Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cbi-3-2019.pdf
PDF · 130.2 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cbi/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkynˇou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu: G. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX G., právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1,010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovaným: 1/ C.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX X., právne zastúpená: JUDr. Andrea Vladárová, advokátka, so sídlom Veľká okružná 17,010 01 Žilina, IČO: 51 407 442, 2/ I.. S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX X., o vylúčenie majetku zo súpisu, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, každému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.09.2019 bola súdu doručená žaloba žalobcu o vylúčenie majetku zo súpisu majetku dlžníka D. Y., pričom žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.07.2019 bol správcom uverejnený v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX súpis všeobecnej podstaty Dlžníka, do ktorého boli zaradené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci K., kat. úz. K., zapísané na LV č. XXX v nasledovnej špecifikácii: - parcela registra C č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere XXX m2, - parcela registra C č. XXXX/XX - ostatná plocha XXX m2, - parcela registra C č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie XXX m2
- stavba so súpis. č. XXX - rekreačná chata, postavená na parcele registra C č. XXXX/XX (ďalej spolu ako „Nehnuteľnosti“). Žalobca má za to, že nehnuteľnosti zapísané do súpisu všeobecnej podstaty dlžníka predstavujú majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a nie v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a dlžníka, nakoľko tento bol nadobudnutý výlučne z prostriedkov (vo výlučnom vlastníctve žalobcu), ktoré netvorili BSM, keďže žalobca ich nadobudol pred uzatvorením manželstva s dlžníkom. Kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol žalobca vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, uzatváral na strane kupujúceho výlučne žalobca, t. j. bez participácie dlžníka. Priamo v texte kúpnej zmluvy žalobca vyhlasuje, že nehnuteľnosti kupuje do svojho výlučného vlastníctva. Aj v dôsledku uvedeného je na liste vlastníctva ako výlučný vlastník evidovaný žalobca. Na margo uvedeného poukazuje na súdnu judikatúru, v zmysle ktorej ak cena nadobúdanej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov a len tento manžel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je jeho osobným vlastníctvom (rozsudok NS ČR z 2.12.2003, sp. zn.: 22 Cdo 980/2003). Veci získané výmenou za vec alebo z výťažku veci , ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela (R 42/1972, s. 251) . V takomto prípade ide o transformáciu toho istého majetku. Nejde o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale o obyčajnú zmenu predmetu vlastníctva, ktorá nemá vplyv na povahu doterajšieho vlastníckeho vzťahu. Tento názor vychádza z tzv. surrogačnej
zásady, t. j. vec nastupuje namiesto ceny, resp. cena namiesto veci (res succedit in locum pretii et pretium succedit in locum rei). Táto zásada platí i pre výmenu, resp. predaj a následnú kúpu inej veci zo samostatného majetku manžela. Ak sa však na získanie novej veci použijú čo aj len sčasti prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva, vec bude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva (R 42/1972, s. 251). Nehnuteľnosti nemôžu patriť do BSM tiež z dôvodu, že tieto slúžia výkonu povolania (podnikania) žalobcu. Žalobca nehnuteľnosti pri výkone svojej podnikateľskej činnosti prenajíma tretím osobám, čo demonštrujú predložené dôkazy - Výhradná zmluva o sprostredkovaní prenájmu nehnuteľností a poskytnutí služieb súvisiacich so sprostredkovaním obchodu zo dňa 01.09.2018, uzatvorená medzi žalobcom v pozícii záujemcu a spoločnosťou P. C., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom V. S. XXX/X, XXX XX C. ako sprostredkovateľom a tiež predložené faktúry s dokladmi o úhrade. Ako vyplýva z dikcie ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, obligatórnym predpokladom toho, aby mohla byť pohľadávka veriteľa len jedného z manželov uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je skutočnosť, že táto pohľadávka vznikla za trvania manželstva. Akcentuje sa teda okamih vzniku pohľadávky. Teda hypoteticky, keby bol súd toho názoru, že nehnuteľnosti sú predmetom BSM, potom by nemohli predstavovať prostriedok na uspokojenie pohľadávok žalovaných voči dlžníkovi, keďže tieto pohľadávky vznikli pred uzatvorením manželstva medzi žalobcom a dlžníkom, keďže manželstvo bolo uzatvorené dňa 05.09.2015, pričom pohľadávky žalovaných vznikli pred týmto dátumom. