Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2To-72-2021.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/72/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému B. W., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom M. C. XXX, okres O., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 18. novembra 2021, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. júna 2021 pod sp. zn. 1T/82/2020 a jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písm. e), odsek 2 Tr. poriadku s a v napadnutom rozsudku okresného súdu z r u š u j e výrok o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.
odôvodnenie:
Okresný súd Partizánske rozsudkom zo dňa 23. júna 2021 pod sp. zn. 1T/82/2020, na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 15. decembra 2020 pod č. k. Pv 190/20/3305-31, doručenej okresnému súdu toho istého dňa uznal obžalovaného B. W., nar. XX.XX.XXXX vinným zo spáchania trestného činu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 24.04.2020 v čase asi o 09.20 hod. v O. na ulici gen. A. pred budovou banky Y., ako vodič osobného motorového vozidla značky Fiat Punto, modrá tmavá metalíza, evidenčného čísla O.-XXXV. porušil dôležitú povinnosť uloženú mu v ustanovení § 24 odsek 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to závažným spôsobom podľa § 137 odsek 2 písm. c) citovaného zákona, a to tým, že otvoril dvere vozidla bez toho, aby sa presvedčil, či tým neohrozí bezpečnosť iného účastníka cestnej premávky, a spôsobil dopravnú nehodu tak, že pri vystupovaní z miesta vodiča uvedeného odstaveného motorového vozidla na parkovacom mieste sa dostatočne nepresvedčil, či môže bezpečne vyjsť z vozidla, začal otvárať ľavé predné dvere vozidla v čase, keď z ľavej strany vozidla v smere od sídliska L. smerom do centra mesta prechádzala cyklistka T. J., v dôsledku čoho pri otváraní dverí došlo k nárazu cyklistky do dverí vozidla, kde poškodená po náraze stratila stabilitu a padala na ľavú stranu na vozovku v jazdnom pruhu, kde počas pádu narazila do pravého boku osobného motorového vozidla značky Toyota Aygo, evidenčného čísla: E.-XXXEI, ktoré cyklistku obchádzalo v tom istom smere a po náraze do tohto vozidla spadla poškodená na vozovku, kde zostala ležať, kedy v dôsledku dopravnej nehody poškodená T. J. utrpela zranenia, a to: malé krvácanie pod mäkkú plenu mozgu v oblasti temena vľavo, otras mozgu, tržnú ranu v oblasti temena hlavy vpravo a kompresívnu zlomeninu tela 2. bedrového stavca bez útlaku nervových štruktúr s dobou liečenia a závažného obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 3 až 6 mesiacov.
Za to bol odsúdený nasledovne:
Podľa § 157 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zákona a za použitia § 38 odsek 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa§ 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona bol obžalovanému výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu na 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zákona a § 38 odsek 3 Tr. zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 12 (dvanásť) mesiacov.
V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody okresný súd rozhodol takto:
Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku sa poškodení:
- T. J., nar. XX.XX.XXXX v K. nad K., bytom K. XXX,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom O. cesta 2, K.,
odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní napadol odvolaním obžalovaný, ktorý bol osobne prítomný na hlavnom pojednávaní. V písomnom odôvodnení prostredníctvom zvoleného obhajcu uviedol, že v podstate nemá námietky voči výrokom napadnutého rozsudku, vyjmúc výroku, ktorým mu okresný súd uložil trest zákazu činnosti, ktorý pokladá za neprimerane prísny s poukazom na ustanovenie § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona. Uviedol, že si uvedomuje, že v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste prehliadol poškodenú, ktorá sa podľa jeho názoru nachádzala zrejme v mŕtvom uhle jeho spätného zrkadla a že vyvolal kolíznu situáciu s ňou, kedy utrpela zranenia s charakterom ťažkej ujmy, na čom ale podľa jeho názoru nesie istú časť viny aj samotná poškodená, ktorá si predtým dala z hlavy dole prilbu a nedodržala dostatočný odstup od jeho vozidla, do ktorého pravého boku narazila, čo vyplynulo z vykonaného znaleckého posudku. Ďalej poukázal na to, že je dôchodcom, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a býva iba sám. Možnosť viesť motorové vozidlo nevyhnutne potrebuje pre zabezpečenie základných životných potrieb, ako je donáška nákupov, návšteva lekára a dochádzka do práce. Od r. 1985, odkedy má vodičské oprávnenie má vo svojom zázname vodiča iba jediný záznam z r. 2004 za menej závažné porušenie pravidiel v cestnej premávke, z čoho vyplýva, že ho nemožno pokladať za nedisciplinovaného vodiča. Trest zákazu činnosti, ktorý mu bol uložený preto u neho nemá význam. Preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne v napadnutom rozsudku zrušil výrok o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske sa do konania verejného zasadnutia krajského súdu k odôvodneniu odvolania obžalovaného písomne nevyjadril.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch a preto navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Zvolený obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal na písomné odôvodnenie odvolania v prospech obžalovaného a navrhol, aby odvolací súd zrušil v napadnutom rozsudku podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku výrok o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 18. novembra 2021, ktoré sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý písomne navrhol konať na tomto procesnom úkone v jeho neprítomnosti, na podklade podaného odvolania obžalovaného, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, a ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 22. júla 2021, preskúmal podľa §
317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že podané odvolanie obžalovaného možno pokladať za dôvodné. Pritom prihliadol i na chyby, ktoré neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania v posudzovanom prípade výlučne iba z dôvodu uvedeného v § 371 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku (zásadné porušenie práva na obhajobu). Krajský súd tak dospel potom k záveru, že v posudzovanom prípade sú dané skutočnosti a okolnosti, ktoré výnimočne odôvodňujú neuložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu obžalovanému.
