Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4SaZ-3-2021.pdf
PDF · 137.11 KB
Case nature
Area
Subarea
4SaZ/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci žalobcu: A. I., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Q. demokratická ľudová republika, t.č. na neznámom mieste, predtým Pobytový tábor Rohovce, zastúpený JUDr. Viera Melková, právnička Slovenskej humanitnej rady so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-323-35/2020-Ž zo dňa 20.07.2021 takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 02.12.2021 žalobca urobil vyhlásenie cudzinca o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. V tomto vyhlásení uviedol, že o udelenie azylu na území SR žiada prvý raz z dôvodu, že sa obáva, že bude uväznený kvôli tomu, že nemohol vykonať súdne rozhodnutie a má obavu o svoj život. V zápisnici o podaní vysvetlenia o udelenie azylu č. PPZ-HCP- SE1-276-025/2020 z 02.12.2021, ktorá bola spísaná za prítomnosti tlmočníka z/do arabského jazyka žalobca uviedol, že pochádza z provincie Bichar, mesto Bichar v Alžírsku. Z rodného mesta vycestoval s platným cestovným dokladom letecky do Istanbulu. V Turecku strávil cca 7 mesiacov, kde pracoval ako krajčír a v rýchlom občerstvení. Z Turecka odišiel do Grécka, kde bol asi štyri mesiace. Potom išiel do Albánska, kde bol cca tri mesiace, potom do Kosova a následne do Čiernej Hory, Bosny, Srbska a Maďarska. V Maďarsku sa schoval v kamióne v priestore pre rezervné koleso a takto ho našli slovenskí policajti. Cestovný doklad nemá, stratil ho na ceste v Grécku. Cieľom jeho cesty bola Európa. Doma má druhú manželku a dve dcéry. Má právoplatný rozsudok o výžive prvej manželky o zabezpečení bývania pre ňu, preto má obavu o svoj život, lebo rodina jeho prvej manželky sa mu vyhrážala zabitím, pretože podal sťažnosť u prokurátora, že má problém s rodinou bývalej manželky. Nedostal žiadne informácie o tom, ako bola jeho sťažnosť vybavená. Nebol členom žiadnej politickej strany.
2. Dňa 19.03.2021 o 14:00 hod. sa v priestoroch Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce uskutočnil vstupný pohovor so žalobcom za prítomnosti tlmočníka z/do arabského jazyka a právnej zástupkyne žalobcu. V uvedenej zápisnici žalobca popísal svoj rodinný stav, uviedol, že bol dvakrát ženatý, obe manželstvá skončili rozvodom. S prvou aj druhou bývalou manželkou má po jednej maloletej dcére. Od kedy je na Slovensku, s rodinou nie je v kontakte. Nedisponuje žiadnym majetkom ani finančnými prostriedkami. V súčasnosti je bez dokladov. Ako dôvod žiadosti o udelenie azylu žalobca uviedol, že v 2. ročníku strednej školy bol znásilnený dvoma neznámymi ľuďmi. Odvtedy mal problémy s otcom, ktorý chcel, aby nevychádzal z domu. Rodina tým bola poškodená. Navštívil pre to aj psychiatra. Druhým dôvodom je to, že sa mu vyhrážali bratia jeho druhej manželky. Ako pomstu manželke za neveru a návrh na rozvod, udal jej troch bratov na polícii pre drogovú trestnú činnosť a obrátil sa aj
na prokurátora. Bolo to asi rok predtým ako odišiel z Alžírska. Manželkini bratia sa mu vyhrážali. Nikdy mu neublížili, lebo sa mu vždy podarilo ujsť. Posledným dôvodom, prečo žiada o azyl je, že mu prišlo súdne rozhodnutie, že má prispievať na dcéru, ktorú má s druhou manželkou a má bývalej manželke zabezpečiť ubytovanie. Na dcérku prispieva, ale manželke ubytovanie zabezpečiť nevie. Bojí sa, že nebude môcť vykonať súdne rozhodnutie a skončí do konca života vo väzení. S políciu ani armádou nikdy problém nemal. Presťahoval sa do mesta Alžír, ale nezarobil si tam ani na ubytovanie, a preto sa rozhodol odísť do Európy. Ďalej uviedol, že má strach sa vrátiť, pretože môže skončiť vo väzení a obáva sa o svoj život, lebo manželkini bratia tam majú styky.
3. Žalobca na podporu svojej výpovede doložil fotokópie dokumentov: rodný list, vojenskú knižku, zdravotnú kartu, rodný list dcéry, rozhodnutie súdu o rozvode, rozhodnutie súdu o povinnosti zabezpečiť manželke ubytovanie, rozhodnutie najvyššieho súdu a rozhodnutie súdu o tom, že ak nezabezpečí manželke ubytovanie, pôjde do väzenia.
