Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Sa-79-2021.pdf
PDF · 82.93 KB
Case nature
Subarea
8Sa/79/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: M.. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Jarmila Lorencová, s.r.o., Metodova 7, 821 08 Bratislava, IČO: 36 809 047, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel, Špitálska 14, 812 28, Bratislava, vo veci správneho trestania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia KRPZ-BA-KD121-29/2021-P zo dňa 05. augusta 2021, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.09.2021 doručený správnemu súdu dňa 02.09.2021 zamieta.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 02.09.2021 vo veci správneho trestania, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „tunajší súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie o odvolaní žalovaného číslo KRPZ-BAKDI21-29/2021-P zo dna 05.08.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
2. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV. č. ORP-P-58/BAIV-OD11-2021 zo dňa 13.04.2021 bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri predchádzaní z pravého jazdného pruhu do ľavého, z nedania prednosti v jazde podľa ust. § 10 ods. 6 s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. h/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke s uložením pokuty vo výške 150 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 mesiacov. Uvedeného priestupku sa mal dopustiť tým, že dňa 01.02.2021 v čase okolo 16,36 hod. viedol motorové vozidlo zn. B. W. R., N. XXXEP v K. po Karloveskej ulici v smere do centra mesta v pravom jazdnom pruhu, pričom pri predchádzaní do ľavého jazdného pruhu nedal prednosť v jazde motorovému vozidlu zn. Z. U. N. K ktorého vodič M.. K. C., musel náhle zmeniť rýchlosť a smer jazdy. Z videozáznamu, ktorý bol prehratý na ústnom pojednávaní o priestupku, bolo vidno ako pred žalobcom idúce vozidlo v ľavom jazdnom pruhu dalo znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a k jeho vozidlu, na ktorom dal znamenie o zmene smeru vľavo a plynule sa presunulo do ľavého pruhu, sa značnou rýchlosťou, napriek jeho rýchlosti cca 55 km/h, približuje vozidlo Z. U., ktorého spôsob jazdy bol veľmi rýchly a vodič prechádzal z jedného pruhu do druhého. Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že vzhľadom k jeho trvalému bydlisku v uvedenej lokalite od roku 1969 dopravnú situáciu pozná, je presvedčený, že všetky ustanovenia zákona dodržal a myslí si, že zákon porušil práve vodič vozidla Škoda U.. Prvostupňový orgán však jeho argumenty nevyhodnotil, do úvahy bral len stanovisko vodiča vozidla Z. U. a jeho uznal vinným z nedania prednosti v jazde. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie s poukazom na predmetný videozáznam, z ktorého vyplýva, že vodič vozidla Z. U. vysokou rýchlosťou a bezohľadne ohrozoval nielen seba ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky a tak nemohol reagovať na situáciu v cestnej premávke, o čom svedčí aj jeho výpoveď, že musel náhle zmeniť smer a rýchlosť jazdy.
