Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Sžk-2-2020.pdf
PDF · 98.07 KB
Case nature
Subarea
5Sžk/2/2020
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom: Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Peter Škerlík, advokát, so sídlom J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Mesto Gbely - stavebný úrad, so sídlom Námestie slobody 1216, 908 45 Gbely o preskúmanie zákonnosti opatrenia uvedeného v zázname č. ŠsD-131-3820/2019 zo dňa 06.05.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Trnave, č. k. 20S/118/2019-39 zo dňa 12. júla 2019, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.
Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Konanie na krajskom súde
1. Krajský súd v Trnave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým uznesením (č. k.: 20S/118/2019-39 zo dňa 12. júla 2019) - ďalej ako „uznesenie“ - odmietol všeobecnú správnu žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia uvedeného v zázname č. ŠsD-131-3820/2019 zo dňa 6. mája 2019 (ďalej ako „záznam“).
2. V odôvodnení krajský súd uviedol, že; Záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu vydaný v zmysle § 102 ods. 1 zák. č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý žalobca napadol, má predbežný charakter a preto nepodlieha súdnemu prieskumu. V zákone sa v žiadnom ustanovení výslovne neuvádza, ktoré opatrenie treba považovať za opatrenie predbežnej povahy, avšak podľa názoru súdu za opatrenie takéhoto charakteru je treba považovať práve záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu, ktoré nie je konečným ani záväzným opatrením pre žalovaného, ale slúži ako podklad pre rozhodnutie vo veci samej. Predbežná povaha opatrenia je zrejmá vzhľadom na to, že z obsahu záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu vyplýva, že sa jedná o preverenie podnetu, ktorého závery aj s výzvou boli zaslané žalobcovi. Cieľom výzvy je operatívne pôsobiť na odstránenie nedostatkov zistených štátnym stavebným dohľadom. Až v prípade, ak žalobca neuposlúchne výzvu štátneho stavebného dohľadu, stavebný úrad vydá rozhodnutie, ktoré bude pre žalobcu záväzné a ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Krajský súd sa nestotožnil s argumentáciu žalobcu, že z obsahu záznamu vyplýva, že sa jedná o opatrenie orgánu, ktoré má povahu „zberného koša“ pre všetky nepomenované akty orgánov verejnej správy, ktoré v prípade pochybností o ich právnej povahe nebude možné právne kvalifikovať ako rozhodnutie a zabezpečuje, aby v oblasti správneho súdnictva nedošlo k situácii denegatio iustitiae
pri poskytovaní právnej ochrany. Keďže žalobca bol zatiaľ len vyzvaný na zastavenie práce na všetkých vzdušných optických vedeniach a vzdušných optických prípojkách, nedošlo ešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí orgánu verejnej správy a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu záväzným uložením právnej povinnosti, proti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné prostriedky (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Sžfk/6/2018 zo dňa 04.12.2018). Žalobca sa preto nenachádza v situácii denegatio justitiae, pretože mu nie je odopretá možnosť súdneho prieskumu rozhodnutia, ktoré v prípade neuposlúchnutia výzvy vydá stavebný úrad. Súd preskúmal napadnutý záznam žalovaného a dospel k záveru, že žalobu je potrebné z vyššie uvádzaných dôvodov ako neprípustnú odmietnuť v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ SSP.