4. V stanovisku žiadateľa o azyl z 26.05.2021 žalobca uviedol, že v prípade, ak by bol skutočne odsúdený a bol by mu uložený trest odňatia slobody, vo väzení mu hrozí mučenie, resp. neľudské zaobchádzanie jednak zo strany zamestnancov činných v trestnom konaní, ale aj zo strany kontaktov jeho bývalých švagrov ako pomstu za to, že ich žalobca udal ako drogových dílerov. Poukázal na to, že z informácií zabezpečených MV SR vyplýva, že k mučeniu v zariadeniach na výkon väzby, či trestu môže skutočne dôjsť. Hrozbe mučenia nasvedčujú aj právnou zástupkyňou získané informácie o nedostatočnej nezávislosti súdnictva, svojvoľnom zatýkaní a nadmernom použití sily políciou, preplnenosti väzníc. K žalobcovmu pobytu v Turecku uviedol, že v súčasnosti už môžu byť žiadatelia o azyl v Turecku kedykoľvek počas konania o udelenie medzinárodnej ochrany vyhostení. Turecko nie je možné považovať vo vzťahu k žalobcovi za bezpečnú tretiu krajinu. Záverom navrhol, aby mu v prípade neudelenia azylu bola udelená doplnková ochrana.
5. Dňa 17.06.2021 bol so žalobcom za prítomnosti tlmočníka a právnej zástupkyne žalobcu vykonaný doplňujúci pohovor. V doplňujúcom pohovore žalobca podrobnejšie opísal násilný incident, pre ktorý následne došlo k narušeniu vzťahov v rodine. Doplnil, že po tomto incidente začal mať iný pohľad na život, pretože sa mu to zapáčilo a začal vyhľadávať miesta, kde sa zdržiavali ľudia, ktorí mali záujem o sex. Styky s mužmi udržiaval až do doby, kým narukoval. Po vojne a svadbe tieto styky obmedzil, ale nálepka homosexuála mu ostala. Druhýkrát sa oženil predovšetkým preto, že manželka mala vlastný byt a on nemal kde bývať. Taktiež doplnil, že jeho odchodu z krajiny predchádzali dva pokusy o samovraždu. Uvedené informácie neuviedol už pri pohovore, pretože sa ho na to nikto nepýtal.
6. Dňa 09.07.2021 podal žalobca doplňujúce stanovisko k žiadosti o azyl, v ktorom poukázal na znenie § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len zákon o azyle), s tým, že určitú sociálnu skupinu môže predstavovať aj skupina založená na spoločnej črte sexuálnej orientácie. Poukázal na informácie k právam LGBTI osôb v Alžírsku, napr. vo Výročnej správe o ľudských právach amerického ministerstva zahraničia, Freedom House, Amnesty International, Human Rights WatchImmigration and Refugee Board od Canada, podľa ktorých postavenie osôb LGBTI nie je samo o sebe kriminalizované, avšak tieto osoby môžu byť stíhané na základe zákonných ustanovení týkajúcich sa prostitúcie, verejnej neposlušnosti a spolčovanie sa so zlými povahami. Zákon nerozlišuje antidiskriminačnú ochranu na LGBTI osoby na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo prejavu. Úradníci tvrdili, že zákon sa vzťahuje na LGBTI osoby prostredníctvom všeobecných právnych predpisov v oblasti občianskych a ľudských práv. Vládni úradníci neprijali konkrétne opatrenia na zabránenie diskriminácie LGBTI osôb, ktoré čelili diskriminácii pri prístupe k zdravotníckym službám. V júli 2020 bolo v dôsledku razie nazvanej ako „svadba homosexuálov“ 44 osôb odsúdených zo „vzťahov rovnakého pohlavia“, „verejnej neposlušnosti“ a porušenia karanténnych opatrení týkajúcich sa COVID 19. Aktivisti tvrda, že počas prezidentských volieb v roku 2014 rétorika politikov a médií proti LGBTI viedla k zvýšenému obťažovaniu a násiliu, čo viedlo mnohých vodcov LGBTI k úteku z krajiny. V homosexuálnej komunite často počuť o nútených manželstvách, pričom niektorí homosexuálni jedinci, ktorí nie sú nevyhnutne obeťami nútených manželstiev sa nakoniec oženia (vydajú, aby uspokojili svoju rodinu a okolie. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby mu bol udelený azyl z dôvodu možného prenasledovania pre jeho príslušnosť k určitej sociálnej skupine, t.j. komunite LGBTI.
