Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: VVS SK, s. r. o., IČO: 36 661 422, so sídlom Trenčianska cesta 5B, 957 01 Bánovce nad Bebravou, právne zastúpeného JUDr. Viliamom Vaňkom, ml., advokátom, IČO: 42 014 026, so sídlom Radlinského 578/11, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: TATRA-AGROLEV, s. r. o., IČO: 31 729 797, so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, právne zastúpenému JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, IČO: 35 553 961, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice - Staré Mesto, o zaplatenie 175.163,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -230 z 25. augusta 2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 175.163,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.264,80 eur od 11. februára 2018 do zaplatenia, zo sumy 2.580,- eur od 14. februára 2018 do zaplatenia, zo sumy 10.231,20 eur od 15. februára 2018 do zaplatenia, zo sumy 10.399,20 eur od 15. februára 2018 do zaplatenia, zo sumy 8.425,20 eur od 15. februára 2018 do zaplatenia, zo sumy 4.643,22 eur od 6. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 297,10 eur od 12. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 289,76 eur od 12. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 10.197,60 eur od 12. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 10.231,20 eur od 17. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 240,- eur od 17. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 11.074,27 eur od 17. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 14.670,72 eur od 18. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 10.273,20 eur od 18. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 1.409,88 eur od 15. apríla 2008 do zaplatenia, zo sumy 4.332,- eur od 15. apríla 2018 do zaplatenia, zo sumy 1.248,- eur od 15. apríla 2018 do zaplatenia, zo sumy 528,- eur od 15. apríla 2018 do zaplatenia, zo sumy 10.679,04 eur od 1. mája 2018 do zaplatenia, zo sumy 798,- eur od 7. mája 2018 do zaplatenia, zo sumy 2.352,94 eur od 8. mája 2018 do zaplatenia, zo sumy 206,40 eur od 15. júna 2018 do zaplatenia, zo sumy 2.781,95 eur od 15. júna 2018 do zaplatenia, zo sumy 4.265,53 eur od 3. júla 2018 do zaplatenia, zo sumy 10.280,09 eur od 13. augusta 2018 do zaplatenia, zo sumy 1.536,- eur od 24. augusta 2018 do zaplatenia, zo sumy 3.783,42 eur od 6. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 963,60 eur od 16. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 6.144,- eur od 16. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 1.536,- eur od 16. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 11.634,77 eur od 16. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 1.714,98 eur od 15. novembra 2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške 1.360,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 175.163,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.264,80 eur od 11. februára 2018 do zaplatenia, zo sumy 2.580,- eur od 14. februára 2018 do zaplatenia, zo sumy 10.231,20 eur od 15. februára 2018 do zaplatenia, zo sumy 10.399,20 eur od 15. februára 2018 do zaplatenia, zo sumy 8.425,20 eur od 15. februára 2018 do zaplatenia, zo sumy 4.643,22 eur od 6. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 297,10 eur od 12. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 289,76 eur od 12. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 10.197,60 eur od 12. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 10.231,20 eur od 17. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 240,- eur od 17. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 11.074,27 eur od 17. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 14.670,72 eur od 18. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 10.273,20 eur od 18. marca 2018 do zaplatenia, zo sumy 1.409,88 eur od 15. apríla 2008 do zaplatenia, zo sumy 4.332,- eur od 15. apríla 2018 do zaplatenia, zo sumy 1.248,- eur od 15. apríla 2018 do zaplatenia, zo sumy 528,- eur od 15. apríla 2018 do zaplatenia, zo sumy 10.679,04 eur od 1. mája 2018 do zaplatenia, zo sumy 798,- eur od 7. mája 2018 do zaplatenia, zo sumy 2.352,94 eur od 8. mája 2018 do zaplatenia, zo sumy 206,40 eur od 15. júna 2018 do zaplatenia, zo sumy 2.781,95 eur od 15. júna 2018 do zaplatenia, zo sumy 4.265,53 eur od 3. júla 2018 do zaplatenia, zo sumy 10.280,09 eur od 13. augusta 2018 do zaplatenia, zo sumy 1.536,- eur od 24. augusta 2018 do zaplatenia, zo sumy 3.783,42 eur od 6. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 963,60 eur od 16. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 6.144,- eur od 16. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 1.536,- eur od 16. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 11.634,77 eur od 16. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 1.714,98 eur od 15. novembra 2018 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a na náhradu trov konania. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že žalovanému dodal tovar a poskytol služby a žalovaný mu neuhradil dohodnutú cenu tohto tovaru v zmysle faktúr č. 17VF1737, č. , č. 17VF1739, č. 17VF1740, č. 17VF1741, č. 18VF0062, č. 18VF0041, č. 18VF0042, č. 18VF0157, č. 18VF0082, č. 18VF0083, č. 18VF0084, č. 18VF0164, č. 18VF0165, č. 18VF0285, č. 18VF0286, č. 18VF0287, č. 18VF0288, č. 18VF0289, č. 18VF0290, č. 18VF0433, č. 18VF0434, č. 18VF0435, č. 18VF0472, č. 18VF0573, č. 18VF0761, č. 18VF0823, č. 18VF0857, č. , č. 18VF1120, č. 18VF1121, č. 18VF1122, č. 18VF1123 a č. 18VF1229. 2.2 Žalobca v písomných vyjadreniach uviedol, že tovar bol riadne dodaný na základe objednávok, boli vystavené faktúry a cena bola dohodnutá a žalovanému známa. Objednávky za žalovaného zadával obvykle jeho konateľ V.. C. Y. alebo jeho zamestnanec V.. C. R.. Prevzatie plnenia žalovaný potvrdil na dodacích listoch a až do podania odporu nenamietal ani množstvo, ani kvalitu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca poskytol žalovanému tovar a služby a žalovaný záväzok písomne uznal a do dnešného dňa nezaplatil ani časť dlhu. 2.3 Žalovaný odpor proti platobnému rozkazu, sp. zn. z 10. decembra 2018 vydanému Okresným súdom Banská Bystrica odôvodnil tým, že nárok žalobcu je nedôvodný, pretože plnenie nebolo uskutočnené riadne a včas a žalobca nezdokladoval platné a účinné uzatvorenie zmluvy vzťahujúcej sa na dodanie fakturovaného tovaru a služieb. Tovar nebol dohodnutý v požadovanom množstve a kvalite, ako bolo dohodnuté. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach uviedol, že k otázke kvality, kvantity a uznania záväzku sa vie vyjadriť len V.. C. Y. a taktiež k asistencii objednávky, avšak nie sú namietané označené faktúry, ani suma, ktorá sa uplatňuje a nedošlo k úhrade z uvedených faktúr, pričom sa namieta samotná existencia zmluvného vzťahu. 2.4 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobca a žalovaný v roku 2018 uzatvorili zmluvy o dodaní tovaru, na základe čoho mal žalovaný v lehote splatnosti uhradiť tridsaťštyri faktúr (č. , č. 17VF1739, č. 17VF1740, č. 17VF1741, č. 18VF0062, č. 18VF0041, č. 18VF0042, č. 18VF0157, č. 18VF0082, č. 18VF0083, č. 18VF0084, č. 18VF0164, č. 18VF0165, č. 18VF0285, č. 18VF0286, č. 18VF0287, č. 18VF0288, č. 18VF0289, č. 18VF0290, č. 18VF0433, č. 18VF0434, č. 18VF0435, č. 18VF0472, č. 18VF0573, č. 18VF0761, č. 18VF0823, č. 18VF0857, č. , č. 18VF1120, č. 18VF1121, č. 18VF1122, č. 18VF1123 a č. 18VF1229). Žalovaný písomne uznal nárok uplatnený žalobou a 5. augusta 2019 uzatvoril so žalobcom dohodu o zaplatení dlhu. Žalovaný namietal existenciu zmluvného vzťahu a množstvo a dodanie tovaru, avšak vady dodaného tovaru nereklamoval. 2.5 Súd prvej inštancie posúdil žalobu ako dôvodnú a opodstatnenú, nakoľko sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že medzi ním a žalovaným existoval zmluvný vzťah a žalovaný neuhradil dohodnutú cenu za dodaný tovar v zmysle faktúr v dohodnutej lehote splatnosti. Žalovaný a žalobca 5. augusta 2019 uzatvorili dohodu o zaplatení a uznaní dlhu, ktorú podpísali konatelia oboch zmluvných strán.

Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že tovar nebol dodaný riadne a včas, pretože žalovaný nepreukázal, že dodaný tovar reklamoval a že tovar nebol dodaný riadne a včas. Súd vyhovel žalobe v časti istiny v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný nenamietal označené faktúry, ani sumu vyúčtovanú vo faktúrach. Súd nepovažoval za potrebné z hľadiska hospodárnosti a účelovosti a vzhľadom na existujúce dôkazy vypočuť konateľa žalovaného V.. C. Y. a vykonať ďalšie dôkazy. Keďže žalovaný neuhradil predmetné faktúry riadne a včas a žalovaný faktúry, ako ani výšku žalobcom uplatnených úrokov z omeškania nenamietal, súd v súlade s ustanovením priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z jednotlivých dlžných súm a žalobe aj v tejto časti v celom rozsahu vyhovel. Súčasne súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.360,- eur (34 faktúr x 40,- eur). 2.6 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia , , (ďalej len „“). Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi v súlade s ustanoveniami , , , . Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal súd žalobcovi v súlade s ustanovením a ustanovením nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 2.7 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia (ďalej len „“) v spojení s ustanovením , a priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností tvrdil, že v rámci uplatňovania prostriedkov procesnej obrany navrhol vykonanie výsluchu svojho konateľa V.. C. Y., ktorý mal objasniť okolnosti ohľadom uznania záväzku voči žalobcovi a mal sa vyjadriť aj k otázke kvality a kvantity tovaru dodaného žalobcom. Keďže jeho konateľ bol 25. augusta 2020, teda v čase, keď sa konalo pojednávanie v danej veci vo väzbe, navrhoval zabezpečiť jeho písomnú odpoveď na položené otázky, avšak tomuto jeho návrhu súd prvej inštancie nevyhovel. Domnieval sa, že tento výsluch mal byť vykonaný, pretože skutočnosti, ohľadom ktorých mal byť jeho konateľ vypočutý, predstavujú podstatnú otázku pre rozhodnutie vo veci. Tým bol podľa jeho názoru porušený princíp rovnosti zbraní a jeho postavenie v spore bolo výrazne znevýhodnené vzhľadom na to, že všetkým návrhom na vykonanie dôkazov zo strany žalobcu bolo vyhovené. Okrem toho nesúhlasil ani s výškou náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznanej žalobcovi súdom prvej inštancie. V súvislosti s tým zdôraznil, že v konaní sa uplatňuje len jedna pohľadávka vo výške 175.163,11 eur a tá bola v celku predmetom tohto konania. Ďalej konštatoval, že ak by bolo možné rozdeľovať náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky len podľa rozdelených faktúr, aj keď peňažný nárok uplatňovaný v konaní je jeden, potom by mohli nastať situácie, že bude uplatňované zaplatenie napr. 100,- eur v desiatich faktúrach a náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bude 400,- eur, čo zásadne odporuje zmyslu uvedenej náhrady a aj logike veci. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 18. novembra 2020. Uviedol, že skutočnosť, že konateľ žalovaného mal byť v čase pojednávania vo väzbe, nebola súdu žiadnym spôsobom preukázaná. Naviac túto skutočnosť oznámil právny zástupca žalovaného až na pojednávaní, a to až v rámci vyjadrenia. Pri zisťovaní prítomnosti strán zástupca žalovaného neuviedol, že by žalovaný trval na prítomnosti konateľa, alebo že existuje nejaká prekážka brániaca vykonaniu pojednávania. Tým, že v priebehu sporu došlo k uznaniu záväzku, ktoré bolo predložené a vykonané ako dôkaz v súdnom konaní, došlo k tomu, že dôkazné bremeno existencie záväzku už nebolo na jeho strane, ale naopak, bol to žalovaný, ktorý ak chcel spochybniť záväzok, mal tvrdiť a preukázať neexistenciu záväzku (avšak nespravil tak). Žalovaný nenamietal (nerozporoval), že k uznaniu žalovaného záväzku došlo, od podpisu uznania záväzku žiadnym spôsobom nespochybnil platnosť uznania záväzku, ani neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce sa jeho prejavu vôle. Rovnako žalovaný v konaní bez pochybností nepreukázal, že

