Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Csp-70-2019.pdf
PDF · 83.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/70/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35831154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Mýtna 48, 811 07 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. nábrežie XX, XXX XX T., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody C. C., právne zastúpený JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 1.679,92 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.679,93 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 30.1.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný p o v i n n ý uhradiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.9.2019 žiadal žalobca zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť sumu 1.679,92 Eur spolu so zákonným 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 30.1.2017 do zaplatenia. Nárok žalobca odvodzoval od zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu VÚB, a.s., Mlynské nivy dňa 22.10.2014. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 19.11.2020 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodol krajský súd, ktorý uznesením zo dňa 22.4.2021 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia súd druhej inštancie konštatoval, že „súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, avšak vec nesprávne právne posúdil. S poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch konštatoval, že nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, keďže mal za to, že veriteľ mohol svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru uplatniť najneskôr ku dňu 20.1.2017 (pre splátku splatnú dňa 20.9.2016), pričom ho realizoval až listom zo dňa 24.1.2017“. Uvedený právny záver súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za nesprávny. Z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné rozhodnutie.
1.1. Po vrátení veci súdu prvej inštancie bolo vo veci nariadené pojednávanie. Na pojednávaní sa zúčastnil právny zástupca žalovaného s tým, že tento uviedol, že zotrvávajú na ich obrane z písomného vyjadrenia a z písomného odporu. Aj naďalej poukazovali na nezrovnalosti v zmluve a popreli, že by uvedenú zmluvu mal podpísať žalovaný s tým, že v rámci konania už v minulosti predložili tri zmluvy s rozdielnymi podpismi. Navyše sa domnieval, že nebolo preukázané ani plnenie samotnej pôžičky a doklad, ktorý doložil žalobca do spisu nepreukazuje, že tieto finančné prostriedky boli poskytnuté na účet žalovaného. Ďalej navrhol výsluch žalovaného. Iný návrh na doplnenie dokazovania z ich strany
prezentovaný nebol. Žalovaného navrhol vypočuť k okolnostiam uzatvorenia zmluvy s tým, že on túto zmluvu neuzavrel a mal potvrdiť to čo uvádzali v písomnom odpore a vyjadrení.
2. Po vrátení veci odvolacím súdom vo veci nebolo vykonané nové dokazovanie. Strany sporu nenavrhli nové dôkazy, zotrvávali na svojich predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach. Právny zástupca žalovaného navrhol na pojednávaní dňa 18.11.2021 vypočuť žalovaného k skutočnostiam ohľadom nepodpísania zmluvy o pôžičke. Súd tento návrh ako nehospodárny a neúčelný zamietol. Poukázal pritom na predchádzajúce vyjadrenia a podania žalovaného, kde ani jedno podanie a vyjadrenie nesmerovalo k výsluchu žalovaného. Netrvali a nenavrhovali výsluch žalovaného. Žalovaný sa mal podľa vyjadrenia právneho zástupcu vyjadriť výslovne k uzavretiu zmluvy, resp. k tomu, že uvedenú zmluvu o pôžičke nepodpísal a neuzatvoril. Všetko to boli skutočnosti, ktoré už uviedol pred rozhodnutím tak súdu prvej inštancie, ako aj súdu druhej inštancie. Jeho výsluch súd považoval za účelový v snahe oddialiť rozhodnutie vzhľadom na závery odvolacieho súdu a viazanosť súdu prvej inštancie právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici. Takýto návrh potom súd vyhodnotil ako nehospodárny, ktorý by v rámci dokazovania nepriniesol nové skutočnosti než tie, ktoré už boli v rámci vyjadrení žalovaného prezentované.
3. V priebehu konania bolo zistené, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 22.10.2014 zmluvu o pôžičke č. 7143665, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2.000,-- Eur a ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60-tich mesačných splátkach po 59,30 Eur a to až do výšky 3.558,-- Eur. Žalovaný uhradil celkovo čiastku 1.316,62 Eur. Tým, že porušil povinnosti splácať jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka vyzval žalovaného listom zo dňa 26.11.2016 k úhrade dlžných splátok a upozornil ho aj na možnosť zosplatnenia úveru. Žalovaný ani v dodatočnej lehote dlžné splátky neuhradil a právny predchodca žalobcu dňom 19.1.2017 zosplatnil úver o čom informoval žalovaného listom zo dňa 24.1.2017.
3.1. Súčasťou žaloby je aj zmluva o postúpení pohľadávok, kde v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávok z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, pričom táto skutočnosť bola oznámená podaním zo dňa 5.3.2020, o ktorej skutočnosti súd rozhodol uznesením zo dňa 20.3.2020 tak, že pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu. V rámci odôvodnenia rozhodnutia sa súd prvej inštancie zaoberal aj postupom právneho predchodcu žalobcu a postúpením pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. Už v rámci prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo ustálené, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Následne sa súd zaoberal posúdením včasnosti zosplatnenia pohľadávky a dodržania zákonného postupu v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka.
4. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
5. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
6. Tak ako je vyššie konštatované už v rámci odvolacieho konania súd druhej inštancie konštatoval, že právny záver súdu prvej inštancie vyslovený v skoršom rozhodnutí zo dňa 19.11.2020 je nesprávny. Odvolací súd ďalej konštatoval, že skutkový stav zo strany súdu prvej inštancie bol zistený dostatočne, avšak súd nesprávne aplikoval právne predpisy na daný zistený skutkový stav. Z prehľadu splátok a úhrad predložených právnym predchodcom žalobcu vyplynulo, že k zosplatneniu úveru došlo 19.1.2017 (táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola). K zosplatneniu došlo v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, keďže veriteľ uplatnil svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej k 20.9.2016. Súčasne toto právo bolo uplatnené do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t.j. do 20.1.2017. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru právny predchodca žalobcu realizoval až dňa 24.1.2017, avšak touto listinou už len oznamoval žalovanému skutočnosť, ku ktorej došlo dňom 19.1.2017. To znamená, že iba deklaroval fakt, že zákonným spôsobom z dôvodu porušenia
právnych povinností na strane žalovaného došlo k zosplatneniu celého dlhu. Obdobne vec právne posúdil aj odvolací súd, ktorý uviedol „V konaní nebolo sporné, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru právny predchodca žalobcu realizoval až dňa 24.1.2017, avšak predmetnou listinou už len oznamoval žalovanému skutočnosť, ku ktorej došlo dňa 19.1.2017. Takéto oznámenie má deklaratórny účinok, ktorým bol potvrdený skôr vzniknutý právny stav“. S poukazom na ustanovenie § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v rámci zrušujúceho uznesenia zo dňa 22.4.2021. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne právne posúdil vec a rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Predmetom konania bolo okrem zaplatenia dlžnej istiny titulom nezaplatených splátok aj priznanie zákonného úroku z omeškania v maximálne prípustnej výške 5% ročne z dlžnej sumy od 30.1.2017 do zaplatenia. Aj v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú, vyhovel jej a zaviazal žalovaného s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. k zaplateniu zákonného úroku z omeškania. Úrok z omeškania bol priznaný po doručení oznámenia o zosplatnení a uplynutí lehoty na zaplatenie v zmysle výzvy.
7. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov konania bude rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).