Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_11S-15-2021.pdf
PDF · 100.61 KB
Case nature
Subarea
11S/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobkyne: Q.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - G. XXX, XXX XX S. - G., právne zastúpená MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: 52 418 219 proti žalovanému: Obec Kostolná - Záriečie, Špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie, so sídlom Kostolná - Záriečie 148, 913 04 Chocholná
- Velčice, o uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobkyni rozhodnutie - stavebné povolenie č. OcÚK- Z/169/2019-002/Ko zo dňa 29. júla 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 23.03.2021 domáhala, aby jej žalovaný doručil ako opomenutej účastníčke vydané rozhodnutie - stavebné povolenie č. OcÚK-Z/169/2019-002/Ko zo dňa 29.07.2019 (ďalej len „stavebné povolenie“), ktorým bola § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) povolená stavba „S. - G. u G. D., inžinierske siete“, SO XX S. na pozemkoch KN-C parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX-XXX v k. ú. S. - G..
2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. - G., obci S. - G., R. I., ktoré sú evidované Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, a to pozemku parcely registra C, parc. č.: XXX/XX, o výmere 107 m2, orná pôda, pozemku parcely registra C, parc. č.: XXX/XX, o výmere 381 m2, orná pôda, pozemku parcely registra C, parc. č.: XXX/XX, o výmere 63 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra C, parc. č.: XXX/ XX, o výmere 147 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavby - rodinný dom, so súpisným č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX/XX. Žalovaný stavebným povolením udelil povolenie na stavbu „S. - G. u G. D., inžinierske siete“, W., ktorá sa uskutočňuje na pozemkoch priamo susediacich s nehnuteľnosťami, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Stavebné povolenie však bolo žalobkyni doručené len prostredníctvom verejnej vyhlášky, t. j. nebolo doručené do vlastných rúk. Dôvodom uplatnenia doručovania prostredníctvom verejnej vyhlášky bola skutočnosť, že žalovaný pravdepodobne účelovo označil danú stavbu ako stavbu líniovú a v takom prípade je možné doručovať verejnou vyhláškou. Podľa názoru žalobkyne však žalovaný účelovo označil danú stavbu ako stavbu líniovú aby sa vyhol povinnosti doručovať žalobkyni stavebné povolenie do vlastných rúk.
3. Žalobkyňa považuje konanie žalovaného za čisto účelové, nakoľko žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že stavebné povolenie, resp. predmetná stavba vyvolá negatívny postoj u osôb, ktorých nehnuteľnosti sú susediace s nehnuteľnosťami stavebníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že stavebné povolenie nebolo žalobcovi doručené do vlastných rúk, bola oveľa menšia pravdepodobnosť aby žalobkyňa zistila jeho existenciu. Z toho dôvodu sa žalobkyňa cíti ukrátená na svojich zákonných
právach, nakoľko celé stavebné povolenie je konštruované a prispôsobené takým spôsobom, aby sa o ňom dozvedel čo najmenší počet „nežiadúcich“ osôb. Podľa názoru žalobkyne sa v tomto konaní stala opomenutou účastníčkou, nakoľko spĺňa definíciu účastníka konania v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Napriek tejto skutočnosti však žalobkyni nebolo stavebné povolenie doručené do vlastných rúk. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z hľadiska definície líniových stavieb, označujeme ako líniovú stavbu najmä, nie však výlučne, vodovodné a kanalizačné rady, cesty a miestne komunikácie. Demonštratívny výpočet je uvedený v § 139 ods. 3 stavebného zákona. Žalobkyňa si uvedomuje, že definícia líniovej stavby upravená v uvedenom ustanovení má demonštratívny charakter, napriek tomu na podporu svojej argumentácie uviedla, že líniová stavba predstavuje mimoriadny inštitút, ktorý je využívaný najmä pri veľkom počte účastníkov konania a musí sa týkať verejného záujmu. Daná stavba jednoznačne nie je realizovaná vo verejnom záujme, čo potvrdzuje aj stavebné povolenie.