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, kde je uvedené, že podľa právneho názoru dovolacieho súdu zodpovedá obsahu a účelu ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka interpretácia, v zmysle ktorej môže byť pri výkone rozhodnutia (exekúcii) uspokojená z majetku patriaceho do BSM iba taká pohľadávka veriteľa jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, s uzavretím ktorého zákon vo všeobecnosti spája vznik BSM k veci postihnutej exekúciou, teda za trvania manželstva dlžníka s druhým manželom - bezpodielovým spoluvlastníkom veci, z ktorej má byť pohľadávka uspokojená. To znamená, že pohľadávka len jedného z manželov, ktorá vznikla pred uzavretím manželstva tohto dlžníka s jeho manželom - bezpodielovým spoluvlastníkom (rovnako ktorá vznikla po zániku ich manželstva), nemôže byť uspokojená z majetku patriaceho do ich BSM. Z vyššie uvedených dôvodov nemôžu byť nehnuteľnosti zapísané v súpise všeobecnej podstaty dlžníka. Vzhľadom k tomu, že v uverejnenom súpise všeobecnej podstaty dlžníka sa nachádza vyššie špecifikovaný majetok - nehnuteľnosti, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/1, žalobca v súlade s § 167j ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o z mene a doplnení niektorých zákonov uplatnil u správcu námietku proti zápisu majetku - nehnuteľností do súpisu majetkovej podstaty. Listom zo dňa 17.09.2019 - Výzva správcu podľa § 167j ZKR na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu, bol žalobca správcom vyzvaný, aby podal žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty dlžníka, a to voči žalovaným.
2. Žalovaný v rade 1/ sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 10.12.2019, pričom uviedol, že podstatným pre rozhodnutie vo veci je posúdenie, či nehnuteľnosti tvoria predmet BSM manželov
- žalobcu p. G. Y., nar. XX.X.XXXX a jeho manželky - dlžníčky D. Y., nar. XX.XX.XXXX. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti sú jeho výlučným vlastníctvom, lebo boli zakúpené výlučne z jeho finančných prostriedkov a označuje ako dôkaz znalecký posudok za účelom preukázania ním tvrdených skutočnosti, k tomu sa, vzhľadom na jeho neexistenciu nemôže žalovaný v rade 1/ v tomto štádiu zodpovedne vyjadriť. Jeho tvrdenie doposiaľ nie je preukázané. Za spôsobilý dôkaz o výlučnom vlastníctve žalobcu nie je možné považovať ani dohovor v Kúpnej zmluve uzavretej dňa 9.1.2018, v čl. II. Z hľadiska zákonných ustanovení § 143 Obč. zákonníka, vzťahujúcich sa k rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, len samotné vyjadrenie nezakladá tvrdenú skutočnosť o výlučnom vlastníctve, pokiaľ je v rozpore s príslušnými ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve. V konkrétnom prípade bola kúpna zmluva bola uzatváraná s odstupom viac ako dvoch rokov od uzavretia manželstva (manželstvo uzavreté 5.9.2015, kúpna zmluva uzavretá 9.1.2018, vklad povolený 15.1.2018 pod V XXX/XXXX) a v čase uzatvárania zmluvy kupujúci - žalobca nehnuteľnosti preukázateľne nekupoval na podnikanie, ale kupoval ich ako občan, čo je preukázané údajmi kupujúceho s jeho rodným číslom na nadobúdacom titule, a nie s označením podnikateľského subjektu v predmetnej kúpnej zmluve, ktorý by musel byť u podnikateľa fyzickej osoby rozlíšený s tzv. IČO, a nie rodným číslom. Uvedenému svedčí aj následný zápis na LV č. XXX kat. územie K. po povolení vkladu v zmysle predloženej kúpnej zmluvy. Žalovaný v rade 1/ v rámci procesnej obrany ďalej dal súdu do pozornosti, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by manželia mali za trvania manželstva zrušené ich bezpodielové spoluvlastníctvo ešte pred nadobudnutím predmetných nehnuteľností. Žalobca taktiež netvrdil a ani nepreukázal, že za trvania BSM v čase kupovania nehnuteľností by s manželkou uzatvoril dohodu o zúžení BSM, pre ktorú zákon vyžaduje formu notárskej zápisnice. Len uvedené inštitúty a na základe nich vzniknutý právny stav k