7. Rozhodnutím ČAS:MU-PO-323-35/2020-Ž z 20.07.2021 („preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný rozhodol o tom, že žalobcovi neudeľuje azyl, ani mu neposkytne doplnkovú ochranu. V odôvodnení
posúdil každý z dôvodov, ktoré uviedol žalobca v žiadosti o azyl. V súvislosti s dôvodmi, ktoré pramenili z jeho sexuálneho zneužitia, žalovaný uviedol, že toto mohlo mať negatívny dopad na jeho psychiku a mentalitu jeho rodiny. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že žalobcovi bola poskytnutá odborná lekárska pomoc. V jeho prípade išlo o násilnú trestnú činnosť, pričom v konaní nebolo preukázané, že by mu štátne orgány krajiny neboli schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu. Nasvedčuje tomu jednak poskytnutá psychiatrická pomoc, ale aj samotné konanie polície, ktorá v danej záležitosti zahájila šetrenie a vykonala množstvo krokov, aby zaistila páchateľov, čo uviedol sám žaloba. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by jeho sexuálne zneužitie malo príčinnú súvislosť s niektorým z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Takýto skutok a jeho dopad na žalobcu nepredstavujú prenasledovanie, a preto nezakladajú relevantný dôvod na udelenie azylu.
8. K homosexuálnej orientácii žalobcu žalovaný uviedol, že vykonávanie sexuálnych praktík s mužmi v rokoch 1992-1999 malo na neho negatívny vplyv výlučne zo strany jeho rodiny. Alžírsky trestný zákon kriminalizuje sexuálne praktiky osôb rovnakého pohlavia, existencia takýchto zákonov však sama o sebe nepredstavuje prenasledovanie. Aj keď existuje niekoľko správ o zadržiavaní LGBTI osôb pre nemorálne správanie a o tom, že boli obeťami policajného obťažovania, stíhanie za sexuálne akty s rovnakým pohlavím je mimoriadne zriedkavé. Žalovaný poukázal na rozhodnutie OO (Homosexuáli) (CG) [2016] UKUT (IAC) (26. január 2016) Horného Tribunálu, podľa ktorého sa orgány nesnažia stíhať homosexuálov a neexistuje skutočné riziko trestného stíhania, aj keď je podľa alžírskeho trestného zákona homosexuálne správanie trestné, a to ani vtedy, keď sa príslušné orgány o takomto správaní dozvedia. V niekoľkých málo prípadoch, keď došlo k trestnému stíhaniu za homosexuálne správanie, došlo tiež k ďalšiemu trestnému činu. Štát aktívne nevyhľadáva homosexuálov, aby proti nim zakročil. Alžírsko je konzervatívna krajina, neexistuje však skutočné riziko toho, že by LGBTI ľudia boli vystavení násiliu alebo inej forme prenasledovania zo strany štátnych autorít. U žalobcu chýbajú oba prvky, na základe ktorých by bolo možné považovať jeho strach z prenasledovania za opodstatnený, a to subjektívny a tiež objektívny prvok. Ako žalobca sám uviedol, hlavným dôvodom, pre ktorý odišiel z krajiny bolo, že jeho okolie poukazovalo na jeho sexuálnu orientáciu. Z jeho výpovede však žiadnym spôsobom nevyplynula obava z prenasledovania štátnymi orgánmi. Čo sa týka objektívneho prvku, alžírske orgány sa nesnažia stíhať homosexuálov a neexistuje skutočné riziko trestného stíhania.
9. K druhému dôvodu, ktorý žalobca uviedol a to, že sa mu vyhrážali bratia bývalej manželky. Napriek tomu, že žiadny záznam o nahlásení trestnej činnosti žalobca nepredložil, žalovaný uvedený dôvod posúdil a dospel k záveru, že tieto vyhrážky nemožno považovať za relevantné v konaní o žalobcovej žiadosti. V jeho prípade nemožno preukázať, že by štát nebol schopný alebo ochotný poskytnúť mu ochranu pred prenasledovaním. Alžírsky trestný zákon chráni pred trestnými činmi z pomsty. Štát teda netoleruje praktiky pomsty a chráni osoby, ktoré by mohli byť takýmto konaním dotknuté. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žalobca problémy s bratmi bývalej manželky vyriešil v rámci krajiny, pôvodu, keď sa presídlil do mesta Alžír, kde s útočníkmi viac do kontaktu neprišiel. V tomto meste nezotrval z čisto ekonomických dôvodov, pretože si nezarobil ani na bývanie a preto sa rozhodol odísť do Európy. Skutočnosť, že opustil krajinu až na základe nepriaznivej finančnej situácie, spochybňuje prítomnosť strachu, teda subjektívneho prvku ako jednej zo zložiek opodstatneného strachu, ktorého prítomnosť predstavuje základnú podmienku pre udelenie azylu.