3. Rozhodnutím o odvolaní č. KRPZ-BA-KD121-29/2021-P zo dňa 05.08.2021, ktoré mu bolo doručené dňa 24.08.2021, odvolací orgán rozhodol, že zavinenie priestupku je zo spisového materiálu dostatočne preukázané, jeho odvolanie zamietol a v plnom rozsahu potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalobca obe rozhodnutia označil za nezákonné, vydané v rozpore s právnymi predpismi (porušenie ust. § 3 ods. 4 a 5 zák. o správnom konaní), pretože správne orgány nezistili spoľahlivo skutkový stav veci, nezaoberali sa spôsobom jazdy oznamovateľa a ani s návrhom na vykonanie dôkazu expertnou činnosťou, keďže už v prvostupňovom konaní žiadal posúdiť videozáznam ako komplexný dôkaz. Odvolací orgán sa namiesto expertného skúmania záznamu venoval ochrane osobných údajov a sám uzavrel, že záznam nebol poskytnutý inej osobe, jeho získame bolo zákonné a v rozpore so zákonom na ochranu osobných údajov si prispôsobil stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov, ktoré sa týka statickej prevádzky kamier na túto situáciu, ktorá je dynamická. Navyše vykonaním ďalšieho tohto dokazovania (informácia o auto-kamere č. 00063/2021-78 Úradu na ochranu osobných údajov) a neumožnením žalobcovi sa k tomuto dokazovaniu vyjadriť, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Bez posúdenia vedenia motorového vozidla zn. B. W. R., N. O vozidla jazdiaceho pred ním a súčasne aj motorového vozidla zn. Z. U. N. BL XXXEM, nie je možné skonštatovať naplnenie všetkých znakov priestupku a to najmä subjektívnej stránky (zavinenie) a objektívnej stránky a následne v prípade naplnenia všetkých znakov priestupku zo strany žalobcu, je pri vymeraní trestu potrebné zohľadniť aj prípadné spoluzavinenie M.. B. C.. Napadnuté a aj prvostupňové rozhodnutie sa s týmito znakmi nevysporiadali, len konštatovali zákonný text ust. § 12 Priestupkového zákona, avšak bez jeho aplikácie na zistený skutkový stav, pričom z obsahu rozhodnutí nie je zrejmé, ako boli jednotlivé znaky posúdené (najmä následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky) a to pri nevykonaní dôkazov navrhnutých žalobcom a nezdôvodnení ich nevykonania.
4. Spolu so žalobou podal žalobca aj osobitný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. § 258 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Jeho priznanie odôvodnil odlišným výkonom práce (Svätý Jur a MČ Ružinov Bratislava) a miestom bydliska (MČ C. Z. K.) a občasnou potrebou zrýchleného presunu na pracovisko z dôvodu potreby zabezpečenia života a zdravia jeho pacientiek, keďže pracuje ako gynekológ - pôrodník. Doprava motorovým vozidlom je pri výkone tohto povolania vhodná a pri nepredvídateľných prípadoch aj nutná. Okrem toho má dve vyživovacie povinnosti, takže ani z tohto dôvodu nie je možné na dva mesiace prerušiť výkon povolania. Z uvedeného je zrejmé, že okamžitým výkonom zákazu činnosti hrozí závažná ujma, vrátane nenapraviteľného následku na zdraví jeho pacientiek. Tiež poznamenal, že ako vodič a držiteľ vodičského oprávnenia už 52 rokov, nezavinil žiadnu dopravnú nehodu, spáchal minimum priestupkov a priznanie odkladného účinku žaloby nie je ani v rozpore s verejným záujmom.
5. Žalovaný v podaní, ktoré doručil na výzvu súdu, aby sa vyjadril k žalobe a aj k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového i odvolacieho orgánu vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, sú dôvodné a vydané v súlade so zákonom. Opísal spôsob jazdy oboch vozidiel, ktorý zachytila autokamera oznamovateľa, M.. K. C., videozáznam ktorej vyvracia aj tvrdenia žalobcu, že jeho vozidlo U., muselo ísť značne rýchlo, nakoľko z kamerového záznamu jasne vidno, že vozidlo U. už v blízkosti budovy OR PZ Bratislava IV, jazdilo za vozidlom žalobcu, čo znamená, že ak by sa plne venoval vedeniu vozidla sledovaním situácie v cestnej premávke, vozidlo oznamovateľa musel zaregistrovať už v tomto okamihu, ako aj to, že na úrovni zastávky Horné Krčace sa preradilo do ľavého jazdného pruhu. Ak by sa žalobca plne venoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, musel by pri jazdnom úkone prejazdu z pravého do ľavého jazdného pruhu zaregistrovať aj tú skutočnosť, že sa mu v ľavom prednom spätnom zrkadle vozidla rozsvietil piktogram na prítomnosť vozidla v tzv. mŕtvom uhle. Konštatoval, že kamerový záznam bol získaný zákonným spôsobom a je hodnoverným dôkazom. Na základe informácie k auto- kamere, č.: 00063/2021-78, poskytnutej z Úradu na ochranu osobných údajov SR, o ktorú bolo konanie na základe podaného odvolania správnym orgánom doplnené, odvolací orgán doplnill, že v danom prípade bola auto-kamera prevádzkovaná fyzickou osobou, v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti, napríklad pre prípad potreby preukazovania úmyselného alebo neúmyselného poškodenia parkujúceho vozidla, preukazovania neoprávneného použitia alebo krádeže vozidla, prípadne iného incidentu v oblasti verejného poriadku a bezpečnosti (ktoré sa priamo týka prevádzkovateľa auto- kamery) a preukazovania zodpovednosti za škodu alebo ujmu spôsobenú týmito udalosťami, a preto sa Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ((EÚ) 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri
spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica č. 95/46/ ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov alebo GDPR), príp. zákon č. 18/2018 Z. z., nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov. Odvolací orgán zastal názor, že v danom prípade kamerový záznam sníma len dejový priebeh skutku, udalosti a žiadne technické náležitosti, ktoré by bolo potrebné overiť alebo preskúmať znaleckým dokazovaním nezachytáva a preto uvedené námietku označil za neopodstatnenú. Dňa 16.06.2021 bolo žalobcovi správnym orgánom I. stupňa zaslané upovedomenie o postúpení veci, v ktorom mu bolo oznámené, že spisový materiál bol na základe jeho odvolania doplnený o informáciu Úradu na ochranu osobných údajov SR. Súčasne mu v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku oznámil, že pred vydaním rozhodnutia má možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie spisového materiálu v lehote do piatich dní odo dňa oznámenia upovedomenia. Žalobca toto upovedomenie prevzal dňa 08.07.2021, čo preukazuje jeho podpis na doručenke do vlastných rúk, avšak túto možnosť nevyužil, preto jeho vyjadrenie, že mu nebolo umožnené sa k dokazovaniu vyjadriť, označil za irelevantné. S návrhom na priznanie odkladného účinku žalobe nesúhlasil.
6. Podľa § 294 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej aj „SSP“), správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho k trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 7. Podľa § 185 písm. a/ ods. 1 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Žaloba vo veciach správneho trestania nemá priamo zo zákona odkladný účinok, avšak správny súd jej ho môže na návrh žalobcu priznať. V zmysle ust. § 185 SSP musí žalobca náležite preukázať, že nepriznaním odkladného účinku žalobe, by hrozila závažná ujma. Je teda evidentné, že nestačí iba eventuálna možnosť vzniku závažnej hrozby v budúcnosti, ale táto hrozba musí byť založená na reálnych skutočnostiach. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však náležité osvedčenie, že určitá závažná ujma hrozí. Správny súd v tomto prípade zároveň posudzuje, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Dôkazy k týmto tvrdeniam musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku, nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastúpia právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Prípadné kladné rozhodnutie o návrhu je teda nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzuje v ust. 185 SSP. 13. Správny súd sa oboznámil s obsahom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako aj s vyjadrením žalovaného spolu s predloženým administratívnym spisom a nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, nakoľko podľa jeho názoru žalobca neosvedčil splnenie zákonom stanovených podmienok, pretože iba stručne poukázal na neprimeranú výšku a možný dopad uloženého trestu na plnenie jeho pracovných povinností, najmä na jeho pacientky, keďže je gynekológ - pôrodník, a tiež na jeho dve vyživovacie povinnosti. Tieto tvrdenia sú však len v hypotetickej rovine a v rovine všeobecných tvrdení. Návrh žalobcu neobsahuje žiadne relevantné dôkazy na preukázanie reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy. Hrozba musí byť reálna (nie len hypotetická), čo však ešte neznamená,
že v každom prípade nastane aj závažná ujma. Žalobca však v danom prípade argumentuje len subjektívnymi domnienkami bez náležitého preukázania svojich tvrdení, ktoré doplnil tým, že 52 rokov je držiteľom vodičského oprávnenia, bez zavinenia dopravnej nehody, so spáchaním minima priestupkov. Z jeho odôvodnenia nemožno vyvodiť, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd preto nepovažoval návrh žalobcu za dôvodný. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval podľa § 188 SSP a rozhodol tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku, ako súčasti správnej žaloby zo dňa 02.09.2021, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).