Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7P-41-2021.pdf
PDF · 89.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/41/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou vo veci maloletého P. F., N.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, dieťa rodičov - matky: V.T. K., N.. XX.XX.XXXX, A. R. XXXX/XX, XXX XX S. a otca: F.Š. F., N.. XX.XX.XXXX, A. T. K. XXXX/X, XXX XX R., o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Otec F. F., N.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého P. F., N.. XX.XX.XXXX sumou 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
II. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/9/2016-43 zo dňa 07.09.2016 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 27.08.2021 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému synovi. Návrh odôvodnila tým, že s otcom malol. dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti. Otec o syna neprejavuje záujem. Vyživovaciu povinnosť si plní nepravidelne. Navrhovateľka pracovať nemôže kvôli zlému zdravotnému stavu mladšieho syna. Maloletý syn má 11 rokov, navštevuje psychologičku, pretože mu bola diagnostikovaná dyslexia. Kvôli ortopedickým problémom mu navrhovateľka musí zakupovať špeciálnu obuv. Výdavky na malol. dieťa je navrhovateľka nútená platiť sama, pretože otec malol. dieťaťa finančne neprispieva a plní si vyživovaciu povinnosť iba v sume 30 Eur mesačne. Otec maloletému neprispieva ani nezakupuje žiadne dary pri príležitosti menín, narodenín, či Vianoc. Navrhovateľka synovi založila sporiaci účet, na ktorý mu sporí 10 Eur mesačne. So svojim terajším partnerom a dvoma malol. deťmi žije v podnájme, za ktorý mesačne platia sumu 350 Eur.
2. Navrhovateľka doplnila skutkové tvrdenia na pojednávaní a uviedla, že domácnosť obývajú 4 osoby. Mesačne platia 300 Eur nájom za byt, 50 Eur za elektrinu. Za malol. syna uhrádza mesačne 100 Eur za stravu, približne sumu 30 až 40 Eur za oblečenie a obuv spriemerované zimné letné. Na začiatku šk. roka zaplatila ZRPŠ 15 Eur, musela nakúpiť všetky školské potreby a pomôcky v sume približne 70 Eur. Malol. dieťa navštevuje krúžok varenia, ktorý je bezplatný, avšak každý týždeň mu zakupuje suroviny s ktorými vrámci krúžkovej činnosti pracujú. Pretože má syn ploché nohy, je potrebné mu zakupovať špeciálnu ortopedickú obuv, a to sandále 25 Eur, šľapky 15 Eur a 5 Eur stoja vložky do topánok. Navrhovateľka ďalej dieťaťu uhrádza cestovné do školy v sume 10 Eur mesačne a raz ročne platí poplatok za komunálny odpad 35 Eur. S otcom malol. dieťaťa nie je v súčasnej dobe v kontakte. Nemá vedomosť o tom,
že by otec malol. dieťaťa trpel zdravotnými problémami, alebo by na jeho strane existovali akékoľvek prekážky, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať, mať pravidelný mesačný príjem a prispievať na výživu dieťaťa. Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že otec malol. dieťaťa je momentálne nezamestnaný, navrhuje, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému v sume 100 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozhodnutia súdu vo veci.
3. Otec malol. dieťaťa sa k návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči malol. dieťaťu nevyjadril napriek skutočnosti, že mu návrh, poučenie účastníka konania a výzva súdu, aby sa v stanovenej lehote vo veci vyjadril, boli doručené. Otec malol. dieťaťa sa pojednávania nezúčastnil, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť. Z uvedených dôvodov súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti otca malol. dieťaťa.
4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že doporučuje návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči malol. dieťaťu vyhovieť. Na strane malol. dieťaťa od posledného rozhodnutia súdu vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov. Otec v konaní nerozporoval a ani nepreukázal, že by nebolo v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletého v sume, ktorú v konaní požaduje matka. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že by otec mal zdravotné problémy, prípadne iné prekážky, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať, mať pravidelný mesačný príjem a plniť si vyživovaciu povinnosť.
5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8P/9/2016 zo dňa 07.09.2016 súd zistil, že rodičia malol. dieťaťa vo veci starostlivosti o malol. dieťa uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil. Maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 Eur mesačne.
7. Zo správy z prešetrenia rodinných pomerov otca malol. dieťaťa zo dňa 14.09.2021 vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., Odbor sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že v čase podania správy bol otec malol. dieťaťa zamestnaný ako pomocný pracovník Miestnej občianskej poriadkovej služby v R.. Pracoval 2 dni v týždni v rozsahu 8 hodín, ostatné dni mal voľno. Po skončení projektu mal v pláne zaevidovať sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Otec maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Otec malol. dieťaťa pri šetrení uviedol, že celú svoju výplatu odovzdáva svojej matke. Prespieva jej na bývanie a stravu. Poplatok za bývanie majú v sume 90 Eur mesačne. Ďalšie jeho výdavky sú na exekúcie. Uviedol, že nesúhlasí s prípadným zvýšením výživného, pretože nebude mať finančné prostriedky, nakoľko od októbra 2021 bude opäť nezamestnaný a bude poberať len sociálnu dávku v predpokladanej výške 60 Eur. Okrem pravidelného výživného synovi občasne aj niečo zakúpi. Naposledy sa so synom stretol na začiatku leta. Vtedy mu kúpil sladkosti,. S maloletým dieťaťom sa stretáva nepravidelne.