nadobudnutým nehnuteľnostiam by mohli bez akejkoľvek pochybnosti objektívne zakladať vylúčenie nehnuteľností z BSM manželov. Jediným dôkazom na preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti o výlučných prostriedkoch je dlžníčkou - manželkou žalobcu vystavené „Potvrdenie s dátumom 5.1.2018“. Žalovaná v rade 1/ navrhuje takýto dôkaz vyhodnotiť ako nevierohodný z dôvodov, že potvrdenie nebolo súčasťou kúpnej zmluvy, kúpna zmluva sa o uvedenom ani nezmieňuje, a nie je možné prijať záver, že skutočnosti v ňom uvedené sú pravdivé a zákonu odpovedajúce. Pokiaľ manželka ako dlžníčka vyhlasuje o prostriedkoch, ktoré majú byť použité na úhradu kúpnej ceny, ako o prostriedkoch vo výlučnom majetku manžela, takéto jej vyhlásenie treba vnímať v širšom kontexte a posúdiť a vyhodnotiť ho na základe zákonných kritérií o výlučnom vlastníctve jedného z manželov vo väzbe na existenciu bezpodielového vlastníctva, a preto samo prehlásenie a tvrdenie v písomnom potvrdení nie je postačujúce, pokiaľ bude v rozpore so zásadami a kritériami o BSM danými zákonom. Z tohto hľadiska je potrebné vnímať skutočnosť, že ako dlžníčka má záujem na výsledku sporu tým, že v prípade vyhovenia žalobe nebude musieť byť pohľadávka žalovaných uspokojená, nakoľko nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa žalobca ako manžel dlžníčky domáha sú jediným majetkom, ktorý dlžníčka vlastní a ktorý bol zo strany správcu zistený. Uvedené vyplýva zo súpisu všeobecnej podstaty dlžníka zverejnenej v rámci konkurzu v Obchodnom vestníku. Dlžníčka tak po prípadnom ukončení konkurzu oznámením o jeho zrušení v prípade neexistencie majetku v BSM obíde svoju povinnosť uhradiť pohľadávku veriteľom. Ďalším argumentom z hľadiska právnej argumentácie žalobcu je odkaz na ust. § 147 ods. 1 Obč. zákonníka. Žalobca opomína, že pohľadávku, ktorú prihlásil žalovaný v rade 1/ v konkurze, nie je už pohľadávkou uspokojovanou v exekučnom konaní. Sama dlžníčka dala návrh na Okresný súd Žilina na svoje oddlženie konkurzom. Konkurz bol vyhlásený a zverejnený v Obchodnom vestníku, čo nie je sporné. Preto je nutné na danú vec aplikovať špeciálny predpis - zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov, ktorá špeciálna úprava rieši aj otázku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bez ohľadu na to, kedy pohľadávka dlžníka vznikla. Vo vzťahu k vzniku pohľadávky zákon nemá žiadne obmedzenia a negatívne vymedzenia, že by pohľadávka nemohla byť uspokojená z majetku v BSM. Práve naopak, zákonodarca v štvrtej časti „ODDĹŽENIE“, samostatne upravil v § 167i dopad vyhlásenia konkurzu na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi dlžníkom a veriteľom by nedošlo, ak by dlžník mal preukázateľne majetok značnej hodnoty a tento by nemohol byť použitý v rámci speňažovania v konkurze. Na takúto situáciu zákonodarca pamätal práve v ustanovení § 167i zák. č. 7/2005 Z.z. Na základe zákonného ustanovenia § 167i v spojení s § 167f ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. nemá potom žiadne opodstatnenie argumentácia žalobcu v tom, že pohľadávka dlžníka nemôže byť uspokojená z majetku BSM, nakoľko vznikla pred uzavretím manželstva. Žalobca ďalej v konaní preukazuje, že nehnuteľnosti, ktoré žiada vylúčiť zo súpisu všeobecnej podstaty, slúžia k výkonu jeho povolania (na podnikanie). Ako sú nehnuteľnosti využívané po ich nadobudnutí, je podľa názoru žalovaného v rade 1/ nepodstatné, podstatné je kým a v akom období boli nehnuteľnosti nadobudnuté, čo má vplyv na zaradenie do BSM. Nehnuteľnosti neboli kúpené podnikateľom, ale fyzickou osobou - manželom dlžníčky, bolo tomu tak za trvania manželstva, dôkazom čoho je kúpna zmluva a aj evidencia na LV a doposiaľ nebolo vierohodne preukázané, že sa tak stalo za výlučné prostriedky žalobcu. Dôkaz o tom, či sú nehnuteľnosti využívané na podnikanie a sú v účtovníctve určené na podnikanie, je z hľadiska predmetu sporu právne irelevantné.
