Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/10/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Bratislava, Sibírska 55, IČO: 44 138 369, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/X, 2. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - E., C. F. XXX/XX, 3. B. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - E., H. XXX/X, 4. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., I. XXX/XX, 5. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., L. XX/XX, 6. F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., N. XXX, 7. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., I. XXX/X, 8. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, 9. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. XXX/XXXX, žalovaní 7., 8., 9. zastúpení advokátom: JUDr. Andrej Fiala, so sídlom Nitra, Mostná 13, za účasti intervenienta sa strane žalovaných: MH Invest II, s.r.o., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 100, IČO: 50 021 150, zastúpený: Advokátska kancelária Maruniak & Partners, s.r.o. so sídlom Bratislava, Konventná 6, IČO: 53 682 581, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -232 zo dňa 23. júna 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Odvolací súd výrok rozsudku o nepripustení zmeny žaloby z r u š u j e .

Žalovaným v 1. – 9. rade ako spoločne a nerozdielne oprávneným a intervenientovi na strane žalovaných p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby (výrok I.), zamietol žalobu (výrok II.) a žalovaným a intervenientovi voči žalobcovi priznal podľa plnú náhradu trov konania (výroky III., IV.).

1.1. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie , , , , , (ďalej len „“), , , (ďalej aj „“), o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „).

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. území R., obec R., P. C., zapísaných OÚ Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, parcela reg.

„C“ ako parcela č. XXXX, orná pôda, o výmere 1873 m2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2015 uzatvorenej s pôvodnou žalovanou, od ktorej žalovaná neplatne odstúpila. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor doručený dňa 01.07.2015.

1.3. Pôvodná žalovaná (ktorá v priebehu konania zomrela a súd prvej inštancie uznesením č. k. - 169 zo 06.10.2020 rozhodol o pokračovaní s jej právnymi nástupcami) vo vyjadrení uviedla, že žalobca zamlčal okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy a správne konanie o návrhu na vklad kúpnej zmluvy, vedeného Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor pod č. V 5160/2015, z ktorých vyplynul záver o neplatnosti kúpnej zmluvy, preto bol vklad vlastníckeho práva žalobcu právoplatne zrušený na základe protestu prokurátora a bolo obnovené jej vlastnícke právo.

1.4. Žalobca následne žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby dôvodiac tým, že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530 so sídlom v Bratislave, ako kupujúcim a pôvodnou žalovanou ako predávajúcou bola ako vlastník nehnuteľnosti do katastra zapísaná spoločnosť MH Invest, s.r.o. Uvedená spoločnosť odpredala nehnuteľnosti spoločnosti MH Invest II, s.r.o., IČO: 50 021 150 so sídlom Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, ktorá bola do katastra nehnuteľností zapísaná za vlastníka. Právoplatnosťou rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 zo dňa 18.08.2016 boli vyvlastnené pozemky v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/64203/To. Náhrada za vyvlastnenie bola v zmysle uvedených rozhodnutí zložená do úschovy na Okresnom súde Nitra. Žalobca považoval kúpnu zmluvu (uzatvorenú medzi ním a pôvodnou žalovanou) za platnú a následné prevody pozemkov za nulitné pre rozpor so zásadou nemo plus. Zastáva názor, že vyvlastnené bolo jeho vlastnícke právo, nie vlastnícke právo spoločnosti MH Invest II, s.r.o., preto náhrada za vyvlastnenie má byť vyplatená jemu. Pre vyplatenie náhrady za vyvlastnenie musí preukázať, že bol vlastníkom pozemkov ku dňu vyvlastnenia. Túto skutočnosť môže preukázať jedine určujúcim rozsudkom súdu, čím deklaroval naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia.

1.5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že strany sporu uzavreli dňa 15.06.2015 kúpnu zmluvu, ktorou pôvodná žalovaná previedla na žalobcu vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 1 000,00 eur. Pod č. V 5160/2015 Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor v konaní povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne, ktoré rozhodnutie bolo na základe protestu prokurátora právoplatne zrušené a evidencia pôvodnej žalovanej ako vlastníčky bola v katastri nehnuteľností obnovená.

1.6. Z obdobných vecí vedených tunajším súdom ako aj z odôvodnenia rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016 č. 24929/2016/B624-SV/64203/To mal súd vedomosť o tom, že vláda Slovenskej republiky dňa 08.07.2015 uznesením č. 401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“ a dňa 13.07.2015 vydalo Ministerstvo hospodárstva SR Osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509. V súlade s prijatým uznesením vlády č. 413/2015 vydalo Ministerstvo hospodárstva SR dňa 22.07.2015 Osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613, ktorým sa doplnila príloha č. 1 osvedčenia zo dňa 13.07.2015. Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor bola dňa 22.07.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorej bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

1.7. Dňa 04.03.2016 pôvodná žalovaná odpredala obchodnej spoločnosti MH Invest, s.r.o. spornú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 28.301,03 eura. Následne boli nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 21.06.2016 prevedené na obchodnú spoločnosť MH Invest II, s.r.o. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 zo dňa 18.08.2016 rozhodol o vyvlastnení vlastníckeho práva spoločnosti MH Invest II, s.r.o. k pozemkom s tým, že za vyvlastnené pozemky patrí spoločnosti MH Invest II, s.r.o. náhrada podľa ust. Z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom bola časť náhrady zložená do súdnej úschovy. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca a

ďalší účastníci vyvlastňovacieho konania, ktoré Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako správny orgán príslušný podľa ust. v rozhodnutí č. 24929/2016/B624-SV/64203/To zo dňa 10.10.2016 zamietlo. Náhrada za vyvlastnenie spornej nehnuteľnosti bola zložená do úschovy tunajšieho súdu.