10. K poslednému tretiemu dôvodu, ktorým je nemožnosť plniť záväzky uložené žiadateľovi právoplatným súdnym rozhodnutím, žalovaný uviedol, že neplnenie záväzok je trestným činom, za ktorý by pravdepodobne žalobca bol trestne stíhaný. Žalovaný poukázal na to, že žalobca podľa výpovede opustil Alžírsko na jar v roku 2018. Súdny príkaz na plnenie vyživovacej povinnosti je zo dňa 12.03.2019, teda rok po odchode z krajiny. Žalobca teda nepočkal na konečné rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti, nevyužil brániť sa pred súdom napríklad formou odvolania. Ak z objektívnych dôvodov nemohol plniť vyživovaciu povinnosť, mohol túto okolnosť preukázať v súdnom konaní. V prípade odsúdenia, objektívne by sa jednalo o trest, ktorý je za uvedený skutok primeraný, pričom obdobné trestné sadzby sú za takýto trestný čin bežné aj v štátoch Európskej únie. Nejde teda o neprimeraný trest, ktorý by mohol napĺňať kritériá prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Snaha vyhnúť sa legitímnemu trestnému stíhaniu nie je dôvodom pre udelenie doplnkovej ochrany.
11. K doplnkovej ochrane žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu je možnosť uloženie trestu smrti vylúčená, keďže podľa vlastných slov v Alžírsku nikdy taký skutok, za ktorý by bolo možné tento trest uložiť nespáchal, navyše posledný trest smrti bol v Alžírsku vykonaný v roku 1993. Žalobcovi
nehrozí ani mučenie, či neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Alžírske zákony zakazujú akúkoľvek formu mučenia či neľudského, ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Podľa správ sú podmienky vo väzniciach na štandardnej úrovni. Navyše z dôvodu preplnenosti väzníc sú často využívané alternatívne formy výkonu trestu. Podľa správy Ministerstva zahraničných vecí US o dodržiavaní ľudských práv, neexistujú žiadne významné správy týkajúce sa podmienok väzenských zariadení, ktoré by vyvolávali obavy týkajúce sa ľudských práv. Bezpečnostnú situácia v provincii Béchar nie je možné považovať za vnútroštátny ozbrojený konflikt. Vo verejne dostupných zdrojoch nie sú žiadne informácie o aktuálnych bezpečnostných incidentoch.
II.
Správna žaloba
12. Žalobou doručenou dňa 26.08.2021 sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutie je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Žalobca uviedol, že zaradením homosexuálnych trestných činov do alžírskeho trestného zákona a zároveň praktizovaním odlišnej, resp. homosexuálnej orientácie žalobcom v Alžírsku boli naplnené znaky § 2 písm. d) zákona o azyle. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súd SR sp. zn.: 1Sžak/5/2020 a uviedol, že analógiu s týmto rozsudkom vidí v tom, že rovnako ako od konvertitov v Iráne nie je možné požadovať, aby svoje náboženské presvedčenie skrývali, nie je možné ani od homosexuálov v Alžírsku požadovať, aby skrývali svoju odlišnú sexuálnu orientáciu len preto, aby sa vyhli trestnému stíhaniu, resp. šikanovaniu zo strany alžírskej spoločnosti. Zároveň je takmer isté, že žalobca záujem o svoju osobu vzbudí už len tým, že si v zmysle súdneho rozhodnutia v Alžírsku neplnil vyživovaciu povinnosť. Tým, že je žalobca v krajine pôvodu verejne známy ako homosexuál, štátne orgány budú žalobcu stíhať okrem neplnenia si vyživovacej povinnosti aj za jeho odlišnú sexuálnu orientáciu. V tejto súvislosti poukázal na správu amerického ministerstva zahraničia - USDOS, podľa ktorej mimovládne organizácie uviedli, že sudcovia udelili LGBTI osobám prísnejšie tresty v porovnaní s osobami, ktoré nie sú LGBTI.
13. Argument žalovaného, že dôvody žalobcu spadajú výlučne do kategórie problémov so súkromnými osobami, žalobca považoval za nesprávne právne posúdenie. Trval na tom, že politický systém v Alžírsku nedáva svojim občanom v súvislosti so slobodnou voľbou sexuálnej orientácie možnosť domáhať sa svojich práv pred štátnymi orgánmi, práve naopak svojich občanov za prejavy odlišnej sexuálnej orientácie prenasleduje. Opätovne poukázal na správu USDOS, v ktorej sa uvádza, že vo väzení neexistuje žiadna ochrana LGBTI osôb. Taktiež poukázal na zásadu „benefit of doubt“ v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sžak/5/2020, podľa ktorej, ak správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že došlo alebo by mohlo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd žiadateľa o azyl, musí túto skutočnosť zohľadniť v prospech žiadateľa.