3. Žalovaný v rade 2/ sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 20.12.2019, pričom predložil totožné vyjadrenie ako žalovaný v rade 1/.
4. K vyjadreniam žalovaných sa vyjadril žalobca v podaní doručenom súdu dňa 28.01.2020 a dňa 21.02.2020, pričom uviedol, že v čl. II kúpnej zmluvy je expressis verbis vyjadrená vôľa žalobcu v pozícii kupujúceho, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva (nie teda do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Žalované vo svojom vyjadrení ďalej uvádzajú, že „žalobca predmetné nehnuteľnosti preukázateľne nekupoval na podnikanie, ale kupoval ich ako občan, čo je preukázané údajmi kupujúceho s jeho rodným číslom na nadobúdacom titule, a nie s označením podnikateľského subjektu v predmetnej kúpnej zmluve, ktorý by musel byť u podnikateľa fyzickej osoby rozlíšený s tzv. IČO, a nie rodným číslom. Uvedenému svedčí aj následný zápis na LV č. XXX kat. územie K. po povolení vkladu v zmysle predloženej kúpnej zmluvy.“ S uvedenou argumentáciou sa žalobca nestotožňuje, nakoľko v zmysle § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje. Ako vyplýva z dikcie vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 162/1995 Z.z., obligatórnou
náležitosťou kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je z hľadiska identifikácie zmluvnej strany, ktorá je fyzickou osobou, údaj o jej mene, priezvisku, rodnom priezvisku, dátume narodenia, rodnom čísle a mieste trvalého pobytu. Z uvedeného dôvodu je aj na predmetnej kúpnej zmluve uvedené rodné číslo žalobcu, a nie jeho IČO, hoci tieto nehnuteľnosti kupoval v pozícii podnikateľa. V prípade, ak by namiesto rodného čísla žalobcu bolo na kúpnej zmluve uvedené jeho IČO, takáto listina by nebola vkladu schopná. Navyše, ako aj vyplýva z výpisu žalobcu zo živnostenského registra Okresného úradu C., č. živn. reg. XXX - XXXXX, ako predmet podnikania má s poradovým číslom 6. uvedenú činnosť: Prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. Žalobca uviedol, že z pohľadu podstatných náležitostí kúpnej zmluvy bolo irelevantné potvrdenie - Potvrdenie zo dňa 05.01.2018 vydané dlžníkom: D. Y., nar. XX.XX.XXXX zakomponovať do textu kúpnej zmluvy. V uvedenej otázke žalobca odkazuje na obsah čl. II kúpnej zmluvy, kde žalobca v zhode s týmto potvrdením vyhlasuje, že nadobúda nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Toto potvrdenie dlžníčky je podľa jeho názoru vierohodný a relevantný dôkaz. K aplikácii ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“) (a contrario), a síce, že keď pohľadávka len jedného z manželov, ktorá vznikla pred uzavretím manželstva tohto dlžníka s jeho manželom - bezpodielovým spoluvlastníkom (rovnako ktorá vznikla po zániku ich manželstva), nemôže byť uspokojená z majetku patriaceho do ich BSM (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2010, sp. zn. 3 Cdo 8/2010), žalované uvádzajú, že pohľadávku, ktorú si prihlásila žalovaná v rade 1/ v konkurze, nie je už pohľadávkou uspokojovanou v exekučnom konaní. Uvedené je podľa jej názoru žalobcovi zrejmé, avšak túto argumentáciu použil per analogiam. Žalované ďalej uvádzajú, že „dôkaz o tom, či sú nehnuteľnosti využívané na podnikanie, je z hľadiska predmetu sporu právne irelevantné.“ S týmto tvrdením sa podľa názoru žalobcu nemožno stotožniť. Ako už žalobca uviedol v žalobe, nehnuteľnosti nemôžu patriť do BSM tiež z dôvodu, že tieto slúžia výkonu povolania (podnikania) žalobcu, čo je jednou z podmienok výluk režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka. Žalobca nehnuteľnosti pri výkone svojej podnikateľskej činnosti prenajíma tretím osobám, čo demonštrujú predložené dôkazy, ktoré tvorili prílohu žaloby. Kumulatívne s tým je potrebné spomenúť, že žalobca predmetné nehnuteľnosti už kupoval ako podnikateľský subjekt za účelom podnikania. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že dlžníčka pred ako aj po uzatvorení manželstva so žalobcom dlhodobo poberala rodičovský príspevok, čo svedčí o jej nemajetnosti. Vzhľadom na uvedené je podľa jeho názoru zrejmé, že kúpna cena nehnuteľností bola financovaná výlučne z prostriedkov žalobcu, ktoré neboli predmetom BSM.
