Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_28Sa-20-2020.pdf
PDF · 125.41 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci žalobkyne: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. U. O. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2020/3214 zo dňa 03.06.2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24.07.2020 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: UPS/ US7/SSVODPPKPC1/SOC/2020/3214 zo dňa 03.06.2020 a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 11.12.2019 Číslo: MT3/PPŤZPaPČ/PPnK/SOC/2019/41644-6 a vrátenia veci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnila tým, že predmetným rozhodnutím jej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin nepriznal peňažný príspevok na úpravu rodinného domu, kúpeľne. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie a následne bola predvolaná na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, kde s ňou bol dňa 29.01.2020 posudkovou lekárkou urobený pohovor. Posudková lekárka vyhotovila lekársky posudok, kde bola žalobkyni stanovená miera funkčnej poruchy na 30 %, a teda už nie je podľa tohto posudku osobou s ťažkým zdravotným postihnutím napriek tomu, že posudkový lekár prvostupňového orgánu konštatoval mieru funkčnej poruchy 50 %. Žalobkyňa má kvôli zdravotnému stavu problém vykonávať bežné činnosti, musí často meniť polohy ako sed, ľah, stoj a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko nedokáže využívať hromadnú dopravu. Keď nemusí, z domu nevychádza, a preto aj svoju zárobkovú činnosť vykonáva z domu. Má problém s chôdzou, nedokáže dlhšie stáť ani sedieť, ťažko sa jej nastupuje. Žalobkyňa poukázala na článok 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj na článok 46 ods. 1 Ústavy SR, § 14 ods. 5 Zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch (ďalej aj len zákon o peňažných príspevkoch) a § 2 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch.
2. Žalobkyňa zdôraznila, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu jej základných práv chránených Ústavou SR a zákonom o kompenzáciách. Žalobkyňa sa cíti byť poškodená na svojich právach postupom a vydanými rozhodnutiami, ktorými jej nebol priznaný príspevok na úpravu rodinného domu, kúpeľne. Žalobkyňa namietala tiež nedostatočne zistený skutkový stav a tým aj porušenie úpravy podľa § 46 Správneho poriadku, a to v kontexte úpravy § 65 ods. 5 Zákona č. 447/2008 Z.z.. Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že námietky vymedzené žalobkyňou v predloženej žalobe považuje za neopodstatnené, pretože posudková lekárka vykonala posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a vyhodnotila všetky predložené lekárske správy, ktoré sa nachádzali v spisovej dokumentácii správnych orgánov. V lekárskom posudku zo dňa 27.05.2020 vychádzala aj zo v žalobe uvádzaných lekárskych nálezov, z ortopedického vyšetrenia Q.. Q. zo dňa 07.05.2020, v ktorom bola doporučená žalobkyni balneoterapia. Taktiež posudková lekárka v odôvodnení lekárskeho posudku uvádza, že klientka sa podrobila vo februári 2020 implantácii pravého bedrového kĺbu, pooperačný priebeh bol bez komplikácií, 08.02.2020 po zvládnutí rehabilitácie bola prepustená domov. Na základe lekárskeho posudku odvolacieho orgánu č. ZA/2020/3426/5 zo dňa 27.05.2020 nie je žalobkyňa - Q. O. fyzickou osobou z ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle § 2 Zákona č. 447/2008 Z.z.. Vo vzťahu k určeniu miery funkčnej poruchy žalovaný uviedol, že v minulosti bola Q. O. fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku obojstranného ťažkého obmedzenia pohyblivosti bedrových kĺbov v dôsledku vrodenej luxácie oboch bedrových kĺbov. V priebehu správneho konania však žalobkyňa absolvovala implantáciu pravého bedrového kĺbu. Takéto zdravotné postihnutie platná legislatíva hodnotí mierou funkčnej poruchy 30 %. Ani v prípade, ak by posudková lekárka využila právny inštitút a mieru funkčnej poruchy s najvyšším percentuálnym ohodnotením by zvýšila o 10 %, žalobkyňa by sa nepovažovala za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože miera funkčnej poruchy by ani v tomto prípade nedosahovala 50 %. Posudková lekárka pri posudzovaní zdravotného stavu vychádzala z lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu podľa prílohy č. 1 k Zákonu č. 447/2008 Z.z. a zároveň zo všetkých priložených medicínskych nálezov, ktoré sa nachádzajú v spisovej dokumentácii a vymedzuje ich v časti lekárskeho posudku „Objektívny nález“. Vyšetrenia uvádzané žalobkyňou preukazujú, že v konkrétnom prípade menovaná absolvuje balneoterapiu a rekonvalescenciu po vykonanej operácii, indikovaná je aj TEP (totálna endoprotéza - poznámka správneho súdu) ľavého bedrového kĺbu. V prípade, ak by žalobkyni bola vykonaná aj totálna endoprotéza ľavého bedrového kĺbu, opätovne ju bude v zmysle v súčasnosti platnej legislatívy možné považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri endoprotéze dvoch váhonosných kĺbov je miera funkčnej poruchy 50 %. Žalovaný zdôraznil, že peňažné príspevky na kompenzáciu sú určené na zmiernenie alebo prekonanie trvalých znevýhodnení vyplývajúcich z ťažkého zdravotného postihnutia a nemožno nimi kompenzovať stav, ktorý je možné ovplyvniť dostupnou liečbou, resp. zdravotnou starostlivosťou.
