Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-56-2021.pdf
PDF · 145.75 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/56/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobkyne: A. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. I., B. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. I., X. XXXX/XX, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bratislava, Koceľova 25, IČO: 36 867 942, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a žalobe žalovaného na zaplatenie 7 701,12 eura, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. novembra 2019 č. k. 16C/265/2013-408 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 7 701,12 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III.) a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k tomuto výroku (IV.) p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti v katastrálnom území Z. I., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo 9724/4 - orná pôda o výmere 21 648 m2 - parcela registra „C“ KN. Súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti v katastrálnom území Z. I., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo 9724/4 - orná pôda 21 648 m2 - parcela registra „C“ KN tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne: A. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Z. I., B. XXXX/XX prikázal parcelu číslo 9724/8 - orná pôda o výmere 10 824 m2. Do výlučného vlastníctva žalovaného: P. B., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Z. I., X. XXXX/XX prikázal parcelu číslo 9724/4 - orná pôda o výmere 10 824 m2, zamerané geometrickým plánom geodetom Róbertom Roskom číslo 10/2012, úradne overeným dňa 06. 02. 2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku (I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (II.) Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 7 701,12 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III.). Súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (IV.). Žalovaného zaviazal zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok za žalobu vo výške 462,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (V.). Žalobkyňu zaviazal zaplatiť znalcovi: Ing. Pavol Hauptvogel, PhD., nar. XX. XX. XXXX, J., A. XX/X zostávajúcu časť priznanej znalečnej odmeny vo výške 141,28 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (VI.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1, § 137 ods. 1, § 451 a nasl., § 456 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z povahy
podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, ktorý má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (R 43/1997), ktorá poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1, ktoré výslovne hovorí o primeranej náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu. Len v takomto prípade nie je žiadny zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno vykonať ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, a to na základe žaloby strany alebo vzájomnej žaloby. Preto o takejto žalobe požadujúcej zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, pričom z procesného hľadiska ide o výrok so samostatným základom, ktorý môže nadobudnúť právoplatnosť nezávisle od výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania v užšom zmysle. Základom preto, aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo, ktoré vzniklo medzi stranami sporu v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve dotknutý. Na účely vyporiadania investícií je potrebné rozlišovať prípady, keď sa investície urobili so súhlasom (hoci aj konkludentným) spoluvlastníkov alebo bez tohto súhlasu. V prípade, že spoluvlastník s nákladom vynaloženým jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec súhlasí, ide o dohodu o hospodárenie so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov (§ 137 ods. 1 OZ). Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo s hodnotením ich podielu v dôsledku vynaloženej investície (§ 451, § 456 OZ); ide o rozdiel medzi cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení. Majetkové práva uplatnené v rámci vyporiadania spoluvlastníctva v širšom zmysle podliehajú premlčaniu v premlčacích dobách, v závislosti od toho, či ide o nárok týkajúci sa vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci podľa § 137 OZ alebo o nárok na vrátenie vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti (§ 451 a nasl. OZ).
