Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62C-13-2020.pdf
PDF · 108.6 KB
Case nature
Area
Subarea
62C/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s. so sídlom Mlynské nivy č. 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného spoločnosťou: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská č. 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: A. C., Y.. XX.XX.XXXX, E. L. Č.. XXX/XX, C., o zaplatenie istiny 378,62 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 378,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 378,62 € od 25.11.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínací súd dňa 15.11.2019 a postúpenou tunajšiemu civilnému súdu dňa 14.02.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 378,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 378,62 € od 25.11.2019 do zaplatenia titulom neoprávneného odberu zemného plynu. Žalobu odôvodnil vecne tým, že na odbernom mieste žalovaného bolo pri kontrole zistené a neskôr znalcom konštatované porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a takýto odber plynu je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považovaný za neoprávnený. Vo veci neoprávneného odberu bol znalcom Ing. Petrom Leškom, znalcom pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia, spracovaný znalecký posudok č. 368/PL-2018. Škoda bola preto v súlade s § 82 ods. 4 zákona o energetike a vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu č. 449/2012 Z. z., vyčíslená na sumu 378,62 €. Znalec konštatoval, že „na hornej ploche plomby sa nachádza označenie „11“, na spodnej ploche plomby je mechanoskopická plocha po pôsobení dvojčeľusťového nástroja s priečne ryhovanými čeľusťami. Na základe optického skúmania môžem potvrdiť, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami tých istých nástrojov a plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená - predelená a následne zlepená. Na základe zistených skutočností môžem potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou mechanicky poškodenou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, som zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku. Plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená a optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plechu a krytu číselníka v okolí plomby som zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom (strana 6 a 7 posudku)“. Podľa podkladov žalobcu ku dňu podania žaloby zostáva k úhrade dlhu suma 378,62 € - doklad č. 9000292612 zo dňa 29.05.2018, splatný dňa 12.06.2018. Popri peňažnej pohľadávke si žalobca uplatnil i zákonné úroky z omeškania v sadzbe 5,00 % ročne až od 25.11.2019.
S poukazom na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov žalobca mal za to, že vzťah medzi ním a žalovaným nemožno posudzovať ako „zmluvný“ a v dôsledku toho nemožno na posudzovaný vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (upravujúce spotrebiteľské zmluvy - pozn. súdu) a § 5 b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete neuzatvára zmluvy o dodávke plynu s odberateľmi plynu, pretože tieto zmluvy uzatvára dodávateľ plynu, a teda žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody z dôvodu mimozmluvnej zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu. Skutočnosť, že žalobca (prevádzkovateľ distribučnej siete) je aktívne legitimovaným na uplatnenie si nároku na náhradu škody v prípade neoprávneného odberu plynu, vyplynul žalobcovi z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike, v ktorom sú taxatívne vymenované subjekty, ktorým patrí oprávnenie prislúchajúce povinnosti odberateľa nahradiť škodu. Žalobca však vylúčil oprávnenie iných subjektov (dodávateľa zemného plynu a prevádzkovateľa prepravnej siete) na náhradu škody, nakoľko odberateľ môže spôsobiť škodu dodávateľovi zemného plynu len v prípade odberu plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. f) alebo g) zákona o energetike, čo však nie je daný prípad a pokiaľ ide o prevádzkovateľa prepravnej siete, tento by si síce mohol uplatniť nárok na náhradu škody v rovnakých prípadoch ako žalobca (prevádzkovateľ distribučnej siete), avšak musí ísť výlučne o odberné miesta odberateľov pripojených priamo k prepravnej sieti. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne Vyúčtovaním škody zo dňa 29.05.2018, faktúrou zo dňa 29.05.2018 a Znaleckým posudkom č. 368/PL-2018.
2. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd dňa 12.12.2019 vydal platobný rozkaz sp. zn. 19Up/1621/2019, proti ktorému žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor, zastávajúc názor, že v žiadnom prípade nenesie zodpovednosť za poškodenie plynomeru, resp. plomby. Odmietol obvinenie o neoprávnenom odbere plynu, keď práve on sa snažil skrinku zabezpečiť aspoň takým spôsobom, že ju uzatváral drôtom. Žalovaný uviedol, že plynomer je od jeho nasťahovania (čo je viac ako 13 rokov) voľne prístupný verejnosti, teda žiadnym spôsobom nie je chránený ani zabezpečený proti poškodeniu, na čo už viackrát upozorňoval a je tomu tak odvtedy, čo namontovali nový kus. K odporu pripojil 4 kusy fotografií plynovej skrinky.
3. K odporu žalovaného sa písomne (v replike) vyjadril žalobca, majúc za to, že v prejednávanej veci ide o prípad objektívnej zodpovednosti a v tejto súvislosti poukázal najmä na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, ktoré je zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR, uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 107/20008 zo dňa 27.10.2009), podľa ktorých odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR v obdobných prípadoch vyplýva, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii; v takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Vo vzťahu ku škode žalobca z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré tvorí ustálenú súdnu prax, zdôraznil, že škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je skutočná škoda, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. V súvislosti so spôsobom výpočtu škody, ktorú si žalobca uplatnil iba titulom neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, uviedol, že k neoprávnenému odberu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného dochádzalo v období od 19.07.2017 do 19.04.2018, čo predstavuje 275 dní (10 začatých mesiacov neoprávneného odberu plynu), množstvo neoprávnene odobratého plynu bolo typovým diagramom dodávky (ust. § 76 ods. 2 zákona o energetike) určené v objeme 919 m3, následne prepočtom (10,748 kWh.m3) objemu zemného plynu (919 m3) na spaľované teplo bol určený odber zemného plynu celkom vo výške 9877,412 kWh,
sadzba za 1kWh zemného plynu je 0,0325, preto súčinom spaľovaného tepla a sadzbou za 1 kWh zemného plynu, t. j. 9877,412 x 0,0325 cena zemného plynu je 321,02 €. K uvedenej sume žalobca podľa ust. § 1 ods. 13 vyhlášky ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z. z. pripočítal fixnú mesačnú sadzbu pre odberateľov v domácnosti, ktorá bola platná v čase zistenia neoprávneného odberu (5,76 €/ mesiac), t. j. za 10 začatých mesiacov neoprávneného odberu plynu čiastku 57,60 €, čím žalobca ustálil žalovanú cenu neoprávnene odobratého zemného plynu.
4. K vyjadreniu žalobcu sa písomne (v duplike) vyjadril žalovaný tak, že zodpovednosť za poškodenie plynomeru nesie v plnom rozsahu žalobca, nakoľko zotrval na svojich v odpore uvedených námietkach, že plynomer bol od počiatku voľne prístupný verejnosti bez akéhokoľvek zabezpečenia alebo uzamknutia, pričom na túto skutočnosť žalobcu niekoľkokrát bezvýsledne upozorňoval a doposiaľ sa ohľadom zabezpečenia plynomeru voči vniknutiu akejkoľvek cudzej osoby nič nezmenilo.
5. V podaní zo dňa 24.03.2021 žalobca v nadväznosti na dupliku žalovaného uviedol, že preveril tvrdenia žalovaného týkajúce sa jeho údajnej opakovanej komunikácie so žalobcom a zistil, že nebola nájdená žiadna zákazka ani reklamácia nasvedčujúca žalovaným tvrdeným skutočnostiam, preto namietol a poprel, že by žalovaný niekoľkokrát bezvýsledne žalobcu upozorňoval na nezabezpečenie, resp. neuzamknutie meradla, dodávajúc, že žalovaný ani žiadnu komunikáciu medzi stranami nepreukázal. Nad rámec uvedeného však žalobca s poukazom na ním predložený znalecký posudok vylúčil i prípadný vandalizmus či obdobné konanie tretej osoby, nakoľko plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená - predelená a následne zlepená, preto je zrejmé, že takéto poškodenie plomby a jej následné zlepenie do kategórie vandalizmu spadať nemôže. K obrane žalovaného, že meradlo malo byť verejne prístupné, žalobca namietol, že takáto prístupnosť meradla nie je stavom právnym poriadkom zakázaným či sankcionovaným, keď zákon (ust. § 82 ods. 3 zákona o energetike) umiestnenie meradla na verejne prístupnom mieste priamo predpokladá, preto obrana žalovaného nie je spôsobilá oslabiť nárok žalobcu.