4. Žalovaný ďalej uviedol, že k žalobe žalobkyňou priložené vyšetrenie zo dňa 22.07.2020 bolo vydané po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Správne orgány vychádzali pri svojich rozhodnutiach z doloženého lekárskeho nálezu aktuálneho v čase rozhodovania o žiadosti o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, ktorý bol vypracovaný v zmysle § 11 ods. 3 Zákona č. 447/2008 Z.z. a ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 k tomuto právnemu predpisu. Lekársky nález Q.. S. zo dňa 22.07.2020 nemohol byť v lekárskom posudku z 22.05.2020 zohľadnený, pretože ide o nový lekársky nález vystavený až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne o tom, že postupom a rozhodnutím žalovaného boli porušené jej práva v článku 20 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, poukázal žalovaný na skutočnosť, že k porušeniu týchto práv nedošlo, čo je zrejmé z preukázaného postupu správnych orgánov a len odlišný názor žalobkyne na posúdenie veci neznamená, že bola ukrátená na svojich právach vyplývajúcich z citovaného článku Ústavy SR a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Články 13 a 20 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím neupravujú postup v prípade podania žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, pretože tento postup správneho orgánu je upravený v Zákone č. 447/2008 Z.z.. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne viažucu sa k úprave § 65 ods. 5 Zákona č. 447/2008 Z.z., žalovaný zdôraznil, že u žalobkyne došlo ku zmenám v zdravotnom stave, a preto bolo nevyhnutné prehodnotenie jej zdravotného stavu. Zároveň poukázal na úpravu podľa § 65 ods. 4 Zákona č. 447/2008 Z.z. a závery rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/5/2018 zo dňa 31.10.2018. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
5. K doručenému vyjadreniu žalovaného žalobkyňa v písomnej reakcii zo dňa 21.09.2020 uviedla, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení. K zlepšeniu jej zdravotného stavu nedošlo, a teda nebol dôvod na prehodnotenie zdravotného stavu podľa § 65 ods. 5 Zákona č. 447/2008 Z.z.. Nový posudok bol vypracovaný len tri mesiace po operácii TEP, čím bolo pochybené, nakoľko bolo
potrebné vyjadrovať sa k odvolaniu pred operáciou. Po vykonaní operácie sa môže posúdiť zdravotný stav až po roku, čo bolo žalobkyni ozrejmené pracovníčkou daného úradu. Nikde sa tiež neuvádza, že operácia nedopadla dobre a pravú končatinu má po operácii dlhšiu o 4 cm, čím jej boli spôsobené ďalšie vážne problémy. Považuje za účelové vyjadrenie žalovaného, že po výmene aj ľavého bedrového kĺbu, bude môcť opäť požiadať o kompenzácie. Podľa Sociálnej poisťovne z hľadiska invalidity a poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť je hodnotená na 55 % a podľa žalovaného len na 30 %. Považuje za neuveriteľné vyjadrenie, že lekári vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť nie sú viazaní odporúčaniami a návrhmi odborných lekárov. Správa od Q.. S. zo dňa 22.07.2020 nie je novým nálezom, ale je to výpis všetkých diagnóz z jej zdravotnej dokumentácie, ktorými v súčasnosti žalobkyňa trpí. Táto lekárka je jej lekárkou už 32 rokov, a preto najlepšie pozná jej zdravotný stav. Posudkový lekár v Martine žalobkyňu vôbec nevidel a nemal ani jej kartu a posudková lekárka v Žiline kartu síce mala, ale ju ani neotvorila.