1.8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože ani v prípade úspechu v konaní by nedošlo k zmene v právnom stave ohľadne nehnuteľnosti, či sporných strán. Žaloba je žalobou určovacou a je dôvodná, len ak je na nej naliehavý právny záujem, teda ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a právne postavenie žalobcu je ohrozené, čo nebolo splnené. Pôvodná žalovaná previedla nehnuteľnosť spoločnosti MH Invest s.r.o. a jej bola vyplatená kúpna cena. Spoločnosť MH Invest s.r.o. previedla nehnuteľnosť spoločnosti MH Invest II s.r.o., následne bola nehnuteľnosť vyvlastnená právoplatným rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu. Ako vlastník nehnuteľnosti je v katastri evidovaná spoločnosť MH Invest, s.r.o. Daný stav nie je možné zmeniť žalobou na určenie vlastníctva bez toho, aby nebol stranou sporu konania subjekt zapísaný v katastri nehnuteľností. Poukázal na obdobné závery vyslovené v rozhodnutiach Krajského súdu v Nitre sp. zn. , , rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

1.9. Ďalej vyslovil, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe ani z dôvodu uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie, pretože žalovaný mal vyplatenú kúpnu cenu a úschova náhrady za vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest s.r.o. a MH Invest II s.r.o. Na vyplatenie náhrady by žalobcovi nevznikol nárok a naliehavý právny záujem nie je daný ani po zmene žaloby vzhľadom na to, že podľa súd rozhoduje, či tu právo je alebo nie je a nie o tom, či tu právo bolo alebo nebolo. Nejde o žalobu, ktorá rieši aktuálnu otázku a vzhľadom na vznik predkupného práva štátu po uzatvorení zmluvy, ale pred vznikom vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností (pričom predkupné právo štátu bolo následne uplatnené), nikdy žalobca nebol a ani nemohol byť zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, t. j. nenadobudol ani nemôže nadobudnú vlastnícke právo. Účelom požadovaného určenia nie je zmena osoby zapísanej ako vlastník v katastri nehnuteľností, ale vyplatenie náhrady za vyvlastnený pozemok. Žaloba o plnenie má prednosť pred žalobou o určenie, žalobca žalobou nesleduje zosúladenie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom - zápis jej vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, ale ide mu len o vyplatenie náhrady za vyvlastnenie pozemku, teda o plnenie, ktorého sa môže domáhať žalobou na plnenie, v ktorom konaní by sa otázka vlastníckeho práva posudzovala ako otázka predbežná; žalobný nárok na plnenie by konzumoval aj určovací žalobný nárok, prípadne sa domáhať určenia, komu tvrdená náhrada za vyvlastnenie patrí. Záverom poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2021, sp. zn. , ktorým bolo dovolanie v skutkovo zhodných veciach odmietnuté, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že v danom prípade bola nepochybne otázkou zásadného právneho významu otázka existencie naliehavého právneho záujmu na určení, čo malo vplyv na výsledok konania - zamietnutie žaloby.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca domáhajúci sa zmeny rozsudku a vyhovenia žalobe dôvodiac ust. , , , . Namietal absenciu jasných a zrozumiteľných odpovedí na relevantné právne a skutkové otázky, nesprávne posúdenie naliehavého právneho záujmu, porušenie práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že súd prvej inštancie vôbec nevenoval pozornosť listinným dôkazom - z rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.08.2016 vyplýva, že zložiteľ nemohol splniť povinnosť uhradiť náhradu za vyvlastnené pozemky, pretože sú odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom a to kvôli prebiehajúcim súdnym konaniam ohľadne nehnuteľností, medzi ktoré patrí i pozemok. Dal do pozornosti, že v návrhu na zmenu žaloby poukazoval na to, že podľa ustanovenia náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, ktorých predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba. V súvislosti so zrušením rozhodnutia o vklade zdôraznil, že správny orgán nemá právomoc rozhodovať o vlastníckom práve. Práve preto, že jeho vlastnícke právo nebolo akceptované (nebola mu uhradená náhrada napriek zmluve uzatvorenej medzi ním a pôvodnou žalovanou), sa domáhal určenia vlastníctva a po vyvlastnení určenia vlastníctva ku dňu vyvlastnenia. V tejto súvislosti uviedol, že súd v občianskoprávnom konaní nie je viazaný zápisom vlastníctva v katastri nehnuteľností a existenciu vlastníctva môže posúdiť odlišne, a to vrátane posudzovania predbežnej