6. Súd prejednal spor podľa ust. § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) na pojednávaní dňa 18.11.2021, vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom žalovaného, prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Znaleckým posudkom č. 368/PL-2018 zo dňa 26.05.2018, znalec z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia Ing. Peter Leška vo veci potvrdenia neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike dospel k záveru, že na hornej ploche plomby plynomeru žalovaného sa nachádza označenie „11“ a na spodnej ploche plomby je mechanoskopická stopa po pôsobení dvojčeľusťového nástroja s priečne ryhovanými čeľusťami, pričom na základe optického skúmania potvrdil, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami tých istých nástrojov, keďže optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku. Ďalej uzavrel, že plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená - predelená a následne zlepená. Napokon optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plechu a krytu číselníka v okolí plomby znalec zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. Na základe takto zistených skutočností znalec potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou mechanicky poškodenou plombou.
8. Listom zo dňa 29.05.2018 žalobca vyúčtoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu v sume 378,68 €, ku ktorému dochádzalo na odbernom mieste Tehelná č. 31, Senec v období od 19.07.2017 do 19.04.2018, nakoľko odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (napr. overovacej značky, zabezpečovacej značky, kryt plynomera a pod.) je v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považovaný za neoprávnený s tým, že zistenie žalobcu potvrdil aj znalec znaleckým posudkom. Spolu s vyúčtovaním škody žalobca predložil žalovanému i faktúru č. 9000292612 splatnú dňom 12.06.2018, z ktorej vyplýva hodnota zemného plynu za obdobie od 19.07.2017 do 19.04.2018 v sume 378,62 € a súčasťou faktúry je i tabuľka, z ktorej je zrejmý spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.
9. V konaní bolo medzi procesnými stranami nesporné, že skrinka plynomeru a jej zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo poškodené, čo dokladoval i sám žalovaný ním predloženými fotografiami, a žalovaný založil svoju procesnú obranu na tvrdení, že on za poškodenie plynomeru, resp. jeho plomby nezodpovedá, nakoľko odkedy sa nasťahoval do domu nachádzajúcom sa na predmetnom odbernom mieste, t. j. od roku 2006 bol plynomer bez akéhokoľvek zabezpečenia a uzamknutia, bol voľne verejnosti prístupný a na túto skutočnosť mal niekoľkokrát žalobcu bezvýsledne upozorňovať. Na pojednávaní žalovaný vyjadril svoje nepochopenie logiky žalobcom uplatneného nároku, keď obdržal vyúčtovanie o preplatku za odber plynu, dodávajúc, že na vykurovanie svojho domu používa najmä drevové palivo.
10. Právny zástupca žalobcu vo vzťahu k ním vyčíslenej náhrade škody podotkol, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete si uplatňuje iba základnú tarifu odobratého plynu za rozhodné obdobie, zníženú o sadzbu DPH v rozsahu 20 %, ergo požadovaná náhrada škody je na rozdiel od dodávok dodávateľom zemného plynu bez dane z pridanej hodnoty a bez distribučných poplatkov, preto je pre žalovaného priaznivejšia.
Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
11. Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase neoprávneného odberu zemného plynu (ďalej len „zákon o energetike“), prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom.