II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej
3. Proti uzneseniu krajského súdu o odmietnutí žaloby podal dňa 09.09.2019 žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa § 438 SSP. Podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie krajského súdu a aby mu vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o priznanie práva na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Sťažovateľ podanú sťažnosť odôvodnil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. j/, f/, g/ a h/ SSP. V konkrétnostiach namieta nasledovné právne a skutkové okolnosti; Sťažovateľ má za to, že krajský súd uplatnil vo veci nesprávny výklad príslušných ustanovení SSP, keď dospel k záveru, že záznam je aktom predbežnej povahy. Nesprávnosť tohto výkladu vidí sťažovateľ v tom, že krajský súd v tejto súvislosti zjavne neprihliadal na dve okolnosti, a to, že sťažovateľovi môže byť uložená pokuta za to, ak nesplní výzvu štátneho stavebného dohľadu (400.000 Sk, resp. 13.277 Eur) a ďalej to, že výzvou sa sťažovateľovi zabránilo v tom, aby si tento plnil povinnosti „vyplývajúce zo zákona o elektronických komunikáciách, resp. z iných dokumentov (napr. Uznesenie vlády SR č. 136 z 2. marca 2011, ktorým bola schválená Národná stratégia pre širokopásmový prístup v SR [...]“ (str. 4 kasačnej sťažnosti). V ďalšom poukazuje sťažovateľ na to, že vykonaním výzvy (tak, ako je táto obsiahnutá v zázname), hrozia škody občanom, ako aj podnikateľom pôsobiacim na území Mesta Gbely, ktorí nemôžu komunikovať z domu, príp. z miesta podnikania elektronicky (hoci niektorí dokonca takúto povinnosť majú zo zákona). Sťažovateľ ďalej namieta, že výzva nie je jasná, určitá a zrozumiteľná. Výzva je akýmsi generálnym zákazom a práve z dôvodu neurčitosti toho, od akých prác má sťažovateľ upustiť, spôsobuje stav právnej neistoty. Podľa sťažovateľa pochybil krajský súd aj v tom, že žalobu odmietol v rozpore s § 5 ods. 12 SSP, keď sťažovateľ má za to, že v jeho prípade dôvody na odmietnutie žaloby v zmysle tohto ustanovenia splnené neboli. Nedostatočné odôvodnenie uznesenia krajského súdu je ďalšou námietkou, o ktorú sťažovateľ opiera podanú kasačnú sťažnosť. Má za to, že rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne a že neobsahuje dostatočné dôvody, ktoré by opodstatňovali výrok rozhodnutia súdu vo veci. Osobitne v tejto súvislosti poukazuje na to, že krajský súd sa v odôvodnení uznesenia nevysporiadal s tým, že nedodržanie výzvy obsiahnutej v zázname znamená, že sťažovateľovi môže byť následne uložená správna sankcia. Podľa názoru sťažovateľa, dochádza k porušeniu práva na súdnu ochranu, ak súd fakticky podmieňuje súdnu ochranu vystavením sťažovateľa riziku udelenia vysokej sankcie za nedodržanie výzvy obsiahnutej v zázname. Ako nedostatočné odôvodnenie uznesenia vníma sťažovateľ aj to, že súd v uznesení, ktorým žalobu odmietol, neskúma okrem sťažovateľovi hroziacej sankcie ani ujmu, ktorá hrozí tretí osobám (občania a podnikatelia pôsobiaci v Meste Gbely - k tomu pozri text tohto uznesenia vyššie). Podstatným porušením práva na spravodlivý proces je podľa sťažovateľa to, že súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, a to napriek tomu, že o nariadenie pojednávania sťažovateľ explicitne požiadal (bod 33. správnej žaloby).
5. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26. novembra 2019. V predmetnom vyjadrení žalovaný žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Z meritórneho hľadiska žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s postupom a uznesením krajského súdu. Mal za to, že záznam je opatrením predbežnej povahy a ako také preto nepodlieha súdnemu
prieskumu v režime správneho súdnictva. Uznesenie krajského súdu vníma ako zákonné a správne. Kasačné dôvody prezentované sťažovateľom považuje za neopodstatnené.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že vo veci nepovolenej stavby, ku ktorej sa záznam vzťahuje, príslušný stavebný úrad oznámil sťažovateľovi začatie konania podľa § 88 a § 88a stavebného zákona o odstránení nepovolenej stavby, resp. o dodatočnom povolení stavby a vyzval ho na podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie. Aktuálne je toto konanie pred stavebným úradom prerušené (keď rozhodnutie kasačného súdu v súdenej veci bolo vyhodnotené ako predbežná otázka pre účely konania stavebného úradu v uvedenej veci).
