Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-33-2020.pdf
PDF · 222.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD,, členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: I. C. s.r.o., so sídlom I. XXX/X, XXX XX C. H., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Ján Súkeník, advokát so sídlom Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 34 056 777, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2020 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.08.2019, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) bola doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“), č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.08.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel v sume 38.800,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2015.
2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) a písm. f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca vyjadril nesúhlas s právnym záverom daňových orgánov, podľa ktorého si mal uplatniť odpočítanie DPH v niekoľkonásobnej vyššej hodnote, ako mala byť reálna cena poskytnutých služieb a že obchodné spoločnosti Z. of X. s.r.o., so sídlom U. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX (ďalej aj „Z. of X. s.r.o.“), N. M. s.r.o., so sídlom I. 1, XXX XX I. (od 06.02.2014 do 19.10.2017 so sídlom H. X/A, XXX XX H. a od 20.10.2017 do 27.05.2019 so sídlom D. XXXX/XX, XXX XX W. I.), IČO: XX XXX 948 (ďalej aj „N. M. s.r.o.“), FP U., s.r.o., so sídlom C. S. XXXX/X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX (ďalej aj „FP U., s.r.o.“) a G. G., s.r.o. (do 18.05.2015 obchodné meno I., s.r.o.), so sídlom I. 1, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX (ďalej aj „G. G., s.r.o.“) boli umelo vložené do reálne odvysielaných reklamných kampaní, pričom žalobca nemal preukázať reálne dodanie obchodov zo strany dodávateľa Z. of X. s.r.o. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a má hmotnoprávne ako aj procesnoprávne vady, odôvodňujúce jeho zrušenie.
3. Žalobca považuje svoj postup pri uplatnení nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2015 za zákonný. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH môže platiteľ dane uplatniť v tom prípade, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH. Týmto hmotnoprávnym ustanovením sa žalobca riadil a má za to, že splnil všetky podmienky z neho vyplývajúce. Správcovi dane pritom predložil všetky relevantné dôkazy, ktorými mohol disponovať a ktoré sa týkajú jeho vlastného vzťahu s dodávateľom Z. of X. s.r.o. Okrem toho, že disponuje faktúrami vystavenými v súlade s § 71 zákona o DPH, predložil žalobca správcovi dane zmluvu o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015. Taktiež správcovi dane doložil výpisy z účtu, ktoré preukazujú, že skutočne uhradil spoločnosti Z. of X. s.r.o. odplatu za reklamné služby poskytnuté v mesiaci júl 2015 vrátane DPH. Reálne dodanie reklamných služieb zo strany dodávateľa Z. of X. s.r.o. žalobcovi potvrdzujú viaceré listinné dôkazy, korešpondujúce s výpoveďou svedka Z. D., konateľa dodávateľa, ktorý vysvetlil aj spôsob, akým dodávateľ zabezpečil realizáciu jednotlivých reklamných služieb pre žalobcu. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca disponuje faktúrami, ktoré boli vystavené v súlade s § 71 zákona o DPH zo strany dodávateľa Z. of X. s.r.o., čo napokon žiadnym spôsobom nespochybnil ani žalovaný. Tým je splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca následne citoval ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, z ktorého podľa neho vyplýva, že platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie DPH pri službách v deň, keď mu pri tejto službe vznikla daňová povinnosť. Žalobca ako platiteľ dane si pritom môže odpočítať od DPH, ktorú je povinný platiť, daň zo služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania, a to vtedy, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tých služieb, ktoré už sú alebo majú byť žalobcovi ako platiteľovi dodané. Tým sú dané hmotnoprávne podmienky, ktorých splnenie mal žalovaný u žalobcu posúdiť, keďže v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu. Žalobca sa domnieva, že dôkazné bremeno v plnom rozsahu uniesol, keď preukázal splnenie vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok.
4. Dôkazy, na ktoré žalobca poukázal, podľa neho potvrdzujú, že reklamné služby mu boli reálne dodané spoločnosťou Z. of X. s.r.o. Správcovi dane doložil fotografie reklamných bannerov. Z predložených dôkazov vyplýva, že predmetom reklamy bola podnikateľská činnosť žalobcu. Dodanie reklamných služieb jednoznačne potvrdil aj konateľ dodávateľa Alojz D.. Dodávateľ si splnil tiež daňové povinnosti voči štátu, keď podal daňové priznanie k DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, súčasťou ktorého bol aj kontrolný výkaz, v ktorom dodávateľ Z. of X. s.r.o. uviedol faktúry vystavené voči žalobcovi na strane svojich príjmov. Svedok U. W. potvrdil, že reklama žalobcu zobrazená na banneroch bola umiestnená na štadióne v Púchove. Z týchto dôvodov je nepochybné, že skutočne došlo k vzniku daňovej povinnosti za dodanie reklamných služieb, ktoré sú predmetom faktúr vystavených zo strany dodávateľa Z. of X. s.r.o. Právny názor žalobcu v plnom rozsahu korešponduje s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) uvedeným v rozsudku sp. zn. 3Sžf/23/2011 zo dňa 10.05.2012, podľa ktorého daňový subjekt unesie dôkazné bremeno vo vzťahu k dodaniu reklamných služieb, keď bude disponovať dôkazmi, ktoré by preukazovali dodanie služieb, a to napr. záznamami o reklamných spotoch. Žalobca pritom správcovi dane ako aj žalovanému takéto dôkazy predložil. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že dodanie služieb zo strany obchodnej spoločnosti Z. of X. s.r.o. nebolo dostatočne preukázané z dôvodu, že služby mali byť zabezpečené subdodávateľmi. Žiadne zákonné ustanovenie totiž nezakazuje, aby pri poskytnutí služieb využil dodávateľ služieb tretí subjekt. Z právneho hľadiska možno vzťah medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Z. of X. s.r.o. považovať za zmluvu o dielo, pričom zhotoviteľ je oprávnený poveriť vykonaním diela inú osobu.
5. Keďže bola predmetom reklamnej kampane propagácia podnikateľskej činnosti žalobcu, bola splnená ďalšia hmotnoprávna podmienka. Reklamné služby boli totiž zo strany žalobcu použité na účely jeho podnikateľskej činnosti ako platiteľa DPH. Z faktúr pritom vyplýva, že zo strany dodávateľa Z. of X. s.r.o. bola voči žalobcovi uplatnená DPH za reklamné služby a túto priznal dodávateľ tiež v podanom priznaní. Reálne dodanie služieb zo strany dodávateľa žalobcovi potvrdzuje aj Zmluva o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015, ktorá predstavuje základ ich obchodnej spolupráce. Pokiaľ žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukazoval na nezrovnalosti, ktoré mali existovať v zmluvných vzťahoch, tak tieto sa týkali dodávateľa Z. of X. s.r.o. a jeho obchodných partneroch. Žiadna z týchto nezrovnalostí nebola v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ani ich neobchádzala. V zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom Z. of X. s.r.o. sa žiadne nezrovnalosti nevyskytli, pričom predmet fakturácie v plnom rozsahu zodpovedá zmluvne dojednaným podmienkam. Nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že žalobca postupoval pri dojednaní
obchodnej spolupráce so zásadou poctivého obchodného styku, keďže komunikoval priamo s konateľom spoločnosti Z. of X. s.r.o. Z. D. a jednalo sa o spoločnosť, ktorá bola v danej dobe ekonomicky aktívna, čo preukazujú tržby za dané účtovné obdobie ako aj odvedená daň z príjmu. S. Z. of X. s.r.o. predložil správcovi dane aj výpisy z účtov, ktoré potvrdzujú, že žalobca uhradil odplatu za dodané služby vrátane DPH v zmysle faktúr. Z týchto dôvodov sa žalobca domnieva, že preukázal splnenie poslednej hmotnoprávnej podmienky. Dodávateľ Z. of X. s.r.o. si totiž voči nemu vo faktúrach za dodané služby uplatnil DPH a túto žalobca v plnom rozsahu uhradil. Reálnosť obchodnej spolupráce medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Z. of X. s.r.o. je potvrdená tak listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami, a teda na obsah tohto právneho úkonu je nevyhnutné prihliadať v zmysle § 3 ods. 6 daňového poriadku, nakoľko tento mal pre žalobcu ekonomické opodstatnenie. Žalobca taktiež v žalobe poukázal na to, že za rok 2014 predstavovali jeho výnosy z hospodárskej činnosti 10.735.314,- Eur, pričom po realizácii reklamnej kampane predstavovali výnosy za rok 2015 sumu vo výške 20.217.358,- Eur, pričom je toho názoru, že už z tejto skutočnosti jednoznačne vyplýva, že predmetná reklamná kampaň za zviditeľnenie činnosti žalobcu, ktorá mala dlhodobý charakter, mala aj ekonomické opodstatnenie. Pokiaľ žalovaný poukazoval na výsledok hospodárenia, tak je nesporné, že výsledok hospodárenia žalobcu v roku 2015 je podstatne vyšší oproti roku 2014.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, sú podľa žalobcu nesprávne závery žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal vznik nároku na nadmerný odpočet DPH na jeho strane. Výklad a aplikácia § 51 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 19 zákona o DPH zo strany žalovaného sú nesprávne a nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania neboli vykonané také dôkazy, ktoré by spochybnili reálnosť obchodnej spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom Z. of X. s.r.o. Obchodná spolupráca žalobcovi priniesla lepšie hospodárske výsledky, a preto jej hodnotenie výlučne vo vzťahu k výške odvedenej DPH neobstojí. Taktiež podľa žalobcu neobstojí mechanické porovnanie výšky dane s jeho subdodávateľmi, s ktorými nebol ani v priamom obchodnom vzťahu. Dané skutočnosti podľa názoru žalobcu potvrdzujú, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný totiž hodnotil dôkazy len z pohľadu ochrany finančných záujmov štátu, avšak nevzal vôbec do úvahy záujmy žalobcu, čím zasiahol do jeho ústavne garantovaného práva slobodne podnikať. Ak žalovaný vyžaduje od žalobcu, aby postupoval s odbornou starostlivosťou a riadne si preveroval svojich obchodných partnerov, opomína pri tom skutočnosť, že možnosti žalobcu sú zákonne limitované, keď môže vychádzať len z verejne dostupných informácii a nemá žiadne vyšetrovacie právomoci ako je tomu v prípade orgánov verejnej moci. Mnohé informácie o jeho obchodnom partnerovi Z. of X. s.r.o. sú pritom tiež predmetom daňového tajomstva, ktoré je povinný žalobca rešpektovať.
7. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobca domnieva, že mu v plnom rozsahu vznikol nárok na odpočet DPH z faktúr od deklarovaného dodávateľ Z. of X. s.r.o. za reklamné služby. Žalobca následne poukázal na čl. 167 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) a na rozsudok Súdneho dvoru Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) C-285/11 zo dňa 06.12.2012 vo veci Bonik týkajúci sa DPH. Aj z týchto rozhodnutí podľa žalobcu vyplýva, že právo na odpočítanie DPH by mu nemalo byť obmedzené, keď sú splnené zákonné požiadavky. Žalobca poukázal aj na právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku zo dňa 30.04.2015 pod sp. zn. 8Sžf/92/2014, v zmysle ktorého je povinnosťou správcu dane, aby jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo tak, ako to bolo uvedené zo strany daňového subjektu. Zo strany správcu dane však takéto skutočnosti preukázané neboli a preto došlo z jeho strany k porušeniu hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH, na ktoré žalobca poukazoval. Podľa názoru neobstoja skutkové závery žalovaného, keďže tento bez pochybností nepreukázal vo vzťahu k obchodnej spolupráci medzi žalobcom a dodávateľom Z. of X. s.r.o., že by sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo tak, ako bolo uvedené zo strany žalobcu. V tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže žalovaný k tomu neuviedol žiadne dôvody a ním zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom.
8. Žalobca má za to, že uniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 daňového poriadku, pričom vychádza z toho, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a jeho povinnosťou bolo preukázať to, že došlo k obchodnej spolupráci medzi ním a dodávateľom Z. of X. s.r.o. tak ako je deklarované vo faktúrach. Žalobcom predložené listinné dôkazy tieto skutočnosti v plnom rozsahu preukázali a týmto uniesol dôkazné bremeno v súlade s obsahom hmotnoprávnych ustanovení, ktoré je na mieste aplikovať. Správca dane a žalovaný túto skutočnosť nerešpektujú, pričom požadujú od žalobcu predloženie ďalších
dôkazov, ktoré sa netýkajú jeho obchodného vzťahu s dodávateľom Z. of X. s.r.o., ale vzťahov medzi dodávateľom Z. of X. s.r.o. a jeho dodávateľmi, čo je podľa žalobcu v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca nemal hodnoverným spôsobom preukázať, že mu boli reklamné služby, ktoré sú predmetom fakturácie dodané zo strany dodávateľa Z. of X. s.r.o. a tento mal byť len umelo vložený do reťazca za účelom získania neoprávnenej výhody. Žalobca však uviedol správcovi dane ako aj žalovanému všetky skutočnosti týkajúce sa obchodného vzťahu medzi ním a dodávateľom Z. of X. s.r.o. a tiež doložil dôkazy, čím vyčerpal svoju dôkaznú povinnosť. Bolo pritom preukázané, že časť reklamných služieb, a to výrobu a distribúciu letákov, uskutočnil priamo dodávateľ a preto neobstojí tvrdenie, že bol do reťazca umelo vložený. Podľa žalobcu správca dane a žalovaný porušili tiež § 3 ods. 3 daňového poriadku, keď nesprávne hodnotili zistené skutočnosti. Žalobca totiž preukázal zákonom požadované skutočnosti, avšak žalovaný nepreukázal náležitým spôsobom, že tieto nie sú pravdivé. Podľa názoru žalobcu správca dane a žalovaný postupovali v rozpore s § 3 ods. 2, ods. 3, § 24 ods. 2 a ods. 3 daňového poriadku, keď neobjasnili náležitým spôsobom skutočnosti podstatné pre napadnuté rozhodnutie, ktoré boli povinní preukázať a následne tieto skutočnosti vyhodnotili v neprospech žalobcu.
9. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Zdôraznil, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania DPH a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Z judikatúry SD EÚ vyplýva všeobecná zásada práva Spoločenstva spočívajúca v tom, že o právo Spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Táto všeobecná zásada výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia šiestej smernice (teraz smernica 2006/112/ES). Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že do reálne odvysielaných reklamných kampaní boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti Z. of X. s.r.o., N. M. s.r.o., G. G., s.r.o. a FP U., s.r.o., ktoré reklamné služby medzi sebou prefakturovali tak, že žalobcovi niekoľkonásobne navýšili sumu.
10. Žalovaný tiež uviedol, že boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok SD EÚ vo veci C-285/11 - Bonik). Právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje podľa ustálenej judikatúry SD EÚ základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Európskej únie (Rozsudok zo 6. decembra 2012, Bonik, C-285/11, bod 25). SD EÚ opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie DPH uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. SD EÚ rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie. V nadväznosti na uvedené žalovaný dal do pozornosti, že v Zmluve o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015 žalobca dojednal, v ktorých médiách bude reklamná kampaň spoločnosti W. I. C. s.r.o. realizovaná. Vierohodnosť jeho obrany spočívajúca v deklarácii nevedomosti o pôvodnej cene reklamy na najnižšom stupni dodávateľského reťazca a dobromyseľnosti je preto zásadne spochybnená. Odporuje zdravému ekonomickému mysleniu a logike, aby daňový subjekt nezisťoval a nezistil reálnu hodnotu ceny reklamy, keď subdodávateľské spoločnosti reálne spracúvajúce reklamnú kampaň boli priamo v spoločnosti W. I. C. s.r.o. nakamerovať priestory a ak zamestnanci televízie od klienta požadujú podklady, texty, vyšlú kameramana, ktorý natočí zábery, následne to zostrihajú, doplnia hodnovernými textami, titulkami a takáto reklama ide opäť na odsúhlasenie zákazníkovi, čo znamená, že daňový subjekt nemôže tvrdiť, že o dodávateľovi reklamy nemal vedomosť. Vyjadrenie žalobcu, že si neoveroval bežné trhové ceny u iných spoločností, a ani z iných zdrojov a obrátil sa na spoločnosť Z. of X. s.r.o. z dôvodu, že vždy bolo všetko zrealizované podľa jeho predstáv, možno hodnotiť tak, že žalobca postupoval neobozretne a neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode nebude podieľať.