1.2. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je dôvodná. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat. území Z. I. vykazovanej na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor Nové Zámky na LV č. XXXX, parc. č. 9724/4 orná pôda o výmere 21 648 m2, každý v podiele 1/2. Žalobkyňa nadobudla podielové spoluvlastníctvo dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 09. 07. 2008 zavkladovanou pod č. V1642/2008. Žalovaný nadobudol podielové spoluvlastníctvo kúpnou zmluvou zo dňa 28. 09. 2000 zakladovanou pod č. V2717/2000, osvedčením o dedičstve pod sp. zn. 16D/236/2011 Dnot 75/2012. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania spornej nehnuteľnosti z toho dôvodu, aby sa predišlo sporom vyvolávaných žalovaným v prípade, ak žalobkyňa so svojou rodinou vstúpi na sporný pozemok. Žalovaný skutočnosť, že žalobkyňa s rodinou nemá právo vstupovať na sporný pozemok odvodzoval od predložených nájomných zmlúv. Žalovaný so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil v zmysle predloženého geometrického plánu č. 10/2012, vyhotoveného súkromným geodetom Róbertom Rožkom, v zmysle ktorého bola parcela č. 9724/4 o výmere 21 648 m2 označená ako orná pôda zameraná a vytvorené novovzniknuté parcely č. 9724/4 orná pôda o výmere 10 824 m2 a parc. č. 9724/8 orná pôda o výmere 10 824 m2. Súd mal jednoznačne preukázané, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná, pretože geometrickým plánom boli vytvorené dve rovnaké parcely. Súd, vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie týkajúce sa
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, postupoval v súlade so zákonom a použil prvý spôsob pri vyporiadaní, t. j. reálne rozdelenie nehnuteľnosti. S takýmto vyporiadaním strany sporu súhlasili a nemali voči tomu žiadne výhrady. Na základe vyššie uvedených skutočností, zákonných ustanovení, ako aj súhlasných vyjadrení strán sporu, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho reálnou deľbou tak. O trovách konania vo vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pri rozhodnutí ohľadne trov konania, vychádzal zo situácie medzi stranami sporu a ich postojov k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Žalovaný nemal výhrady voči zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva navrhovaným spôsobom žalobkyne, avšak neustále sa domáhal náhrady, odplaty za podiel, ktorý bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Vzhľadom na to, že žalovaný nemal výhrady voči zrušeniu podielového spoluvlastníctva, a keďže novovzniknuté nehnuteľnosti, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva oboch strán sporu sú úplne rovnaké, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
1.3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27. 03. 2014 udával, že sa domáha náhrady za pozemok, pretože sa na ňom nachádza sad ovocných stromov (sliviek), ktoré žalovaný vlastní, vysadil ich na vlastné náklady, sad obhospodaroval. Na pojednávaní dňa 01. 10. 2014 (č. l. 99) žalovaný žiadal zaprotokolovať do zápisnice vzájomnú žalobu na širšie vyporiadanie, v zmysle ktorého sa domáhal zaplatenia od žalobkyne sumy 7 500,- eur, ktorá predstavuje 1/2 ovocného sadu, ktorý sa nachádza na spornej parcele. Na pojednávaní dňa 14. 10. 2019 (č. l. 404) sa žalovaný domáhal pripustenia zmeny petitu žaloby ohľadne širšieho vyporiadania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 7 701,12 eura. Súd pripustil zmenu petitu žaloby uznesením na pojednávaní podľa § 142 ods. 1, 2 CSP. Zmenu petitu žaloby odôvodňoval s poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného v spore č. 1/2017. Súd považoval za preukázané, že žalovaný a manžel žalobkyne a v podstate i žalobkyňa sa dohodli, že vybudujú spolu ovocný sad a po ukončení si ovocný sad rozdelia na 1/2. Uvedené skutočnosti potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi svedok, manžel žalobkyne X. P. a svedok V. G., ktorý uviedol, že i výnosy zo sadu si budú deliť na 1/2. Dôkazom toho je i predložený projekt stavby „Výstavba intenzívnych ovocných sadov, hrušiek, broskýň a sliviek“ vypracovaný projektantom Ing. Milošom Šebom zo dňa 06. 03. 2001. Súčasťou projektu sú i listinné dôkazy, nájomné zmluvy, ktoré uzatvoril žalovaný s podielovými spoluvlastníkmi, t. j. konkrétne so žalobkyňou a jej manželom zo dňa 15. 02. 2001, ako aj s ďalšími vlastníkmi nehnuteľností, t. j. F. B. a prenajímateľom SR - Slovenský pozemkový fond Bratislava. Žalovaný zároveň vydokladoval vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v BSM v kat. území Z. I. na LV č. XXXX, parc. č. 3336/3 orná pôda o výmere 2 604 m2 a parc. č. 3339/11 orná pôda o výmere 19 044 m2. V zmysle predloženého projektu „nákladová časť slivky“, že malo byť vysadených 1 472 ks sliviek, keďže rez mal byť vykonávaný na takomto počte drevín (č. l. 33 projektu). Žalovaný preukázal listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. 1030624 zo dňa 28. 10. 2003, že mu boli vyfakturované dodávateľom ovocné stromy, slivka - Stanley v počte 500 ks a slivka Čačanská Najbolia v počte 468 ks. Z dodacieho listu č. 133/2014 zo dňa 03. 04. 2004 mal súd preukázané, že žalovaný odobral od dodávateľa ovocné stromy sliviek Stanley 400 ks a Čačanská Najbolia 480 ks. Na oboch listinných dôkazoch je uvedený ako príjemca a odberateľ žalovaný. Obe sporné strany, ako aj vypočutí svedkovia potvrdili, že na spornej nehnuteľnosti je vysadený ovocný sad sliviek v zmysle projektu stavby a na časti nehnuteľnosti, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva žalovaného i stromy jabloní. Tieto skutočnosti mal súd potvrdené i vykonaným znaleckým dokazovaním v spore s poukazom na závery znaleckého posudku č. 1/2017 a dodatok č. 1/2017 k znaleckému posudku zo dňa 15. 