7. Vyjadrenie žalovaného bolo následne prípisom krajského súdu (č.k.: 20S/118/2019-86 zo dňa 16. decembra 2019) doručené sťažovateľovi na vedomie. Ďalšie vyjadrenia vo veci produkované neboli.
III.
Konanie na kasačnom súde, relevantné zistenia z administratívneho spisu
8. Prejednávaná vec bola dňa 20. januára 2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 5S sp.zn. 5Sžk/2/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol.
9. Z vybraných častí administratívneho spisu tvoriacich súdny spis, kasačný súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 26.3.2019 bol vykonaný štátny stavebný dohľad v meste Gbely (ul. kpt. Nálepku, Jilemnického), a to vo vzťahu k stavebnej činnosti sťažovateľa, ktorú realizoval bez povolenia v období od 2018/2019. Štátny stavebný dohľad sa uskutočnil na základe podnetu spoločnosti RANSYSTEMS, s.r.o. Z dohľadu bol následne vydaný záznam, v ktorého závere bol sťažovateľ vyzvaný, aby bezodkladne zastavil práce na všetkých optických vedeniach a vzdušných optických prípojkách v zastavanom území mesta Gbely. Predmetný záznam obsahuje aj upozornenie možnosť následného vydania rozhodnutia podľa § 102 ods. 2 stavebného zákona, ktorým môže byť nariadené stavbu zastaviť. K záznamu zaslal sťažovateľ žalovanému podanie označené ako „Oznámenie a žiadosť o podrobnejšie zdôvodnenie záverov ŠSD“ (zo dňa 30. mája 2019), v ktorom podaní žiada, aby stavebný úrad argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú v tomto liste vyvrátil a „aby svoj názor poopravil a od vyzvania na zastavenie rekonštrukcie časti verejnej EKS v meste Gbely, ním považovanej za nedovolenú rozostavanú novú stavbu upustil“ a aby toto následne aj písomne oznámil sťažovateľovi.
IV.
Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
10. Úlohou najvyššieho správneho súdu bolo v kasačnom konaní posúdiť primárne správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní záznamu dospel k záveru, že tento je opatrením predbežnej povahy, t.j. nespĺňa podmienky pre meritórny prieskum a zároveň dospel k záveru, že z dôvodu, že samotný záznam nemohol mať vplyv na subjektívne práva sťažovateľa, nebola splnená ani zákonná výnimka pre pojatie tohto procesného opatrenia do meritórneho súdneho prieskumu. Sťažovateľ s týmito závermi krajského súdu nesúhlasil, čo argumentačne odôvodnil okolnosťami uvedenými v kasačnej sťažnosti.
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou na jej podanie (§ 442
SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP).
12. Pri posudzovaní veci vychádzal kasačný súd najmä z nasledovných zákonných ustanovení: Podľa § 2 ods. 1 SSP - V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP - Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP - Na účely tohto zákona sa rozumie c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 6 ods. 1 SSP - Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 7 písm. e/ SSP - Správne súdy nepreskúmavajú e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP - Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak g/ je neprípustná. Podľa § 102 ods. 1 stavebného zákona - Ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe závadu, vyzve podľa povahy veci stavebníka, oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu, alebo upozorní iný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia. Podľa § 102 ods. 2 stavebného zákona - Ak právnická osoba alebo fyzická osoba nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu; pri uskutočňovaní stavby môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác nemá odkladný účinok. Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu. Podľa § 106 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona - Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 400 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá c/ nezabezpečuje podmienky vykonávania štátneho stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu [§ 102 ods. 2] alebo neurobí opatrenie nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu. Podľa § 106 ods. 1 písm. d/ stavebného zákona - Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 400 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá d/ neudržiava stavbu napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu stavebného úradu.
13. Najvyšší správny súd po oboznámení sa k rozsahov a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, po preskúmaní administratívneho spisu konštatoval, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.