14. Rozpor preskúmavaného rozhodnutia s administratívnym spisom videl žalobca v tom, že s poukazom na správy obsahujúce informácie o Alžírsku (USDOS, Amnesty International, Freedom House) osoby LGBTI aj keď ich postavenie nie je samo o sebe kriminalizované sú stíhané na základe ustanovení týkajúcich sa prostitúcie, verejnej neslušnosti a spolčovania so zlými povahami, čelia diskriminácii v prístupe k zdravotníckym službám, zlému zaobchádzaniu zo strany polície a nie je im poskytnutá dostatočná ochrana. Alžírsko nerozlišuje antidiskriminačnú ochranu na diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, navyše zákonom zakazuje registráciu organizácii, ktorých ciele sa považujú za nezlučiteľné s verejnou morálkou. Podľa žalobcu z administratívneho spisu vyplýva, že osobám LGBTI v Alžírsku hrozí prenasledovanie zo strany štátnych orgánov vo forme diskriminačného trestného stíhania a trestu, ktoré je dôsledkom diskriminačných zákonov, správnych, policajných a súdnych opatrení, ktoré sú zároveň vykonávané diskriminačným spôsobom a zároveň im hrozí diskriminácia a prenasledovanie zo strany alžírskej spoločnosti. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie so zabezpečením tlmočenia do arabského jazyka.
III.
Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil s tým, že samotná skutočnosť, že žalobcovi môže byť udelený trest v súvislosti s jeho sexuálnou orientáciou, napĺňa skutkovú podstatu prenasledovania. Poukázal na to, že v § 2 písm. d) zákona o azyle je jednoznačne stanovené, že prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušenie základných ľudských práv. V dôsledku žalobcovej orientácie neprišlo zo strany štátnych orgánov k žiadnemu postihu žalobcu. Rovnako zákonné, správne, policajné či súdne opatrenia predpokladajú nejakú činnosť, opatrenie, ktoré musí byť voči osobe uplatnené. Opätovne poukázal na rozhodnutie Horného tribunálu (odvolacieho orgánu anglického správneho súdnictva, ktorého komora - Immigration and Asylum Chamber rozhodnuje o odvolaniach vo veciach imigrácie, azylu a porušovania ľudských práv) OO (Homosexuáli) (CG) [2016] UKUT (IAC) (26 január 2016), ktorého záverom je, že aj keď je homosexuálne správanie podľa alžírskeho práva nezákonné, neexistuje skutočné riziko stíhania. Aj keď LGBTI osoby, ktoré sa otvorene hlásia k svojej orientácií, môžu priťahovať znepokojujúce komentáre, môže to poškodiť vzťahy s priateľmi alebo kolegami alebo trpieť inými diskriminačnými následkami, ako sú ťažkosti pri jednaní s niektorými dodávateľmi, nič z toho sa nerovná prenasledovaniu. K rozsudku sp. zn.: 1Sžak/5/2020 žalovaný uviedol, že nemožno porovnávať situáciu ohľadom prenasledovania konvertitov v Iráne, vzhľadom na to, že vykonávanie náboženských úkonov po konvertovaní na iné náboženstvo je v Iráne štátnymi orgánmi aktívne vyhľadávané a následne perzekvované. Skutočnosť, že situácia homosexuálov v Alžírsku je odlišná, dokazuje aj výpoveď žalobcu, že v krajine pôvodu nečelil žiadnej perzekúcii. Nepriaznivé socio- ekonomické podmienky v domovskej krajine nie sú dôvodom na to, aby sa zneužíval inštitút azylu na dodatočné zlegalizovanie jeho pobytu na Slovensku. Žalobca nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu ani na poskytnutie doplnkovej ochrany. V jeho prípade sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania ani reálna hrozba vážneho bezprávia.
III.
Replika a duplika
16. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na problematiku prenasledovania za odlišnú sexuálnu orientáciu je možné analogicky použiť opis v komentári k zákonu o azyle, podľa ktorého žiadateľ tvrdiaci, že má obavy z prenasledovania pre svoje politické názory, nemusí preukázať, že úrady krajiny jeho pôvodu vedeli o jeho názoroch predtým, ako ju opustil. Je možné, že svoje politické názory skrýval a že nikdy netrpel diskrimináciou alebo prenasledovaním. Obyčajný fakt jeho odmietnutia užívať ochranu svojej vlády, alebo odmietnutie návratu, môže odhaliť skutočné rozpoloženie žiadateľa a stať sa základom obáv z prenasledovania. Za týchto okolností by sa skúška opodstatnenosti jeho obáv zakladala na posúdení dôsledkov, ktorými by žiadateľ s určitými politickými dispozíciami musel čeliť v prípade návratu. Toto sa týka najmä tzv. utečencov sur place (až na mieste). Poukázal na čl. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/95/EÚ, podľa ktorého opodstatnená obava z prenasledovania alebo reálne riziko vážneho bezprávia môže vychádzať z činností, ktoré vykonával žiadateľ odvtedy, ako opustil krajinu pôvodu, najmä ak sa preukáže, že dané činnosti predstavujú vyslovenie určitého presvedčenia a zotrvanie na takomto presvedčení alebo orientácii, ktoré žiadateľ prejavoval už v krajine pôvodu. Nie je možné vylúčiť, že v prípade návratu do Alžírska by žalobca bol za jeho odlišnú sexuálnu orientáciu trestne stíhaný v súlade s alžírskym trestným zákonom, a preto má za to, že spĺňa podmienky, aby mohol byť kvalifikovaný ako utečenec „sur place“. Vzhľadom na to, že žalobca opustil pobytový tábor a v súčasnosti nie je známe, kde sa zdržiava, právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby súd rozhodol bez pojednávania, keďže hlavným dôvodom žiadosti o nariadenie pojednávania bol výsluch žalobcu, čo je v súčasnosti vzhľadom na jeho neznáme miesto irelevantné.
