštruoval správny orgán prvého stupňa ako má postupovať. K vylúčeniu žalobcu zo správneho konania napadnutým rozhodnutím žalovaného ešte nedošlo.
31. Námietkami žalobcu o jeho postavení účastníka administratívneho konania sa súd vzhľadom na odmietnutie žaloby z dôvodu absencie spôsobilého predmetu súdneho prieskumu nezaoberal. Túto otázku najprv vyrieši správny orgán vo svojom novom rozhodnutí a súd ju nie je oprávnený skúmať, pokiaľ o nej nie je právoplatne rozhodnuté správnymi orgánmi.
32. K prejudiciálnemu konaniu uvedenému v bode 4. žaloby a návrhu žalobcu na položenie otázky Súdnemu dvoru Európskej únie o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie, súd uvádza, že nie je zrejmé aký konkrétny nesúlad žalobca vidí, ktorého ustanovenia vnútroštátneho práva a práva Európskej únie. Žalobca neuviedol nič konkrétne ani konkrétny návrh otázky.
33. Rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a taktiež nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti takého rozhodnutia, ktoré treba považovať za rozhodnutie procesnej povahy a ktoré je podľa ust. § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu, keďže nemá ani za následok ujmu na jeho subjektívnych právach.
34. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobu žalobcu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP.
35. Správny súd osobitne nerozhodoval o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže neboli splnené procesné podmienky konania, z ktorého dôvodu žalobu odmietol.
36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
37. Senát krajského súdu vo veci rozhodol v pomere 3:0 hlasov (ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Podľa § 57 SSP (1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis. (2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).