6. Na doručené vyjadrenie žalobkyne žalovaný písomne nereagoval.
7. Na nariadenom pojednávaní žalobkyňa uviedla, že žiadosť podávala od roku 2019 a vo februári 2020 mala mať výmenu bedrového kĺbu kompletnú. Žiadosť jej v Martine zamietli bez toho, že by ju niekto videl a bez toho, že by mal v rukách jej zdravotnú dokumentáciu. V prípade vyjadrenia od Q.. S. sa jedná len o výťah z jej zdravotnej karty a nie o nový nález. Zotrvala na vyjadrení, že operácia nedopadla dobre, pretože má nohu predĺženú o 4 cm a idú jej vymeniť už tretí kĺb.
8. Poverený zamestnanec žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na vyjadrení k žalobe. Prvostupňový správny orgán mal k dispozícii tie zdravotné nálezy, ktoré potreboval k posúdeniu zdravotného stavu a príslušnej odkázanosti. Vo vzťahu k posúdeniu na druhostupňovom správnom orgáne uviedol, že v čase odvolacieho konania podstúpila žalobkyňa operáciu bedrového kĺbu, a teda došlo k zmene zdravotného stavu a posudková lekárka odvolacieho orgánu posúdila zdravotný stav na základe tejto novej skutočnosti, pričom mala k dispozícii tie lekárske nálezy, ktoré k posúdeniu potrebovala. Žalobkyňa mala na prvostupňovom správnom orgáne určenú mieru funkčnej poruchy 50 % z dôvodu, že lekár hodnotil jej zdravotný stav ako obojstrannú vrodenú luxáciu bedrových kĺbov. Keďže medzičasom došlo k operácii jedného bedrového kĺbu, takúto diagnózu zákon hodnotí ako stav po operácii bedrového kĺbu 30 % a ani ak by lekárka zvýšila mieru funkčnej poruchy o 10 %, tak by nedosiahla miera funkčnej poruchy 50 %, teda žalobkyňa by sa nepovažovala za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Takúto osobu pritom nie je možné kompenzovať žiadnou formou kompenzácie, a preto žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
9. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil vypracovanie komplexného posudku Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Martin číslo: MT3/OPPnKŤZPaPČ/PČ/ SOC/2019/41733/DUJ č.z. 2019/227298 zo dňa 04.12.2019, podľa obsahu ktorého pani Q. O. vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia nasledovné sociálne dôsledky: v oblasti mobility a orientácie sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nevznikajú, kompenzácia nie je navrhovaná, v oblasti komunikácie sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nevznikajú, kompenzácia sa nenavrhuje, v oblasti zvýšených výdavkov sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nevznikajú, kompenzácia sa nenavrhuje a v oblasti sebaobsluhy sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nevznikajú, kompenzácia sa nenavrhuje. Podľa odôvodnenia uvedeného komplexného posudku na účely kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia boli v zmysle § 13 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov posúdené individuálne predpoklady pani Q. O., jej rodinné prostredie a prostredie ovplyvňujúce jej začlenenie do spoločnosti. Pri stanovení jednotlivých foriem kompenzácií pre pani Q. O. sa vychádzalo zo zdokumentovaného aktuálneho zdravotného stavu a zisteného aktuálneho skutkového stavu.
10. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin Číslo: MT3/PPŤZPaPČ/PPnK/ SOC/2019/41644-6 zo dňa 11.12.2019 správny orgán žalobkyni nepriznal príspevok na úpravu rodinného domu, kúpeľňa. V odôvodnení poukázal na komplexný posudok zo dňa 04.12.2019, v ktorom stanovil mieru funkčnej poruchy fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na 50 %, pričom uvedená forma kompenzácie nebola doporučená v žiadnej oblasti. Z uvedeného komplexného posudku
vyplýva, že žalobkyňa nie je odkázaná na úpravu rodinného domu, kúpeľne, a preto z dôvodu nesplnenia legislatívnych kritérií správny orgán peňažný príspevok neodporučil.
11. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie datované dňa 16.12.2019, v ktorom uviedla, že v čase posúdenia zdravotného postihnutia trpela viacerými zásadnými zdravotnými problémami, po dvoch operáciách kolena sa jej zdravotný stav nijako nezlepšil a je navrhnutá na výmenu pravého bedrového kĺbu, časom aj ľavého, keďže má obojstranné postihnutie. Má problém vykonávať bežné činnosti. Rozhodnutím zo dňa 24.01.2005 bola uznaná ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % a jej zdravotný stav sa za 14 rokov zhoršil. Žiadosť o príspevok podávala na úpravu kúpeľne, nakoľko má problém pri vychádzaní a vchádzaní do vane, aby mohla vaňu prerobiť na sprchovací kút. S vypracovaným posudkom zo dňa 14.12.2019 nesúhlasí a žiada o opätovné prehodnotenie zdravotného stavu.
12. Z pripojeného administratívneho spisu ďalej vyplýva skutočnosť vypracovania Lekárskeho posudku na účely § 11 Zákona č. 447/2008 Z.z. číslo: ZA/2020/3426/5 zo dňa 27.05.2020 vypracovaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, podľa ktorého pani Q. O. nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Zvýšenie funkčnej poruchy o 10 % podľa § 12 ods. 3 Zákona č. 447/2008 Z.z.: 0, k čomu je uvedené vyjadrenie, že u žalobkyne nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podrobila sa vo februári t. r. implantácii TEP pravého bedrového kĺbu, pooperačný priebeh bez komplikácií, 08.02.20 po zvládnutí rehabilitácie prepustená domov, miera funkčnej poruchy aktuálne nedosahuje 50 %. V časti diagnosticko-funkčné hodnotenie je v bode A a v bode B vymedzená miera funkčnej poruchy v percentách 30 % XII B B2 18 a pr. 3 Zákona č. 447/2008 Z.z.. Podľa objektívneho nálezu je v tomto lekárskom posudku uvedené: Ortopedické vyšetrenie 05/20 P.. Q., s popisom zistení vyplývajúcich z tohto ortopedického vyšetrenia.
13. Žalovaný rozhodnutím Číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2020/3214 zo dňa 03.06.2020 odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zamietol a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení poukázal na posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobkyne 30 % a z medicínskeho hľadiska ide o stav po TEP pravého bedrového kĺbu. V odôvodnení posudková lekárka uviedla, že klientka sa podrobila implantácii pravého bedrového kĺbu a dňa 08.02.2020 bola po zvládnutej rehabilitácii prepustená domov, pričom miera funkčnej poruchy aktuálne nedosahuje 50 %. Žalovaný zvýraznil, že určovanie miery funkčnej poruchy a posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti na účely Zákona č. 447/2008 Z.z. je vo výlučnej kompetencii posudkových lekárov správnych orgánov, ktorí nie sú viazaní odporúčaniami a návrhmi odborných lekárov. Na základe posudku zo dňa 27.05.2020 nie je žalobkyňa fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto nemožno navrhnúť žiadne kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 % posudková lekárka nenavrhla. Účastníčka konania nespĺňa legislatívne kritériá na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Pokiaľ ide o ust. § 65 Zákona č. 447/2008 Z.z., žalovaný uviedol, že toto ustanovenie nie je možné aplikovať, pretože u žiadateľky došlo k zmenám v zdravotnom stave. O správnosti postupu správnych orgánov svedčí aj rozhodnutie NS SR vo veci sp.zn. 9Sžsk/5/2018 zo dňa 31. októbra 2018, podľa ktorého správny orgán nepochybil, keď skutočnosti vyplývajúce z novovypracovaného posudku, týkajúce sa záveru o odkázanosti/neodkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu, následne vyhodnotil v kontexte tých kompenzácií, ktoré žalobkyňa poberala, čo v konečnom dôsledku viedlo k odňatiu peňažného príspevku na kompenzáciu. Žalovaný ďalej uviedol, že peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sú z legislatívneho hľadiska fakultatívnymi príspevkami, čo znamená, že ich možno poskytnúť po splnení všetkých zákonných podmienok a na tieto príspevky nevzniká právny nárok.