17. Žalovaný k statusu utečenca „sur place“ uviedol, že táto kategórie nie je vyslovene upravená v Dohovore, ale ide skôr o výkladové pravidlo, podľa ktorého sa stáva osoba utečencom „na mieste“ následkom udalostí, ku ktorým došlo v jej domovskej krajine počas jej neprítomnosti. Osoba sa môže stať utečencom „na mieste“ aj svojím vlastným počínaním, napr. ako dôsledok stykov, ktoré udržuje s utečencami, ktorí boli uznaní už dávnejšie, alebo v dôsledku svojich politických názorov, ktoré vyjadrila v krajine, kde teraz sídli. Žalovaný nepovažuje za dôvodné považovať žalobcu za utečenca „na mieste“. So svojou orientáciou sa v krajine pôvodu netajil, údajne bola všeobecne známa. Neudával ani obavu, že bude mať problém kvôli svojej orientácii, ale obával sa, že pôjde do väzenia, lebo nemá z čoho zaplatiť bývalej manželke výživné, ako ho zaviazal súd. Záverom poukázal na to, že v zmysle § 183 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť o ďalší žalobný návrh alebo žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
III.
Konanie na krajskom súde
18. Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
19. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
20. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
21. Vzhľadom na to, že podľa oznámenia právnej zástupkyne žalobcu o tom, že žalobca opustil pobytový tábor a v súčasnosti je na neznámom mieste, správny súd do konania tlmočníka nepribral.
22. Z administratívneho spisu žalovaného zistil správny súd skutkový stav tak, ako je opísaný v bodoch 1-11 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
V.
Právne posúdenie
23. Žalobca správnu žalobu odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, spočívajúcim v nesprávnom výklade ust. § 2 písm. d) zákona o azyle, konkrétne v tom, že žalovaný za prenasledovanie, ktoré je v uvedenom ustanovení vymedzené, nepovažoval už samotnú skutočnosť, že alžírske zákony kriminalizujú homosexuálne správanie osôb.
24. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
25. Zo znenia ust. § 2 písm. d) zákona o azyle je zrejmé, že na to, aby išlo o prenasledovanie musí byť splnená podmienka, aby išlo o závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, pričom konkrétne typy konaní sú príkladom uvedené v bodoch 1-6 tohto ustanovenia. Tak ako vysvetlil aj žalovaný vo svojom rozhodnutí, skutočnosť, že alžírsky trestný zákonník obsahuje ustanovenia, podľa ktorých je možné trestne stíhať homosexuálne správanie nie je sama o sebe prenasledovaním, pokiaľ nepredstavuje závažné alebo opakované konanie spôsobujúce
vážne porušovanie ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom.
26. V tejto súvislosti správny súd pripomína, že „Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.“(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 10Sža/6/2015)
27. Skutočnosť, že v krajine pôvodu môže byť určitá skupina osôb vystavená diskriminácii, preto sama o sebe nie je dôvodom na udelenie azylu. Dôvodom pre udelenie azylu v zmysle ust. § 8 zákona o azyle sa stáva až za predpokladu, že predstavuje prenasledovanie, ako závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie ľudských práv alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom. Vzhľadom na to, že podľa zhromaždených podkladov v správnom konaní (dvoch polytematických správ o krajine Alžírsko, správy amerického ministerstva zahraničných vecí USDOS, Amnesty International, Freedom House), ako aj rozhodnutia Horného tribunálu (odvolacieho orgánu anglického správneho súdnictva, ktorého komora - Immigration and Asylum Chamber rozhoduje o odvolaniach vo veciach imigrácie, azylu a porušovania ľudských práv) OO (Homosexuáli) (CG) [2016] UKUT (IAC) (26 január 2016), vyplýva, že sa štátne orgány nesnažia stíhať homosexuálov a neexistuje skutočné riziko trestného stíhania, aj keď je podľa alžírskeho trestného zákona homosexuálne správanie trestné, a to ani vtedy, keď sa príslušné orgány o takomto správaní dozvedia, správny súd považuje názor žalovaného, že nejde o prenasledovanie za správny. Uvedenému svedčí aj skutočnosť, že žalobca, aj keď podľa jeho vyjadrenia bola jeho orientácia verejne známa, nikdy žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov nečelil. Napriek tomu, že sa vyskytli prípady postihovania homosexuálneho správania zo strany štátnych orgánov, tieto boli postihované v súvislosti aj s inou trestnou činnosťou. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sžak/5/2020, podľa názoru správneho súdu nemožno na situáciu analogicky toto rozhodnutie aplikovať, a to práve z dôvodu, že vykonávanie náboženských úkonov po konvertovaní na iné náboženstvo je v Iráne štátnymi orgánmi aktívne vyhľadávané a následne perzekvované.