11. Z jednotlivých zistení je zrejmé, že všetky ceny na faktúrach, ktoré vystavila spoločnosť Z. of X. s.r.o., boli vždy mnohonásobne vyššie ako reálne ceny dodaných služieb. Je nepravdepodobné a nelogické, aby si podnikateľ ani v jednom prípade nepreveril reálnu cenu priamo u výrobcu reklamy alebo zariadenia a dobrovoľne zaplatil za reklamu mnohonásobne vyššie ceny. Uvedené konanie nemožno hodnotiť inak, ako účelové na získanie neoprávneného daňového prospechu, ktorý mu dodávateľ Z. of X. s.r.o. prostredníctvom vykonštruovaného obchodného reťazca umožnil získať. Zároveň dodávateľská spoločnosť Z. of X. s.r.o. nemala materiálne ani technické vybavenie potrebné na výrobu letákov a nemala ani žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli výrobu letákov v uvedenej kvalite zabezpečiť. Na základe uvedeného možno logicky konštatovať, že spoločnosť Z. of X. s.r.o. letáky nevyrobila a nerozniesla tak, ako je uvedené na spornej dodávateľskej faktúre, keďže je preukázané, že cena reklamných služieb medzi platiteľom dodávateľom a subdodávateľom bola takmer rovnaká. K tvrdeniu žalobcu, že spolupráca s dodávateľskou spoločnosťou Z. of X. s.r.o. a výsledok reklamnej kampane zameranej na zviditeľnenie činnosti sa jednoznačne prejavil v raste výnosov žalobcu z hospodárskej činnosti žalovaný uviedol, že pomerom, akým sa zvýšili výnosy, zvýšili sa aj náklady žalobcu, a to práve účasťou na protiprávnom konaní v reťazci spoločností. Výsledok hospodárenia žalobcu v roku 2015 oproti roku 2014 zostal zhruba rovnaký.
12. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosti v reťazci vykazujú v daňových priznaniach vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, čo je jedným zo znakov reťazových obchodov a čo je typické pre subjekty založené a zaoberajúce sa činnosťou bez reálneho podkladu, ktorej hlavným cieľom je prostredníctvom narušenia neutrality systému DPH umožniť konečnému odberateľovi získať neoprávnený daňový prospech vo forme zníženia daňovej povinnosti. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že ceny na faktúrach, ktoré vystavila spoločnosť Z. of X. s.r.o., boli vždy mnohonásobne vyššie ako reálne ceny. Nepreverenie reálnej ceny priamo u výrobcu reklamy je podľa žalovaného prejavom úplného zlyhania v oblasti opatrnosti v obchodnom styku alebo ako účelové konanie a dôvodom prečo si neobstaral reklamu prostredníctvom renomovanej reklamnej agentúry bola práve neoprávnená daňová výhoda, ktorú mu dodávateľ Z. of X. s.r.o. prostredníctvom vykonštruovaného obchodného reťazca umožnil získať. Nemožnosť preveriť uskutočnenie zdaniteľných obchodov u subdodávateľov, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmene konateľov v týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu daňovému subjektu, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení spochybnil reálnosť deklarovaných obchodov.
13. Žalovaný pripomenul, že SD EÚ v rozsudkoch zvýrazňuje, že právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a nemôže byť v zásade obmedzené, pričom sa uplatňuje na celkovú výšku DPH zaťažujúcu plnenia uskutočnené na vstupe. To však platí len v prípade, ak neexistujú podvodné alebo zneužívacie okolnosti. Správca dane preukázal a žalovaný ustálil, že práve takéto konanie je aj v prípade žalobcu. Žalovaný postupoval v súlade so záverom rozsudku SD EÚ aj vo veci C-425/2006, Italservice Srl, v ktorej uviedol, že vnútroštátny súd môže pri posudzovaní prípadu vziať do úvahy čisto umelo vytvorený charakter deklarovaných plnení, ako aj právne, hospodárske alebo personálne vzťahy medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi, pokiaľ tieto skutočnosti sú takej povahy, že ukazujú na to, že získanie daňového zvýhodnenia predstavuje hlavný cieľ. V prípade žalobcu došlo k daňovému úniku, pri ktorom bola narušená neutralita DPH. Neoprávnené uplatnenie odpočítania dane uskutočnil práve žalobca, ktorý je konečným odberateľom vykonštruovaného reťazca. Obchody v rámci preverovaného reťazca daňových subjektov boli poznačené podvodným konaním, pričom vykonaným dokazovaním, ako aj na základe predložených dokladov, žalovaný prijal záver, že žalobca o uvedenej skutočnosti musel vedieť. Vedomosť (alebo možnosť mať vedomosť) žalobcu, že je súčasťou podvodného konania, preukazuje skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o médiách, v ktorých bola poskytnutá reklamná kampaň a mal možnosť si preveriť ceny, za ktoré bola poskytnutá, preto záver správcu dane, že dôvodom vloženia fakturačného reťazca bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody, zodpovedá zásade logického myslenia. Žalobca neurobil opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode nebude podieľať.
14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na pojednávaní. Po oboznámení sa so žalobou,
s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
15. V priebehu konania pred správnym súdom žalobca zmenil obchodné meno z W. I. C. s.r.o. na I. C. s.r.o., pričom došlo aj k zmene sídla žalobcu.
16. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2020, potvrdzujúce rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.08.2019, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 38.800,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015.
17. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Daňový úrad Trenčín vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január 2015 až júl 2015 a september 2015 až november 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly zo dňa 06.03.2018 (ďalej aj „protokol“).
18. Žalobca si v zdaňovacom období júl 2015 uplatnil odpočítanie DPH v sume 38.800,- Eur z viacerých faktúr od spoločnosti Z. of X. s.r.o., U. XX, XXX XX H.. Išlo k faktúry:
- č. XX-X-XXXX zo dňa 28.07.2015 podľa Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015, Reklamná kampaň (príprava, realizácia a odvysielanie televíznej reklamy v televízii C.), základ dane 15.000,- Eur, DPH v sume 3.000,- Eur, celková fakturovaná suma 18.000,- Eur,
- č. XX-X-XXXX zo dňa 28.07.2015 podľa Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015, Reklamná kampaň (príprava, realizácia a odvysielanie televíznej reklamy v C.), základ dane 15.000,- Eur, DPH v sume 3.000,- Eur, celková fakturovaná suma 18.000,- Eur,
- č. XX-X-XXXX zo dňa 29.07.2015 podľa Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015, Reklamná kampaň (návrh, realizácia a odvysielanie reklamného spotu na LED obrazovke v C. od 01.07.2015 do 31.07.2015, základ dane 10.000,- Eur, DPH v sume 2.000,- Eur, celková fakturovaná suma 12.000,- Eur,
- XX-X-XXXX zo dňa 29.07.2015 podľa Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015, Predmet: Reklamný spot na LED obrazovke na centrále spoločnosti U. F. C., X. na G. 2, H., v období od 01.07.2015 do 31.07.2015, základ dane 14.000,- Eur, DPH v sume 2.800,- Eur, celková fakturovaná suma 16.800,- Eur,
- č. XX-X-XXXX zo dňa 30.07.2015 podľa zmluvy o obstaraní reklamy zo dňa 13.07.2015, Predmet: Reklama na reklamných banneroch od 15.07.2015 do 12.06.2016 na štadióne I. C., základ dane 100.000,- Eur, DPH v sume 20.000,- Eur, celková fakturovaná suma 120.000,- Eur,
- č. XX-X-XXXX zo dňa 30.07.2015 podľa zmluvy o obstaraní reklamy zo dňa 10.07.2015, Predmet: Reklama na reklamných banneroch od 15.07.2015 do 12.06.2016 na štadióne FK G., základ dane 40.000,- Eur, DPH v sume 8.000,- Eur, celková fakturovaná suma 48.000,- Eur.
19. Žalobca k daňovej kontrole predložil Zmluvu o realizácii reklamnej kampane uzatvorenú dňa 10.02.2015 medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Z. of X. s.r.o. ako vykonávateľom. Predmetom zmluvy je realizácia reklamnej kampane vykonávateľom pre objednávateľa v okrese Púchov, Považská Bystrica, Ilava a Bratislava, za účelom zviditeľnenia činnosti žalobcu, najmä spropagovať otvorenú čerpaciu stanicu, ktorá je v areáli sídla firmy a zvýšiť počet tankujúcich motoristov. Reklamná kampaň mala byť realizovaná vo forme nájmu LED obrazovky v Považskej Bystrici, ktorá je umiestnená na športovej hale na sídlisku G., nájmu W. obrazovky na centrále spoločnosti U. F. C., X. na G. 2, H., distribúciou letákov a odvysielaním reklamných spotov v TV C. a C. TV. Začiatok kampane bol stanovený na tretí mesiac roku 2015 a ukončenie naplánované k 31.12.2015. Cenu a platobné podmienky zmluvné strany dohodli na celkovú sumu 490.000,- Eur bez DPH.
20. V súvislosti s reklamou na reklamných banneroch od 15.07.2015 do 12.06.2016 na štadiónoch I. C. a FK G. žalobca predložil správcovi dane zmluvy o obstaraní reklamy a po 4 fotografie areálu futbalového štadióna I. C. a FK G.. Na fotografiách sú viditeľné dva reklamné bannery pri hracej ploche s reklamou spoločnosti W. I. C. s.r.o. a na hracej ploche futbaloví hráči.