otázky. Na druhej strane súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, na základe ktorých malo byť nadobudnuté vlastníctvo. S poukazom na uviedol, že zmluva je platná a účinná dňom jej podpisu (pokiaľ nie je stranami dohodnutý iný dátum účinnosti), rozhodnutie o vklade nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal účinnosť zmluvy, preto je potrebné rozlišovať záväzkovoprávne a vecnoprávne účinky, pričom záväzkovo právne účinky znamenajú, že je možné sa domáhať, aby si strany splnili svoje povinnosti zo zmluvy. Vecnoprávne účinky sa prejavujú zápisom do katastra nehnuteľností. Mal za to, že zložením finančných prostriedkov veriteľom do úschovy Okresného súdu Nitra došlo k splneniu záväzku vyvlastniteľnom. S poukazom na uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal zo zrejmého omylu (prvoinštančný súd i Najvyšší súd SR, na ktorého rozsudok prvoinštančný súd poukázal), nakoľko spoločnosti MH Invest II. bola vyplatená len časť nespornej náhrady za vyvlastnenie, preto zostáva otázka vyplatenia náhrady stále aktuálna. Ak by bola vyplatená spoločnosti MH Invest II., ktorej bola vyplatená len časť náhrady, sťažovateľ by mohol podať žalobu na plnenie voči tomuto subjektu a otázka platnosti zmluvy by sa riešila ako otázka predbežná. Nesúhlasil s názorom súdu, že nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zdôraznil, že rozhodnutie súdu by mohlo vyriešiť spor o to, kto bol vlastníkom v čase vyvlastnenia a tým aj komu náhrada za vyvlastnenie patrí. Práve kvôli vyvlastneniu došlo k zmene žaloby. Finančné prostriedky z vyvlastnenia (čo vyplýva z rozhodnutia o vyvlastnení) neboli vyplatené vyvlastnenému - MH Invest II., nakoľko prebiehali konania o určenie vlastníckeho práva vrátane tohto konania. Pokiaľ by nedošlo k zloženiu finančných prostriedkov, ale k ich vyplateniu jednému zo subjektov (žalovanému alebo MH Investu II. s.r.o. ako účastníkom vyvlastňovacieho konania), mal by k dispozícii iný právny prostriedok, za daných skutkových okolností však nemá inú možnosť než určovaciu žalobu. Zdôraznil, že už v žalobe uviedol, že následné prevody pozemku sú neplatné pre rozpor so zásadou nemo plus iuris transfere ad alium potest quam ipse habet. Vzhľadom na zápis informatívnej poznámky o súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemku je tiež vylúčené, aby ktorýkoľvek z uvedených nadobúdateľov pozemku bol dobromyseľný. Možno konštatovať, že súd otázku naliehavého právneho záujmu nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalovaným má byť aktuálny vlastník. Spornou je otázka platnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaných, od čoho sa odvíja nárok na vyvlastňovaciu náhradu. Súd tiež vec nesprávne právne posúdil, keď skonštatoval, že žalobca nemá naliehavý právny záujem ani z dôvodu uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie z dôvodu, že v tomto prípade žalovaný mal vyplatenú kúpnu cenu spoločnosťou MH Invest s.r.o., pretože kúpnou zmluvou vznikol nový právny vzťah, čo nič nemení na tom, že náhradu nebolo možné dosiaľ vyplatiť, pretože nebolo zrejmé, kto bol vlastníkom (poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. ). Konštatoval, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože v čase vyhlásenia rozhodnutia existuje stále stav neistoty, komu náhrada za vyvlastnenie patrí a táto neistota môže byť odstránená len určujúcim výrokom súdu; poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. . Mal za to, že určovacia žaloba je procesným inštitútom, pre ktorý nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia účastníkov. Úspešne ju môže podať len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem v podstate nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov. Pre úspech v spore nie je nutné, aby účastníci boli subjektmi práv a povinností, prípadne právneho vzťahu, ktoré majú byť určené, ale podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení a to na určení proti označenému žalovanému a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. , ktorý pojednával o určovacej žalobe. Zdôraznil, že v konaní poukazoval na , ktorý záväznosť právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti bez ďalšieho rozširuje i na ďalšie osoby, ktoré nie sú stranami sporu. Bez ohľadu na osobu žalovaného obe spoločnosti (MH Invest s.r.o., MH Invest II s.r.o.) spĺňajú podmienky tohto zákonného ustanovenia na to, aby bol rozsudok voči ním záväzný bez toho, aby museli vstúpiť do konania (návrhy na povolenie vkladov ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností boli podané v čase, keď bola v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka o tomto konaní, čo zároveň vylučuje ich dobromyseľnosť). Za svojvoľné považoval aj nepripustenie zmeny žaloby. Konštatoval, že v dôsledku vyvlastnenia už nemôže byť v konaní o určenie vlastníctva určený ako vlastník.

3. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 3., 4., 5., ktorí uviedli, že pôvodná žalovaná konala tak ako bolo v tom čase možné, nakoľko mali na liste vlastníctva uvedené pozemky, po odvolaní sa zo strany prokurátora s tým, že tak konala veľká väčšina zainteresovaných.

4. K odvolaniu doručili vyjadrenie aj žalovaní 6., 7., 8. žiadajúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súhlasili so súdom prvej inštancie, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a názorom, že obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu

minulú ani do budúcnosti a hoci judikatúra pripúšťa výnimky (napr. žaloba o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom, resp. žaloba o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva), v danom prípade nejde o takýto výnimočný prípad. Zdôraznili, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v danom prípade nemôže byť daný aj pretože, že nedošlo k zmene vlastníka, ktorý je v súčasnosti zapísaný na príslušnom liste vlastníctva. Záverom uviedli, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva, avšak v skutočnosti sleduje vyplatenie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti a potom však žaloba o určenie vlastníckeho práva nemôže plniť svoju preventívnu funkciu, čomu korešponduje požiadavka existencie naliehavého právneho záujmu (poukázali na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 06.05.2021).

5. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie intervenient, navrhujúc potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. K odvolaciemu dôvodu podľa uviedol, že z početných rozhodnutí súdov vyplýva, že „pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca“ (napr. Uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017), pričom „sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní“ (napr. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 30.01.2019) s tým, že žalobca žiadne takéto pochybenia súdu prvej inštancie nevytýkal. Uviedol, že ak súd dospel k záveru o absencii naliehavého právneho záujmu, už tento záver mohol sám o sebe viesť k zamietnutiu žaloby bez odôvodňovania ďalších skutočností. To, že sa súd prvej inštancie zaoberal aj meritom veci, je značne v prospech samotného žalobcu, pretože je z toho zrejmé, že ak by aj bol naliehavý právny záujem daný, žaloba by bola zamietnutá z iných dôvodov, čím tak súd zabezpečil žalobcovi právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé súdne konanie, preto jeho tvrdenia o porušení práva na spravodlivý proces sú ničím nepodložené a najmä nelogické. Zdôraznil, že v súvislosti s odvolacím dôvodom podľa je zrejmé, že súd prvej inštancie sa s listinnými dôkazmi zaoberal a správne ich vyhodnotil (otázka originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva, nemožnosť zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu). V súvislosti s , ktorým odôvodňoval svoj naliehavý právny záujem žalobca uviedol, že toto ustanovenie nie je osobitným predpisom zakladajúcim naliehavý právny záujem v zmysle , pretože žalobca nie je v spore o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s vyvlastňovaným subjektom (intervenientom), nemá ani žiadny pomer k vyvlastňovaciemu konaniu (nebolo vyvlastňované vlastnícke právo žalobcu) a už vôbec nie k predmetnej úschove a náhradám za vyvlastnenie v nej zložených (a to najmä s ohľadom na vznik predkupného práva štátu a jeho následného uplatnenia). K zloženiu peňažných prostriedkov do úschovy súdu došlo z toho dôvodu, že vyvlastňovací orgán aplikoval príslušnú normu formalisticky a extenzívne bez akéhokoľvek kontextu k prebiehajúcim konaniam a stranám, medzi ktorými sa spor viedol. Ohľadne naliehavého právneho záujmu žalobcu zdôraznil, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k vyvlastnenému pozemku voči pôvodnej žalovanej a momentálne sa domáha určenia vlastníckeho práva voči jej právnym nástupcom, ktorými sú žalovaní, naliehavý právny záujem na určení musí teda osvedčiť proti označeným subjektom a keďže žalovaní nie sú vlastníkmi vyvlastneného pozemku, pôvodná žalovaná a ani žalovaní neboli vyvlastňovanými vlastníkmi, a teda z toho dôvodu ani nie sú potenciálnymi príjemcami náhrady za vyvlastnenie zloženej v úschove Okresného súdu Nitra z titulu ich vyvlastnenia, nemožno voči nim existenciu naliehavého právneho záujmu týmito okolnosťami odôvodňovať. Súhlasil s tvrdením súdu , že úschova náhrady za vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest, s.r.o. a MH Invest II, s.r.o. Uviedol, že k vykúpeniu vyvlastneného pozemku od pôvodnej žalovanej došlo počas prebiehajúceho súdneho konania o určenie vlastníckeho práva, pretože žalobca už nemôže byť zapísaný ako vlastník týchto pozemkov, nakoľko k nim vzniklo zákonné predkupné právo s tým, že okamihom vzniku tohto predkupného práva mohol byť vlastníkom vyvlastneného pozemku výhradne štát, ten si svoje predkupné právo od v tom čase riadne evidovaného vlastníka v katastri nehnuteľností (pôvodnej žalovanej) uplatnil a riadne mu vyplatil kúpnu cenu, z čoho nevyhnutne vyplýva, že žalobca sa nemohol a ani nemôže stať vlastníkom vyvlastneného pozemku ku dňu jeho vyvlastnenia. Skonštatoval, že súd prvej inštancie tak správne poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.01.2021, v ktorom Najvyšší súd jednoznačne skonštatoval, že sa jedná o určenie vlastníckeho práva do minulosti a úschova náhrady za vyvlastnenie sa žalobcu nijak netýka, a teda žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem.

6. Krajský súd v Nitre rozhodujúc o odvolaní žalobkyne rozsudkom č. k. -288 zo dňa 11.11.2021 rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti potvrdil, odvolanie proti výroku o nepripustení zmeny žaloby odmietol a žalovaným a intervenientovi priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a aj k správnemu právnemu záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Odvolací súd sa stotožnil so záverom o absencii naliehavého právneho záujmu, z ktorého dôvodu nebolo potrebné vec ďalej právne posudzovať.

8. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že kúpna zmluva medzi pôvodnou žalovanou, predávajúcou a žalobcom, kupujúcim bola uzatvorená dňa 15.06.2015. Návrh na vklad vlastníckeho práva zmluvy bol OÚ Nitra, katastrálny odbor doručený dňa 01.07.2015 a ten o povolení vkladu rozhodol dňa 23.07.2015 (týmto dňom nastali účinky vkladu). Dňa 21.07.2015 bolo uznesením vlády SR č. 413/2015 schválené osvedčenie o významnej investícií na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 v znení doplnenia osvedčenia pod č. 20801/2015-1000-35613 (s tým, že uvedené sa týkalo aj nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2015 uzatvorenej medzi pôvodnou žalovanou a žalobcom). V dôsledku tejto skutočnosti a protestu prokurátora bolo rozhodnutie OÚ katastrálneho odboru zrušené a došlo k obnoveniu pôvodného stavu (vlastníkom bola pôvodná žalovaná). Právoplatnosťou rozhodnutia OÚ Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2016/032185-53 zo dňa 18.08.2016 došlo k vyvlastneniu pozemkov (aj pozemkov ktoré boli predmetom prevodu na základe zmluvy zo dňa 15.06.2015) v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/64203/To. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto bol názoru, že ak by aj žalobca žalobou podľa inak preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu, vzhľadom na existenciu zákonného predkupného práva štátu (ktoré vzniklo dňom 21.07.2015, resp. v čase po uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2015, ale ešte pred tým ako nastali vecnoprávne účinky vkladu dňa 23.07.2015) by v konečnom dôsledku úspešný nemohol byť, keďže v čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva (dňa 23.07.2015) už existovalo predkupné právo štátu (dňa 21.07.2015). Rovnako tak by žalobca v rámci uplatňovania svojho nároku úspešným nemohol byť, keďže navyše rozhodnutie bolo na základe protestu prokurátora zo dňa 19. októbra 2015 zrušené a nebolo súdmi správneho súdnictva zrušené s tým, že dôsledkom zrušenia tohto vkladu bolo obnovenie vlastníckeho práva pôvodnej žalovanej.

9. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia (teda ani na určení vlastníckeho práva v dôsledku neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2015), teda do minulosti.