5. Žalovaný v rade 1/ sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 23.03.2020, pričom uviedol, že žalobca ani v jednom zo svojich vyjadrení nepredložil, resp. neoznačil žiaden spôsobilý dôkaz o tom, že nehnuteľnosti boli kupované výlučne z jeho finančných prostriedkov. Na uvedenom nemení nič jeho vôľa vyjadrená v kúpnej zmluve, v pozícii kupujúceho. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Spravidla ide o tú stranu sporu, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Preto ak žalobca tvrdí, že uvedené nehnuteľnosti do BSM nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do BSM nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do BSM. Ak teda žalobca tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol výlučne zo svojich prostriedkov, zaťažuje ho v konaní dôkazné bremeno, musí tieto svoje tvrdenia preukázať, len tak dosiahne vylúčenie týchto nehnuteľností z existujúceho BSM. Samotné vyhlásenie žalobcu v kúpnej zmluve, bez preukázania dôkazu, nepostačuje. Podľa názoru žalovaného 1/ takýmto spôsobilým dôkazom nie je „Potvrdenie s dátumom 5.1.2018“ vystavené dlžníčkou D. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je manželkou žalobcu, pričom má za to, že takýto dôkaz je nevierohodný. Z hľadiska dopadu výsledku sporu na postavenie dlžníčky v konkurznom konaní, teda že manželka žalobcu ako dlžníčka má záujem na výsledku tohto sporu tým, že v prípade vyhovenia žalobe nebude môcť byť pohľadávka žalovaného v rade 1/ v konkurze uspokojená, je jej potvrdenie nutné hodnotiť ako účelové. Dlžníčka má jediný majetok zaradený správcom konkurznej podstaty do súpisu všeobecnej podstaty dlžníka, tým je majetok tvoriaci predmet tohto sporu, čo zakladá dôvodnú obavu v tom, že obíde svoju povinnosť uhradiť svoju pohľadávku veriteľom. Bez ohľadu na účelovosť prehlásenia dlžníčky - manželky žalobcu, ktoré žalobca predložil a jeho vyjadrenie v kúpnej zmluve (kde vyjadroval vôľu ako kupujúci nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva), iba prostá zhodná vôľa manželov nadobudnúť vec do výlučného majetku, ak nebola vyjadrená vo forme notárskej zápisnice, nemôže vec z rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vylúčiť. Ani samotné
prehlásenie (súhlas jedného z manželov), že určitá vec nadobudnutá druhým z manželov za trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí, nie je právne relevantné a je bez významu, ak podľa zákona náleží do rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za trvania manželstva nebolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a vyporiadané v zákonom stanovenej lehote tak, aby bolo možné prijať záver, že dlžníčka nevlastní žiaden majetok a žalobca so svojou manželkou nepreukázal ani skutočnosť, že uzatvoril zákonným spôsobom dohodu o zúžení BSM. Tieto inštitúty a na základe nich vzniknutý právny stav by mohli zakladať vylúčenie predmetných nehnuteľností z BSM manželov. Pri posudzovaní otázky, či vec podľa povahy slúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov treba zistiť, či vec je skutočne spôsobilá slúžiť osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov a či takémuto účelu aj slúži. Iba v takom prípade sú splnené predpoklady, že vec bude vo výlučnom vlastníctve toho z manželov, ktorého osobným potrebám alebo výkonu slúži. Ak vec môže slúžiť aj druhému manželovi, či už pre výkon jeho povolania alebo inak, neprichádza do úvahy vylúčenie vecí z BSM z tohto zákonného dôvodu. Z predloženej kúpnej zmluvy zo strany žalobcu k žalobe je nesporné, že žalobca kupoval nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 9.1.2018, vklad ktorej bol povolený dňa 15.1.2018, po vyše dvoch rokoch od uzavretia manželstva, ku ktorému došlo dňa 5.9.2015, ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla a adresy trvalého pobytu, a nie ako fyzická osoba - podnikateľ. Z charakteru nehnuteľností „rekreačná chata a pozemky - trvalý trávny porast, ostatná plocha, zastavaná plocha a nádvorie“ prináležia k tejto chate, s prihliadnutím na predmet podnikania vyplýva, že tieto nie sú svojou podstatou určené výlučne na výkon povolania žalobcu. Žalovaný v rade 1/ má za to, že uvedené je podporené aj dôkazmi predloženými samotným žalobcom, tvoriacim súčasť spisu. Pokiaľ ide o poberanie rodičovského príspevku dlžníčkou, žalovaný v rade 1/ uviedol, že táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie vo veci a je právne irelevantné, vzhľadom na samotný inštitút bezpodielového spoluvlastníctva, na to, čo je jeho predmetom podľa § 143 Občianskeho zákonníka. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci a už vôbec nie s poukazom na výšku príjmu, ktorú dosahujú. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú totiž všetky hnuteľné i nehnuteľné veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonným spôsobom, s výnimkou vecí stanovených v tomto ustanovení (dedičstvo, dar, výkon povolania, reštitúcia - iba tieto môžu tvoriť oddelený majetok), čo daný prípad nie je. Zákonodarca vytvoril novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., s účinnosťou od 1.1.1992, možnosť modifikovať rozsah bezpodielového spoluvlastníctva, čo však žalobca so svojou manželkou nevyužil a neupravil si odlišne určený zákonný rozsah bezpodielového spoluvlastníctva zákonným spôsobom, t.j. formou notárskej zápisnice podľa ust. § 143a Občianskeho zákonníka. Dôsledkom absencie notárskej zápisnice podľa § 143a Občianskeho zákonníka je postihnutie absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Ak teda žalobca so svojou manželkou ako dlžníčkou nerešpektoval kogentnosť občianskej právnej úpravy bezpodielového spoluvlastníctva a nevyužil zákonnú možnosť danú v § 143a Občianskeho zákonníka, s kumulatívne splnením všetkých zákonných požiadaviek, predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
6. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.03.2020 uviedla totožné argumenty ako žalovaná v rade 1/.
7. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonoch súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Súd mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 04.04.2019, sp. zn. 3OdK/101/2019, bolo vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - D. Y., nar. XX.XX.XXXX. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Účinky zverejnenia nastali nasledujúci deň, teda dňa 12.04.2019.
9. Súd mal preukázané, že oznam o uplatnení námietky voči zápisu majetku do súpisu bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX.
10. Žalobca podal dňa 26.09.2019 žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu.
11. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
12. Podľa § 167j ods. 1 ZKR, správca do 60 dní od vyhlásenia konkurzu vyhotoví súpis. Ak sa dozvie o novom majetku, súpis bez zbytočného odkladu doplní. Každé doplnenie alebo zmenu súpisu správca zverejní v Obchodnom vestníku.
13. Podľa § 167j ods. 2 ZKR, kto tvrdí, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu, má právo uplatniť u správcu námietku, ktorú správca zverejní v Obchodnom vestníku. Ak ktorýkoľvek veriteľ prihlásenej pohľadávky trvá na zapísaní majetku do súpisu, môže do 60 dní od zverejnenia námietky v Obchodnom vestníku žiadať od správcu, aby vyzval toho, kto podal námietku, aby podal voči veriteľovi, ktorý trvá na zapísaní majetku do súpisu žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Ak tak žiaden veriteľ prihlásenej pohľadávky neurobí, správca majetok zo súpisu vylúči.
(1) Vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu. (2) Do konkurzu, v ktorom do konkurznej podstaty patrí majetok, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, má právo prihlásiť sa každý veriteľ, ktorý by mal právo byť uspokojený z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak súd na návrh dotknutého veriteľa podaným voči správcovi neurčí inak, nezabezpečení veritelia sa z konkurznej podstaty uspokoja pomerne; pri rozhodovaní o prípadnom inom uspokojení dotknutých nezabezpečených veriteľov súd vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka. (3) Ak do konkurznej podstaty patrí obydlie dlžníka, ktoré je v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, správca vydá nepostihnuteľnú hodnotu druhého bezpodielového spoluvlastníka druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi. Ustanovenia § 167o ods. 3 až 5 sa použijú rovnako.
15. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
16. Podľa § 143a ods. 1 OZ, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
17. Podľa § 143a ods. 2 OZ, manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.
18. Podľa § 143a ods. 3 OZ, dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
19. Súd v prvom rade z úradnej povinnosti skúmal včasnosť podania excindačnej žaloby, pričom ustálil, že táto bola podaná včas. K uvedenému súd dospel na základe skutočnosti, že žaloba bola podaná do 60 dní od zverejnenia námietky v Obchodnom vestníku podľa § 167j ods. 2 ZKR, keďže námietka bola zverejnená v OV č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná na súde dňa 26.09.2019.
20. Súd uvádza, že predpokladom úspešného uplatnenia vylučovacej žaloby je vo všeobecnosti splnenie nasledovných podmienok: 1. vec, právo alebo iná majetková hodnota bola do podstaty príslušného dlžníka zapísaná, 2. vylučovacia žaloba bola podaná osobou odlišnou od dlžníka, a to v lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 167j ods. 2 ZKR, 3. žaloba smeruje proti veriteľovi, ktorý trval na zapísaní majetku do súpisu, 4. v čase rozhodovania súdu o vylučovacej žalobe trvajú účinky vyhlásenia konkurzu a vec, právo alebo iná majetková hodnota, vylúčenia ktorej sa navrhovateľ domáha, je naďalej v konkurznej podstate zapísaná,
5. osoba, ktorá sa vylúčenia domáha, preukáže, že vec, právo alebo iná majetková hodnota nemala byť do súpisu zapísaná a zároveň, že právo, ktoré zapísanie do súpisu vylučuje, jej aktuálne svedčí.
21. Pokiaľ ide o samotné dôvody žaloby, je možné konštatovať, že vyššie uvedené body 1 až 4 boli naplnené, nakoľko nehnuteľnosti boli zapísané do súpisu majetku dlžníka, žaloba bola podaná osobou odlišnou od dlžníka, žaloba smeruje proti veriteľom, ktorí trvali na zapísaní majetku do súpisu a v čase rozhodovania súdu trvajú účinky vyhlásenia konkurzu a nehnuteľnosti, ktorých sa žaloba týka sú naďalej zapísané v súpise majetku. Súd však konštatuje, že po vykonanom dokazovaní nebola splnená, resp. preukázaná piata podmienka a to, že by právo svedčilo žalobcovi, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
22. Súd konštatuje, že žalobca svoju žalobu postavil na troch základných argumentoch: 1. dotknuté nehnuteľnosti kupoval zo svojich výlučných prostriedkov a do svojho výlučného vlastníctva, 2. nehnuteľnosti kupoval pre výkon svojho povolania - prenajímanie, preto nepatria do BSM, 3. pohľadávky žalovaných vznikli pred uzatvorením manželstva, preto nemôžu byť uspokojené z majetku patriaceho do BSM.
23. Pokiaľ ide o prvý argument žalobcu, súd uvádza, že žalobca tvrdenú skutočnosť o tom, že nehnuteľnosti kupoval zo svojich výlučných prostriedkov, nijako nepreukázal, keďže nepredložil žiadnu relevantnú listinu, z ktorej by bolo preukázané, že na kúpu dotknutých nehnuteľností použil svoje výlučné finančné prostriedky. Žalobca v priebehu konania viackrát poukázal na to, že vie preukázať vlastníctvo výlučných finančných prostriedkov, avšak tvrdené skutočnosti nepodložil žiadnymi relevantným dôkazmi. Samotné vyjadrenie žalobcu ako kupujúceho vyjadrené v kúpnej zmluve o tom, že nehnuteľnosti kupuje do svojho výlučného vlastníctva, je v tomto smere právne nevýznamné, keďže bez zúženia rozsahu BSM vo forme notárskej zápisnice v zmysle § 143a ods. 3 OZ, nemôže mať takéto vyjadrenie žiadne dôsledky vo vzťahu k tretím osobám. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že argumentácia žalobcu, že jeho manželka - dlžníka je dlhodobo iba poberateľkou rodičovského príspevku, preto by malo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčiť iba pre neho, nie je rovnako právne relevantná, nakoľko počas trvania manželstva nemajú manželia rozdelené nadobúdané finančné prostriedky, ale obaja manželia sa podieľajú na svojej spoločnej životnej úrovni podľa svojich príjmových možností. A to bez ohľadu na to, či obidvaja manželia sú zárobkovo činní a v akej výške. /Zároveň súd uvádza, že pokiaľ žalobca tvrdil, že keby išlo o spoločné prostriedky, tak by ich minuli na živobytie, tak také tvrdenie súd považuje za neopodstatnené a nelogické a účelové, lebo v takom prípade by podľa uvedenia žalobcu nenadobúdali žiadny majetok, ale len výlučne na živobytie spotrebovali svoj príjem, čo je nepravdepodobné a v bežnom živote nereálne pri spoločných príjmoch oboch manželov, teda že by kupovali iba potraviny a pod./
