Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

O. súd Malacky, sudcom Rastislavom Žigom, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, sídlom Bratislava, Mýtna 48, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: D., o zaplatenie: 354,28 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.04.2018 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 354,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 15.08.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť H. poskytol žalovanej na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" zo dňa 14.08.2012 úver vo výške 2500 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 36 mesačnými splátkami vo výške 88,57 Eur splatnými k 14.dňu v mesiaci. Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý ku dňu 14.09.2012 a dátum poslednej mesačnej splátky úveru a zároveň dátum splatnosti úveru bol stranami dohodnutý k dňu 14.08.2015. V rozpore so zmluvnými dojednaniami porušila žalovaná svoju povinnosť uhrádzať mesačné splátky úveru riadne a včas, na základe čoho sa dostal do omeškania s vrátením poskytnutého úveru a zaplatením úrokov z úveru, pričom si žalobca v súdnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie neuhradených splátok č. 33 až 36. Nakoľko žalovaná tento svoj dlh vo výške 354,28 Eur, pozostávajúci z 4 neuhradených splátok úveru vo výške 88,57 Eur neuhradila, odo dňa 15.08.2015 je v omeškaní so zaplatením sumy 354,28 Eur s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 16.11.2016 so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi. Žalobca si žalobou uplatňuje iba vyššie špecifikovanú časť postúpeného nároku.

2. Súd vydal vo veci dňa 21.12.2018 platobný rozkaz sp. zn.: - 26, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk a preto ho súd uznesením sp. zn.: - 40 zo dňa 10.07.2019 zrušil.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle prejednal v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, ktorí boli riadne predvolaní, pričom právny zástupca žalobcu ich účasť ospravedlnil.

4. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu listinné dôkazy a to zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „ Flexipôžička“ zo dňa 14.08.2012, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 02.12.2016, podací hárok. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predmetnými listinnými dôkazmi a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Medzi spoločnosťou Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 14.08.2012 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička", predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2500 Eur, lehotou splatnosti 36 mesiacov, s počtom splátok 36, s mesačnou splátkou 88,57 Eur, s dátumom prvej anuitnej splátky dňa 14.09.2012, poslednej anuitnej splátky (termín konečnej splatnosti) dňa 14.08.2015, s úrokovou sadzbou 14,90 % p.a., poplatkom za poskytnutie úveru 50 Eur, RPMN vo výške 20,48%, priemernou RPMN vo výške 21,68 % a s celkovou čiastkou, ktorú má dlžník zaplatiť vo výške 32273,13 Eur.

6. Žalobca ďalej predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 02.12.2016 v ktorom pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a..s. oznámila žalovanej, že ku dňu 24.11.2016 postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 14.08.2012, ktorá bola ku dňu 03.10.2016 vo výške 3644,29 Eur s príslušenstvom spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

7. Podľa a (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

11. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

13. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa zákona o bankách (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2016), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), účinného v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa , , , o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, okrem takej finančnej inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

18. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s. ako pôvodným veriteľom a žalovanou, existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa a nasl. , ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ), ako aj o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedená zmluva mala formulárových charakter, bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu a žalovaná nemohla ovplyvniť jej obsah. V zmysle zmluvy o úvere bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 2500 Eur, ktorý mala splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume po 88,57 Eur, v celkovej čiastke 3273,13 Eur. Tieto skutočnosti neboli počas súdneho konania žiadnym spôsobom spochybnené, vyplývajú z predložených listinných dôkazov, a preto ich súd považoval za nesporné.

20. Žalovaná úver čerpala pričom v rozpore s ustanoveniami úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. porušila svoju povinnosť uhrádzať mesačné splátky úveru riadne a včas. Žalobca si uplatňoval neuhradené splátky č. 33 až 36 z poskytnutého úveru, ktoré mu mali byť postúpené na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2016. Žalobca netvrdil, že by pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keďže súdu nepredložil výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru, ani výzvu pôvodného veriteľa na zaplatenie omeškaných splátok pred vyhlásením predčasnej splatnosti. V danom prípade postúpená

pohľadávka bola tvorená jednotlivými splátkami vo výške 88,57 Eur, s ktorými zaplatením bola žalovaná v omeškaní, pričom žalobca si v konaní uplatňoval neuhradené a omeškané splátky číslo 33, 34, 35, 36, splatné dňa 14.05.2015, 14.06.2015, 14.07.2015, 14.08.2015 všetky vo výške 88,57 Eur.

21. Keďže predmetom postúpenia bola pohľadávka banky, súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je súčasťou každého súdneho konania, pričom ju súd skúma vždy - aj bez návrhu, aj keď ju žiadny z účastníkov nenamieta /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X Cdo XXX/XXXX zo dňa 26.06.2010), pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

22. Súd je oprávnený ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu, a to napriek procesnej pasivite žalovanej pričom pasivita žalovanej v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( - procesné povinnosti a procesné bremená). /uznesenie Ústavného súdu SR z11. júna2019, sp. zn. I. S.

23. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej sa zaoberal rozborom § 92 ods. 8 zákona o bankách. / rozsudok sp. zn. z 28. marca 2018, rozsudok sp. zn. XCdo/XXX/XXXX z XX.. apríla 2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2019, sp. zn. 1Obdo/92/2018/ Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa . /uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2019, sp. zn. XObdo/XX/XXXX /

24. Aktívnu legitimáciu žalobca odvodzoval od oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 02.12.2016, pričom samotnú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2016 súdu nepredložil. V danom prípade ide o sporové konanie, a preto strana sporu musí uniesť bremeno tvrdenia skutočností, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore, a toto bremeno tiež preukázať. v ustanovení určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť strany označiť dôkazy na svoje tvrdenia a z tohto vyplýva, že na strane sporu leží iniciatíva pri zabezpečovaní dôkazov. Strana pokiaľ neoznačila a nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, tak nesie nepriaznivé dôsledky, ktoré môžu spočívať v tom, že súd rozhodne len na základe vykonaných dôkazov a zo skutkového stavu, ktorý bol takto zistený, pričom takýto následok postihuje aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon tak určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu závisle od konania, pokiaľ je daný výsledok vykonaného dokazovania. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobca má v súdnom spore nielen tvrdiť, ale i dokazovať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky.

25. Predmetný úver bol postúpený zo spoločnosti Všeobecná úverová banka a.s. na súčasného žalobcu, teda na nebankový subjekt. Všeobecne postúpenie pohľadávky upravuje ustanovenie a nasl. . Ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Ustanovenie zákona o bankách upravuje osobitné podmienky platného postúpenia pohľadávky, ide o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o postúpení pohľadávky v zmysle a nasl. . Ak teda podmienky uvedené v tomto špeciálnom ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže.

26. V zmysle citovaného ustanovenia platí, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní o splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka svoju pohľadávku postúpiť inej osobe aj bez súhlasu klienta. Z doslovného znenia citovaného ustanovenia (arg. „napriek“) je pritom zrejmé, že predpokladom postupiteľnosti je len také omeškanie, ktoré nastalo po písomnej výzve banky; dlžník teda musí byť 90 dní v omeškaní aj potom, čo ho banka na splnenie jeho záväzku písomne vyzvala. Žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia podmienok na postúpenie pohľadávky banky a to písomnú výzvu banky, potom ako bol dlžník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní na splnenie si svojho záväzku. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v zákona o bankách ( bez preukázania výzvy banky zaslanej dlžníkovi) je potrebné v zmysle judikatúry najvyšších súdnych inštancií ( na ktorú súd poukázal v bode 23 tohto odôvodnenia tohto rozsudku) považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa . Z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd nezaoberal dôvodnosťou samotného nároku žalobcu.

27. Súd pre úplnosť uvádza, že aj pri celkovom trvaní omeškania viac než rok je potrebná písomná výzva zo strany banky. Zo systematickej súvislosti jednotlivých častí totiž vyplýva, že ustanovenie „to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta... presiahol jeden rok“, je len druhou časťou druhej vety, ktorej prvá časť ustanovuje, že banka nemá právo postúpiť pohľadávku, ak klient ešte pred postúpením omeškaný záväzok uhradil. Citovaná časť vety teda predstavuje len výnimku z tohto ustanovenia, teda ustanovuje, že ak celkové omeškanie trvá viac ako rok, môže banka (zvyšnú) pohľadávku postúpiť aj vtedy, ak klient pred postúpením uhradil omeškanú časť svojho záväzku. Toto ustanovenie však nenormuje výnimku z prvej vety, teda nevyplýva z neho, že by v tomto prípade nebolo potrebné splniť podmienku písomnej výzvy a 90 dňového omeškania dlžníka. / viď taktiež Krajský súd Trnava, sp. zn. XXCo/XX/XXXX. zo dňa 27.03.2019, IČS: XXXXXXXXXX /.

28. Obdobne uzatvoril taktiež Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. zo dňa 27.04.2017, IČS: XXXXXXXXXX, ktorý konštatoval, že banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu klienta, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou a omeškaným peňažným záväzkom). Ak by časť druhej vety začínajúca sa slovami "to neplatí, ak ..." mala predstavovať výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by legislatívno-technicky musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam sa (táto výnimka) vzťahuje.

29. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

31. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaná aj keď bola úspešná v súdnom konaní v celom rozsahu, tak žiadne trovy konania jej nevznikli, a preto jej súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).