Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoCsp-13-2024.pdf
PDF · 74.09 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/13/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, o zaplatenie 1.128,57 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. decembra 2023, č. k. 28Csp/20/2023-210, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 992,85 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 992,85 eur od 03.06.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,94 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 1.128,57 eur, úrokov vo výške 532,90 eur, 8 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.128,57 eur od 03.06.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom základe, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.11.2020 uzavretej medzi VÚB, a.s. a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky, vyplývajúcej zo zmluvy o bežnom účte a poskytnutí produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 28.11.2007 a potvrdenia o poskytnutí flexidebetu zo dňa 09.06.2009, čerpala žalovaná finančné prostriedky, pričom tieto riadne nesplácala podľa zmluvy a bola v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, preto došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že žaloba žalobcu bola dôvodná, ale nie v celom rozsahu. Súd konštatoval, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, ako sú ročná úroková sadzba, RPMN a celkové náklady spotrebiteľa, spojené so spotrebiteľským úverom, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má teda nárok len na rozdiel toho, čo žalovaná po celý čas poskytovania flexiúveru čerpala, po odpočítaní toho, čo zaplatila. Žalovaná čerpala celkovo sumu 1.492,85 eur, zaplatila sumu 500 eur, teda rozdiel je suma 992,85 eur, k zaplateniu ktorej ju súd aj zaviazal. Zároveň súd v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 992,85 eur od na sledujúceho dňa po dátume uvedenom v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávky, teda od 03.06.2022 do zaplatenia. Súd zamietol žalobu nad sumu 992,85 eur (do sumy 1.128,57 eur) a v časti úroku z úveru 532,90 eur, ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne nad sumu 992,85 eur do sumy 1.128,57 eur ako nedôvodnú, keďže úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP
a žalobcovi priznal voči žalovanej čiastočnú náhradu trov konania podľa úspechu v spore, keď žalobca mal úspech vo výške 87,97 % a neúspech 12,03 %, čo predstavuje čistý úspech v spore 75,94 %.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to proti vyhovujúcemu výroku I. a výroku III. o trovách konania. Na úvod uviedla, že na jej osobu bol dňa 20.12.2023 Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 38OdK/413/2023 vyhlásený konkurz, v ktorom konkurznom konaní sú okrem iného zahrnuté aj všetky záväzky, ktoré má voči žalobcovi, vrátane žalovanej pohľadávky v tomto konaní. Mala za to, že ú dôvody, aby bolo konanie zastavené. Okrem tejto skutočnosti uviedla, že trvá na ňou písomne predložených vyjadreniach v danej veci. Namietala aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky. Navrhla, aby žalobca hodnoverným spôsobom preukázal dôvodnosť výšky žalovanej sumy, samozrejme pre prípad platného postúpenia pohľadávky. Žiadala rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobca k odvolaniu žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že navrhuje, aby súd postupoval podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Zároveň v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. žiadal vrátiť nekrátené súdne poplatky.
4. Odvolací súd z verejne dostupných údajov Obchodného vestníka č. 241/2023 s dátumom zverejnenia 19.12.2023 zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 38OdK/413/2023 zo dňa 12.12.2023 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: A. B. C., E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. XX. ktorý v danej veci vystupuje v procesnom postavení žalovanej; do funkcie správcu bol ustanovený F. G. H., so sídlom kancelárie A. XXX/XXX, XXX XX C. G., značka správcu S1582.
5. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
6. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone č. 7/2005 Z. z. dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, prípadne správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu. Súčasne krajský súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zdôrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu, súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a zákona č. 7/2005 Z. z.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zákona č. 7/2005 Z. z.) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e zákona č. 7/2005 Z. z.).
7. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovanej sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom na základe zmluvy o bežnom účte a poskytnutí produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 28.12.2007 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovanej a zároveň nejde o tzv. nedotknutú pohľadávku podľa § 166c zákona č. 7/2005 Z. z., boli naplnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie o zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom s poukazom na ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zastavil.
8. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že v prípade, ak bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz,
nemožno pričítať zavinenie za zastavenie konania žiadnej zo strán sporu, nakoľko zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán konania vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť ust. § 256 CSP. Odvolací súd preto v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP pristúpil k aplikácii ust. § 255 ods. 2 CSP na danú právnu vec, pretože mal za to, že daná právna úprava je obsahom aj účelom najbližšie tejto právnej veci.
9. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).