24. Druhý argument - teda skutočnosť, že žalobou dotknuté nehnuteľnosti žalobca nadobudol a používa na výkon svojej podnikateľskej činnosti, súd rovnako považoval za nepreukázaný, teda v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže jednak nehnuteľnosť nadobudol ako fyzická osoba - nepodnikateľ, teda z kúpnej zmluvy nevyplýva, že by nehnuteľnosti kupovalo pre výkon svojho podnikania, ale zároveň ani nepreukázal, že by išlo o majetok, ktorý by bol zaradený do obchodného majetku fyzickej osoby - podnikateľa, pričom samotná skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti sú reálne prenajímané, sama osobe neznamená výkon povolania v zmysle § 143 OZ, keďže nehnuteľnosti môžu bez akýchkoľvek povolení, prípadne zriadenia živnosti, prenajímať aj fyzické osoby - nepodnikatelia.
25. Pokiaľ ide o tretí argument žalobcu, súd konštatuje, že skutočnosť, či pohľadávka niektorého z veriteľov môže alebo nemôže byť uspokojená z majetku patriaceho do BSM, nemôže byť predmetom preverovania v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, pretože táto otázka je riešená v štádiu popierania pohľadávok, keď takáto pohľadávka veriteľa môže byť popretá. Ak popretá nebola, tak po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok sa považuje za zistené a uspokojí sa pomerne s ostatnými prihlásenými zistenými pohľadávkami ostatných veriteľov. V tomto konaní (konaní o vylúčení veci z konkurznej podstaty) táto skutočnosť už nemôže byť posudzovaná, keďže výsledok tohto sporu sa nebude týkať iba jedného veriteľa (žalovaného), ale v prípade úspechu žalovaného v tomto konaní a následnom speňažení majetku dlžníka budú z výťažku uspokojení všetci prihlásení veritelia dlžníka, ktorých pohľadávky boli v konaní zistené.
- Nad rámec uvedeného súd však uvádza, že zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií obsahuje špeciálnu úpravu otázky bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to bez ohľadu na to,
kedy pohľadávka dlžníka vznikla (§ 167i ZKR). Vo vzťahu k vzniku pohľadávky zákon o konkurze a reštrukturalizácii nemá žiadne obmedzenia a negatívne vymedzenia, že by pohľadávka nemohla byť uspokojená z majetku v BSM.
26. Na základe vykonaného dokazovania teda dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok pre úspešné uplatnenie vylučovacej žaloby, preto súd žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Žalobca nepreukázal žiadne svoje tvrdenia. Nepreukázal, že by za trvania manželstva nenadobudli také finančné prostriedky. Nepreukázal, že by použil na kúpu nehnuteľností výlučne svoje finančné prostriedky a ani ničím relevantným nepreukázal, že by kúpnu zmluvu uzavrel ako podnikateľ a ani z ničoho to nevyplýva. Je irelevantné, za akým účelom teraz dané nehnuteľnosti užíva. Žalobca nepreukázal, že by išlo o jeho výlučné finančné prostriedky, ktoré použil na kúpu nehnuteľností. Súd skonštatoval, že nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do BSM. Teda súd posúdil, že dané nehnuteľnosti patria do BSM.
27. Súd vyhodnotil dokazovanie v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie, nakoľko výslovne uviedli, že nenavrhujú žiadne dokazovanie a na žiadnom ďalšom dokazovaní strany sporu netrvajú. Teda ani žalobca už netrval na dovtedy navrhovaných dôkazoch, preto súd ich v súlade s CSP nevykonal.
28. Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ ako úspešná strana si v konaní uplatnili trovy konania.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% , nakoľko boli úspešní v celom rozsahu, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, pričom o výške trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
32. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).