14. K námietke sťažovateľa, že krajský súd pochybil, keď tento v rámci hodnotenia právnej povahy záznamu neprihliadal na to, že ak sťažovateľ nesplní výzvu obsiahnutú v zázname zo štátneho stavebného dohľadu, vystavuje sa riziku sankčného postihu podľa príslušných ustanovení stavebného zákona. Kasačný súd má za to, že tento predpoklad sťažovateľa nie je správny. Naopak, je podpornou argumentáciou v prospech záverov krajského súdu. Rozhodnutie o uložení správnej sankcie za nedodržanie výzvy by nepochybne bolo rozhodnutím spôsobilým súdneho prieskumu, a preto v rámci tohto súdneho prieskumu by bolo následne predmetom súdneho prieskumu (ako predbežná otázka) to, či bola zákonná samotná výzva zo štátneho stavebného dohľadu. Hrozba rizika potenciálnej sankcie za nedodržanie výzvy nie je spôsobilá viesť ku klasifikácii takéhoto záznamu ako rozhodnutia podliehajúceho súdnemu prieskumu.
15. Kasačný súd vyhodnotil ako irelevantnú námietku sťažovateľa, v ktorej namietal, že dodržanie výzvy (a teda zastavenie realizovaných stavebných prác) by viedlo súčasne k tomu, že by si sťažovateľ
nemohol splniť povinnosti vyplývajúce mu zo všeobecne záväznej právnej úpravy, resp. iných aktov. Je totiž nepochybné, že ak sťažovateľ má akékoľvek zákonné povinnosti, tieto je povinný realizovať spôsobom súladným so zákonom. Ak teda sťažovateľ má určité povinnosti na príslušnom úseku, je povinný realizovať ich spôsobom zákonom predvídaným, t.j. až po získaní príslušných povolení a pod.
16. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj tú námietku sťažovateľa, v ktorej tvrdil, že občanom a podnikateľom pôsobiacim na území mesta Gbely hrozia škody, ak má sťažovateľ vyhovieť výzve a práce zastaviť. Kasačnému súdu a v konečnom dôsledku ani krajskému súdu neprináležalo hodnotiť, či takáto ujma komukoľvek hrozí, keď táto otázka nesúvisí s právnou povahou záznamu. Relevantným v tomto smere sú len subjektívne práva sťažovateľa (žalobcu v konaní pred krajským súdom), do ktorých však záznamom, proti ktorému bola žaloba podaná, autoritatívnym spôsobom vstúpené nebolo (k tomu pozri § 7 písm. e/ SSP).
17. Podľa § 102 ods. 2 stavebného zákona, ak adresát výzvy zo štátneho stavebného dohľadu „nedbá“ na výzvu orgánu verejnej správy, „vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu; pri uskutočňovaní stavby môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť“. Slovo „nedbá“ v tomto prípade nepochybne indikuje, že výzva samotná je verejno-mocenským úkonom smerujúcim k dosiahnutiu dobrovoľného splnenia povinnosti, ktorú orgán verejnej správy v danej výzve špecifikoval. Zjednodušene povedané: porušovateľ (subjekt uskutočňujúci stavbu bez právoplatného stavebného povolenia) má možnosť bez toho, aby orgán verejnej správy vydal vo veci autoritatívne rozhodnutie (podľa § 102 ods. 2 stavebného zákona), dobrovoľne, resp. len na základe takejto výzvy orgánu, dosiahnuť nápravu v protiprávnom stave, resp. konaní a prestať vykonávať nepovolenú stavebnú činnosť.
18. Za daných okolností potom krajský súd postupoval správne, keď právnu povahu záznamu vyhodnotil tak, že je to akt predbežnej povahy, ktorý je podľa § 7 písm. e/ SSP zo súdneho prieskumu vylúčený. Takéto odmietnutie žaloby potom nie je možné vnímať ako porušenie práva na prístup k súdu, keď súd sa žalobou sťažovateľa riadne zaoberal, žalobu preskúmal, avšak dospel k záveru o jej neprípustnosti. Právo na prístup k súdu neznamená, že súdnemu prieskumu podliehajú akékoľvek, resp. všetky akty a úkony orgánov verejnej správy. Naviac, je nepochybné, že sťažovateľom namietaná otázka (neexistencia dôvodov pre výzvu na upustenie od stavebnej činnosti) bude predmetom prieskumu v správnych konaniach, ktoré vo veci budú prebiehať (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie).