4. Podľa názoru žalobkyne definícia líniovej stavby nie je naplnená a z toho dôvodu bolo povinnosťou žalovaného doručiť stavebné povolenie žalobkyni do vlastných rúk. Stavebné povolenie „rieši sprístupnenie novo navrhnutej obytnej zóny rodinných domov, ako i statickú dopravu pre obyvateľov a návštevníkov rodinných domov. Statická doprava je u každého rodinného domu riešená na vlastnom pozemku, nie na komunikácii.“ V nadväznosti na uvedené sa žalobkyňa domnievala, že už výkladom uvedeného textu bolo možné dospieť k záveru, že daná stavba v žiadnom prípade nemôže napĺňať zákonné predpoklady líniovej stavby, nakoľko slúži len, ako uvádza stavebné povolenie, pre obyvateľov a návštevníkov rodinných domov v novo navrhnutej obytnej zóne. Novelou stavebného zákona, zákonom č. 199/1995 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon v znení neskorších predpisov, zákonodarca, okrem iného, uviedol legálnu definíciu líniových stavieb. Z výkladu zákonných ustanovení, ale aj z výkladu dôvodovej správy k stavebnému zákonu, je viac než jednoznačné, že účelom tejto novely a zadefinovania líniových stavieb bolo zjednodušenie stavebného konania týkajúceho sa líniových stavieb, ktoré sú vo verejnom záujme. Nakoľko stavebný zákon výslovne neupravuje pojem „verejný záujem“, jeho výklad je po terminologickej aj obsahovej stránke zväčša nejednotný a nedostatočný. Pravdepodobne najpresnejšiemu a najdetailnejšiemu výklad pojmu „verejný záujem“ je v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého: „verejný záujem podľa tohto zákona je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov.“ V súvislosti s uvedeným žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/1/2017 zo dňa 10.09.2018.
5. Podľa žalobkyne je jednoznačné, že uvedená stavba je realizovaná na súkromných pozemkoch a z toho dôvodu je v súkromnom vlastníctve stavebníkov - fyzických osôb. Z uvedeného vyplýva, že daná stavba nie je diaľnicou a ani cestou a nakoľko miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí, daná stavba nemôže byť označená ani ako miestna komunikácia. Účelová stavba, keďže je v súkromnom vlastníctve fyzických osôb, nikdy nemôže byť označená ako stavba líniová. Podľa žalobkyne je evidentné, že daná stavba, o ktorej povolení bolo rozhodnuté, v žiadnom prípade nenapĺňa atribúty líniovej stavby. Stavba sa týkala len určitých vlastníkov nehnuteľností, t. j. nehnuteľností susediacich s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobkyne, a v žiadnom prípade nebolo jej povolenie schválené vo verejnom záujme. V prípade, ak správny orgán zhodnotil danú stavbu ako stavbu líniovú, išlo jednoznačne o účelové rozhodnutie, ktorého cieľom bolo využiť medzeru v zákone a uľahčiť si stavebné konanie (nebolo potrebné doručovanie účastníkom konania do vlastných rúk). Vyplývajúc z uvedeného, žalovaný celkom vypočítavo použil výklad zákonného ustanovenia vo svoj prospech bez ohľadu na jeho naozajstný účel. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala správny súd, aby vydal uznesenie, ktorým uloží povinnosť žalovanému doručiť žalobkyni ako opomenutej účastníčke stavebné povolenie.
6. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobkyne písomne vyjadril vyjadrením zo dňa 21.05.2021, v ktorom uviedol, že stavba S. - G. u G. D., H. W.“ je umiestnená na pozemkoch KN-C par. č. XXX/X (KN-E XXX/ XX), XXX/X (KN-E XXX/X, XXX/X), XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX-XXX, k. ú. S.-G., bola vyhodnotená ako líniová stavba v zmysle § 139a ods. 3 písm. b) a bola doručovaná verejnou vyhláškou rovnako ako aj územné konanie. Jednotlivé úkony správneho konania pre predmetnú stavbu boli oznámené formu verejného oznámenia verejnou vyhláškou. Oznámenia o začatí územného konania a tiež stavebných konaní vyššie uvedenej stavby
boli riadne zverejnené v zmysle § 26 ods. 2 správneho poriadku na úradnej tabuli a na webovom sídle žalovaného tak, ako to ustanovuje § 36 ods. 4 a § 61 ods. 4 stavebného zákona, čo žalovaný považuje za splnenie ustanovenia § 26 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že ide o účelové označenie predmetnej stavby ako stavby líniovej a v takom prípade je možné doručovať verejnou vyhláškou, žalovaný má za to, že obec oznámila realizáciu novej lokality, o čom účastníkov konania riadne upovedomila. Povoľovaná stavba je v zmysle platného územného plánu žalovaného označená ako miestna komunikácia s tým, že je to prístupová komunikácia do lokality N1B s ďalším rozvojom celej lokality. Pre predmetnú stavbu bolo žalovaným ako príslušným špeciálnym stavebným úradom pre miestne a účelové komunikácie vydané stavebné povolenie dňa 29.07.2019 pod č. OcÚK- Z/169/2019-02/Ko, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.09.2019. Na základe uvedeného žalovaný má za to, že užívanie SO 01 Komunikácia za účelom realizácie stavby rodinných domov nie je v rozpore s vydanými rozhodnutiami ani stavebným zákonom.
7. Žalobkyňa sa písomne replikou vyjadrila k vyjadreniu žalovaného v tom zmysle, že dôkazy predložené žalovaným (Územný plán obce S. - G.), v žiadnom prípade nepreukazujú, že predmetná stavba je líniovou stavbou. Žalovaný sa túto skutočnosť snaží preukázať priloženým územným plánom, na základe ktorého ma byť stavba miestnou komunikáciou. Územný plán predstavuje len akýsi súhrn pravidiel a zásad pre budúci rozvoj obce a nijakým spôsobom nepotvrdzuje súčasný stav, resp. stav v čase vydania stavebného povolania. S ohľadom na tieto skutočnosti sa žalobkyňa pridržiavala doterajších tvrdení, a to, že ak podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov sú „miestne komunikácie vo vlastníctve obcí.“ - je jednoznačné, že predmetná stavba, ktorá je vo vlastníctve fyzických osôb, nemôže byť klasifikovaná ako miestna komunikácia. Bez ohľadu na uvedené, stavba v žiadnom prípade nespĺňa atribúty a význam existencie líniovej stavby, nakoľko pri predmetnej stavbe jednoznačne absentuje verejný záujem a z toho dôvodu sa žalobkyňa domnieva, že konanie žalovaného je obchádzaním zákona, ktorého cieľom je urýchliť proces stavby, bez ohľadu na to, aby všetky strany dotknuté týmto konaním mali možnosť sa akýmkoľvek spôsobom vyjadriť. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/5/2012 zo dňa 05.06.2012, v ktorom bolo konštatované, že „verejný charakter účelovej komunikácie je determinovaný jej funkčným využitím, s ktorým sa počítalo vo všetkých štádiách povoľovacieho konania a to, že pôjde o všeobecne prístupnú komunikáciu nadväzujúcu na existujúcu a navrhovanú zástavbu územia, z dopravného hľadiska zabezpečujúcu dostupnosť nielen novej rodinnej zástavby, ale aj širšieho mestského územia.“ Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že parcely, ktorých sa týka stavebné povolenie, majú jednoznačne charakter účelovej komunikácie a ak boli žalovaným označené ako komunikácie miestne, takéto konanie bolo v rozpore so zákonom. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalobkyňa konštatovala, že bola konaním žalovaného ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch, nakoľko pre označenie predmetnej stavby ako stavby líniovej nejestvoval žiadny logický (chýba verejný záujem) a ani právny (stavba nespĺňa zákonne požiadavky miestnej komunikácie) dôvod.