10. Žalobca v priebehu konania navrhol pripustenie zmeny žaloby a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ku dňu vyvlastnenia dôvodiac potrebou vyriešenia otázky, koho vlastnícke právo malo byť vyvlastnené a komu patrí náhrada za vyvlastnenie, keď má za to, že bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti v čase jej vyvlastnenia; otázka vyriešenia vlastníckeho práva v čase vyvlastnenia je teda de facto otázkou predbežnou pre posúdenie toho, komu peňažný nárok za vyvlastnenie patrí.

11. Odvolací súd v zmysle odmietol odvolanie žalobcu proti výroku o nepripustení zmeny žaloby, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. V ustanoveniach až o/ sú výslovne uvedené rozhodnutia, proti ktorým je odvolanie prípustné a predmetné rozhodnutie sa medzi nimi nenachádza.

12. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 13.12.2023 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. V odvodnení poukázal na skutočnosť, že uznesenie najvyššieho súdu z 27. januára 2021 sp. zn. (bod 13. in fine) bolo zrušené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) z 1. júna 2022 sp. zn. , keď ústavný súd vo svojich právnych záverov - vzhľadom na skutkovú a právnu podobnosť s teraz posudzovanou vecou, majúcou význam i pre danú vec - v podstatnom uviedol: „Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu súdy skúmajú to, či žalobca určovací rozsudok skutočne potrebuje a či tento určovací rozsudok je spôsobilý odstrániť stav právnej neistoty žalobcu. Účelom naliehavého právneho záujmu je pripustiť vecné prejednanie len takých určovacích žalôb, ktoré majú pre žalobcov význam, čím sa sleduje to, aby bola súdna ochrana poskytovaná rozumne. Naliehavý právny záujem sťažovateľka odôvodňovala tým, že až určovací rozsudok môže vyjasniť vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku ku dňu vyvlastnenia, a teda aj osobu oprávnenú na prevzatie náhrady za vyvlastnenie z úschovy súdu, ktorá bola do úschovy zložená práve z dôvodu sporu o tom, kto je veriteľom. Skúmanie naliehavého právneho záujmu je otázka právna. Súdy teda riešili otázku podradenia nesporného skutkového stavu pod určité právne normy. Pri právnom posudzovaní sa zaoberali právnou otázkou, či môže vydaný rozsudok odstrániť stav právnej neistoty sťažovateľky. Okresný a krajský súd medzi stranami nesporné skutočnosti uzavreli tak, že naliehavý právny záujem daný nie je ... Podstatou dovolania sťažovateľky bol nesúhlas s týmto právnym posúdením, ako aj to, že tieto rozhodnutia dostatočne jasne a presvedčivo neuviedli, ako súdy dospeli k záveru, že naliehavý právny záujem daný nie je ... K jednotlivým ďalším okolnostiam, na základe ktorých mali všeobecné súdy dospieť k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu ... možno uviesť: K bodu a) najvyšší súd odkazuje na zrušenie vkladu na základe protestu prokurátora, pritom sa nezaoberá tým, či je súd týmto správnym rozhodnutím viazaný; K bodu b) najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie o vyvlastnení, avšak neuvádza, aký súvis má toto rozhodnutie s nárokom sťažovateľky na určenie, že ona bola vlastníčkou sporných nehnuteľností ku dňu vyvlastnenia; treba dodať, že § 6 ods. 6 zákona o vyvlastňovaní predpokladá spor o vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku a na tento účel upravuje povinnosť zložiť náhradu za vyvlastnenie do úschovy; K bodu c) najvyšší súd poukazuje na to, že sťažovateľka žiada určiť vlastnícke právo do minulosti, pritom sa neuvádza, o čo sa opiera, ak vylučuje minulé určenie, hoci by toto minulé určenie mohlo mať vplyv na súčasné právne vzťahy - vydanie náhrady za vyvlastnenie, ktorá je zložená v úschove súdu; K bodu d) najvyšší súd uvádza, že sťažovateľkino vlastnícke právo nebolo akceptované, pretože o náhrade za vyvlastnenie bolo rozhodnuté tak, že patrí MH Invest, s. r. o., pritom sa však nevysporiadal s dôvodmi uloženia náhrady za vyvlastnenie do úschovy, čo znamená, že nie je jasné, kto je vlastníkom vyvlastňovaných nehnuteľností; K bodu e) najvyšší súd poukazuje na to, že sťažovateľke nejde o zosúladenie zápisu vo verejnom registri so skutočným stavom, ale o vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ktorej sa môže domôcť aj žalobou o plnenie, pritom neuvádza, o akú žalobu a voči komu má ísť. Treba dodať, že návrh sťažovateľky na vydanie náhrady z úschovy bol zamietnutý z dôvodu, že stále prebieha súdny spor o vlastnícke právo ... Sťažovateľka formulovala jasné právne otázky, ktoré sa týkajú skúmania a vyhodnotenia naliehavého právneho záujmu v prejednávanej veci, a to i) posúdenie naliehavého právneho záujmu za situácie, ak je v katastri poznámka o prebiehajúcom konaní, teda záväznosti rozhodnutia v tomto konaní aj na MH Invest, s. r. o., a MH Invest II, s. r. o., aplikáciou , a ii) či naliehavý právny záujem (ne)nahrádza pasívnu vecnú legitimáciu, ak existuje naliehavý právny záujem proti označenému žalovanému. Ani najvyšší súd nespochybňuje fakt, že od vyriešenia tejto otázky, resp. týchto otázok, záviselo rozhodnutie vo veci samej ... Najvyšší súd sa bude musieť dôkladne vysporiadať s argumentáciou sťažovateľky a transparentne a právne korektne zaujať stanovisko k existencii naliehavého právneho záujmu ... Danosť naliehavého právneho záujmu však v nijakom prípade neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, čo žiadnym spôsobom nenaznačuje ani ústavný súd ... sťažovateľka jasne deklarovala, že dôvod, pre ktorý sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia, je ten, že na základe určovacieho rozsudku v jej prospech jej môže súd z úschovy vydať náhradu za vyvlastnenie. Argument odvolacieho súdu, že sťažovateľka nesleduje zosúladenie zápisu vo verejnom registri so skutočným stavom, ale vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ktorého sa môže domáhať žalobou o plnenie, nie je dostatočne odôvodnený, pokiaľ súd neuvedie, o akú žalobu o plnenie má ísť (v prejednávanej veci tak, že v rámci tejto žaloby o plnenie bude možné bez ujmy na právach dotknutých osôb prejudiciálne vyriešiť otázku vlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia, ktorá je rozhodná pre posúdenie aj súčasných právnych vzťahov - práva na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie). Z odôvodnenia musí totiž vyplývať, ktorý iný spôsob súdnej ochrany súd uprednostňuje pred určovacou žalobou a z akého dôvodu. Inak je neprejednanie určovacej žaloby nedostatočne odôvodnené. V tomto kontexte sa určovacia žaloba javí ako spôsobilá vyriešiť spornú právnu otázku - kto bol vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu jej vyvlastnenia, a teda komu sa má vyplatiť náhrada za vyvlastnenie zložená do úschovy súdu. A naopak, ústavnému súdu sa javí žaloba o plnenie ako problematická, keďže náhrada za vyvlastnenie už uhradená bola - do úschovy súdu ... Nie je správny ani záver odvolacieho súdu, že sťažovateľka sa môže prípadne domáhať určenia „komu tvrdená náhrada