28. K hrozbe trestného stíhania žalobcu pre neplnenie vyživovacej povinnosti, správny súd uvádza, že inštitút azylu neposkytuje ochranu pred trestným stíhaním, ktoré je legitímne. Neplnenie vyživovacej povinnosti je trestným činom aj v európskych krajinách, pričom žalobcovi za takto spáchaný trestný čin nehrozí trest, ktorý by bol neprimeraný v porovnaní s trestami ukladanými iných krajinách. Napriek tomu, že žalobcovi by v trestnom stíhaní za neplatenie výživného mohol byť uložený prísnejší trest ako to nasvedčujú niektoré informácie zo spisového materiálu, túto skutočnosť správny súd nevyhodnotil ako prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, dosahujúcu intenzitu závažného alebo opakovaného konania spôsobujúceho vážne porušovanie ľudských práv. Správny súd poukazuje na to, že „Osoby, ktoré utekajú pred trestným stíhaním či potrestaním za takýto trestný čin nie sú utečencami, pretože utečenec je obeťou alebo potenciálnou obeťou bezprávia a nie osobou utekajúcou pred zákonom (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4SžoKS 57/2006). Podľa ustanovení alžírskeho trestného zákona sa potrestá osoba, ktorá úmyselne neposkytla výplaty výživného. Pokiaľ žalobca z objektívnych dôvodov nemohol výživné plniť má možnosť v prípade trestného stíhania túto skutočnosť preukázať.
29. Žalobca za nesprávne právne posúdenie ďalej považoval záver žalovaného, že jeho dôvody spadajú výlučne do kategórie problémov so súkromnými osobami, pričom Alžírsko nedáva svojim občanom v súvislosti so slobodnou voľbou svojej sexuálnej orientácie možnosť domáhať sa svojich práv pred štátnymi orgánmi, ale ich prenasleduje. Žalobca v podanej žalobe bližšie neuviedol, čo myslí pod možnosťou domáhať sa svojich práv v súvislosti so slobodnou voľbou svojej sexuálnej orientácie. Správny súd poukazuje na to, že rozsah ochrany práv LGBTI osôb sa v krajinách značne líši. Vzhľadom na to, že žalobca konkrétne neuviedol, aké práva mal na mysli, nie je možné na túto jeho námietku náležite reagovať. Podľa názoru správneho súdu žalovaný správne vyhodnotil žalobcove dôvody v žiadosti o azyl ako problémy so súkromnými osobami s poukazom na to, že za svoju sexuálnu orientáciu nebol doposiaľ zo strany štátnych orgánov prenasledovaný, negatívne sa táto skutočnosť prejavila
narušením vzťahov s rodinnými príslušníkmi. Taktiež druhý dôvod spočívajúci vo vyhrážaní sa bratmi bývalej manželky správny súd vyhodnotil ako problém so súkromnými osobami.
30. Za prenasledovanie v zmysle ust. § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byt dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Pokiaľ žiadateľ o azyl nepreukáže, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými vyhrážkami zo strany súkromnej osoby, nemôže sa úspešne domáhať ochrany v podobe udelenia azylu (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1 Sža 50/2010 z 08.06.2010).
31. K námietke žalobcu, že je potrebné sa v prípade žalobcu riadiť zásadou benefit of doubt, správny súd uvádza, že z preskúmavania žalovaného nevyplýva pochybnosť, ktorú by bolo možné v prospech žalobcu zhodnotiť. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že nie je vylúčené trestné stíhanie pre jeho sexuálnu orientáciu, k tomu dôvodu sa správny súd vyjadril v súvislosti s výkladom pojmu prenasledovanie.
32. Druhým dôvodom podanej správnej žaloby bol rozpor s administratívnym spisom. Podľa žalobcu z administratívneho spisu vyplýva, že osobám LGBTI v Alžírsku hrozí prenasledovanie zo strany štátnych orgánov vo forme diskriminačného trestného stíhania a trestu, ktoré je dôsledkom diskriminačných zákonov, správnych, policajných a súdnych opatrení, ktoré sú zároveň vykonávané diskriminačným spôsobom a zároveň im hrozí diskriminácia a prenasledovanie zo strany alžírskej spoločnosti. Z polytematickej správy ku krajine Alžírsko z 13.11.2021 vyplýva, že trestné činy zo cti sú v Alžírsku veľmi zriedkavé, ak k ním dochádza tak vo vidieckych oblastiach. Čo sa týka zistení, na ktoré poukazuje právna zástupkyňa ide o citácie zo správ týkajúcich sa ľudských práv rôznych subjektov opísaných v bode 6 tohto rozsudku. Správny súd opakovane uvádza, že inštitút azylu, ako najvyššia forma ochrany má slúžiť na nevyhnutnú ochranu života a slobody ľudí, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození. Aby mohla byť osoba považovaná za utečenca, musí preukázať, že sa opodstatnene obáva perzekúcie z rasových, náboženských, národnostných dôvodov, z dôvodov príslušnosti k istej sociálnej skupine alebo z politických dôvodov, či z dôvodov uplatňovania politických práv a slobôd, k čomu v prípade žalobcu jednoznačne nedošlo.
