Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51Csp/93/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeným JUDr. Ján Šoltés , advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 970,17 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 970,17 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne:

- zo sumy 379,92 Eur od 24.04.2018 do zaplatenia

- zo sumy 96,00 Eur od 27.04.2018 do zaplatenia

- zo sumy 262,40 Eur od 24.05.2018 do zaplatenia

- zo sumy 1,71 Eur od 26.06.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.07.2021, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 970,17 € s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení jej Dodatku.

2. Dňa 08.07.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spol. Slovak Telekom a.s. na žalobcu.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu spol. Slovak Telekom a. s. a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb za cenu v zmysle cenníka. Žalovaný svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi služieb riadne a včas nesplnil a dostal sa do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré mu boli vyúčtované nasledujúcimi faktúrami:

- faktúru č. 8207284505 s dátumom splatnosti dňa 23.04.2018 vystavenú na sumu 379, 92 €;

- faktúru č. 2900946729 s dátumom splatnosti dňa 26.04.2018 vystavenú na sumu 96,- €;

- faktúru č. 8209287618 s dátumom splatnosti dňa 23.05.2018 vystavenú na sumu 262,40 €;

- faktúru č. 8211303658 s dátumom splatnosti dňa 25.06.2018 vystavenú na sumu 1,71 €. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením uvedených faktúr pohľadávka vo výške 740,03 eur, ktorú žalovaný, napriek upomienkam, ku dňu podania žaloby neuhradil.

4. Na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovaného zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa za každý deň plnenia zmluvy pomerne znižuje. Žalovaný porušil záväzok viazanosti tým, že porušil zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Uplatňovaná zmluvná pokuta v sume 230,14 € vyúčtovaná faktúrou č. 8221297221 bola v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o poskytovaní verejných služieb dohodnutú cenu za poskytnuté služby a vyúčtovanú zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s jej zaplatením.

5. Okresný súd Bratislava II doručil žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach spolu s uznesením zo dňa 05.08.2021, č.k.: -63, obsahujúcim výzvu na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa . Žalovaný sa napriek výzve k podanej žalobe nevyjadril.

6. Podľa veta druhá písm. b) , pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

7. V súlade s bolo oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. dňa 09.11.2021.

8. V súlade s (ďalej ako „“) súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.11.2021.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný uzatvoril so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, ako právnym predchodcom žalobcu dve Zmluvy o poskytovaní verejných služieb; a to dňa 04.03.2018 (akciová ponuka Happy, program služieb Happy XS) a dňa 24.03.2018 (akciová ponuka Happy, program služieb S).

Za poskytnuté elektronické komunikačné služby vystavila spoločnosť Slovak Telekom, a.s., žalovanému faktúry tak, ako je uvedené v ods. 3 a 4 odôvodnenia rozsudku. Žalovaný však dlžné sumy spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (a ani žalobcovi) neuhradil.

Dňa 08.07.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spol. Slovak Telekom a.s. na žalobcu.

Z výzvy na zaplatenie - predžalobnej výzvy zo dňa 22.03.2021 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.

10. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy a dodatku k zmluve (ďalej ak ako „“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 43 ods. 13 citovaného zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „smernica“), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 bod 2 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

12. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu a záväzok žalovaného vznikli zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku. Uvedený zmluvný vzťah má charakter spotrebiteľského vzťahu a to vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy (právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v zmysle a žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ podľa ). Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal žalobcovi za poskytnuté verejné služby v zmysle platiť dohodnutú cenu. Právny predchodca žalobcu na základe uvedenej zmluvy vystavoval žalovanému faktúry za poskytnuté služby. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením faktúr za poskytované služby a žalobcovi je dlžný celkovú čiastku vo výške 740,03 eur.

13. Vzhľadom nato, že žalovaný si neplnil riadne a včas svoje povinnosti, vznikol žalobcovi aj nárok na zmluvnú pokutu. Aj v spotrebiteľskej zmluve je možné dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným pritom je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnená zmluvná pokuta vo výške 230,14 €, vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti, je primeraná. Zmluva o poskytovaní verejných služieb bola uzavretá dňa 24.03.2018 a dňa 04.03.2018, pričom v každej zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 120,- € (t.j. spolu 240,- €) a žalovaný už dňa 23.04.2018 porušil zmluvné povinnosti, keď neuhradil žalobcom vystavenú faktúru. Zmluvná pokuta bola dohodnutá spolu výške 240,- €. Z uvedených dôvodov súd považoval zmluvnú pokutu upravenú v Zmluve o poskytovaní verejných služieb dostatočne určitú, zrozumiteľnú a v danom prípade aj za primeranú.

14. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, je žalobcovi povinný zaplatiť okrem priznanej istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do zaplatenia.

15. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej istiny s príslušenstvom vo výške 970,17 €, ktorá pozostáva z neuhradenej ceny poskytnutých služieb vo výške 740,03 € a zo zmluvnej pokuty vo výške 230,14 €.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.