za vyvlastnenie patrí“ (bod 14 rozsudku krajského súdu). Pri určovacích žalobách je vždy potrebné žiadať o určenie, že určité konkrétne právo patrí určitej konkrétnej osobe. Nemôže teda ponechať na súd, nech si vyberie, komu právo patrí, ale musí tvrdiť určitú konkrétnu možnosť určenia práva určitej konkrétnej osoby ... Možno dodať, že zo žiadneho ustanovenia ani judikatúry nevyplýva, že naliehavý právny záujem je daný nevyhnutne len v situácii, ak sa určovacím výrokom sleduje zosúladenie zápisu vo verejnom registri a skutočného stavu; je to totiž len jeden z možných prípadov, keď je naliehavý právny záujem daný, avšak nie jediný ... Je pravdou, že otázka naliehavého právneho záujmu, teda potreba určovacieho rozsudku, sa skúma vo vzťahu k aktuálnemu právnemu stavu, resp. k aktuálnej právnej neistote, čo však nebráni ani minulému určeniu, pokiaľ má toto minulé určenie význam aj pre súčasné právne vzťahy. Argumentovať gramatickým časom právnej normy, teda tým, že zákon hovorí o tom, „či tu právo je alebo nie je“, a nie o tom „či tu právo bolo alebo nebolo“, je v rozpore s účelom naliehavého právneho záujmu, ale aj všeobecne v rozpore s právom na súdnu ochranu, ktorú sú súdy povinné poskytnúť osobe, ktorá sa naň obrátila. Ústavný súd je oboznámený s tým, že obmedzenie určenia do minulosti sa objavilo aj v slovenskej judikatúre (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu č. k. a č. k. ), avšak argumentáciu o paušálnej nemožnosti určenia minulej udalosti považuje nesprávnu a nevyplývajúcu zo žiadneho zákonného ustanovenia. Prístup pripúšťajúci aj určenie niečoho minulého potom korešponduje aj s nemeckým prístupom pripúšťajúcim ako predmet určenia aj minulý právny vzťah, pokiaľ z neho vyplývajú právne následky pre súčasné alebo budúce právne postavenie, ak existuje súčasný záujem na určení minulého právneho vzťahu ... Určenie minulého vzťahu nevylučuje ani česká doktrína ... a česká súdna prax (ako príklad určenia minulej právnej skutočnosti sa uvádza určenie, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom veci ..., resp. že bol členom družstva alebo nájomcom bytu ... Súdy by sa teda mali dôkladne zaoberať otázkou, či sa sťažovateľka neobracia na súd bezdôvodne, či rozsudok odstráni jej právnu neistotu a ak je toho názoru, že sťažovateľka má iné možnosti ochrany, z odôvodnenia rozhodnutia musí jasne vyplývať, ktorá iná možnosť právnej ochrany má mať pred určovacou žalobou prednosť ... Súdy sa ďalej musia vysporiadať s viazanosťou rozhodnutím správy katastra ( a ), ktorým bol vklad vlastníckeho práva v prospech sťažovateľky zrušený. ... Treba povedať, že z rozhodnutia o vyvlastnení ... vyplýva, že zložiteľ nemohol splniť povinnosť uhradiť náhradu za vyvlastnené pozemky, pretože sú odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, a to kvôli prebiehajúcim súdnym konaniam, medzi ktoré patrí aj súdne konanie sťažovateľky o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Preto nie je dostatočne odôvodnené to, prečo odvolací súd nevie ustáliť aktívnu vecnú legitimáciu sťažovateľky a naliehavý právny záujem pre akýkoľvek spor súvisiaci s náhradou za vyvlastnenie. Sťažovateľka sa totiž v súdnom konaní domáhala preskúmania odstúpenia žalovanej od zmluvy, ktoré sťažovateľka považuje za neplatné, a teda je toho názoru, že ona je stále vlastníčkou sporných pozemkov a bola nimi aj v čase vyvlastnenia. Podľa nej na tejto skutočnosti nič nemení ani zákonné predkupné právo štátu a s touto argumentáciou sa musia súdy vysporiadať ... Odvolací súd v bode 16 spochybňuje aplikáciu . Krajský súd pritom argumentuje rozporne v tom zmysle, že na to, aby sa účinky rozsudku rozšírili aj na iné osoby podľa , je nevyhnutné, aby mala sťažovateľka naliehavý právny záujem na určení ... Je potrebné opäť zdôrazniť, že ústavný súd úvahami o posudzovaní naliehavého právneho záujmu neprejudikuje záver o veci samej, ktorá je plne v kompetencii všeobecných súdov.“