11. 2017. Všeobecná hodnota porastov, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnosti, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyni je 7 701,12 eura. Súd považoval za preukázané, že uvedenú časť ovocného sadu zakúpil a vysadil žalovaný, tak ako to vyplýva z vyššie uvedených listinných dôkazov a ich hodnota bola určená znalcom. Súd vychádzal z toho, že strany sporu sa dohodli na spoločnom hospodárení s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nehnuteľnosť, na ktorej je vybudovaný ovocný sad sliviek patrila do podielového spoluvlastníctva. Žalovaný stromy, ktoré zakúpil v zmysle predloženej faktúry a dodacieho listu, vysadil i na spornej nehnuteľnosti a vybudoval ovocný sad sliviek, pretože ak žalovaný v zmysle predložených listinných dôkazov zakúpil 1 848 sliviek, v zmysle projektu stavby malo byť vysadených na tejto spornej parcele 1 400 ks, zvyšok je vysadených inde. Súd sa stotožnil s počtom 1 400 ks, keďže v čase ohliadky i s poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného v spore sa na spornej nehnuteľnosti nachádza 1 226 ks sliviek. Uvedenú skutočnosť preukázal podporne listinným dôkazom žalovaný, ktorým je znalecký posudok č. 10/2014, ktorý je vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Miklom, ktorý uviedol, že na spornej parcele je 1 100 ks sliviek, ktoré majú 10 rokov a ich všeobecná
hodnota bola 16 687,- eur. V neposlednom rade i svedok X. P. potvrdil, že fyzicky v roku 2014 spočítal počet stromov na nehnuteľnosti, ktorá by mala pripadnúť do vlastníctva žalobkyne a po vynásobení dvoma to bolo 1 340 ks. Počet uvádzaný v znaleckom posudku vypracovanom v tomto spore je z týchto dôvodov primeraný spolu vo výške 1 226 ks stromov. Súd priznal žalovanému zaplatenie sumy 7 701,12 eura v zmysle širšieho vyporiadania, pretože mal za to, že strany sporu sa dohodli na tom, že vybudujú spoločne ovocný sad, uvedené stromy v zmysle predložených listinných dôkazov a dôkazného bremena na parcele, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva vysadil žalovaný, ako aj obhospodaroval v zmysle nájomných zmlúv. Z týchto dôvodov prináleží žalovanému zaplatenie tejto sumy, ktorá bola presne vyčíslená. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že by sa malo jednať v spore len o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, keďže strany sporu nadobudnú rovnaké nehnuteľnosti. Súd konštatoval, že na spornej nehnuteľnosti nebol vybudovaný ovocný sad, tento spoločne budovali strany sporu a ich rodinní príslušníci, čo potvrdili vo svojich výpovediach. Je nepochybné, že strany sporu budovali i ďalšie ovocné sady broskýň a hrušiek, ktoré nie sú však predmetom tohto sporu a nenachádzajú sa na spornej parcele. Na základe týchto záverov súd dospel k záveru, že medzi žalovaným a manželom žalobkyne boli i iné vzťahy týkajúce sa ovocných sadov, ktoré sa však v tomto konaní nevysporiadavajú. Z týchto dôvodov súd bližšie nevyhodnocoval listinné dôkazy predkladané svedkom žalobkyne ohľadne ich spolupráce, pretože mal za to, že sa týkajú celého projektu stavby ovocného sadu, ako aj iných ich činností, s poukazom na vlastníckej právo k nehnuteľnostiam, prípadne iné činnosti ako bola ťažba štrku a pod. Súd poznamenal, že z listinných dôkazov vyplýva, že za obdobie rokov 2001 - 2005 mal väčší príjem pán P. ako žalovaný. Súd návrh žalobkyne na dopracovanie znaleckého posudku ohľadne všeobecnej ceny jabloní, ktoré sa nachádzajú na novovytvorenej parcele prikázanej do výlučného vlastníctva žalovaného zamietol, pretože to považoval za nadbytočné a nehospodárne. Uvedená parcela bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovaný sa domáhal zaplatenia tej časti hodnoty ovocného sadu - stromov, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnosti, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyni a vlastne túto časť žalovaný investoval do nehnuteľnosti nad rámec svojho podielu. Súd sa rovnako nestotožnil z týchto dôvodov s tvrdením, že porasty tvoria súčasť pozemku, pretože v prejednávanom spore nárok na širšie vyporiadanie bol odvodený z investovania do novovytvoreného ovocného sadu žalovaným, ktorý tam predtým nebol s poukazom na druh pozemku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