14. Krajský súd v Žiline preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu podľa § 199 a nasl. SSP (Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej SSP), zohľadniac skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci. Správny súd skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby, nakoľko nezistil jej dôvodnosť a ani iné skutočnosti, ktoré by mali viesť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
15. Podľa § 177 ods. 1 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
16. Podľa § 190 SSP: Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
17. Podľa § 199 ods. 1, písm. c), 2, 3 SSP: Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
18. Podľa § 135 ods. 1 SSP: Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 2 ods. 2, 3, 4 Zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len Zákon č. 447/2008 Z.z.): Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
20. Podľa § 10 ods. 1, 2 Zákona č. 447/2008 Z.z.: Posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d), ods. 2, ods. 11 Zákona č. 447/2008 Z.z.: Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
22. Podľa § 12 ods. 3 Zákona č. 447/2008 Z.z.: Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.
23. Podľa § 15 ods. 1, 4 Zákona č. 447/2008 Z.z.: Na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje
a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku. Posudok podľa odseku 1 príslušný orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50%.
24. Podľa § 37 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z.z.: Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/20211101> odkázaná na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa, orientovať sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok podľa prvej vety možno poskytnúť aj vtedy, ak sa odstránením bariér umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok podľa prvej vety nemožno poskytnúť na odstránenie alebo prekonanie bariér, ktoré možno prekonať použitím pomôcok, ktoré možno poskytnúť alebo zapožičať na základe verejného zdravotného poistenia.
25. Podľa § 55 ods. 6 Zákona č. 447/2008 Z.z.: Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
26. Podľa § 63 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z.z.: Lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár, ktorým je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo.
27. Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že základom argumentácie žalobkyne v podanej správnej žalobe boli tvrdenia o jej zlom zdravotnom stave, ktorý odôvodňuje, aby žalobkyni bol priznaný peňažný príspevok na úpravu rodinného domu, kúpeľne. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin žiadosti žalobkyne o poskytnutie tohto príspevku nevyhovel a toto rozhodnutie bolo následne potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že pre jeho rozhodnutie o podanej správnej žalobe platí zásada vyplývajúca z úpravy ust. § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorej je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. S ohľadom na túto právnu úpravu tak správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa, ako aj procesné postupy týchto orgánov vedúce k ich vydaniu, vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (dňa 08.06.2020 podľa doručenky, ktorá je súčasťou administratívneho spisu). Nemôže preto obstáť ako relevantná argumentácia žalobkyne poukazujúca na lekársku správu zo dňa 22.07.2020 vypracovanú Q. P. S. (č.l. 17 spisu), a to ani v prípade, že by, ako uvádza žalobkyňa, nešlo o nový nález, ale len o výpis všetkých diagnóz zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ktorými v súčasnosti žalobkyňa trpí. Relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa úpravy § 55 ods. 6 Zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia pri rozhodovaní o predmetnom peňažnom príspevku bol komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 04.12.2019, podľa ktorého sa žalobkyni v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov, ani v oblasti sebaobsluhy kompenzácia nenavrhuje. Tento posudok bol pritom vypracovaný práve v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie peňažného príspevku na úpravu rodinného domu - kúpeľne a peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou pre žalobkyňu.