13.1. Priama väzba nosných právnych záverov dovolacieho uznesenia sp. zn. k nosným dôvodom uvedeným v napadnutom odvolacom rozhodnutí (pozri body 5. a 22. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia), navyše v podobných skutkových a právnych súvislostiach, potom určuje (aj) relevantný vzťah nálezu ústavného súdu z 1. júna 2022 sp. zn. k teraz napadnutému odvolaciemu rozhodnutiu. Dovolací súd dodáva, že po zrušení uznesenia z 27. januára 2021 sp. zn. najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 7. marca 2019 sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to v rozsahu výhrad formulovaných ústavným súdom v jeho náleze z 1. júna 2022 sp. zn. (bod 14.).

14. Vzhľadom na uvedené, v preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu k zásahu do práva na spravodlivý proces postupom odvolacieho súdu tým, že relevantné odvolacie námietky spochybňujúce zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu právne dostatočným spôsobom neodôvodnil.

15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný rozsahom odvolania a odvolacími

dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a viazaný právnym názorom dovolacieho súdu prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Predmetom konania je žaloba žalobcu podaná na súde prvej inštancie dňa 23.02.2016, ktorou sa pôvodne domáhal určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti dôvodiac tým, že žalovaná neplatne odstúpila od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.06.2015. Nakoľko v priebehu konania došlo k vyvlastneniu nehnuteľnosti, podal návrh na zmenu žaloby (doručený súdu 10.02.2017), ktorým sa domáha určenia, že bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu jej vyvlastnenia rozhodnutím z 18.08.2016, v spojení s rozhodnutím z 10.10.2016. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako pôvodnej tak aj zmenenej žaloby (ktorú nepripustil, pozn. odvolacieho súdu). Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, že nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu by mohlo vyriešiť spor o tom, kto bol vlastníkom v čase vyvlastnenia a tým aj komu náhrada za vyvlastnenie patrí, keď práve kvôli vyvlastneniu došlo k zmene žaloby.

17. Odvolací súd po prejednaní veci, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v zrušujúcom uznesení sp. zn. z 13.12.2023 a preskúmaním odvolacích námietok žalobkyne, rešpektujúc vymedzený rozsah odvolania sa nestotožnil s právnym záverom o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a argumentáciu žalobcu o danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva vzhliadol dôvodnou.

18. Súd prvej inštancie bol názoru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože vlastníkom podľa zápisu v katastri nehnuteľnosti je iný subjekt a nemá naliehavý právny záujem ani na žalobe odôvodnenej potrebou vyriešenia otázky, komu má byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie, pretože žalovaná mala vyplatenú kúpnu cenu a úschova náhrady za vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest s.r.o. a MH Invest II s.r.o., preto by nárok na vyplatenie náhrady žalobcovi nevznikol. Zmenenou žalobou nerieši ani aktuálnu otázku, keďže sa domáha určenia vlastníckeho práva do minulosti.

19. Podľa Z.z sa náhrada, ktorú nemožno vyplatiť preto, lebo do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve, súdne konanie, zloží vyvlastniteľ do úschovy na súde.

20. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak by neprebiehalo konanie, v ktorom sa rieši vlastníctvo k vyvlastnenému pozemku, nebol by daný ani dôvod na postup vyvlastniteľa smerujúci k odovzdaniu náhrady so súdnej úschovy. Odvolací súd preto vychádzal zo záveru, že rozsudok súdu určujúci vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti v čase vyvlastnenia by žalobcovi umožnil vyplatenie náhrady za vyvlastnenie titulom vlastníctva k vyvlastnenej nehnuteľnosti, preto je daný aj jeho naliehavý právny záujem na takomto určení. V danom prípade evidentne nejde o určenie vlastníckeho práva do minulosti, žalobca sa toho ani nedožaduje, a teda nežiada, aby bol zapísaný na list vlastníctva ako aktuálny vlastník vyvlastnenej nehnuteľnosti. Zmenu žaloby by súd nemal posudzovať príliš formalisticky, ale mal by sa snažiť zabezpečiť žalobcovi prístup k súdu a k prejednaniu jeho veci pred ním zákonným spôsobom, pretože v opačnom prípade na jednej strane figurujú peniaze vložené do súdnej úschovy práve z dôvodu spornosti vlastníctva k vyvlastnenému pozemku (§ 111 ods. 4 Stavebného zákona) a na strane druhej by bol prijatý záver o nutnosti zamietnutia žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, kto bol vlastníkom pozemku v čase vyvlastnenia. Z dôvodu, že sporná nehnuteľnosť bola vyvlastnená, žalobca už logicky nemohol mať záujem na požadovanom určení. Žalobca preto žiadal určiť, že bol vlastníkom v čase vyvlastnenia, aby mu v prípade vyhovenia nároku, bola vyplatená náhrada za vyvlastnenie. Vychádzal z toho, že žalovaná neplatne odstúpila od kúpnej zmluvy a v prípade neplatnosti odstúpenia by bol práve on vlastníkom danej nehnuteľnosti a jemu ako vlastníkovi vyvlastneného pozemku má byť vyplatená vyvlastňovacia náhrada. Je zrejmé, že dôvodom zloženia náhrady do úschovy bolo práve toto prebiehajúce súdne konanie, účelom ktorého bolo v končenom dôsledku určiť, komu má byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie pozemku. V prípade kladného výsledku sporu by bolo žalobcovo právne postavenie v konaní o úschove, ktoré na súde prebieha, istejšie.

Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty ( Základných princípov ).

21. Napriek právnemu názoru, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení odvolací súd dospel k záveru, že v konečnom dôsledku je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne. Súd prvej inštancie aj keď žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu posúdil nárok žalobcu aj z vecnej stránky, keď uviedol, že vzhľadom na vznik predkupného práva štátu po uzatvorení zmluvy, ale pred vznikom vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností (pričom predkupné právo štátu bolo následne uplatnené), nikdy žalobca nebol a ani nemohol byť zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, t. j. nenadobudol ani nemôže nadobudnúť vlastnícke právo. Zmluvná voľnosť žalovaného ako vlastníka predmetnej spornej nehnuteľnosti, ku ktorej sa viazalo zákonné predkupné právo štátu ( o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov) bola obmedzená priamo zo zákona a žalovaná ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti bola povinná v prípade jej zamýšľaného predaja tuto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. S uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožnil.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 15.06.2015 kúpnu zmluvu, ktorou pôvodná žalovaná previedla na žalobcu vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor doručený dňa 01.07.2015 a vklad vlastníckeho práva žalobkyne bol povolený dňa 23.07.2015. Z obdobných vecí vedených tunajším súdom ako aj z odôvodnenia rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016 č. 24929/2016/B624-SV/64203/To mal súd vedomosť o tom, že vláda Slovenskej republiky dňa 08.07.2015 uznesením č. 401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“ a dňa 13.07.2015 vydalo Ministerstvo hospodárstva SR Osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509, a v súlade s uznesením vlády č. 413/2015 vydalo Ministerstvo hospodárstva SR dňa 22.07.2015 Osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613, ktorým sa doplnila príloha č. 1 osvedčenia zo dňa 13.07.2015. Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor bola dňa 22.07.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu.

23. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal proti rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobcu V 5160/2015 protest z dôvodu porušenia zákona pri nadobúdaní poľnohospodárskeho pozemku a aj z dôvodu, že Okresný úrad Nitra neprihliadol na existenciu zákonného predkupného práva štátu, ktorá skutočnosť má vplyv na povolenie vkladu. Rozhodnutie bolo na základe protestu prokurátora právoplatne zrušené a bolo obnovené vlastnícke právo žalovanej. Následne dňa 04.03.2016 pôvodná žalovaná odpredala spoločnosti MH Invest, s.r.o. nehnuteľnosť, následne boli kúpnou zmluvou zo dňa 21.06.2016 prevedené na spoločnosť MH Invest II, s.r.o. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 zo dňa 18.08.2016 rozhodol o vyvlastnení vlastníckeho práva spoločnosti MH Invest II, s.r.o. k pozemkom s tým, že za vyvlastnené pozemky patrí spoločnosti MH Invest II, s.r.o. náhrada podľa ust. Z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní o určenie vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom bola časť náhrady zložená do súdnej úschovy. Odvolanie žalobcu a ďalších účastníkov vyvlastňovacieho konania Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č. 24929/2016/B624-SV/64203/ To zo dňa 10.10.2016 zamietlo. Náhrada za vyvlastnenie spornej nehnuteľnosti bola zložená do úschovy okresného súdu.

24. Schválením návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii dňa 08.07.2015 vzniklo priamo zo zákona podľa predkupné právo štátu. Kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená dňa 15.06.2015, kedy ešte nebola zmluvná voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu obmedzená, tzn. neexitovala skutočnosť, ktorá by bránila realizácii predmetu zmluvy. K tejto došlo dodatočne, po uzatvorení zmluvy, ale pred rozhodnutím správneho orgánu o vklade (23.07.2015), na ktorú bol správny orgán povinný prihliadnuť. Určeniu vlastníckeho práva tak, ako sa ho žalobca po zmene žaloby domáha, teda bráni dodatočná nemožnosť plnenia.

25. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , ktoré kasačnú sťažnosť zamietli s odôvodnením, že vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva a účel sledovaný , ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou

investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky, je zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu obmedzená priamo zo zákona. Táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale dodatočnú nemožnosť plnenia záväzku. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného práva štátu podľa obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je v rozpore s účelom a cieľmi a porušením katastrálneho zákona. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové a právne zmeny, ktoré bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

26. Vznik predkupného práva štátu predstavuje trvalú prekážku, keďže v danej veci došlo k uplatneniu a výkonu tohto predkupného práva. Na základe uvedeného sa plnenie dohodnuté v kúpnej zmluve zo dňa 15.06.2015 stalo po vzniku záväzku nemožným a povinnosť žalovaného plniť tak zanikla. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobca by nemohol byť vlastníkom ani ku dňu vyvlastnenia sporného pozemku, ku dňu 18.08.2016, a preto prijal záver, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobca v konaní nepreukázal, že ku dňu vyvlastnenia bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ďalším argumentom, ktoré žalobca v podanom odvolaní uviedol, pretože by to nemalo žiadny vplyv na výsledok tohto konania.

27. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku ako vecne správny podľa potvrdil.

28. Súd prvej inštancie výrokom I. nepripustil zmenu žaloby. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že zmenená žaloba bola súdu prvej inštancie doručená pred doručením pôvodnej žaloby žalovanej. V zmysle mal súd ďalej konať o zmenenej žalobe bez rozhodnutia o pripustení zmeny žaloby, preto nebolo potrebné rozhodovať o zmene žaloby. Z uvedených dôvodov odvolací súd tento výrok podľa zrušil, pretože pre takéto rozhodnutie neexistovali zákonné dôvody.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a , v odvolacom konaní úspešným žalovaným ako spoločne a nerozdielne oprávneným (podielovým spoluvlastníkom) a intervientovi priznal plnú náhradu trov konania, keďže v odvolacom konaní boli plne úspešní.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).