1.4. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra noviel v znení noviel podľa položky 1a sadzobníka o súdnych poplatkoch vo výške 462,- eur (6 % zo sumy 7 701,12 eura). Súd vykonal navrhované znalecké dokazovanie a uznesením č. k. 16C/265/2013-353 zo dňa 28. 03. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. 04. 2018 súd priznal ustanovenému znalcovi odmenu vo výške 541,28 eura, ktorá bola čiastočne uhradená zo záloh zloženými stranami sporu vo výške 400,- eur (každá zo strán zložila zálohu 200,- eur). Zvyšok priznanej odmeny vo výške 141,28 eura súd zaviazal vyplatiť znalcovi stranu neúspešnú v spore, t. j. žalovanú, pretože ustanovenie § 148 ods. 1 OSP nemá ekvivalent. Zostávajúca časť odmeny znalcovi vyplatená nebola, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, odôvodniac ho tým, že s uvedeným rozsudkom v časti III. a IV. výroku žalobkyňa nesúhlasí a podáva proti nemu odvolanie s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedla, že podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na ktorých manžel žalobkyne spolu so žalovaným zakladali ovocný sad a spoločne ho obhospodarovali až do doby, kým nevznikli medzi nimi spory. Žalobkyňa má za to, že v priebehu konania bolo spoločné hospodárenie a spoločné investovanie do spoločnej nehnuteľnosti výsadbou ovocných stromov preukázané, poukazuje teda na svoje tvrdenia, ako aj na výsluchy svedkov, najmä svojho manžela X. P., ktorý so žalovaným spoločne podnikal. Samotný žalovaný na pojednávaní v rámci svojej výpovede potvrdil, že sa dohodol s pánom P. na spoločnom založení ovocného sadu, následne síce tvrdil, že on sám mal stromy nakúpiť, avšak k tomuto nepredložil žiadne také dôkazy, z ktorých by bolo možné usúdiť, že stromy nachádzajúce sa konkrétne na sporných pozemkoch by bol kupoval žalovaný. Poukázala na evidenciu príjmov a výdavkov, ku ktorým sa vyjadroval svedok
X. P. na pojednávaní a jednotlivé zápisy ozrejmoval, pričom aj zo samotnej skutočnosti, že viedli strany sporu takúto evidenciu vyplýva spoločné hospodárenie. Za týchto okolností súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že by žalobkyňa mala v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva plniť žalovanému, keď tak ako pozemok, aj investície boli spoločné. Nie je teda naplnená podmienka pre širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, že by niektorý zo spoluvlastníkov zhodnotil vlastnými investíciami spoluvlastnícky podiel druhého spoluvlastníka. Okrem toho poukázala na námietku vznesenú v priebehu konania, kde žalobkyňa namietala, že návrh na širšie vyporiadanie nebol podaný v súlade s vtedy platnými ustanoveniami OSP, keď návrh nebol podaný písomne a nemal zákonom predpísané náležitosti pre riadne podanie. Okrem toho poukázala na vykonané dokazovanie, kde súd neskúmal investície žalovaného vložené do spoločnej nehnuteľnosti, teda vykonané dokazovanie nesmerovalo k záveru, ktorý by sa vyžadoval pre širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a teda nie je zrejmé, koľko peňazí mal žalovaný investovať do spoločnej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé len to, že na pozemku, ktorý má nadobudnúť žalobkyňa, sú vysadené porasty s hodnotou 7 701,12 eura a na parcele, ktorú má nadobudnúť žalovaný však v hodnote vyššej, teda v sume 8 776,32 eura. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný nadobudne nehnuteľnosť vo vyššej hodnote ako žalobkyňa, pričom túto skutočnosť bolo potrebné zohľadniť pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a naopak, žalovaného zaviazať na zaplatenie rozdielu v uvedených sumách, teda sumu 537,60 eura, kedy by obaja podieloví spoluvlastníci nadobudli nehnuteľnosť v rovnakej hodnote. Podľa žalobkyne však nemalo ísť o vyporiadanie v širšom zmysle slova, ale len o vyrovnanie hodnôt pri reálnej deľbe. Na základe uvedených skutočností mala za to, že súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď spoločné investície vyhodnotil ako investície žalovaného, bez opory vo vykonanom dokazovaní, čo do základu, ako aj čo do výšky takýchto investícii, a teda v danom prípade mal byť zaviazaný na zaplatenie spoluvlastník, ktorý nadobudne nehnuteľnosť vo vyššej hodnote, nie však z titulu vyporiadania v širšom slova zmysle. S týmito námietkami potom súvisí aj námietka nesprávneho rozhodnutia o trovách konania, a to aj v prípade, ak by bol výrok III. správny, navyše, z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ku ktorému výroku sa má priradiť ten ktorý výrok o trovách konania, keďže tieto sú dva. V celkovom poňatí aj pri takomto rozsudku nie je pravdou, že by žalobkyňa nebola v konaní úspešná, keď ona podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a súd tomuto návrhu aj vyhovel. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. 11. 2019 sp. zn. 16C/265/2013-408 v III. a IV. výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 537,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Žalobkyňa po podaní odvolania odvolaciemu súdu následne predložila záznam o vykonaní kontroly a uviedla, že bola nútená požiadať ÚKSUP o vykonanie kontroly porastov, pretože boli napadnuté vírusom. Kontrola túto skutočnosť potvrdila, tak ako to vyplýva zo záznamu zo dňa 10. 06. 2020, a teda na jej pozemku sa k dnešnému dňu nenachádza hodnota stromov, ktorá vyplýva z rozhodnutia súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že skutkový stav už nezodpovedá stavu, ktorý tu bol ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, a vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu má vychádzať zo stavu ku dňu rozhodovania, žalobkyňa uvedený záznam súdu predkladá s tým, aby jeho závery boli pri rozhodovaní o odvolaní zohľadnené spolu s jej odvolacími dôvodmi.