8. Žalovaný sa písomne duplikou vyjadril k replike žalobkyne, pričom uviedol, že listom č. OcÚK-Z/169/2019-01/Ko zo dňa 10.6.2019 oznámil v zmysle §61 ods. 1 stavebného zákona začatie stavebného konania dotknutým orgánom a všetkým známym a neznámym účastníkom konania. Na oznámenie aplikoval doručovanie verejnou vyhláškou. Súčasne podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona upustil od ústneho pojednávania. V oznámení v súlade s ustanovením § 61 ods. 2 stavebného zákona určil lehotu na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie a na uplatnenie námietok a pripomienok 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia. čo je pätnásty deň vyvesenia na úradnej tabule žalovaného. Taktiež uviedol, že v rovnakej lehote môžu oznámiť svoje stanovisko dotknuté orgány, inak sa podľa § 61 ods. 6 stavebného zákona má za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasia. Žalovaný oznámil začatie konania podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona verejnou vyhláškou z viacerých zákonných dôvodov. Doručovanie verejnou vyhláškou je opodstatnené a zároveň povolené len v troch prípadoch. Po prvé, ak účastníci konania nie sú správnemu orgánu známi. Druhý prípad využitia verejnej vyhlášky pri doručovaní je povolený vtedy, ak pobyt účastníka nie je správnemu orgánu známy. V treťom prípade doručovanie
verejnou vyhláškou prichádza do úvahy aj vtedy, ak tak výslovne určuje osobitný predpis. Osobitný predpis ustanovuje, že doručovanie sa vykoná verejnou vyhláškou pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov. V stavebnom zákone, ako špeciálnom zákone (hmotnoprávny predpis) pre stavebné konanie je doručovanie verejnou vyhláškou riešené v § 61 ods. 4 stavebného zákona, v zmysle ktorého „pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.“ K úplnosti žalovaný konštatoval ešte aj tú skutočnosť, že vyvesenie bolo vykonané v súlade s ustanovením § 26 správneho poriadku, teda vyvesením po dobu 15 dní, po ktorých nasledovala lehota 7 pracovných dní na uplatnenie pripomienok a námietok tak, ako je uvedené vyššie. Doručovanie verejnou vyhláškou je teda opodstatnené. Žalovaný ako príslušný orgán štátnej správy - špeciálny stavebný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie rozhodol v súlade s §139 a §140 stavebného zákona, že ide o líniovú stavbu, ktorej podstata spočíva v tom, že ide o stavbu ktorej dĺžka prevažuje nad šírkou. Podľa platného územného plánu obce Kostolná-Záriečie, ktorý bol schválený dňa 10.11.2016 uznesením obecného zastupiteľstva č. 94/2016 sa uvedená stavba nachádza v bloku N1B. Uvedená stavba je v súlade s verejným záujmom v zmysle §126 stavebného zákona.
9. Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
10. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že pri správnej žalobe opomenutého účastníka je prvoradou povinnosťou správneho súdu skúmať, či žaloba bola podaná v lehote a či žalobca, resp. žalobcovia sú skutočne opomenutými účastníkmi konania.
11. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal súd preukázané, že stavebné povolenie č. OcÚK-Z/169/2019-002/Ko bolo vydané dňa 29.07.2019. Z uvedeného vyplýva, že od vydania rozhodnutia - stavebného povolenia neuplynulo viac ako tri roky a teda podmienka trojročnej zákonnej lehoty na podanie žaloby opomenutým účastníkom bola splnená.
12. Ďalej správny súd považoval za potrebné skúmať, či v prípade žalobkyne skutočne ide o opomenutého účastníka konania, pričom žalobkyňa v konaní namietala, že sa nejednalo o líniovú stavbu a teda stavebné povolenie nemalo byť doručované verejnou vyhláškou, ale malo byť doručované do vlastných rúk.
13. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.
14. Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.
15. Podľa § 139 ods. 3 písm. b) stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä diaľnice, cesty a miestne komunikácie.
16. Správny súd sa nestotožňuje s námietkami žalobkyne, že stavbu označenú ako „S. - G. u G. D., inžinierske siete“, SO 01 Komunikácie na pozemkoch KN-C parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX- XXX v k. ú. S. - G. a povolenú stavebným povolením č. OcÚK-Z/169/2019-002/Ko zo dňa 29.07.2019
nie je možné charakterizovať ako líniovú stavbu, a teda že stavebné povolenie malo byť doručované do vlastných rúk a nie verejnou vyhláškou. Práve naopak, správny súd konštatuje, že z dikcie § 139 ods. 3 písm. b) stavebného zákona vyplýva, že jednoznačne ide líniovú stavbu, kedy stavebný úrad doručuje v zmysle § 61 ods. 4 stavebného zákona účastníkom konania oznámenie o začatí stavebného konania ako aj stavebné povolenie formou verejnej vyhlášky. V danom prípade, vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd uvádza, že žalovaný postupoval správne a v súlade so stavebným zákonom, keď doručoval stavebné povolenie formou verejnej vyhlášky. Už zo samotného označenia stavby v stavebnom povolení, ako i v popise stavby je jednoznačne uvedené, že ide o realizáciu komunikácie na presne vymedzených pozemkoch, t.j. miestnu komunikáciu, ktorá je líniovou stavbou podľa vyššie citovaného ustanovenia § 139 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona.