21. Za účelom preverenia zdaniteľných obchodov zaslal správca dane na adresu právneho nástupcu dodávateľskej spoločnosti - Q., s.r.o. - výzvu na predloženie dokladov spoločnosti Z. of X. s.r.o. Výzva bola doručená dňa 30.06.2017, avšak správcovi dane neboli predložené žiadne doklady.
22. Správca dane vykonal výsluch svedka Z., bývalého konateľa spoločnosti Z. of X. s.r.o. Svedok potvrdil obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou, ako aj skutočnosť, že údaje na faktúrach, zmluvách, dodatkoch a v evidenciách DPH sú pravdivé. G. Z. of X. s.r.o. vystavila za obdobie celej reklamnej kampane pre spoločnosť W. I. C. s.r.o. faktúry v hodnote 490.000,- Eur bez DPH, čo súhlasí s cenou reklamnej kampane uvedenou v zmluve o reklamnej kampani. Svedok ďalej uviedol, že reklamnú kampaň zabezpečila jeho spoločnosť prostredníctvom spoločnosti N. M. s.r.o., kde jednal s konateľom pánom Y.. K reklame na reklamných banneroch na štadiónoch I. C. a FK G. svedok uviedol, že išlo o reklamu na dvoch banneroch na uvedených štadiónoch, ktorú zabezpečila tiež spoločnosť N. M. s.r.o. Reklama bola umiestnená na štadiónoch celú sezónu.
23. Správca dane porovnaním Zmluvy o realizácii reklamnej kampane uzatvorenej dňa 10.02.2015 medzi spoločnosťou W. I. C. s.r.o. a spoločnosťou Z. of X. s.r.o. so zmluvou o realizácii reklamnej kampane uzatvorenej dňa 12.02.2015 medzi spoločnosťou Z. of X. s.r.o. a spoločnosťou N. M. s.r.o. zistil, že cena reklamnej kampane v prospech spoločnosti W. I. C. s.r.o. je na oboch zmluvách rovnaká a predmet každej zo zmlúv sa obsahovo zhoduje, okrem zabezpečenia distribúcie letákov, ktorú mala vykonať spoločnosť Z. of X. s.r.o. Z. D. k uvedenej skutočnosti správcovi dane uviedol, že dal zmluvu o reklamnej kampani, ktorú mal spísanú so spoločnosťou W. I. C. s.r.o., pánovi Y., aby pripravil zmluvu medzi spoločnosťou N. M. s.r.o. a spoločnosťou Z. of X. s.r.o., pričom pán Y. pripravil zmluvu v tej istej hodnote. 24. Správca dane zaslal na adresu spoločnosti N. M. s.r.o. výzvu na predloženie dokladov, zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy.“ Doklady nepredložil ani Ľubomír Y. z dôvodu ich odovzdania novému konateľovi spoločnosti.
25. Z výsluchu svedka U. Y., bývalého konateľa spoločnosti N. M. s.r.o., vyplynulo, že k obchodnej spolupráci spočívajúcej v reklamnej kampani pre spoločnosť W. I. C. s.r.o. ho oslovil Z. D.. Vytýčili si ciele, ako by reklamná kampaň mala prebiehať a po spoločnej dohode podpísali zmluvu. U. Y. uviedol, že reklamnú kampaň zabezpečoval subdodávateľsky. Najskôr oslovil pána H., konateľa spoločnosti G. G. s.r.o. (do 18.05.2015 I., s.r.o.), ktorý pre spoločnosť N. M. s.r.o. realizoval reklamnú kampaň v mesiacoch marec 2015 až júl 2015. Reklamnú kampaň v mesiacoch august 2015 až december 2015 realizoval pre spoločnosť N. M. s.r.o. pán C., bývalý konateľ spoločnosti FP U., s.r.o.
26. K reklame na štadióne I. C. svedok U. Y. uviedol, že túto reklamu zabezpečovala spoločnosť N. M. s.r.o. sama. Spoločnosť mala prenajaté reklamné plochy od I. C., kde svedok podpisoval zmluvu s pánom W., ktorý bol vtedy konateľom. Bannery dal svedok vyrobiť osobne. Na názov reklamnej agentúry si nespomenul, nakoľko spolupracoval s viacerými reklamnými spoločnosťami. Jednalo sa o dva bannery, na ktorých bola reklama spoločnosti W. I. C. s.r.o. K reklame na štadióne FK G. svedok uviedol, že tieto reklamné bannery pre neho zabezpečoval pán H.. Išlo o dva bannery, ktoré boli zavesené celú futbalovú sezónu 2015/2016 a boli umiestnené na zábradlí futbalového štadióna pri hracej ploche.
27. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti I. C. s.r.o., počas ktorého zistil, že uvedená spoločnosť za umiestnenie reklamy na reklamných banneroch vystavila dňa 03.09.2015 spoločnosti N. M. s.r.o. faktúru v sume 1.080,- Eur za 1. splátku poskytnutia reklamného priestoru a dňa 18.12.2015 vystavila ďalšiu faktúru pre odberateľa N. M. s.r.o. v sume 1.080,- Eur za 2. splátku poskytnutia reklamného priestoru. Správcovi dane predložila spoločnosť I. C. s.r.o. zmluvu o reklamnej spolupráci zo dňa 02.09.2015 uzatvorenú s objednávateľom N. M. s.r.o., podľa ktorej zmluvy mala spoločnosť I. C. s.r.o. ako dodávateľ zabezpečiť reklamné plochy na umiestnenie reklamy s obchodnou značkou alebo logom dodávateľa. Doba nájmu bola stanovená na obdobie od 13.07.2015 do 12.07.2016. Vyhotovenie reklamy zabezpečil U. Y..
28. Správca dane vykonal miestne zisťovanie aj v FK G. za účelom preverenia umiestnenia reklamy spoločnosti W. I. C. s.r.o. na dvoch reklamných banneroch na futbalovom štadióne FK G. od 15.07.2015 do 12.06.2016. V správcovi dane predloženej dokumentácii FK G. sa nenachádzali žiadne doklady vystavené pre odberateľa G. G., s.r.o., ani doklady vystavené na osobu M. H..
29. Správca dane vykonal výsluch M. H., bývalého konateľa spoločnosti G. G., s.r.o. Svedok správcovi dane nepredložil žiadne doklady, nakoľko ich odovzdal novému konateľovi U. I.. K reklame na štadióne Q. svedok uviedol, že umiestnenie reklamy zabezpečil subdodávateľ, futbalový klub, za ktorý to dohodol
s pánom, ktorého meno si nepamätal. Reklamné bannery boli dva a boli umiestnené na futbalovom štadióne. Svedok si nepamätal, či zabezpečil výrobu bannerov ani kde boli umiestnené, pretože na ihrisku bolo umiestnených viacero reklám. Nepamätal si počet vystavených faktúr ani cenu. Plocha patrila FK G., platilo sa za prenájom na celý rok, pričom cenu nájmu si nepamätal. Služby si objednal pán Y. zo spoločnosti N. M. s.r.o. So žalobcom svedok nekomunikoval. Faktúry boli uhradené prevažne bankovým prevodom a niektoré mohli byť uhradené aj v hotovosti.
30. V súvislosti s iným konaním (doklady predložené k daňovej kontrole spoločnosti W. I. C. s.r.o. za mesiac august 2015) správca dane získal doklady vystavené spoločnosťou I., s.r.o. pre odberateľa N. M. s.r.o. Svedok M. H. k týmto faktúram uviedol, že zabezpečil natočenie a odvysielanie reklamných spotov v C. televízii a v C. televízii. V C. televízii jednal s pánom D. a v C. televízii s pánom K.. Zároveň svedok kontaktoval pána W., konateľa spoločnosti S. I. s.r.o., ktorý zabezpečil tvorbu a vysielanie reklamy na obrazovkách v C. H. a v H..
31. V súvislosti s iným konaním (daňová kontrola spoločnosti W. I. C. s.r.o. za mesiac august 2015) správca dane vypočul svedka D. W., konateľa spoločnosti S. I. s.r.o. Svedok uviedol, že reklamnú kampaň spoločnosti W. I. C. s.r.o. objednala v období od marca 2015 do augusta 2015 spoločnosť G. G., s.r.o. a v období od septembra 2015 do decembra 2015 spoločnosť FP U., s.r.o. Výroba spotu nebola fakturovaná, pretože spot bol vyrobený v rámci reklamnej kampane. Predmetom fakturácie bol reklamný priestor na LED obrazovke. Z predložených dokladov vyplýva, že od 01.03.2015 do 30.06.2015 bol objednaný iba reklamný priestor v Považskej Bystrici a od 01.07.2015 bol objednaný reklamný priestor aj v Bratislave. Svedok k cene uviedol, že bola dojednaná na osobnom stretnutí. G. S. I. s.r.o. má stanovenú štandardnú cenu 100,- Eur na mesiac za plochu.