Už úvodom krajský súd uvádza, že spravidla v prípadoch, kde dochádza k spáchanej trestnej činnosti obvinenými v súvislosti s vedením motorových vozidiel, sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s ich vedením a v tomto ohľade je možné súhlasiť, že takýto trest má nepochybne svoj význam z hľadiska naplnenia očakávaného účelu trestu. Uvedené konštatovanie je však všeobecného charakteru a nemôže znamenať, že takýto druh trestu bude v takýchto prípadoch ukladaný vždy obligatórne. Takýto postup by bol v príkrom rozpore s platnou zásadou individualizácie trestu pri jeho ukladaní podľa Trestného zákona. Preto nemožno vylúčiť aj prípady, kedy k uloženiu tohto druhu trestu nedôjde.
Krajský súd ďalej uvádza, že takýmto prípadom je aj posudzovaný prípad. Krajský súd, i napriek opačnému názoru okresného súdu a prokurátora, považoval v posudzovanom prípade viaceré okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, ktoré svedčili v jeho prospech, pre správny záver o neuložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu obžalovanému. Skutkové okolnosti prípadu a konkrétne porušenie ustanovenia Cestného zákona obžalovaným síce vo všeobecnosti indikujú uloženie takéhoto trestu, na druhej strane však ostatné okolnosti, svedčiace v jeho prospech, výnimočne odôvodňujú neuloženie aj tohto trestu, na ktoré v podrobnostiach obžalovaný poukázal v odôvodnení svojho odvolania a ktoré krajský súd akceptoval. Osobitne však je potrebné zdôrazniť, že u obžalovaného, s výnimkou jedného preukázateľného menej závažného porušenia pravidiel v cestnej premávke (aj to ešte v r. 2004) za dobu, odkedy má vodičského oprávnenie, ide o disciplinovaného vodiča. Od času spáchania žalovaného skutku mu ani nebolo predbežne zakázané jazdiť ako vodič motorového vozidla a doposiaľ sa tak už ničoho v súvislosti s jazdou vodiča motorového vozidla v cestnej premávke nedopustil. Nepochybne treba v prospech obžalovaného vziať do úvahy aj čas, odkedy došlo k predmetnej dopravnej nehode i jeho kontinuálny od prvopočiatku vyšetrovania predmetnej trestnej veci sebareflexívny postoj k svojej nepozornosti vodiča v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste, ktorá síce mohla mať tragickejší následok, ale našťastie k takémuto následku nedošlo, aj keď zranenie, ktoré utrpela poškodená zanedbateľné určite nebolo. Ako už krajský súd uviedol, aj napriek tomu to nemôže samo o sebe znamenať obligatórny dôvod k postihu obžalovaného aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, hoci aj na dolnej hranici zákonného rozpätia, keďže u obžalovaného bolo viacero (obžalovaným) uvedených okolností svedčiacich v jeho prospech.
Krajský súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci žalovaného skutku, okresný súd právoplatným uznesením, za splnenia všetkých procesných podmienok prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní jeho viny zo spáchania žalovaného skutku podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku a po právnej stránke bol tento skutok, ktorý spáchal obžalovaný, posúdený ako trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona a krajský súd v dôsledku takéhoto procesného stavu preto ani nemohol preskúmavať v odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného súdu v tejto časti, t. j. pokiaľ ide o vinu ako aj právne posúdenie žalovaného skutku, pričom krajský súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by napĺňala jediný možný, v danom prípade, dovolací dôvod podľa § 371 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku. Okresný súd potom po vykonanom dokazovaní v nevyhnutnom rozsahu pre svoje rozhodnutie (trestnoprávne sankcie a náhrada škody) správne identifikoval u obžalovaného iba existujúce predmetné tri poľahčujúce okolnosti, ktoré aj obžalovanému správne a zákonne priznal a takto postupoval aj pri použití ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona. Správnym a zákonným výrokom, majúcim oporu vo vykonanom dokazovaní má výrok o uloženom výchovnom podmienečnom treste odňatia slobody i výrok adhézneho konania, t. j. konania o náhrade škody. Krajský súd však svoju prieskumnú povinnosť v zmysle zákona predovšetkým zameral iba napadnutým smerom v dôsledku podaného odvolania obžalovaným, ktorý dal podnet na odvolacie konanie výlučne iba on sám.
Vzhľadom na uvedené preto krajský súd podľa § 321 odsek 1 písm. e), odsek 2 Tr. poriadku zrušil v napadnutom rozsudku okresného súdu iba výrok o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.