33. Zároveň považuje správny súd za potrebné dodať, že tak ako žalovaný, nepovažoval u žalobcu splnenú subjektívnu podmienku opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Žalobca podľa vlastného vyjadrenia udržiaval homosexuálne vzťahy v rokoch 1992-1999, následne ich obmedzil, keď išiel na voju a neskôr sa dvakrát oženil. Pri prvom podaní vysvetlenia dňa 02.12.2020, keď požiadal o azyl, svoju orientáciu vôbec nespomenul. Vo vyjadrení v zápisnici z 24.11.2021 žalobca uviedol, že z domovskej krajiny odišiel z dôvodu lepšej práce a lepších životných podmienok. Cieľom jeho cesty bolo Nemecko. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia z 02.12.2021 vyplýva, že žalobca z domu odišiel preto, lebo sa obával, že bude uväznený, kvôli tomu, že nemohol vykonať súdne rozhodnutie a má obavu o svoj život. Počas vstupného pohovoru dňa 19.03.2021 žalobca označil tri dôvody žiadosti o udelenie azylu, a to problémy s rodinou v dôsledku sexuálneho zneužitia, problémy s bratmi bývalej manželky a hrozbu trestného stíhania pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Prenasledovanie z dôvodu svojej sexuálnej orientácie neuviedol, a to napriek tomu, že pri vstupnom pohovore bol opakovane vyzvaný, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré žiada o udelenie azylu (bod č. 39 v dotazníku z 19.03.2021 ČAS:MU-PO-323/2020-Ž). Žalobca spomenul svoju sexuálnu orientáciu prvýkrát až v doplňujúcom pohovore dňa 17.06.2021. Aj z uvedeného správny súd usudzuje, že dôvodom pre opustenie domovskej krajiny nebola žalobcova opodstatnená obava z prenasledovania z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Zároveň o žalobcovej úprimnej snahe získať azyl na území Slovenskej republiky nesvedčí ani skutočnosť, že žalobca nepočkal na výsledok konania pred správnym súdom, opustil pobytový tábor a v súčasnosti nie je známe, kde sa nachádza.
34. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
35. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).
36. Právna zástupkyňa vo vyjadrení uviedla, že žalobcu možno považovať za utečenca sur place teda „na mieste“. Napriek tomu, že uvedený dôvod nebol obsiahnutý v podanej žalobe, a teda uvedený v zákonnej lehote na podanie žaloby, správny súd s prihliadnutím na to, že nie je viazaný žalobnými bodmi a je preň záväzný skutkový stav v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia, a preto sa zaoberal aj touto tvrdenou skutočnosťou. O žiadateľa „sur place“ ide vtedy, keď osoba v okamihu odchodu z krajiny pôvodu nebola utečencom, ale stala sa ním neskôr v dôsledku okolností, ktoré nastali v dobe jeho neprítomnosti (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 1Sža/5/2007). Utečencom na mieste sa teda osoba môže stať jednak v dôsledku udalostí, ktoré nastali po odchode žiadateľa z krajiny alebo v dôsledku svojho vlastného konania (napríklad vyjadrenia politických názorov) v krajine, kde sa nachádza. Žalobca netvrdil ani nebolo zistené, že po odchode v domovskej krajine žalobcu nastali také skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné považovať ho za žiadateľa sur place. Právna zástupkyňa žalobcu neuviedla ani žiadne konanie žalobcu po odchode z domovskej krajiny, pre ktoré by ho bolo možné považovať za žiadateľa „sur place“. Uvedený názor odôvodnila iba tým, že nie je možné vylúčiť, že žalobca nebude za svoju sexuálnu orientáciu po návrate do krajiny pôvodu trestne stíhaný, k čomu sa správny súd vyjadril v predchádzajúcich odsekoch.
37. Vzhľadom na uvedené správny súd nemohol prijať iný záver ako ten, že správny orgán dôkladne zistil skutkový stav veci, na tento aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom aj odôvodnil. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu zo vznesených námietok žalobcu ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.
38. O trovách žalobcu súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP, keďže žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania v zásade neprináleží, účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).