8. Z potvrdenia o príjme otca malol. dieťaťa zamestnávateľa Mesto R. súd zistil, že otec malol. dieťaťa mal v období od marca 2021 do augusta 2021 čistý mesačný príjem v sume od 476,74 Eur do 508,82 Eur.
9. Na pojednávaní sa súd oboznámil s obsahom fotokópií pokladničných bločkov a výpisom z účtov (zažurnalizované na č. l. 49 - 56 súdneho spisu), ktorými matka malol. dieťaťa preukázala vynaložené finančné výdavky na zabezpečenie životných potrieb malol. dieťaťa, za nákup oblečenia, obuvi, školských potrieb, platieb za bývanie, energie a nákup potravín.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie služieb pre občana, R., zo dňa 18.11.2021 súd zistil, že otec malol. dieťaťa je od 26.10.2021 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledným zamestnávateľom pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bolo Mesto R. od 01.10.2019 do 30.09.2021, pričom pracovný pomer bol ukončený uplynutím doby určitej. Otec malol. dieťaťa nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Naposledy súd vo veci určenia vyživovacej povinnosti otca voči malol. dieťaťu rozhodoval v r. 2016, t. j. pred 5 rokmi. Maloletý P. momentálne navštevuje 5. ročník základnej školy a vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, odôvodnené každodenné potreby a stúpajúce životné náklady, je návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči malol. dieťaťu plne dôvodný. Z vykonaného dokazovania a skutkových tvrdení navrhovateľky mal súd preukázané, že osobnú starostlivosť o malol. dieťa realizuje výhradne matka. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, t. j. bývania, stravy, nákup ošatenia, zabezpečenia zdravotnej starostlivosti a podobne ako aj výkonom osobnej starostlivosti. Základné mesačné výdavky, ktoré matka pravidelne uhrádza na zabezpečenie životných potrieb maloletého sú v sume približne 250 Eur (bývanie, strava, ošatenie, obuv, cestovné do školy, zakúpenie školských pomôcok, platby škole). Vyčíslená suma pokrýva iba nevyhnutné náklady na bežný každodenný život maloletého. Otec malol. dieťa je v produktívnom veku. Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by otcovi objektívne bránila sa zamestnať, mať pravidelný mesačný príjem a plniť si svoju základnú zákonnú rodičovskú povinnosť vyživovať malol. dieťa. Hoci bol návrh na začatie konania otcovi malol. dieťaťa doručený spolu s výzvou, aby sa v stanovenej lehote k návrhu vyjadril, žiadnym spôsobom na výzvu súdu nereagoval. Každé dieťa má právo, aby mu jeho rodič zabezpečil podmienky materiálnej aj nemateriálnej povahy v záujme toho, aby mohlo rozvíjať svoje možnosti a schopnosti. Zmyslom výživného je zabezpečenie všestranného rozvoja dieťaťa, a to po všetkých stránkach, po stránke fyzickej, duševnej aj sociálnej. Podľa zákonných ustanovení Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Cieľom tohto ustanovenia Zákona o rodine je plynulé zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodičov majú byť pokryté až po tom, keď si rodič splní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Je absolútne neakceptovateľné, aby iba jeden z rodičov, v tomto prípade matka, vykonávala nepretržitú osobnú starostlivosť o malol. dieťa a zároveň finančne znášala všetky výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletého. Súdom určená výška vyživovacej povinnosti otca nedosahuje ani polovicu pravidelných mesačných výdavkov na malol. dieťa. Samotná skutočnosť, že otec je v čase rozhodovania súdu vo veci vedený na úrade práce ako uchádzať o zamestnanie bez pravidelného mesačného finančného príjmu nemôže byť sama o sebe dôvodom na nevyhovenie návrhu matky zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči malol. dieťaťu vzhľadom
na podstatnú zmenu pomerov na strane oprávnenej osoby (mal. syna). Otec je muž v produktívnom veku, zdravý, objektívne má možnosť sa zamestnať a riadne plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť v rozsahu, aby plnenie vyživovacej povinnosti reálne naplnilo uspokojenie základných životných potrieb dieťaťa.
19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia tak, že každý účastník konania znáša trovy, ktoré mu v súvislosti s konaním vznikli, sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku - CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).