záväzok nevznikol. Vo vzťahu k výške paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky uviedol, že argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní opomína skutočnosť, že paušálna náhrada vyplýva z hmotného práva, a preto nie je možné spájať ju s tým, či sa súdne konanie (spor) vedie o jednej alebo viacerých pohľadávkach. Poukázal na výklad ustanovenia obsiahnutý vo Veľkom komentári k vydanom v r. 2016 vo vydavateľstve EUROKÓDEX, autori: Mamojka M. a kolektív, ale aj na skutočnosť, že za takýchto okolností by bolo pre neho výhodnejšie žalovať nezaplatenie každej faktúry samostatne, avšak tým by sa navýšila administratívna náročnosť pre strany aj súd a pre neúspešného účastníka by to znamenalo vyššie trovy právneho zastúpenia (náklady za 29 súdnych konaní by boli vyššie ako za jedno konanie, hoci by sa v ňom žalovala sumárne rovnaká istina). Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 2. decembra 2020. Uviedol, že skutočnosť o existencii výkonu väzby jeho konateľa bola súdu známa z jeho činnosti a nebola dôvodom nevyhovenia vykonania navrhovaného dôkazu. Netrval na účasti svojho konateľa na pojednávaní, trval len na realizovaní výsluchu konateľa z dôvodu objektívnej nemožnosti účasti na pojednávaní, pričom na pojednávaní konanom 25. augusta 2020 prezentoval, čo má jeho konateľ objasniť. Rovnako nie je pravdou, že nenamietal okolnosti uznania záväzku, pričom aj k týmto otázkam sa mal V.. C. Y. vyjadriť. Žalobca poukazoval na uznanie záväzku a zároveň popieral potrebu výsluchu jeho konateľa, ktorý sa vie relevantne vyjadriť ku uvedených skutočnostiam. Uvedené okolnosti by mohli mať vplyv aj na rozsah dokazovania a dôkazné bremeno, ktoré by žalobca musel uniesť, ak by sa výsluch jeho konateľa uskutočnil a vyšli by najavo skutočnosti týkajúce sa uznania záväzku. Na základe uvedených skutočností žalovaný opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 7. decembra 2020. Zopakoval, že žalovaný počas konania neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktorými by namietal uznanie záväzku, neuviedol, že by uznanie nebolo platným úkonom, ani iné právne relevantné skutočnosti týkajúce sa prejavu vôle. Žalovaný po podpise uznania netvrdil, že jeho záväzok neexistuje, alebo že nevznikol. Na základe uvedených skutočností žalobca opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 10. decembra 2020. Zopakoval, že výsluch jeho konateľa je nevyhnutným dôkazom majúcim vplyv na rozhodnutie vo veci samej, ale aj to, že nie je pravou, že by nikdy nerozporoval uznanie záväzku, pretože na spornosť uznania záväzku bolo riadne poukázané už na pojednávaní konanom 25. augusta 2020. Na základe uvedených skutočností žalovaný opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