19. Námietku sťažovateľa v rozsahu údajného nesprávneho právneho posúdenia právnej povahy záznamu (výzvy) zo štátneho stavebného dohľadu ako aktu, ktorý súdnemu prieskumu nepodlieha, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú, keď tento právny záver považuje kasačný súd za zákonný a správny. Na tomto skutkovom a právnom základe preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva sťažovateľa na prístup k súdu.
20. K námietke o nedostatočnom odôvodnení záznamu a neurčitosti výzvy kasačný súd poznamenáva, že tieto námietky v kontexte podanej kasačnej sťažnosti nepovažuje za relevantné, a to vzhľadom na to, že sa týkajú meritórnej stránky veci, avšak vo vzťahu k opatreniu, pri ktorom z dôvodov uvedených vyššie je súdny prieskum vylúčený.
21. V prípade, ak je zo súdneho prieskumu vylúčený akt ako celok (podľa § 7 písm. e/ SSP), nemôže krajský súd a v kasačnom konaní kasačný súd - skúmať osobitné námietky žalobcu/sťažovateľa vzťahujúce sa k tomuto aktu (ako žalobné, príp. kasačné dôvody - námietky). Bez ohľadu na uvedené, kasačný súd dopĺňa, že okolnosti, pre ktoré príslušný orgán verejnej správy formuloval výzvu smerujúcu k zastaveniu stavebných prác vyplývajú z textu záznamu dostatočne zrozumiteľne, pričom aj vlastná výzva sa javí ako dostatočne konkrétna.
22. Námietky sťažovateľa týkajúce sa údajných formálnych vád záznamu kasačný súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodné, resp. tieto detailne ani neskúmal, keď dospel k záveru, že ak súdnemu prieskumu nepodlieha akt (ako celok) z dôvodu, že spadá do kategórie vecí uvedených v § 7 písm. e/ SSP (negatívna enumerácia), nemôžu byť predmetom prieskumu v správnom súdnictve ani čiastkové námietky týkajúce sa tohto aktu.
23. K námietke o nezákonnom postupe krajského súdu, kasačný súd uvádza, že z ods. 12 (str. 4) kasačnej sťažnosti vyplýva argument sťažovateľa, podľa ktorého v súdenej veci neboli splnené podmienky pre odmietnutie žaloby podľa § 5 ods. 12 SSP („(5) Správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.“).
24. Kasačný súd uvádza, že z uznesenia krajského súdu - z konkrétnych ustanovení vecného odôvodnenia, ako ani z citácie prameňov práva, z ktorých krajský súd vychádzal - nevyplýva, že by k odmietnutiu žaloby došlo na právnom základe ustanovenia § 5 ods. 12 SSP. Krajský súd na toto zákonné ustanovenie v uznesení neodkazuje a v tomto smere ani odmietajúce uznesenie neodôvodňuje. Dôvodom pre odmietnutie žaloby sťažovateľa bola jej neprípustnosť podľa § 7 písm. e/ SSP.
25. Kasačný súd preto aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.
26. Ku sťažnostnej námietke ohľadom nenariadenia ústneho pojednávania vo veci, kasačný súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť.
27. Kasačný súd uvádza, že žaloba sťažovateľa bola odmietnutá uznesením z dôvodu jej neprípustnosti, t.j. bez meritórneho prieskumu, a preto súd ani nemal povinnosť vo veci nariaďovať pojednávanie. Krajský súd preto postupoval správne, ak o odmietnutí žaloby rozhodol na neverejnej porade, t.j. bez nariadenia pojednávania.
28. Z vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd ustálil, že aj táto námietka sťažovateľa je nedôvodná.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa ust. § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k §§ 167 ods. 1 a 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v ust. § 168 SSP.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.