Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Csp-199-2021.pdf
PDF · 108.15 KB
Case nature
Area
Subarea
35Csp/199/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: S. , nar. XX.X.XXXX, bytom I., XXX XX H., štátny občan SR, o zaplatenie 242,57 EUR s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 225,57 EUR titulom omeškaných úhrad, zmluvnú pokutu vo výške 17 EUR a poštovnú sadzbu vo výške 1,85 EUR, to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.9.2021, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu istinu vo výške 242,57 EUR a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 EUR. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a je aktívne vecne legitimovaný podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalovaná je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. vo výške 4,64 EUR a podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. s mesačnou periodicitou platenia úhrad. Žalobca kontrolou úhrad zistil, že žalovaná ku dňu podania návrhu nezaplatila úhradu za kontrolované obdobie 1.5.2010 - 31.7.2019. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 18.6.2020 vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaná nezaplatila úhradu a poštové služby v lehote uvedenej vo výzve, uplatňuje si žalobca aj pokutu. Dôvodil, že celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 242,57 EUR (istina vo výške 225,57 EUR, pokuta vo výške 17 EUR) a zaplatenú poštovú sadzbu vo výške 1,85 EUR.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Výzva na zaplatenie nedoplatku zo dňa 18.6.2020, Sumár/Prehľad predpisov a platieb, Doručenka, Potvrdenie Slovenskej pošty a.s. o Tarifnej cene za úradnú zásielku.
4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov a dôkazov doručených v priebehu konania.
5. Žaloba bola žalovanej spolu s prílohami a poučením doručená do vlastných rúk dňa 6.10.2021. Žalovaná sa v lehote stanovenej súdom písomne k žalobe nevyjadrila a nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.
6. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.
7. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €, súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom tvoriacich obsah spisu a na základe týchto zistil skutkový stav veci:
8. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
9. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska, Rozhlas a televízia Slovenska je vysielateľom, ktorého poslaním je poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania.
10. Podľa ust. § 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného v rozhodnom období, tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").
11. Podľa ust. § 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, je účelom úhrady finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.
12. Podľa ust. § 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je a) fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny 2) v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti 3) ako odberateľ elektriny v domácnosti 2) v odbernom mieste, 2) pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome,b) zamestnávateľ, 4) ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad 5) posudzuje ako zamestnávateľ.
13. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
14. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).
15. Podľa § 7 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Úhradu možno zaplatiť jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok; platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí.
16. Podľa § 8 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.
17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a na účely vymáhania úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa
a) § 3 písm. a), meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo sústredeného inkasa platieb obyvateľstva, ak platí úhradu prostredníctvom poštového podniku, číslo odberného miesta, energetický identifikačný kód (EIC) odberného miesta, adresu na doručovanie písomností a adresu elektronickej pošty, b) § 3 písm. b), ktorý je 1. právnickou osobou, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností, adresu elektronickej pošty a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady, 2. fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia, adresu na doručovanie písomností, adresu elektronickej pošty a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady.
18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, evidencia platiteľov obsahuje okrem údajov podľa odseku 1 aj a) údaje o fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má trvalý pobyt na adrese odberného miesta platiteľa, ktorý je na základe tejto skutočnosti oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 písm. a) v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo, b) údaje o fyzickej osobe, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi a s ktorou je platiteľ spoločne posudzovanou osobou v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo, ak je platiteľ na základe tejto skutočnosti oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 písm. c), c) skutočnosť, že platiteľ je oslobodený od platenia úhrady a dôvod pre ktorý je platiteľ oslobodený od platenia úhrady, ak ide o platiteľa úhrady oslobodeného od platenia úhrady podľa § 5 ods. 1.
19. Podľa § 10 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, 1) Platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. (2) Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb 23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. (3) Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. (5) Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
20. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
26. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
27. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Podľa § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
29. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
30. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
32. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
33. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
34. Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (§ 122 ods. 1 OZ).
35. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (§ 122 ods. 2 OZ).
36. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. (§ 122 ods. 3 OZ).
37. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času ( § 121 ods. 5 CSP ).
38. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 5.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
39. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené a označené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:
40. Žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
41. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 18.6.2020 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na uhradenie nedoplatku za obdobie od 1.5.2010 do 31.7.2019 na odbernom mieste elektriny I., XXX XX H. a to vo výške 232,06 EUR (vrátane poštových sadzieb 1,85 EUR) v lehote 30 dní od doručenia výzvy, s uvedením, že inak si žalobca bude uplatňovať aj pokutu vo výške 17 € spolu s poštovnými sadzbami prostredníctvom súdu. Uvedenú výzvu v zmysle predloženej doručenky si žalovaná prevzala dňa 25.6.2020.
42. Z potvrdenia Slovenskej pošty zo dňa 3.9.2019 súd zistil, že tarifná cena pre produkt Úradná zásielka bol v období od 1.7.2019 cena za 1 ks 1,45 EUR (oslobodené od DPH) a v období od 1.7.2019 cena za 1 ks 1,85 EUR (oslobodené od DPH).