12. Podľa § 1 ods. 13 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška č. 449/2012 Z. z.“), ak sa má podľa osobitného predpisu určiť neoprávnene odobraté množstvo plynu pomocou typového diagramu dodávky, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného typovým diagramom dodávky a cenníkovej ceny príslušného dodávateľa plynu v príslušnej tarife, ktorá zahŕňa sadzbu za odobratý plyn platnú v čase zistenia neoprávneného odberu. Do výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítava fixná mesačná sadzba pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorá bola platná v čase zistenia neoprávneného odberu; fixná mesačná sadzba sa pripočítava za každý začatý mesiac neoprávneného odberu. Prepočet objemových jednotiek množstva na energiu na účely výpočtu výšky škody sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
14. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
15. Podľa § 82 ods. 4 veta prvá zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky.
16. Súd uvádza, že námietka žalovaného založená na absencii jeho zavinenia za porušenie zabezpečenia (plomby) proti neoprávnenej manipulácii s plynomerom, je právne irelevantná, nakoľko v danom prípade súd zhodne s názorom žalobcu konštatuje, že ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa zemného plynu bez ohľadu na jeho úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie, keď právne určujúcou pre vyvodenie zodpovednosti voči odberateľovi (žalovanému) za neoprávnený odber zemného plynu je objektívna skutočnosť (medzi stranami nesporná), že zabezpečenie (plomba) proti neoprávnenej manipulácii plynomerom porušené bolo. Navyše skutkový stav, že plomba osadená v kryte číselníka plynomeru bola mechanicky poškodená, a že odtlačok vytvorený plombovacími kliešťami sa nezhoduje
s kontrolným odtlačkom a teda sporný a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami tých istých nástrojov, verifikoval i znalec z odvetvia mechanoskopie svojím znaleckým posudkom. Vzhľadom na uvedené, keď odberateľ zodpovedá za samotný výsledok bez ohľadu na to, kto porušenie plomby spôsobil/mohol spôsobiť, t. j. že v rozhodnom období odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, splnil skutkovú podstatu neoprávneného odberu zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. So zreteľom na objektívnu zodpovednosť odberateľa za škodu koncipovanú ustanovením § 82 ods. 2 v spojení s § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a právnu bezvýznamnosť hľadania vinníka, ktorý mal fyzicky zasiahnuť do plomby meradla, súd považoval za nadbytočnú argumentáciu žalobcu, že znalec potvrdil mechanické poškodenie plomby v kryte číselníka meradla spôsobom, že plomba bola predelená a následne zlepená, avšak uvedená procesná obrana žalobcu nepochybne svedčí o tom, že poškodenie nespôsobila cudzia tretia osoba svojím výtržníctvom, keďže vandal by ním spôsobenú škodu pochopiteľne nereparoval lepením predtým poškodenej veci, a teda hoci je bezpredmetné zavinenie na poškodení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynomeru, žalovaný dôkazom opaku nevyvrátil znalcom deklarovaný fakt, že poškodenie plomby nastalo jej predelením a následným zlepením, ktorý počin sa javí ako najviac konformný s konaním žalovaného. Súd tiež upriamuje pozornosť žalovaného na skutočnosť, že nemožno pripisovať na zodpovednosť žalobcu verejnú prístupnosť k plynomeru, nakoľko samotný zákon o energetike (v ustanovení § 82 ods. 4) narába so slovným spojením „meradlo umiestnené na verejne prístupnom mieste“, a to priamo v súvislosti s výškou škody spôsobenou neoprávneným odberom plynu, ku ktorému došlo porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, preto umiestnenie plynomeru na verejnosti prístupnom mieste nijako nezbavuje zodpovednosti odberateľa plynu - žalovaného a už vôbec nezakladá zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej siete - žalobcu.