4. Žalovaný k doplneniu dokladov žalobkyne uviedol, že záznam o vykonaní kontroly ÚKSÚP zo dňa 10. 06. 2020 sa týka slivkového sadu, ktorého kontrolu vyžiadal pán X. P.. Z predmetného záznamu nie je zrejmé, či ide o slivkový sad, ktorého sa dotýkal tento súdny spor. V predmetnom zázname nie je uvedené, že ide o sad, ktorého vlastníkom je žalobkyňa, nie je uvedené ani parcelné číslo pozemku, na ktorom sa kontrolovaný slivkový sad nachádza, v zázname nie je uvedené meno žalobkyne (hoci je nespochybniteľné, že práve ona má najväčší záujem starať sa a zisťovať stav slivkového sadu na jej pozemku). Z údajov uvedených v zázname, že ide o „štvorec Dvory nad Žitavou“ s uvedeným č. d., rovnako nie je nepochybne zrejmé, o ktorý slivkový sad, na akej parcele ide. V samotnom zázname je uvádzané, že dňa 18. 05. 2020 mala byť odobratá vzorka z daného slivkového sadu a dňa 08. 06. 2020 zaslaná v zmrazenom stave na diagnostiku. Samotný záznam je datovaný dňom 10. 06. 2020 a z vyjadrenia podpísaného fotoinšpektora má vyplývať, že vtedy bol vykonať kontrolu v danom slivkovom sade. Z uvedených dátumov nie je vôbec zrejmé, čo sa reálne udialo, nakoľko fotoinšpektor bol teda v danom slivkovom sade asi až dňa 10. 06. 2020 pričom ale vzorka (čoho?) bola údajne odobratá (kým?) už dňa 18. 05. 2020, pričom táto vzorka bola v zmrazenom stave zaslaná na diagnostiku po uplynutí 3 týždňov (?). Právnemu zástupcovi žalovaného nie sú známe
odborné postupy pri zbere vzoriek a ich odosielaní na diagnostiku, avšak z údajov v predmetnom zázname vyplývajú mnohé otázky, ktoré zjavne celú situáciu iba zneprehľadňujú a zneisťujú. Žalovaný bol na výzvu svojho právneho zástupcu, nasledujúc po prevzatí prípisu zo súdu vykonať kontrolu slivkového sadu nachádzajúceho sa na parcele 9724/4 s výmerou 10 824 m2 v katastrálnom území Z. I., t.j. slivkového sadu nachádzajúceho sa na jeho pozemku (ktorý vznikol zrušením podielového spoluvlastníctva v zmysle rozsudku v tomto konaní), a ktorý teda bezprostredne susedí so slivkovým sadom žalobkyne na jej pozemku. Žalovaný vizuálnou kontrolou zistil, že slivkový sad na jeho pozemku nevykazuje žiadne symptómy choroby „šárka“ a dohľadovo na susedný slivkový sad, nachádzajúci sa na pozemku žalobkyne rovnako nepozoroval takéto symptómy. Plody na stromoch sú vyvinuté v zásade rovnako ako v každom inom roku doteraz. O chorobe „šárka“ boli známe informácie už pred mnohými rokmi a vyskytovala sa aj na území Slovenska už v čase výsadby predmetného slivkového sadu. Vysadené slivky sú odrodou, ktorá mala byť voči šárke rezistentná, čo dosvedčuje veľmi jednoduchý fakt, že doteraz šárkou napadnuté neboli. Z uvedeného dôvodu si nevie žalovaný vysvetliť, že šárka sa objavila na „udržiavaných a ošetrovaných“ stromoch až po 20 rokoch a zhodou okolností až po tom, ako prvostupňový súd rozhodol o povinnosti náhrady v prospech žalovaného. Je potrebné taktiež uviesť, že podľa dostupných zdrojov na odrodách sliviek rezistentných/tolerantných voči šárke sa na listoch týchto odrôd síce príznaky šarky môžu objaviť, ale plody nebývajú postihované. Na listoch sliviek sa šárka skutočne prejavuje v podobe inofarebných kresieb, prstencov, prútkov alebo škvŕn, ktoré sú najvýraznejšie v prvej polovici vegetačného obdobia. Plody stromov neodolných voči, ktoré sú postihnuté šárkou sú úplne bezcenné a nie je možné ich nijakým spôsobom zužitkovať. Plody sú úplne bez chuti. Vírus výrazne spomaľuje aj rast ovocných drevín a znižuje ich mrazuvzdornosť. Jednoznačné hospodárske prejavy šárky sú teda viditeľné v tom, či sú plody zužitkovateľné alebo nie. Ak teda doteraz slivky rodili a plody boli „normálne“ a zužitkovateľné, nevie si žalovaný vysvetliť, prečo tomu odrazu tak nie je, resp. nemá byť a má vzniknúť významná hospodárska škoda na stromoch. Poukázal na výsledky doterajšieho znaleckého dokazovania, ktoré nijako nenaznačovalo takýto stav, resp. problém opisovaný žalobkyňou. Keďže doteraz stromy rodili a žalobkyňa z nich brala úžitky v celom rozsahu (a z celého sadu), je podľa žalovaného toto podanie iba ďalším pokusom oddialiť ukončenie celého sporu. Je treba si uvedomiť, že skutočne relevantné - z pohľadu hodnoty stromov - na ktorú poukazuje samotná žalobkyňa nie je to, či majú nejaký vírus, chorobu, ale to, aký je z nich hospodársky úžitok a to závisí od dosiahnutej úrody, a nie vzhľadu listov. Poukázal na to, že žalobkyňa uvádza, že kontrola ÚKSÚP potvrdila skutočnosť, že porasty boli napadnuté vírusom a má to vyplývať z priloženého záznamu zo dňa 10. 