28. K opätovnému vyhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne následne došlo v rámci odvolacieho konania vyvolaného žalobkyňou podaným odvolaním proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu, v rámci ktorého žalovaný zabezpečil prostredníctvom posudkovej lekárky vypracovanie lekárskeho posudku č. ZA/2020/3426/5 zo dňa 27.05.2020. Závery tohto lekárskeho posudku svedčia ustáleniu miery funkčnej poruchy žalobkyne v rozsahu 30 % bez zistenia odôvodnenosti postupu podľa § 12 ods. 3 Zákona č. 447/2008 Z.z., teda 10 % zvýšenia vo vzťahu k miere zistenej funkčnej poruchy žalobkyne. Posudok zo dňa 27.05.2020 vychádzal zo zmeneného zdravotného stavu žalobkyne v dôsledku podrobenia sa totálnej endoprotéze pravého bedrového kĺbu vo februári 2020, keď po zvládnutí rehabilitácie miera funkčnej poruchy žalobkyne aktuálne nedosahuje 50 %, ale len 30 %, žalobkyňa sa preto nepovažuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný v súlade s úpravou § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 63 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z.z. vychádzal z tohto lekárskeho posudku. Je namieste krajským súdom zvýrazniť, že tento lekársky posudok bol vypracovaný posudkovým lekárom, ktorého výlučnou kompetenciou je určovanie funkčnej poruchy fyzickej osoby podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia. Posudkový lekár, ktorý tento posudok vypracoval, vychádzal pri jeho spracovaní zo zdravotného stavu žalobkyne v čase vypracovania tohto lekárskeho posudku a tento posudok sa následne stal základom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zároveň je zrejmé, že posudková lekárka vykonala aj pohovor so žalobkyňou. Dotknutá posudková lekárka je pritom špecializovanou lekárkou v odbore posudkový lekár a keďže posúdenie existencie, resp. neexistencie jednotlivých druhov odkázanosti podľa Zákona č. 447/2008 Z.z. je práve a výlučne otázka vysokošpecializovaného odborného posúdenia zdravotného stavu žiadateľa (nejedná sa tak o posúdenie právnej otázky) a táto otázka je v kompetencii posudkových lekárov pôsobiacich v rámci lekárskej posudkovej činnosti (§ 11 ods. 11 Zákona č. 447/2008 Z.z.), vychádzal správne a zákonne žalovaný pri svojom rozhodnutí práve z obsahu tohto lekárskeho posudku. Pri vypracovaní tohto posudku sa posudkový lekár ako špecialista zaoberal komplexným posúdením zdravotného stavu žalobkyne pre potreby určenia miery jej funkčnej poruchy, ktorá bola týmto lekárskym posudkom ustálená, a to s ohľadom na zistené zdravotné postihnutie žalobkyne, s výsledným hodnotením miery funkčnej poruchy v rozsahu 30 %. Posudkový lekár odôvodnil, že u žalobkyne nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže žalobkyňa sa vo februári roku 2020 podrobila implantácii pravého bedrového kĺbu s pooperačným priebehom bez komplikácií a dňom 08.02.2020 po zvládnutí rehabilitácie bola prepustená domov. Miera funkčnej poruchy žalobkyne tak nedosahuje 50 %. Z uvedeného preto nemôžu byť relevantné ani ďalšie doklady predložené žalobkyňou ako príloha ňou podanej správnej žaloby, ktoré sú datované pred vypracovaním predmetného posudku, a to ku dňu 02.08.2019 - MR vyšetrenie mozgu a chrbtice (č.l. 19 spisu) a MR vyšetrenie pravého kolena zo dňa 16.11.2012 (č.l. 20 spisu), keďže sa jedná o doklady ohľadom zdravotného stavu žalobkyne pred operáciou bedrového kĺbu. Z obsahu lekárskeho posudku zo dňa 27.05.2020 je zrejmé, že posudkovou lekárkou bol zohľadnený aj výsledok ortopedického vyšetrenia Q.. Q. z mája 2020, ktorý výsledok rovnako žalobkyňa predložila ako prílohu podanej správnej žaloby (č.l. 18 spisu).
