Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-135-2021.pdf
PDF · 66.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/135/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného L. V., nar. XX. L. XXXX v Z., trvalé bydlisko I., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), o uložení ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 22. apríla 2021, č. k 28T/12/2021-203, na neverejnom zasadnutí konanom 18. novembra 2021 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného L. V. zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 22. apríla 2021, č. k 28T/12/2021-203, podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. odsúdenému L. V. (ďalej aj odsúdený) uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. 2. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva na podanie sťažnosti, no odsúdený voči uzneseniu zahlásil sťažnosť. 3. Sťažnosť odôvodnil vlastnoručným písomným podaním doručeným okresnému súdu 1. júna 2021, v ktorom uviedol, že žiada zrušiť uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, nakoľko vôbec nepožíva alkohol, ani iné návykové látky. K sťažnosti priložil aj čestné vyhlásenie svojich rodičov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. 4. Prokurátor sa k podanej sťažnosti odsúdeného nevyjadril. 5. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave riadne predložený na rozhodnutie 11. novembra 2021. 6. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462. 7. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. 8. Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému výroku, krajský súd nezistil v postupe okresného súdu žiadne pochybenia. O návrhu odsúdeného bolo rozhodnuté v primeranej lehote na verejnom zasadnutí, po predchádzajúcom výsluchu odsúdeného, pri dodržaní lehôt na prípravu verejného zasadnutia. Okresný súd taktiež postupom súladným s Trestným poriadkom vykonal všetky potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vyhlásené rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania, o čom svedčia doručenky založené v súdnom spise. 9. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonané dôkazy posúdil a vyhodnotil individuálne i v ich súhrne a dospel k správnemu záveru o tom, že v danom prípade je nevyhnutné odsúdenému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Ako prišiel okresný súd k tomuto záveru v napadnutom uznesení dostatočne rozviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia. Jeho argumentáciu si krajský súd osvojuje a v podrobnostiach na ňu poukazuje bez potreby ju opakovať. Tu platí, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvojinštančné, tvorí rozhodnutie okresného a krajského súdu jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty opakovať. 10. Sťažnostné námietky odsúdeného vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. Odsúdený spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu, pričom toto jeho konanie bolo zjavne motivované snahou získať ďalší alkohol. Nariadeným znaleckým skúmaním znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, MUDr. Daniela Martišová u odsúdeného skonštatovala dlhoročnú závislosť od alkoholu a navrhla mu protialkoholické liečenie ústavnou formou. Tieto závery znalkyňa bližšie rozviedla vo svojom znaleckom posudku číslo 1/21, ktorý bol na verejnom zasadnutí riadne oboznámený a odsúdený mal možnosť sa k nemu vyjadriť. Len fakt, že odsúdený so závermi tohto znaleckého posudku nesúhlasil, je pre rozhodnutie v tejto veci nepodstatné. 11. Pokiaľ odsúdený v sťažnosti zvýrazňoval skutočnosť, že od skutku už prestal konzumovať alkoholické nápoje, tak to samé o sebe ešte neznamená, že u neho prestali existovať dôvody pre uloženie ochrannej protialkoholickej liečby. Posúdenie závislosti odsúdeného je totiž odbornou otázkou, ktorú môže objektívne zodpovedať len príslušný znalec. V tomto smere nemôže byť určujúce subjektívne vyhlásenie odsúdeného, že nie je alkoholik, že nepije, resp. čestné prehlásenie jeho rodičov o tom, že úspešne zvládol nekonzumovať alkohol nejaký čas, nakoľko bez odbornej liečby môže byť takáto abstinencia len krátkodobá a dočasná, aktuálne motivovaná snahou vyhnúť sa uloženiu tohto ochranného opatrenia. To platí zvlášť v prípade, keď znalkyňa u odsúdeného skonštatovala dlhoročnú závislosť od alkoholu, ktorá sa okrem iného prejavila aj v deprivácii jeho osobnosti. Sťažnostné námietky odsúdeného podľa názoru krajského súdu skôr svedčia o jeho nekritickom postoji k jeho pretrvávajúcemu problému s alkoholom. 11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného senát krajského súdu postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného na neverejnom zasadnutí zamietol ako nedôvodnú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.