43. Na právny vzťah medzi stranami nebolo možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a to aj napriek tomu, že vec bola zapísaná do súdneho registra „Csp“ kde sa zapisujú spory zo spotrebiteľských zmlúv. Úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom a ich príslušenstvo, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, žalovaná neuhrádzala na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, ktorý nie je dodávateľom v zmysle ust. § 52 ods. 3 OZ, táto povinnosť jej vyplýva priamo zo zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, a nie zo spotrebiteľskej zmluvy. Úhrada za služby verejnosti je vo svojej podstate neekvivalentnou platbou; platitelia sú povinní ju platiť bez ohľadu na to, či služby žalobcu využívajú alebo nie, z podstaty veci preto nemôže ísť o zmluvný vzťah. Pre naplnenie definície platiteľa úhrady v zmysle § 3 zákona č. 340/2012 Z.z., stačí ak je fyzická osoba evidovaná ako odberateľ elektriny v odbernom mieste, v zmysle výslovného znenia zákona č. 340/2012 Z.z., nie je zásadné ani to, či platiteľ reálne odoberá v odbernom mieste elektrinu, ale že ho dodávateľ energie v tomto odbernom mieste ako odberateľa eviduje. Zhrnúc vyššie uvedené strany sporu v tomto konaní nevystupujú v postavení dodávateľ a spotrebiteľ v zmysle § 290 CSP, keďže nemôže byť pochýb o tom, že žalobca pri vymáhaní úhrad za služby verejnosti nevystupuje ako dodávateľ, t. j. ako osoba ktorá koná v rámci svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti ale v zmysle ust. § 3 a § 5 zákona č. 532/2010 Z.z. je jeho hlavným predmetom činnosti vysielanie televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme.
44. V danom prípade, keďže sa nejedná o spor s ochranou slabšej strany, v ktorých súd je povinný vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol (ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci), súd ex offo neskúmal, či žaloba žalobcu je podaná v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote (§ 54a Občianskeho zákonníka a contrario).
45. Na základe uvedenej zmluvy žalobcovi ako poskytovateľovi služby verejnosti v oblasti vysielania vznikla povinnosť poskytnúť službu vysielania žalovanej a žalovanej ako užívateľovi vznikla povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby vo výške vyfakturovanej žalobcom v zmysle cenníka. Z vykonaného
dokazovania je nepochybné, že v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov bola žalovaná ako odberateľ elektriny v domácnosti povinná platiť žalobcovi mesačne úhradu vo výške 4,64 EUR. Nakoľko žalovanej vznikol nedoplatok na uvedených úhradách za obdobie od 1.5.2010 do 31.7.2019, žalobca ju v súlade s ust. § 10 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z. výzvou zo dňa 18.6.2020 vyzval na zaplatenie úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady v celkovej sume 232,06 EUR a upozornil ju, že pokiaľ dlžnú sumu neuhradí do 30 dní od doručenia výzvy, uplatní si podľa § 10 ods. 5 uvedeného zákona nárok spolu s pokutou vo výške 17 EUR prostredníctvom súdu. Napriek tomu, že žalovaná si uvedenú výzvu v zmysle predloženej doručenky prevzala dňa 25.6.2020, doposiaľ dlžnú sumu neuhradila.
46. Na základe vyššie uvedeného v zmysle citovaných zákonných ustanovení je súd toho názoru, že žalovaná si neplnila povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ako fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste I., XXX XX H., pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome a to na uvedenej adrese. Žalovaná ku dňu podania návrhu nezaplatila úhradu za kontrolované obdobie 1.5.2010 - 31.7.2019. Súd má teda za to, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu a to 48 dlžných mesačných úhrad po 4,64 EUR spolu vo výške 225,57 EUR podľa § 6 ods. 1 uvedeného zákona. Žalobcovi zároveň vznikol nárok na uplatnenie pokuty vo výške 17 EUR podľa § 10 ods. 3 uvedeného zákona, keďže žalovaná nezaplatila úhradu a poštové sadzby ani dodatočne v lehote do 30 dní od doručenia výzvy zo dňa 18.6.2020 . Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinností žalovanej platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb je dôvodný (pričom podľa názoru súdu nemožno hovoriť o jej neprimeranosti), preto súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie sumy zmluvnej pokuty vo výške 17 EUR.
47. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1,85 EUR, ktoré predstavuje poštovné za doručovanie upomienky - výzvy k úhrade pohľadávky zo dňa 18.6.2020 priloženú k žalobnému návrhu spolu s doručenkou preukazujúcou jej zaslanie žalovanej, ktoré jej súd v súlade s § 121 ods. 3 OZ priznal.
48. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
49. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
52. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
53. Je nutné poznamenať, že žalovaná po celú dobu konania zostala nečinná aj napriek doručovaniu písomností súdom zákonom stanoveným postupom. Žalovaná v konaní netvrdila, že by sa na ňu mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jej prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne
pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.
54. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 242,57 EUR a súd mu priznal sumu 242,57 EUR. Žalobca tak bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, percentuálne vyjadrenej na 100 %. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
55. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).