12. Zo zápisnice o pojednávaní konanom 25. augusta 2020 vyplýva, že právny zástupca žalovaného navrhol výsluch konateľa žalovaného V.. C. Y. ako osoby, ktorá vie vypovedať k existencii objednávky, príp. iného zmluvného vzťahu, kvality, kvantity a dodania tovaru, ako aj k otázke uznania dlhu a prejavu jeho vôle. Vzhľadom na to, že V.. Y. bol vo väzbe a jeho výsluch bol nevyhnutný, navrhol súdu odročiť pojednávanie a na najbližšom pojednávaní zabezpečiť jeho prítomnosť, keďže ju z objektívnych dôvodov nevedel zabezpečiť. Ak súd bude názoru, že nie je možné zabezpečiť prítomnosť V.. Y., navrhol, aby mu bola uložená lehota 90 dní, v ktorej sa V.. Y. písomne vyjadrí v nadväznosti na prebiehajúci výkon väzby, ktorým odôvodňuje navrhovanú lehotu na vyjadrenie.

13. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že existenciu objednávky, príp. iného zmluvného vzťahu, ako aj kvalitu, kvantitu a dodanie tovaru žalovaný spochybňoval už v odpore proti platobnému rozkazu, avšak k týmto svojím tvrdeniam v priebehu celého konania nepredložil súdu prvej inštancie žiadne dôkazy. Naproti tomu žalobca preložil súdu faktúry za tovar dodaný žalovanému, dodacie listy, záznamy o preprave tovaru, príjemky, aktuálny cenník produktov, platobné príkazy, výpis zo svojho účtu, e-mailovú komunikáciu medzi ním a žalovaným, prostredníctvom ktorej žalobca zisťoval, kedy mu žalovaný uhradí vystavené faktúry, inventarizáciu pohľadávok a dokument označený ako „UZNANIE DLHU A DOHODA O ZAPLATENÍ“, podpísaný konateľom žalobcu 2. augusta 2019 a konateľom žalovaného 5. augusta 2019. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na vykonanie výsluchu jeho konateľa, odvolací súd má za to, že vzhľadom na písomné uznanie dlhu žalovaným v zmysle , ktoré v mene žalovaného podpísal jeho konateľ Ing. Peter Kováč, nebolo vykonanie tohto dôkazu dôvodné.

14. Odvolací súd sa nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že v prvoinštančnom konaní bol porušený princíp rovnosti zbraní tým, že návrhom na vykonanie dôkazov zo strany žalobcu bolo vyhovené, keďže z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd vykonal všetky listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, bez ohľadu na to, ktorá zo strán sporu ich predložila a súčasne vykonal výsluch právnych zástupcov oboch strán sporu. Pokiaľ súd nevykonal výsluch konateľa žalovaného, ktorý navrhol právny zástupca žalovaného až na pojednávaní konanom 25. augusta 2020, neznamená to, že týmto postupom súdu došlo k porušeniu rovnosti zbraní, pretože súd nemá povinnosť vykonať každý navrhnutý dôkaz, povinnosťou súdu je len nevykonanie navrhovaného dôkazu v odôvodnení rozsudku náležite odôvodniť, čo v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie aj urobil.

15. Čo sa týka námietok žalovaného ohľadom výšky paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznanej súdom prvej inštancie žalobcovi, odvolací súd konštatuje, že ustanovenie , je transpozíciou článku 6 bod 2 smernice č.

2011/7/EÚ do . Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov).

16. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je upravená v ustanovení , ktoré je zakotvené v diele X Porušenie zmluvných povinností a jeho následky a oddiele 1 označenom ako „Omeškanie dlžníka“, teda paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky možno považovať za určitý druh sankcie pri omeškaní dlžníka so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Ďalšou sankciou za omeškanie dlžníka so splnením jeho peňažného záväzku alebo jeho časti upravenou v tom istom oddiele sú úroky z omeškania, v súvislosti s ktorými je všeobecne akceptovaný právny názor, že patria veriteľovi ako žalobcovi vo vzťahu ku každej uplatnenej pohľadávke osobitne, bez ohľadu na to, z koľkých pôvodne samostatných pohľadávok nárok uplatňovaný žalobou pozostáva.

17. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že aj keď pri použití jazykového výkladu predmetného ustanovenia nemožno vylúčiť ani názor prezentovaný žalovaným v odvolaní, teda že žalobca si žalobou uplatnil jednu pohľadávku vo výške 175.163,11 eur, v dôsledku čoho mu patrí paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, v danej veci je potrebné uprednostniť systematický výklad, pri použití ktorého možno dospieť k záveru, že ak žalobca má nárok na úroky z omeškania vo vzťahu ku každej pohľadávke, z ktorej pozostáva žalovaná suma, obdobne má nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo vzťahu ku každej faktúre, ktorou vyúčtovaná výsledná suma tvorí žalovanú sumu. Správnosť tohto názoru odvolacieho súdu potvrdzuje aj bod č. 7 interpretačného stanoviska (FAQs) Európskej komisie k smernici EÚ č. 2011/7/EU, kde sa uvádza, že je daný nárok na náhradu vo výške 40,- eur za každú nezaplatenú faktúru.

18. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 175.163,11 eur zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

19. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).