06. 2020. Z uvedeného záveru potom žalobkyňa dedukuje, že na jej pozemku sa k dnešnému dňu nenachádza hodnota stromov, ktorá vyplýva z rozhodnutia súdu. Žiaľ, opätovne, ako už niekoľko krát v tomto konaní ide zo strany žalobkyne len o dezinformácie a obštrukcie za účelom predlžovania konania. To, že stromy sú napadnuté vírusom tvrdí iba žalobkyňa. Z kontrolného záznamu vyplýva, že na listoch fotoinšpektor videl možné príznaky šárky a vzorka (ktorú vzal zo stromov zatiaľ nevieme kto) bola zaslaná na diagnostiku a že ďalšie opatrenia budú závisieť podľa výsledkov SLDŠO ÚKSÚP Bratislava. Zdá sa však, že žalobkyňa akoby už vedela, ako diagnostika dopadne, hoci len z výzoru listov sa to na 100% určiť nedá a pozoruhodné je, že na priamo susediacom slivkovom sade (žalovaného) sa šárka nevyskytla. Z uvedeného (a ani z kontrolného záznamu) teda vôbec nevyplýva, že stromy napadnuté šárkou sú a hodnota stromov, ktorá vyplýva z rozhodnutia súdu, je dnes iná. Argumentácia žalobkyne o zmene hodnoty v súčasnosti preto nie je na mieste, nie je dôvodná a nemá oporu v (doterajšom) dokazovaní, ani skutkovom stave. Žalovaný si nedovolí absolútne jednoznačne odmietnuť to, že by stromy šárkou napadnuté byť nemohli, to môže určiť iba príslušná laboratórna analýza, ale javí sa mu to veľmi nepravdepodobné. Na záver uviedol, že ak by aj stromy stratili svoju hodnotu z dôvodu napadnutia šárkou v roku 2020, t. j. celkom evidentne až po tom, čo došlo k právoplatnému zrušeniu podielového spoluvlastníctva, ide už vyslovene len o činnosť alebo nečinnosť žalobkyne na jej pozemku, že nepredišla vzniku tejto choroby, napr. bojom s voškami, o ktorých je už dlho preukázané, že sú prenášačmi vírusu na zdravé stromy. Pochopiteľne stav, kedy by stromy vírus dostali a museli by byť úplne zlikvidované v celom rozsahu, pretože sú trvalým zdrojom infekcie pre okolité stromy, by žalobkyni z pohľadu jej argumentácie vyhovoval asi najviac. S prihliadnutím na uvedené preto podľa žalovaného doteraz žalobkyňa nepreukázala žiadne dôkazy, ktoré by dôkaznú situáciu menili. Navrhol, aby súd v danej veci ďalej konal, na podanie žalobkyne 11. 06. 2020 vôbec neprihliadal a ohľadom podaného odvolania žalobkyne odvolací súd toto zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal náhradu trov konania.
5. Následne žalobkyňa predložila odvolaciemu súdu protokol o vykonanej skúške zo dňa 13. 07. 2020 vydaný ÚKSUP Bratislava, kde z jeho záveru vyplýva, že u sliviek bol konštatovaný pozitívny nález
vírusom, čím žalobkyňa preukazuje skutočnosť, že na jej strane pozemku došlo k znehodnoteniu stromov. Uvedené dôkazy aj vzhľadom na vegetačné obdobie nebolo možné priložiť k podávanému odvolaniu, a teda zabezpečiť skôr.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobkyňou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. území Z. I. zapísaným na LV č. XXXX ako parcela č. 9724/4, orná pôda 21 648 m2 - parcela registra ,,C“ KN, pričom podielové spoluvlastníctvo medzi stranami navrhla vyporiadať reálnou deľbou predmetných nehnuteľností, pričom keďže ide o pozemky, tento spôsob bol v danej veci možný. O podanom návrhu žalobkyne v zmysle pripustenej zmeny žaloby rozhodol žalobkyňou navrhovaným spôsobom aj súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, pričom tieto výroky (I. a II.) nie sú napadnuté odvolaním. V priebehu konania žalovaný, ktorý s reálnou deľbou nehnuteľností a ich vyporiadaním takýmto spôsobom súhlasil, podal vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva a nahradenia jeho investícií do nehnuteľnosti, ktorá má pripadnúť žalobkyni. Voči týmto výrokom (III. a IV.) podala žalobkyňa odvolanie, preto sú predmetom odvolacieho konania.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
11. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (výroky III. a IV.) z dôvodov uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, pričom na jeho odôvodnenie ohľadom priznania žalovanej sumy podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. K odvolacím námietkam žalobkyne dodáva nasledovné.
12. Aj keď toto konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 31. 08. 2016 a od 01. 09. 2016 platí nový procesný predpis, Civilný sporový poriadok, v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak neuplatní sa v celom rozsahu (§ 470 ods. 2 CSP). Napriek tomu pri konaní za účinnosti CSP je potrebné vychádzať už tohto procesného predpisu a zásady, na ktorých je založený aplikovať aj v tomto konaní.
13. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že vzájomný návrh žalovaného nebol podaný v súlade s vtedy platnými ustanoveniami OSP, keď nebol podaný písomne a nemal zákonom predpísané náležitosti pre riadne podanie, k tomu odvolací súd dodáva, že v danej veci bol návrh žalobkyňou podaný za účinnosti
OSP (02. 10. 2003). Podanie žalovaného zo dňa 25. 03. 2014 (č. l. 41), v ktorom žalovaný prvýkrát uviedol, že nesúhlasí s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva bez náhrady, bolo podané za OSP. V ďalšom jeho podaní zo dňa 20. 08. 2014 (č. l. 83), tiež podanom za OSP, už žalovaný uviedol, že v prípade, ak žalobkyňa trvá na rozdelení pozemku na dve rovnaké časti, aby došlo zo strany žalobkyne k finančnej kompenzácii žalovaného za ovocné stromy, ktoré by sa potom nachádzali na časti pozemku, ktorá by mala po vyporiadaní pripadnúť žalobkyni. Alternatívne navrhol pre prípad, ak by finančná kompenzácia neprichádzala do úvahy, aby sa finančná kompenzácia zohľadnila pri rozdeľovaní pozemku tak, že žalovanému pripadne alikvotne väčšia časť predmetného pozemku ako žalobkyni. Tento svoj návrh aj skutkovo odôvodnil. Následne na pojednávaní dňa 01. 10. 2014 právny zástupca žalovaného uviedol, že žiada zaprotokolovať do zápisnice vzájomný návrh na širšie vyporiadanie, podľa ktorého si žalovaný od žalobkyne uplatňuje sumu 7 500,- eur, ktorá predstavuje hodnotu polovice ovocného sadu, ktorý sa nachádza na predmetnej parcele. Táto suma predstavuje hodnotu stromov, ktorá by bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne a tieto stromy by zostali na uvedenej parcele v počte 550 ks. Jedná sa o hodnotu, ktorú určil znalec Ing. Mikla. Po vykonaní znaleckého dokazovania vo veci právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14. 10. 2019 žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby ohľadne širšieho vyporiadania tak, že žalovaný sa domáha zaplatenia sumy 7 701,12 eura. Táto zmena petitu žaloby ohľadne vyplatenia širšieho vysporiadania bola na tomto pojednávaní, za účasti oboch strán a ich právnych zástupcov uznesením pripustená. Keďže v zmysle Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy je možné podanie spísať aj do zápisnice na súde, odvolací súd mal za to, že keďže v danej veci došlo v priebehu konania najskôr písomnými podaniami žalovaného a neskôr aj vyjadreniami na pojednávaní k skutkovému vymedzeniu podanej vzájomnej žaloby a na pojednávaní na súde prvej inštancie aj k doplneniu a špecifikácii toho, čoho sa žalovaný vzájomnou žalobou domáha, táto vzájomná žaloba bola po jej doplnení riadne podaná a mala potrebné náležitosti, preto o nej súd prvej inštancie mohol rozhodovať. Aj keď je pravdou, že najskôr boli písomne uvedené len skutkové okolnosti a až neskôr v priebehu konania bol špecifikovaný aj petit vzájomnej žaloby a súd prvej inštancie postupoval voči podaniam žalovaného pomerne tolerantne (nevyzval ho hneď na odstránenie vád jeho podania), ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie bola vzájomná žaloba žalovaného riadne podaná a špecifikovaná, preto považoval odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobkyne za nedôvodnú.
14. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný a manžel žalobkyne sa dohodli, že vybudujú spolu ovocný sad a pri prácach pri jeho vysádzaní aj spolupracovali (preukázané svedkami Z. A. a F. P.). Ich spolupráca bola širšia ako je predmet tohto konania, čo vyplýva z evidencie príjmov a výdavkov, predloženej v konaní, čo však nemá vplyv na predmet tohto konania. Na rozdiel od názoru žalobkyne sa však odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní preukázal, že stromy - slivky, ktorých sa širšie vyporiadanie týkalo, ktoré boli vysadené na predmetnej nehnuteľnosti nakúpil on, čo preukázal v konaní predloženými listinnými dôkazmi, a to dodacími listami na meno žalovaného ako SHR a faktúrou Fructop spol. s r. o. na meno žalovaného ako SHR. Pokiaľ chcela žalobkyňa v konaní preukázať, že na výsadbe sadu (zakúpení sliviek, nie ostatných činností) sa podieľala aj ona, mala k tomu urobiť skutkové tvrdenia a podporiť ich dôkazmi. Na rozdiel od žalovaného, ktorý svoje tvrdenia o tom, že stromy na výsadbu slivkového sadu zakúpil on, podložil aj dodacími listami a faktúrou, žalobkyňa tieto jeho tvrdenia spochybňovala, avšak žiadne dôkazy na preukázanie toho, že aj ona s manželom na výsadbu sadu (zakúpenie stromov) prispeli, nepreukázala, pričom ju zaťažovalo dôkazné bremeno. Nepreukazuje to ani výpoveď svedka K. L., pretože na predmetnej nehnuteľnosti bolo vysadených sliviek viac ako mal podľa jeho výpovede dodať stranám sporu svedok. A to z ním dodaných stromov malo byť sliviek 80%, pričom na manžela žalobkyne by z tohto počtu mala pripadnúť len polovica. V počte stromov dodaných L. sa pritom svedok s manželom žalobkyne nezhoduje (manžel žalobkyne uvádza menší počet ako svedok). Tvrdenie manžela žalobkyne, že žalovaný má slivky vysadené aj na iných nehnuteľnostiach, žalobkyňa v konaní nepreukázala. Ani z evidencie príjmov a výdavkov tvrdenia žalobkyne, že zakúpenie stromov na výsadbu sadu financovali tak žalobkyňa s manželom, ako aj žalovaný nevyplývajú. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie v tom, že medzi týmito stranami boli aj iné vzťahy týkajúce sa iných ovocných sadov, ktoré sa v danom konaní nevysporiadavajú. Zo skutkového stavu preukázaného v konaní na súde prvej inštancie dospel aj odvolací súd k záveru, že je naplnená podmienka pre širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď žalovaný v konaní preukázal, že svojimi investíciami zhodnotil spoluvlastnícky podiel žalobkyne a aj vykonané dokazovanie k tomu smerovalo. Spôsob, akým súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal, neznamená, že žalovaný nadobudne nehnuteľnosť vo vyššej hodnote ako žalobkyňa, pretože v konaní bolo preukázané,
že stromy, ktoré spôsobujú podľa žalobkyne rozdielnu hodnotu podielov žalobkyne a žalovaného, boli zakúpené žalovaným, a teda práve stromy na nehnuteľnosti, ktorá pripadne žalobkyni, sú dôvodom na ich širšie vyporiadanie. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s tým, že toto malo byť zohľadnené pri reálnej deľbe. Keďže odvolací súd považoval za správny výrok III. napadnutého rozsudku, považoval za správny aj žalobkyňou napadnutý výrok IV. napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v tejto časti (ide o závislý výrok od výroku III.). Podľa názoru odvolacieho súdu z výrokov napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ktorý výrok o trovách konania sa viaže ku ktorému výroku a vyplýva to aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Výrok II. žalobkyňa odvolaním nenapadla, preto odvolací súd tento výrok nepreskúmaval. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie (III. a IV.) ako vecne správne potvrdil.
15. Keďže žalobkyňa v odvolacom konaní predložila súdu ďalšie dôkazy, záznam o vykonaní kontroly z 10. 06. 2020 a protokol o skúške z 13. 07. 2020, odvolací súd sa zaoberal aj týmito dôkazmi a podaniami žalobkyne s nimi súvisiacimi.
16. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
17. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.
18. V prípade novôt týkajúcich sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nie je podmienené ich skutočnou novosťou. Ak však odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h), právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti.
19. Keďže dôkazy predložené žalobkyňou v odvolacom konaní žalobkyňa nemohla predložiť v konaní na súde prvej inštancie, pretože ide o dôkazy, ktoré vznikli až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že ide o prípustné novoty, na ktoré musí prihliadnuť, a preto sa potom zaoberal tým, či k nim žalobkyňa uviedla skutkové tvrdenia a čo nimi dokazuje a čo uviedla, ako sa majú tieto dôkazy prejaviť v rozhodnutí odvolacieho súdu.
20. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
21. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
22. Jednou zo základných procesných povinností strany sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.
23. Odvolací súd pri posudzovaní prípustných novôt, teda dôkazov predložených žalobkyňou v odvolacom konaní, dospel k záveru, že aj keď žalobkyňa tieto dôkazy odvolacieho súdu predložila, k ich predloženiu neuviedla skutkové tvrdenia a neuviedla, čo nimi považuje za preukázané a aký to má vplyv na predmet odvolacieho konania a čoho sa ich predložením domáha. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd mal z nich síce za preukázané, že dňa 18. 05. 2020 bola odobratá vzorka a dňa 10. 06. 2020 bola vykonaná kontrola u X. P. v sade sliviek a z protokolu o skúške z odberu vzorky zo dňa 18. 05. 2020 v L. nad I., v slivkovom sade Ragoňa (bez bližšej špecifikácie) bol zistený pozitívny výsledok na šarku sliviek, avšak bez toho, aby žalobkyňa neuviedla, aký vplyv majú tieto dôkazy na záver súdu prvej inštancie, ktorý napadla odvolaním, z neho nevyvodil žiadny právny záver.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, potrebný pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a nároku žalovaného uplatneného protižalobou, z ktorého aj odvolací súd vychádzal bez potreby ho dopĺňať, jeho výsledky správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislostiach, a napokon, dospel aj k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalovaným uplatneného nároku, pričom odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie. Odvolací súd, ani s prihliadnutím na odvolacie dôvody nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od právnych záverov súdu prvej inštancie.
25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).