29. Vo vzťahu k spochybneniu zistenia zdravotného stavu žalobkyňou v posudku posudkovej lekárky uvádza správny súd, že je výlučne v kompetencii posudkového lekára, aký rozsah zisťovania zdravotného stavu uskutoční pre vyhodnotenie otázky miery funkčnej poruchy. Krajský súd v tomto smere ako dôvodnú nevyhodnotil ani námietku žalobkyne týkajúcu sa odbornej spôsobilosti lekárov vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť s požiadavkou žalobkyne na predloženie dokladu odbornej spôsobilosti posudkových lekárov v odbore ortopédia. V tejto časti správny súd poukazuje na už vyššie uvedené konštatovania týkajúce sa úpravy lekárskej posudkovej činnosti podľa § 11 Zákona č. 447/2008 Z.z., a to osobitne úpravu § 11 ods. 2 Zákona č. 447/2008 Z.z., ktorý umožňuje posudkovému lekárovi (pričom správny súd na tomto mieste zdôrazňuje zákonom stanovenú možnosť) spolupracovať s vymedzenými špecializovanými lekármi, demonštratívne vymenovanými v tomto ustanovení. V nadväznosti na to je preto výlučne na posudkovom lekárovi a na jeho posúdení, ako vyhodnotí potrebu takejto spolupráce so špecializovaným lekárom vrátane lekára ortopéda. Rovnako je výlučne v kompetencii posudkového lekára samotný rozsah vykonaného zisťovania, ktoré posudkový lekár ako špecializovaný lekár vykoná v rozsahu potrebnom pre vyhodnotenie otázky miery funkčnej poruchy, čo je, pokiaľ ide o stanovenie miery funkčnej poruchy, jeho úlohou. Keďže posudkový lekár vyhodnotil mieru funkčnej poruchy žalobkyne jej ustálením v rozsahu 30 %, vychádzal žalovaný správne zo záverov tohto lekárskeho posudku, v zmysle ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne nedosahuje 50 %, teda rozsah vyžadovaný úpravou podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 447/2008 Z.z., v nadväznosti na čo žalovaný správne a v súlade so zákonom zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Neobstojí ani námietka žalobkyne poukazujúca na ustálenie miery poklesu vykonávať pracovnú činnosť z hľadiska invalidity podľa posúdenia Sociálnej poisťovne v rozsahu 55 % oproti posúdeniu ÚPSVaR len na 30 %. Správny súd podotýka, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať
pracovnú činnosť Sociálnou poisťovňou je iný inštitút verejného práva upravený v Zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Toto posúdenie slúži úplne iným účelom a má aj iné východiská z hľadiska posudzovania vstupných informácií, a preto nemôže byť porovnávané s posudzovaním miery funkčnej poruchy pre potreby kompenzácie v zmysle Zákona č. 447/2008 Z.z..
30. Je potom potrebné uzavrieť, že za situácie, kedy podľa lekárskeho posudku žalobkyňa nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, nemožno žalobkyni požadovaný príspevok priznať. Podľa ust. § 37 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z.z. totiž takýto príspevok možno poskytnúť len fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Po implantácii pravého bedrového kĺbu došlo u žalobkyne k zmene miery funkčnej poruchy tak ako táto vyplýva z lekárskeho posudku zo dňa 27.05.2020, a preto nie je možné v danom prípade aplikovať úpravu, na ktorú žalobkyňa poukazovala v správnej žalobe, viažucu sa k ust. § 65 ods. 5 Zákona č. 447/2008 Z.z.. Je potrebné zvýrazniť, že táto úprava je viazaná práve na absenciu zmeny zdravotného stavu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne na absenciu zmeny v jeho osobnostných predpokladoch, v rodinnom prostredí alebo v životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie sa do spoločnosti, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo práve s ohľadom na skutočnosť, že po dotknutej operácii došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne a k zníženiu miery jej funkčnej poruchy na 30 %. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne vychádzal zo záverov posudku, v zmysle ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne nedosahuje 50 %, na základe čoho nie je možné žalobkyňu považovať za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
31. Krajský súd tak konštatuje, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa vo svojich rozhodnutiach spoľahlivo a náležite ustálili skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotili so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutí, správne právne zistený skutkový stav posúdili, ich rozhodnutia sú v súlade s administratívnym spisom a majú v ňom oporu a zároveň postup týchto správnych orgánov, ktorý viedol k ich vydaniu, neporušil zákon s dôsledkom nezákonného rozhodnutia. V postupe a rozhodnutiach správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného neboli správnym súdom zistené ani skutočnosti, ktoré by zakladali ich nesúlad s úpravou Ústavy SR a žalobkyňou označenými článkami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle tvrdení uvádzaných v správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle § 2 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z.z. je viazaná ako nárok vyplývajúci z verejnoprávnej úpravy na splnenie zákonom stanovených podmienok, konkrétne v prejednávanej veci na mieru funkčnej poruchy dosahujúcu aspoň 50 %, čo v prejednávanej veci k momentu rozhodnutia žalovaného naplnené nebolo.
32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať. Naviac zo spisového materiálu vznik trov na strane žalovaného nevyplýval a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.