32. V súvislosti s iným konaním (daňová kontrola spoločnosti W. I. C. s.r.o. za mesiac august 2015) správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti J. TV, spol. s r.o. v C. H., za účelom preverenia odvysielania reklamy spoločnosti W. I. C. s.r.o. v TV C.. Správca dane zistil, že spoločnosť J. TV, spol. s r.o. stanovila cenu reklamy pre spoločnosť G. G., s.r.o. v sume 100,- Eur za mesiac a pre spoločnosť FP U., s.r.o. stanovila vyššiu cenu reklamy za zvýšený počet spotov, a to v sume 175,- Eur za mesiac. Spoločnosť J. TV, spol. s r.o. predložila správcovi dane mediaplán spoločnosti W. I. C. s.r.o., evidencie DPH za 3.a 4. štvrťrok 2015, podľa ktorých za obdobie marec 2015 až december 2015 sa v evidencii nenachádza okrem vyššie uvedených faktúr žiadna ďalšia faktúra za reklamu spoločnosti W. I. C. s.r.o.
33. V súvislosti s iným konaním (daňová kontrola spoločnosti W. I. C. s.r.o. za mesiac august 2015) správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti I. C., s.r.o. za účelom preverenia odvysielania reklamy spoločnosti W. I. C. s.r.o. v C. TV, pričom bolo zistené, že spoločnosť I. C., s.r.o. vystavila k reklamnej kampani spoločnosti W. I. C. s.r.o. za obdobie marec až december 2015 faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2015 za odvysielanie reklamného spotu W. v dĺžke 37 sekúnd v C. magazíne XX x od 36. týždňa do 25.12.2015. Faktúra bola vystavená pre spoločnosť FP U., s.r.o. Spoločnosť I. C., s.r.o. stanovila cenu v zmysle cenníka v hodnote 251,53 Eur. Správcovi dane predložila spoločnosť I. C., s.r.o. evidencie DPH za 1. až 4. štvrťrok 2015, podľa ktorých sa za obdobie marec 2015 až december 2015 nenachádza okrem vyššie uvedenej faktúry žiadna ďalšia faktúre za reklamu spoločnosti W. I. C. s.r.o.
34. V súvislosti s iným konaním (daňová kontrola spoločnosti W. I. C. s.r.o. za mesiac august 2015) správca dane vypočul svedka Mgr. M. D., konateľa spoločnosti M., s.r.o., ktorý sa vyjadril k obchodným transakciám medzi jeho spoločnosťou a spoločnosťou FP U., s.r.o. Z jeho výpovede vyplynulo, že za odvysielanie reklamného spotu spoločnosti W. I. C. s.r.o.v C. TV v termíne od 01.08.2015 do 04.09.2015 vystavila spoločnosť M. s.r.o. faktúru pre odberateľa FP U., s.r.o. v hodnote 36,- Eur. Faktúra bola vystavená bez DPH, nakoľko spoločnosť M. s.r.o. nie je platiteľom DPH. Podľa svedka I.. M. D. neboli k reklamnej kampani vystavené žiadne ďalšie faktúry.
35. Z výpovede svedka C. V., zamestnanca žalobcu, vyplynulo, že jeho pracovnou náplňou bola kontrola a servis techniky vo firme. V súvislosti s reklamnou kampaňou spoločnosti W. I. C. s.r.o. svedok uviedol, že bolo vydaných veľa letákov, ktoré boli na čerpacej stanici v areáli spoločnosti. Letáky sa rozdávali ľuďom pri čerpaní pohonných hmôt, pričom išlo o propagáciu firmy a konkrétnych akcií na benzín a na pneuservis. Na letáku bola odfotená budova s čerpacou stanicou. Letáky rozdávala obsluha čerpacej
stanice. Svedok potvrdil, že boli odvysielané reklamy v C. televízii a C. televízii a na športovej hale v U. v C. H..
36. Z výpovede svedka C. R., zamestnanca žalobcu, vyplynulo, že pracoval v spoločnosti ako vodič nákladných vozidiel. V súvislosti s reklamnou kampaňou spoločnosti W. I. C. s.r.o., ktorá bola na U. v H., uviedol, že ho upozornil pán D., keď bol v H.. Letáky dal pán D. roznášať po schránkach a nachádzali sa aj na čerpacej stanici v areáli spoločnosti, kde si ich vyzdvihovali zákazníci.
37. Z výpovede svedka C. K., bývalého konateľa spoločnosti J. TV, spol. s r.o., vyplynulo, že podľa mediaplánu bola reklama spoločnosti W. I. C. s.r.o. vysielaná v mesiacoch marec, máj, jún, júl, september, október a december 2019 po 9 dní v každom mesiaci a v mesiacoch apríl a november 2015 po 8 dní v každom mesiaci. V období marec až august 2015 bola reklama objednaná spoločnosťou G. G., s.r.o., pričom cena reklamy bola 100,- Eur za každý mesiac. V období september až december 2015 objednala reklamu spoločnosť FP U., s.r.o. a cena reklamy za zvýšený počet spotov bola vyššia, a to 175,- Eur za mesiac. Svedok tiež uviedol, že najnižšia reálna cena reklamy v ich spoločnosti je vo výške 80,- Eur za mesiac a najvyššia vo výške 5.000, Eur za mesiac. S cenou reklamy je každý zákazník oboznámený už na začiatku obdobia.
38. Z výsluchu svedka I.. M. D. vo vyrubovacom konaní vyplynulo, že je bývalým konateľom spoločnosti I. C., s.r.o. a konateľom spoločnosti M., s.r.o. Svedok správcovi dane predložil faktúru č. XXXXXXX zo dňa 25.11.2015 za odvysielanie reklamného spotu v C. televízii v termíne od 01.05.2015 do 31.07.2015 v hodnote 114,- Eur, ktorá bola vystavená pre odberateľa G. G., s.r.o. Za každý týždeň vysielania bola jednotková cena 9,- Eur za týždeň. Táto cena bola východiskom pre stanovenie ceny za tri mesiace, a to máj až júl 2015, spolu 114,- Eur. Cena pre spoločnosť FP U., s.r.o. na obdobie od 01.08.2015 do 04.09.2015 bola stanovená vo výške 36,- Eur. Svedok predložil aj pokladničný doklad č. XX/XXXX zo dňa 26.11.2015 a uviedol, že cena za reklamu, ktorú spoločnosť M., s.r.o. vyúčtovala spoločnosti G. G., s.r.o. a spoločnosti FP U., s.r.o., je reálna. Pri objednaní reklamy na stanovené časové obdobie bolo objednávateľovi zrejmé, aká bude končená fakturovaná cena. Fakturácia pre obe spoločnosti sa riešila až na konci roka 2015, keďže svedok ako konateľ spoločnosti I. C., s.r.o. bol odvolaný z funkcie.
39. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 19.02.2019 spísanej so svedkom V.. N. R. vyplynulo, že nezotrval na svojom vyjadrení uvedenom do zápisnice o miestnom zisťovaní v súvislosti s preverovaním zdaniteľných plnení správcom danom v FK G.. Svedok uviedol, že nevedel, že manažér klubu FK G. Ing. I. M. a pán I. N. spoločne podpísali zmluvu o reklame ešte v roku 2015. Na základe uvedenej zmluvy o reklame zo dňa 01.07.2015 bol vystavený príjmový pokladničný doklad zo dňa 01.07.2015, ktorý FK G. vystavil v hodnote 1.000,- Eur a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 01.07.2015, ktorý vystavila spoločnosť G. G., s.r.o. v hodnote 1.000,- Eur. Uvedené doklady sa nenachádzali v účtovníctve futbalového klubu z dôvodu, že pán M. ich mal uložené doma. Svedok sa nevedel vyjadriť, kto reklamné bannery vyrobil, resp. od koho boli. Svedok osobne jednal s pánom D. len za účelom dopravy hráčov na zápas a zmluvu o reklame medzi spoločnosťou G. G., s.r.o. a FK G. riešil pán M. a pánom N. a pánom H.. Na otázku správcu dane, či cena uvedená na pokladničnom doklade v hodnote 1.000,- Eur v nadväznosti na zmluvu o reklame zo dňa 01.07.2015 pre odberateľa G. G., s.r.o. za umiestnenie reklamy na FK G. je reálna, svedok odpovedal, že si myslí, že cena je reálna.
40. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 02.07.2019 spísanej so svedkom Ing. D. B. vyplýva, že na otázku správu dane, či cena podľa faktúr, ktoré vystavila spoločnosť MŠK C. s.r.o. v nadväznosti na zmluvu o reklamnej spolupráci zo dňa 02.09.2015 pre odberateľa N. M. s.r.o. za umiestnenie reklamy spoločnosti W. I. C. s.r.o. na futbalovom štadióne v C. je reálna, potvrdil, že cena je reálna. Cenové rozpätie za poskytnutie reklamného priestoru sa pohybuje v rozmedzí od 500,- Eur do 2.500,- Eur.