17. Vzhľadom na to, že žalovaný splnil skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu, podľa ust. § 82 ods. 2 zákona o energetike mu vznikla voči prevádzkovateľovi distribučnej siete (žalobcovi) povinnosť nahradiť mu vzniknutú skutočnú škodu, spočívajúcu, vzhľadom na to, že išlo o v poradí prvý neoprávnený odber zemného plynu žalovaným, v cene neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Žalobca riadne - podľa konkrétneho spôsobu výpočtu škody, ktorý tvorí druhú stranu žalobcom vystavenej faktúry, preukázal že pri určení výšky škody, postupoval v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z. z., na ktorú odkazuje zákon o energetike.
18. Súd považoval za nedôvodnú námietku žalovaného, že niekoľkokrát upozorňoval žalobcu na poškodenie plynomeru, nakoľko k uvedenému tvrdeniu si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, ale ani sa nevedel jednoznačne vyjadriť, či ním deklarovaná údajná telefonická komunikácia mala prebiehať medzi ním a žalobcom, ktorý ako SPP - distribúcia, a.s. je prevádzkovateľom distribučnej siete alebo dodávateľom plynu, ktorým bola SPP - preprava, a.s. (aktuálne eustream, a.s.), teda iná spoločnosť. Zároveň súd uvádza, že žalobca nad rámec svojej dôkaznej povinnosti preveroval prípadnú reklamáciu žalovaného alebo zákazku na opravu plynomeru vo svojej evidencii, avšak s negatívnom výsledkom, preto skutková argumentácia žalovaného týkajúca sa jeho notifikačnej činnosti neobstojí a nie je spôsobilá oslabiť procesný nárok žalobcu.
19. Napokon súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, ktorou sa snažil spochybniť logickosť dôvodu, z ktorého si žalobca svoj peňažný nárok uplatnil, keď mal v rozhodnom období vykazovať preplatok na vyúčtovaní odberu zemného plynu, pretože žalovaným tvrdený preplatok mu mohol objektívne vyúčtovať jedine dodávateľ plynu, t. j. ako súd už vyššie zmienil, iný subjekt ako žalobca, ktorému škoda v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu podľa ust § 82 ods. 1 písm d) zákona o energetike nevznikla, preto opodstatnene si voči žalovanému žiadny sankčný - náhradový nárok neuplatnil, keďže tento patrí žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete a nie dodávateľovi plynu. Žalovaným namietané vyúčtovanie preplatku spotreby zemného plynu tak iba vypovedá o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie dodávateľa plynu, ktorý si žiadny nárok na náhradu škody voči žalovanému ani neuplatnil a súčasne podporuje existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, t. j. že oprávnenie domáhať sa nároku na náhradu škody voči žalovanému prislúcha práve žalobcovi - subjektu odlišnému od dodávateľa plynu.
20. Z vyššie uvedených skutkových zistení, ktoré majú oporu vo vyššie opísanom právnom stave (citovaných zákonných a podzákonných normách), súd dospel k záveru, že peňažný nárok žalobcu je právne dôvodný, riadne preukázaný a uplatnený v správnej výške, preto žalobe v celom rozsahu uplatnenej pohľadávky vyhovel.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2015 (v čase trvania protiprávneho vzťahu strán), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody).
24. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažnej pohľadávky žalobcu v deň nasledujúci po dni splatnosti žalobcom vystavenej faktúry, resp. vyúčtovania č.: 9000292612 (č. l. 11 spisu), t. j. dňa 13.06.2018, avšak vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil nárok na zákonné úroky z omeškania až od 25.11.2019, teda 10 dní od podania návrhu na upomínací súd, súd viazaný žalobným návrhom - petitom (ust. § 216 ods. 1 C.s.p.) priznal žalobcovi úroky z omeškania od ním určeného neskoršieho dátumu. Súd uvádza, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania v správnej výške, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného predstavovala 0,00 %, preto žalobcovi vzniklo právo na zákonné úroky z omeškania v sadzbe o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky tak, ako si žalobca v konaní správne uplatnil.
25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. na základe pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.