Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6To-75-2021.pdf
PDF · 87.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/75/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného T. X., nar. XX. L. XXXX v Y. F., trvalé bydlisko X., okres Dunajská Streda, t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 22. septembra 2021, č. k. 1T/86/2021-150, na verejnom zasadnutí konanom 18. novembra 2021 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného T. X. zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 22. septembra 2021, č. k. 1T/86/2021-150, uznal obžalovaného T. X. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. d) Tr. zák., ktorý spáchal na tom skutkovom základe, že od presne neurčeného dňa mesiaca apríl roku 2021 do 8.30 hod. dňa 13.05.2021 v obci X., časť O. O. D., okres Dunajská Streda, na ulici K., svojich rodičov, T. X. nar. XX.XX.XXXX a D. X. nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom na uvedenej adrese, viackrát napadol ústne, označujúc svoju matku za kurvu a blbú piču, resp. svojho otca za kokota, ktorého viackrát napadol aj fyzicky tak, že ho udieral, sádzal a škrtil, taktiež im viackrát vyhrážal zabitím, pričom dňa 12.05.2021 v čase o 19:15 hod. opakovane sa vyhrážal svojmu otcovi D. X. slovami „Jebnem ťa o stenu ak chceš, aj tak z domu neodídem, mám právo sa tu zdržiavať" aj sa naňho fyzicky zaútočil, avšak medzi nimi sa postavila jeho matka T. X., ktorej dal facku do oblasti ľavej časti tváre, následne dom opustil. 2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., pri použití ust. § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd prijal, preto vykonal dokazovanie len čo do výroku o treste. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky vykonaného dokazovania, ktoré ohľadom výroku o treste vykonal. K tomu výroku okresný súd ďalej argumentoval, že vychádzajúc pri výmere výšky a druhu trestu z ust. § 34 Tr. zák. a nasl. zistil, že u obžalovaného možno prihliadnuť na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda priznanie sa a účinnú ľútosť a na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol odsúdený. Okresný súd zvážiac osobu páchateľa, na ktorého predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody nemal dostatočný prevýchovný účinok, ktorý sa sústavne dopúšťa aj drobných priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, čo svedčí a poukazuje na jeho agresivitu, prihliadajúc aj na spôsob vykonania skutku, teda fyzické násilie proti rodičom, dospel k záveru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby je jediným do úvahy prichádzajúcim trestom na dosiahnutie účelu trestu
a nápravy a prevýchovy páchateľa. Na výkon uloženého trestu okresný súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia s odôvodnením, že v posledných 10 rokoch bol pre úmyselný trestný čin vo výkone trestu odňatia slobody. 4. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej len prokurátor) vzdal práva na podanie odvolania a obžalovaný po porade s obhajcom JUDr. Tiborom Háarom (ďalej len obhajca) si ponechal lehotu. 5. Voči výroku o treste rozsudku napokon obžalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom obhajcu, ktoré bolo okresnému súdu doručené 5. októbra 2021. V odvolaní poukazujúc na ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. uviedol, že pri ukladaní trestu, a to čo do jeho druhu a výmery, bol okresný súd povinný prihliadať na náležité dosiahnutie zabezpečenia ochrany spoločnosti ako aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život s tým, že pri určovaní druhu a výmery trestu bol súd okrem iného povinný prihliadať na spôsob spáchania činu a jeho následok, pohnútku ako aj možnosť nápravy obžalovaného. Okresný súd v rozpore s vyššie cit. ust. Tr. zák. upravujúcimi zásady ukladania trestov, tieto nesprávne aplikoval, nakoľko v prípade obžalovaného tomuto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý sa s poukazom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života ako aj pohnútku, ktorá obžalovaného viedla k spáchaniu trestného činu, ku ktorého spáchaniu sa obžalovaný v celom rozsahu priznal, javí ako neprimerane prísny, nakoľko ochranu spoločnosti ako aj výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život bolo (je) možné dosiahnuť aj menej invazívnym zásahom do osobnostných práv obžalovaného, a to aplikáciou ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorým mohlo dôjsť k podmienečnému odkladu výkonu uloženého trestu odňatia slobody a súčasne s poukazom na ust. § 50 ods. 1 Tr. zák. mohlo dôjsť k určeniu primeranej skúšobnej doby, počas ktorej mohol obžalovaný spôsobom svojho života preukázať nápravu bez potreby výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Čo sa týka druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému napadnutým rozsudkom, tu má obhajoba za to, že tento sa javí ako primeraný, avšak ako neprimeraný zásah do osobnostných práv obžalovaného sa javí uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý nepodmienečný trest odňatia slobody nie je bezpodmienečne výhodnejším z pohľadu zabezpečenia ochrany spoločnosti ako aj výchovy obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život. Obhajoba zastáva názor, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody môže mať vo vzťahu k obžalovanému priam nežiaduce následky oproti tým, ktoré by obžalovaného viedli k výchove ako aj k riadnemu životu, keďže obžalovaného vytrhnú z riadneho spôsobu života, pričom po výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody bude zaradenie sa obžalovaného do bežného života spojené s rozsiahlymi ťažkosťami spôsobenými izoláciou v ústave na výkon trestu odňatia slobody. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má obhajoba dôvodne za to, že v prípade primeranej aplikácie ustanovenia § 34 Tr. zák. mal okresný súd v prípade obžalovaného uložený trest odňatia s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložiť a súčasne s poukazom na ust. § 50 ods. 1 Tr. zák. určiť primeranú skúšobnú dobu, ktorý postup by bol z pohľadu osoby obžalovaného ako aj ochranného, preventívneho a prevýchovného účinku uloženého trestu priaznivejší. 6. Na podklade okolností opísaných v predchádzajúcom bode obhajoba žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a následne sám rozhodol s tým, že obžalovanému uloží primeraný zákonný trest. 7. Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril. 8. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 29. októbra 2021. 9. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 18. novembra 2021, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Výsluch obžalovaného bol v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 vykonaný z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku. Obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti poškodených 10. Dokazovanie krajský súd nevykonával, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy procesné strany nemali. V rámci konečných návrhov prokurátorka žiadala odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Obhajca obžalovaného sa pridržal písomného odôvodnenia odvolania a konečného návrhu tam uvedeného. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že by chcel byť na Vianoce doma s rodinou, že sa ich vzájomné vzťahy už urovnali, že má už 3 trestu vykonané väzbou, že sa vo väzbe správe slušne a je pracovne zaradený, dostal aj pochvalu. Na záver uviedol, že mu je to všetko úprimne veľmi ľúto. 11. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
12. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku (o treste), proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. 13. Pokiaľ ide o konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, obžalovaný v odvolaní žiadne chyby nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne pochybenia nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie ohľadom výroku o treste procesne správne a v rozsahu dostatočnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie. 14. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, ktorému sa vytýka jeho prísnosť, krajský súd považuje za potrebné v nasledujúcich bodoch pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu. 15. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. 16. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. 17. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. 18. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd správne u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zák.). Pri vyrovnanom pomere týchto okolností (§ 38 ods. 2 Tr. zák.) správne ukladal okresný súd trest v rámci zákonného rozpätia od šesť mesiacov do troch rokov. 19. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k správnemu záveru, že obžalovanému je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže tento sa súdenej trestnej činnosti dopustil necelých šesť mesiacov po tom, ako 29. novembra 2020 vykonal iný nepodmienečný trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/109/2020. Ak obžalovaného od spáchania súdenej trestnej činnosti neodradil ani tento nedávno vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody, tak niet racionálneho dôvodu sa domnievať, že by iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody v jeho prípade splnil svoj účel. 20. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom uložený 8 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody je trestom uloženým v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby a podľa názoru krajského súdu s poukazom na osobu obžalovaného, jeho postoj k súdenej trestnej činnosti, jej charakter a okolnosti prípadu, aj trestom primeraným a spravodlivým. Od takto uloženého trestu možno dôvodne očakávať, že splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň aj morálne odsúdi jeho konanie. Nakoniec výmeru trestu ani samotný obžalovaný nepovažoval za vysokú, namietal len spôsob výkonu tohto trestu. 21. Z vyššie prezentovaných dôvodov vyhodnotil krajský súd odvolacie námietky obžalovaného o neprimeranej prísnosti resp. nespravodlivosti uloženého trestu ako nedôvodné. 22. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď obžalovaného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdených trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/109/2020. 23. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí zamietol. 24. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.