41. Zo zápisnice zo dňa 08.07.2019 spísanej so svedkom U. W. vyplýva, že spoločnosť MŠK C. s.r.o. vystavila za umiestnenie reklamy spoločnosti W. I. C. s.r.o. na futbalovom štadióne MŠK C. počas sezóny 2015/2016 faktúru č. XXXXXX zo dňa 03.09.2015 pre odberateľa N. M. s.r.o. v hodnote 1.080,- Eur za 1. splátku poskytnutia reklamného priestoru, faktúru č. XXXXXX zo dňa 18.12.2015 pre odberateľa N. M. s.r.o. v hodnote 1.080,- Eur za 2. splátku poskytnutia reklamného priestoru. Svedok uviedol, že pri poskytovaní reklamy spoločnosti W. I. C. s.r.o. jednal so zástupcom spoločnosti N. M. s.r.o. a nepamätal si, že by jednal s inými osobami. Svedok tiež potvrdil, že reklama spoločnosti W. I. C. s.r.o. sa na futbalovom štadióne MŠK C. nachádzala.
42. Na základe výsledkov daňovej kontroly a dokazovania doplneného vo vyrubovacom konaní správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.08.2019, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 38.800,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015.
43. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.
44. Z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že tieto nespochybňujú reálnu existenciu reklamných služieb, ale reťazec dodávateľov, ktorého jedinou úlohou bolo umelo navýšiť cenu reklamných služieb, pričom daň z takto umelo navýšenej reklamnej služby nebola reálne odvedená. Do reálne odvysielaných alebo odprezentovaných reklamných kampaní boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti Z. of X. s.r.o., N. M. s.r.o., G. G., s.r.o. a FP U., s.r.o., ktoré reklamné služby medzi sebou prefakturovali tak, že žalobcovi niekoľkonásobne navýšili sumu. V prípade reklamnej kampane v C. televízii k vzniku daňovej povinnosti v zdaňovacom období vôbec nedošlo.
45. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pripomenul, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní. Podľa judikatúry SD EÚ ide o podvod na DPH v tom prípade, ak jeden z účastníkov reťazca neodvedie do štátneho rozpočtu daň a ďalší účastník v reťazci si ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia. V tejto súvislosti správca dane zistil, že v preverovanom reťazci dodávateľsko-odberateľských vzťahov spoločnosť Q., s.r.o. v roku 2015 podala daňové priznanie DPH za III. štvrťrok 2015 a za I., II. a IV. štvrťrok 2015 daňové priznanie DPH nepodala. Spoločnosť M., s.r.o. a FK G. nie sú platitelia DPH.
46. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na výsledky preverenia reťazca dodávateľov a subdodávateľov a obsah výpovedí vypočutých svedkov, z ktorých vyplýva, že skutočná cena v prípade reklamy spoločnosti W. I. C. s.r.o. v televízii C. bola 100,- Eur za mesiac. V prípade reklamy spoločnosti W. I. C. s.r.o. bola fakturovaná cena za mesiace marec až august v hodnote 100,- Eur bez DPH na mesiac na základe faktúry č. Q zo dňa 31.08.2015, ktorú vystavila spoločnosť J. TV, spol. s r.o. pre odberateľa G. G., s.r.o. oproti cene reklamy spoločnosti W. I. C. s.r.o., ktorú fakturovala žalobcovi spoločnosti Z. of X. s.r.o. na základe faktúry č. XX-X-XXXX zo dňa 28.07.2015 v hodnote 15.000,- Eur bez DPH. Obdobne to bolo v prípade C. televízie, kde skutočná cena reklamy bola 9,- Eur na týždeň. Skutočná cena za odvysielane reklamného spotu na LED obrazovke je 100,- Eur na mesiac a plochu. V prípade vysielania reklamného spotu spoločnosti W. I. C. s.r.o. na LED obrazovke v C. H. a na LED obrazovke v Bratislave za obdobie od 01.07.2015 do 31.07.2015 bola fakturovaná cena na základe faktúry č. XXXXXXX zo dňa 21.09.2015 v hodnote 200,- Eur bez DPH, ktorú vystavila spoločnosť S. I. s.r.o. pre odberateľa G. G., s.r.o., pričom cena za odvysielanie reklamného spotu na LED obrazovke v C. H. a na LED obrazovke v H. od 01.07.2015 do 31.07.2015, ktorú fakturovala spoločnosť Z. of X. s.r.o. žalobcovi, bola vo výške 10.000,- Eur bez S. za reklamu na LED obrazovke v C. H. na základe faktúry č. XX- X-XXXX zo dňa 29.07.2015 a vo výške 14.000,- Eur bez DPH za reklamu na LED obrazovke v H. na základe faktúry č. XX-X-XXXX zo dňa 29.07.2015.
47. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v zmluve o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015 žalobca dojednal, v ktorých médiách bude reklamná kampaň spoločnosti realizovaná. Žalobca si mal a mohol preveriť ceny za reklamné služby v týchto médiách. Ak tak neurobil a uplatnil si odpočet DPH z navýšenej nereálnej ceny uvedenej na faktúrach spoločnosti Z. of X., s.r.o., potom konal nezodpovedne a nelogicky. Len z tejto skutočnosti muselo byť žalobcovi zrejmé, že reálny dôvod na účtovné zapojenie ďalšieho článku do obchodného reťazca nie je. Vierohodnosť jeho obrany spočívajúce v nevedomosti o skutočnej cene reklamy a jeho dobromyseľnosti vo vzťahu k dodávateľovi je zásadne spochybnená aj tým, že je nelogické, aby daňový subjekt nezistil reálnu hodnotu (cenu) reklamy, keď subdodávateľské spoločnosti boli priamo v spoločnosti W. I. C. s.r.o. nasnímať kamerou priestory spoločnosti a ak zamestnanci televízie od klienta požadujú nejaké podklady, texty, pošlú kameramana, ktorý natočí zábery, následne to po zostrihaní doplnia textami a titulkami a takáto reklama ide znovu
na odsúhlasenie zákazníkovi, čo znamená, že o skutočnom prvotnom dodávateľovi reklamnej služby nemal žiadnu vedomosť. Vyjadrenie žalobcu, že si neoveroval skutočné trhové ceny reklamných služieb u iných spoločností a ani z iných zdrojov a obrátil sa priamo na spoločnosť Z. of X. s.r.o. z dôvodu, že vždy bolo všetko zrealizované, možno hodnotiť tak, že žalobca postupoval neobozretne a neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode nebude podieľať.
48. Žalovaný poukázal na miestne zisťovanie v spoločnosti I. C. s.r.o., kde správca dane zistil, že za umiestnenie reklamy žalobcu na dvoch reklamných banneroch vyúčtovala spoločnosť MŠK C. s.r.o. spoločnosti N. M. s.r.o. v septembri 2015 sumu 1.080,- Eur a v decembri 2015 sumu 1.080,- Eur. Spoločnosť Z. of X. s.r.o. na základe faktúry zo dňa 30.07.2015 vyúčtovala za túto službu žalobcovi sumu 120.000,- Eur. V tejto súvislosti daňové orgány poukázali na to, že sídlo žalobcu sa v tom čase nachádzalo v obci G. v okrese C., kde má žalobca čerpaciu stanicu a prevádzkové priestory. Je preto nereálne, aby žalobca nemal vedomosť o reklamných službách poskytovaných futbalovými klubmi v mestách v G. a v C.. Vediac, na akých štadiónoch bude jeho reklama umiestnená, neprijal žiadne opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že cena reklamnej kampane stanovená v zmluve uzatvorenej so spoločnosťou Z. of X. s.r.o., je reálna a nie mnohonásobne navýšená. Žalobca sa neinformoval na cenu reklamy v spoločnosti MŠK C. s.r.o. ani v čase, keď uzatváral Zmluvu o obstaraní reklamy zo dňa 13.07.2015 a ani na verejne dostupnej stránke, kde má futbalový klub zverejnené všetky zmluvy. Časový nesúlad vyvstáva aj pri uzatváraní zmlúv na reklamu spoločnosti W. I. C. s.r.o. v FK G., keď subdodávateľská spoločnosť G. G., s.r.o. objednala reklamu žalobcu v uvedenom klube na základe zmluvy o reklame, ktorá bola uzatvorená už dňa 01.07.2015, hoci žalobca uzatvoril zmluvu o obstaraní reklamy s dodávateľskou spoločnosťou Z. of X. s.r.o. až dňa 10.07.2015. Medzi spoločnosťou N. M. s.r.o. a spoločnosťou MŠK C. s.r.o. bola podpísaná zmluva o reklamnej spolupráci až dňa 02.09.2015 a následne spoločnosť MŠK C. s.r.o. vystavila faktúru č. XXXXXX zo dňa 03.09.XXXX a faktúru č. XXXXXX zo dňa 18.12.2015. Z uvedeného podľa daňových orgánov vyplýva, že dodávateľ Z. of X. s.r.o. nemohol zabezpečiť dodanie služby žalobcovi v zdaňovacom období júl 2015 na základe faktúry č. XX-X-XXXX zo dňa 30.07.2015 v hodnote 120.000,- Eur za reklamu na reklamných banneroch od 15.07.2015 do 12.06.2016 na štadióne MŠK C., keď v čase vyhotovenia tejto faktúry ešte nebola uzatvorená ani zmluva medzi MŠK C. s.r.o. a N. M. s.r.o. Na základe uvedeného daňové orgány skonštatovali, že spoločnosť Z. of X. s.r.o. bola vložená do vykonštruovaného reťazca za účelom získania neoprávneného zvýhodnenia.
49. Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane porovnal cenu reklamných služieb v hodnote 490.000,- Eur bez DPH, deklarovanej v zmluve o reklamnej kampani zo dňa 10.02.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Z. of X. s.r.o., s cenou reklamných služieb podľa zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou Z. of X. s.r.o. a spoločnosťou N. M. s.r.o., pričom zistil, že ceny sú totožné a takmer totožné sú aj obe zmluvy s tým rozdielom, že spoločnosť N. M. s.r.o. neprevzala na seba záväzok zabezpečiť distribúciu letákov. Z. D. pred správcom dane pri daňovej kontrole za mesiac august 2015 uviedol, že prípravu, návrh, realizáciu a distribúciu letákov v okresoch C., C. H. a V. zabezpečoval vo vlastnej réžii sám pomocou výpočtovej techniky a distribúciu letákov zabezpečil s pomocou rodinných príslušníkov. Rozvoz letákov mal byť zrealizovaný autami, ktoré má spoločnosť v prenájme, pričom predložil 2 ks letákov. Z finančných výkazov a ekonomických ukazovateľov spoločnosti Z. of X. s.r.o. pritom vyplýva, že táto spoločnosť nemala materiálne ani technické vybavenie potrebné na výrobu týchto letákov a nemala ani žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli výrobu letákov v uvedenej kvalite zabezpečiť. Možno teda podľa žalovaného logicky skonštatovať, že spoločnosť Z. of X. s.r.o. letáky nevyrobila a nerozniesla tak, ako je uvedené na spornej dodávateľskej faktúre, keďže je preukázané, že cena reklamných služieb medzi žalobcom, dodávateľom a subdodávateľom bola takmer rovnaká.
50. Z argumentácii žalobcu poukazovaním na to, že reklamná kampaň bola účelná, čo sa prejavilo v lepšom hospodárskom výsledku spoločnosti, keď výnosy v roku 2014 činili 10.735.314,- Eur a v roku 2015 už 20.217.358,- Eur, žalovaný uviedol, že k tomuto tvrdeniu žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Pomerom, akým sa zvýšili výnosy, sa zvýšili aj náklady spoločnosti, a to práve účasťou žalobcu na protiprávnom konaní v reťazci spoločností. Výsledok hospodárenia žalobcu však v roku 2015 oproti roku 2014 zostal zhruba rovnaký.
51. Žalovaný poukázal na to, že v daňovom konaní bolo preukázané, že u reklamných služieb fakturovaných dodávateľskou spoločnosťou sa jedná o vysoké a neodôvodniteľné navýšenie ceny oproti cene, ktorú správca dane zistil u skutočných prvotných poskytovateľoch služieb na začiatku
dodávateľského reťazca. Ak napríklad reálna cena reklamy odvysielanej v regionálnej televízii bola v sume 100,- Eur a dodávateľ za tú istú službu, ku ktorej nepridal žiadnu ďalšiu hodnotu, vyfakturoval žalobcovi stonásobne vyššiu cenu, možno podľa žalovaného s využitím elementárnych prvkov logiky vyvodiť, že takéto navýšenie ceny je absolútne ekonomicky neodôvodniteľné. Dodávateľské spoločnosti v reťazci sú nekontaktné a ich účtovníctva sú nedostupné. Spoločnosti vykazujú v daňových priznaniach za rok 2015 na DPH vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, čo je jedným zo znakov reťazových obchodov a čo je typické pre subjekty založené a zaoberajúce sa činnosťou bez reálneho podkladu, s cieľom prostredníctvom narušenia neutrality systému DPH umožniť konečnému odberateľovi získať neoprávnený prospech vo forme zníženia daňovej povinnosti. Žalobca neurobil potrebné opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa nebude podieľať na podvode.
52. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
53. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
54. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
55. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
56. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
57. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
58. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
59. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
60. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
61. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 62. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
63. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
64. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.
65. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
66. Správny súd konštatuje, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda dodanie dohodnutého tovaru a vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho
dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či tovar alebo služby boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.
67. Správny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).
68. Správny súd poukazuje na názor SD EÚ, ktorý vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež SD EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky SD EÚ vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).
69. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a tovar reálne dodaný (§ 9 zákona o DPH). Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k dodaniu tovaru a služieb dodávateľom Z. s.r.o. ako aj k uhradeniu faktúr súvisiacich s takýmto dodaním tovaru a služieb tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet dane zákon o DPH stanovil. V prípade, ak si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok odpočet dane z dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie práva na odpočet dane majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak ako je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a neboli vykonané len formálne uvedením na dodávateľských faktúrach.
70. Správny súd konštatuje, že poskytnuté plnenie malo byť realizované v dodávateľskom reťazci
- žalobca ako konečný prijímateľ objednaných služieb a súčasne platca DPH, v reťazci následne spoločnosť Z. of X. s.r.o., ktorá mala vo vzťahu k žalobcovi postavenie dodávateľa objednaných služieb, pričom na základe faktúr od uvedenej spoločnosti si žalobca uplatňoval odpočítanie DPH. Následne sa v obchodnom reťazci nachádzali spoločnosti N. M. s.r.o., G. G., s.r.o. a FP U., s.r.o. v postavení subdodávateľov, ktoré reklamné služby medzi sebou prefakturovali tak, že žalobcovi niekoľkonásobne navýšili sumu. Správny súd poukazuje na zistené skutkové okolnosti veci uvedené v dôvodoch rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré vyplývajú z obsahu administratívneho spisu a správnymi orgánmi vykonaného dokazovania. Vzhľadom na zákonné kritériá pre uplatnenie odpočtu DPH žalobca mal vedieť, že pre preukázanie nároku na odpočet DPH, z posudzovaných faktúr, bude potrebné, aby preukázal, že fakturované plnenie mu dodala reálne osoba, ktorá je uvedená na dodávateľských faktúrach alebo preukázal, ktorý konkrétny zo subdodávateľov v dodávateľskom reťazci, v reálnom čase, fakturované plnenie vyrobil, vytvoril, poskytol a následne dodal v subdodávkach konečnému príjemcovi - žalobcovi bez toho, aby takéto plnenie neviedlo k zneužitiu práva alebo účasti na podvodnom konaní, prípadne bolo úlohou žalobcu, aby správcovi dane preukázal, aké konkrétne opatrenia zrealizoval na zamedzenie svojej účasti na podvodnom konaní v rámci obchodného reťazca.
71. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť Z. of X. s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom nástupnickou spoločnosťou sa stala spoločnosť Q., s.r.o., ktorá je nástupnickou spoločnosťou ďalších 41 zaniknutých spoločností. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že účtovníctvo zaniknutého dodávateľa nebolo správcovi dane predložené, nakoľko bolo odovzdané nástupnickej spoločnosti, ktorá so správcom dane nekomunikuje. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by dodávateľská spoločnosť Z. of X. s.r.o. mala materiálne alebo technické vybavenie potrebné na výrobu letákov. Rovnako nemala ani žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli výrobu letákov v uvedenej kvalite zabezpečiť a distribuovať. Na základe uvedeného možno logicky konštatovať, že spoločnosť Z. of X. s.r.o. letáky nevyrobila a nerozniesla tak, ako je uvedené na spornej dodávateľskej faktúre, keďže je preukázané, že cena reklamných služieb medzi žalobcom, dodávateľom a subdodávateľom bola takmer rovnaká. Navyše správcovi dane nebolo predložené ani účtovníctvo subdodávateľských spoločností, z dôvodu, že bývalí konatelia ho vždy odovzdali novému konateľovi, pričom samotné subdodávateľské spoločnosti účtovné doklady nepredložili, resp. so správcom dane nekomunikovali. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukázania splnenia zákonných podmienok odpočtu DPH je na daňovom subjekte, ktorý je počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní povinný preukázať dôkazmi, že sa na podvodnom konaní alebo zneužití práva nezúčastnil a že pre takýto postup prijal všetky reálne možné opatrenia, ktoré od neho bolo možné vyžadovať.