17. Podľa názoru správneho súdu je líniová stavba v stavebnom zákona jednoznačne definovaná, nejedná sa o neurčitý pojem, ktorý by dával možnosť rôzneho výkladu alebo možnosť na správnu úvahu pre správny orgán. Za účelom posudzovania či ide o líniovú stavbu alebo nie, vlastníctvo pozemku, na ktorom má byť umiestnená komunikácia nie je relevantné.
18. Správny súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že vo veci bolo žalovaným dňa 20.03.2019 vydané územné rozhodnutie č. OcÚK-Z/40/2019-001-Ko, ktorým žalovaný ako príslušný stavebný úrad rozhodol podľa § 39a stavebného zákona o umiestnení stavby „S. - G. u G. D., H.“, W.. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie o umiestnení stavby bolo doručované obdobne ako stavebné povolenie formou verejnej vyhlášky a nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2019, pričom voči predmetnému rozhodnutiu u umiestnení stavby neboli vznesené žiadne námietky, a to ani zo strany žalobkyne. Žalobkyňa nenamietala ani doručenie predmetného rozhodnutia o umiestnení stavby formou verejnej vyhlášky, pričom samotné rozhodnutie o umiestnení stavby tvorí predpoklad na vydanie stavebného povolenia. Žalobkyňa mala v rámci odvolacích lehôt možnosť podať opravné prostriedky proti územnému rozhodnutiu, ako aj proti stavebnému povoleniu, avšak žalobkyňa túto možnosť nevyužila, a preto územné rozhodnutie, ako aj stavebné povolenie nadobudli právoplatnosť. Správny súd zároveň poukazuje na to, že žalobkyňa v podanej žalobe nenamieta postup správneho orgánu pri oznámení rozhodnutia formou verejnej vyhlášky a správny súd konštatuje, že správny orgán postupoval zákonným spôsobom, podľa príslušných ustanovení Stavebného zákona. Stavebné povolenie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie o umiestnení stavby (územné rozhodnutie) majú podklad v platnom územnom pláne Obce S..
19. Správny súd je toho názoru, že v prejednávanom prípade sa použije zásada lex specialis derogat legi generali, t. j. špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie. Preto začatie stavebného konania ako aj stavebné povolenie o povolení líniovej stavby stavebný úrad oznamuje účastníkom formou verejnej vyhlášky a nie doručením do vlastných rúk ako nesprávne uvádza žalobca. Stavebný zákon v prípade doručovania stavebného povolenia, predmetom ktorého je povolenie líniovej stavby ani neumožňuje doručovanie do vlastných rúk, resp. ak stavebný úrad doručuje formou verejnej vyhlášky, tak je vylúčené aby niektorým účastníkom doručoval do vlastných rúk. V takom prípade doručovanie do vlastných rúk nemá právny účinok doručenia. Doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje štandardný spôsob doručovania umožňujúci primeraným spôsobom riešiť napätie medzi povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní a požiadavkou zabezpečiť plynulý priebeh konania elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti doručenia veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 22/06 zo dňa 01.10.2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/125/2009 zo dňa 21.01.2010).
20. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
21. Správny súd pri preverovaní tvrdenia žalobkyne, že sa u nej jedná o opomenutú účastníčku stavebného konania, sa s týmito tvrdeniami nestotožnil, a preto žalobu žalobkyne podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona SSP odmietol, nakoľko žalobu podala žalobkyňa ako neoprávnená osoba.
22. Vzhľadom k tomu, že došlo k odmietnutiu žaloby žalobkyne, správny súd nepovažoval za potrebné v ďalšom zaoberať sa vecnou stránkou žaloby.
23. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.