72. Správny súd je toho názoru, že záver správcu dane a žalovaného ohľadne skutočnosti, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ Z. of X. s.r.o. dodal žalobcovi služby uvedené na sporných faktúrach, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Dodávateľ Z. of X. s.r.o. je spoločnosťou bez ekonomickej aktivity a do obchodného reťazca bol umelo vložený, aby vytvoril zdanie reálneho obchodovania a zachovania neutrality DPH. Tieto skutočnosti mohol žalobca pri náležitej obozretnosti zistiť, nakoľko ceny, ktoré mu dodávateľ Z. of X. s.r.o. spornými faktúrami fakturoval boli v niekoľkonásobne vyššej hodnote ako bola reálna cena. Skutočnosť, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane v niekoľkonásobne vyššej hodnote, ako mala byť reálna cena, je z pohľadu správneho súdu nespochybniteľným faktom. Takýmto konaním došlo k narušeniu neutrality systému DPH, čo v konečnom dôsledku umožnilo žalobcovi ako konečnému článku vykonštruovaného obchodného reťazca získať neoprávnený daňový prospech vo forme zníženia
daňovej povinnosti. Predmetné plnenie je tak poznačené zneužitím práva, o ktorom žalobca vzhľadom na okolnosti daného prípadu mal vedieť. Na základe týchto skutočností sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní služieb práve dodávateľom Z. of X. s.r.o. uvedeným na sporných faktúrach oprávnené. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH pre odpočet DPH.
73. K vedomosti žalobcu o jeho zapojení do reťazca poznačeného zneužitím práva správny súd uvádza, že pri náležitej obozretnosti mohol a mal žalobca zistiť, že predmetný obchodný reťazec je umelo vykonštruovaným reťazcom za účelom narušenia systému neutrality DPH. To, že žalobca hrubým spôsobom porušil zásady obozretnosti, vyplýva jednoznačne zo zistenia, že žalobca nemal záujem si zisťovať reálne ceny za poskytnuté reklamné služby. Následky takéhoto neobozretného správania potom musí žalobca znášať sám a musí byť uzrozumený s tým, že sa naň bude hľadieť ako na osobu, ktorá mala vedomosť o zapojení sa do reťazca poznačeného zneužitím práva na odpočet DPH.
74. Pokiaľ daňový subjekt, bez preverenia obchodných partnerov, uzavrie obchodnú zmluvu so subjektom, ktorý nebude reálnym dodávateľom jeho služby, i keď mal možnosť osloviť obchodné spoločnosti, ktoré služby (tovary) produkujú, vyrábajú a priamo dodávajú často krát (ako to bolo aj v prípade posudzovaného obchodného reťazca preukázané) v niekoľkonásobne nižšej cene, než bola cena, ktorú dohodol daňový subjekt so svojím konečným dodávateľom, tak sa sám daňový subjekt dostáva do situácie, že sa môže ocitnúť v obchodnom reťazci plnení, ktorých subjekty od producenta, výrobcu, poskytovateľa služby budú poskytovať rovnaké služby, avšak s podstatne neúmerne vyššou cenou (bez preukázania reálnosti masívneho zvýšenia nákladov) a tým aj vyššou DPH. Takýmto konaním sa daňový subjekt vystavuje reálnej možnosti preverovania týchto obchodných transakcií daňovými orgánmi. Daňový subjekt v čase kontroly daňovými orgánmi musí byť spôsobilý preukázať, že urobil všetky reálne možné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej skutkovej situácii urobiť, za účelom preverenia obchodného kontraktu tak, aby sa na možnom podvode alebo zneužití nepodieľal. Keďže každá obchodná transakcia je individuálna ako aj každé obchodné konanie, obchodná zmluva, realizácia konkrétneho obchodu, neexistuje žiadny „manuál“ (a to ani na strane správnych orgánov) na charakter, rozsah, intenzitu a druh preverovania zistených pochybných skutočností. Preto nie je ani možné výlučne presúvať na daňové orgány „vymenovanie rozsahu“ vykonaných, resp. účinných opatrení, ktoré v prejednávanej veci mal žalobca vykonať.
75. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Vychádzajúc z toho, že obchodný reťazec, na ktorého konci sa nachádzal žalobca, bol umelo vykonštruovaným reťazcom, v ktorom plnenia boli poznačené zneužitím práva, nemožno potom dospieť k inému záveru, len k takému, že žalobca nesplnil predpoklady pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Nie je taktiež pravdivým tvrdením žalobcu, že neporušil žiadnu povinnosť. Na tomto miestne považuje správny súd za vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom, či zneužitím práva na odpočet DPH zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Podmienky na odpočet DPH sú „notoricky“ daňovým subjektom známe, nie je možné dôkazné bremeno preukazovania opatrení, na zabránenie účasti daňového subjektu v podvodnom konaní alebo zneužití práva absolútne presúvať na správne orgány, bez existencie riadnej a reálnej aktivity daňového
subjektu, smerujúcej k zabráneniu účasti daňového subjektu v týchto situáciách, a to v procese pred uzavretím obchodného vzťahu, v čase jeho uzavretia alebo v čase realizácie obchodného vzťahu.
76. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný a preto túto žalobcovu námietka uvedenú v správnej žalobe hodnotí správny súd ako nedôvodnú.
77. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so spoločnosťou, ktorú si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o jej materiálno-technické či personálne vybavenie, aby sa presvedčil, či je schopná požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera preberá daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom jednotlivom obchodnom prípade daňový subjekt svojich obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.
78. Žalobca v podanej správnej žalobe poukazuje na to, že spolupráca s dodávateľskou spoločnosťou Z. of X. s.r.o. a výsledok reklamnej kampane zameranej na zviditeľnenie činnosti sa jednoznačne prejavil v hospodárskych výsledkoch, pričom poukazuje na rast výnosov z hospodárskej činnosti. Správny súd sa hodnotí túto námietku ako nedôvodnú a stotožňuje sa s názorom žalovaného, že pomerom, akým sa zvýšili výnosy, zvýšili sa aj náklady spoločnosti, a to práve účasťou žalobcu v obchodnom reťazci. Navyše žalobca nepredložil ani žiadne dôkazy, ktoré by jednoznačne jeho tvrdenie o raste výnosov z hospodárskej činnosti na základe výsledku reklamnej kampane preukazovali - nebola preukázaná príčinná súvislosti medzi rastom výnosov a výsledkom reklamnej kampane.
79. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia. Dôkazné bremeno preukázania splnenia zákonných podmienok odpočtu DPH je na daňovom subjekte, ktorý počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní je povinný preukázať dôkazmi, že sa na podvodnom konaní alebo zneužití práva nezúčastnil a že pre takýto postup prijal všetky reálne možné opatrenia. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu s poukazom a ustanovenie § 190 SSP ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
80. Správny súd záverom poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej veci ide o skutkovo obdobný prípad ako vo veciach už rozhodnutých na konajúcom správnom súde pod sp.zn. 13S/15/2020 (zdaňovacie obdobie september 2015), sp.zn. 13S/16/2020 (zdaňovacie obdobie november 2015), 11S/35/2020 (zdaňovacie obdobie apríl 2015), v ktorých konaniach je daná totožnosť žalobcu a dodávateľa reklamných služieb, keď správny súd žaloby po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako nedôvodné zamietol. Správny súd sa zároveň riadil vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 6Sžfk/26/2019, keď kasačný súd rozsudkom zo dňa 10. marca 2021 zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 11S/141/2017-97 zo dňa 13.11.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedené rozhodnutie sa taktiež týkalo žalobcu, ktorému správne orgány neuznali odpočet DPH za zdaňovacie obdobie december 2015 z faktúr od toho istého dodávateľa - Z. of X. s.r.o. za reklamné služby, a tunajší správny súd rozhodnutie žalovaného a správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí uviedol: „Zo skutkových zistení veci je preukázané dodanie fakturovaného plnenia, nie však subjektom uvedeným na faktúre, čo znamená, že skutkové okolnosti veci „naznačujú“ zneužitie práva, nie účasť žalobcu na podvodnom konaní. V tomto kontexte bol povinný správny súd konanie žalobcu posudzovať aj z hľadiska toho, či opatrenia žalobcu, preukázané daňovým subjektom v daňovom konaní, boli spôsobilé zabrániť účasti žalobcu, v dodávateľskom reťazci, na zneužití práva.“
81. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
82. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.