Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_65Ek-899-2020.pdf
PDF · 123.49 KB
No categories available
65Ek/899/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného : Y. Y., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXX XX F., C. X. G.: F. XXX, XXX XX F., proti povinnému : H.. H. Z., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Z. XXX/X, XXX XX L. - F. Y., právne zast. LEAGLE s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Kuzmányho 3997, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 856 509, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Martin Krajčí, o vymoženie pohľadávky vo výške 43 152,10 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Eva Falisová, so sídlom exekútorského úradu Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, pod sp. zn. 424EX 272/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 36,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť povinnému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 641,51,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pôvodný oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.06.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 43 152,10,- Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/209/2009 zo dňa 23.05.2012, právoplatný dňa 05.05.2014 a vykonateľný dňa 10.05.2014 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2 Cob/386/2012 zo dňa 18.02.2014, právoplatný dňa 05.05.2014 a vykonateľný dňa 10.05.2014 (ďalej len „exekučné tituly“).
2. Poverením zo dňa 23.10.2020 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Evu Falisovú, so sídlom exekútorského úradu Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 424EX 272/20. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 03.11.2020.
3. Počas exekučného konania došlo k zmene účastníka konania na strane oprávneného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2020 medzi pôvodným oprávneným ako postupcom a novým oprávneným ako postupníkom. Súdny exekútor doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 16.11.2020 dňa 04.12.2020 spolu s vyjadrením pôvodného oprávneného. Na predmetný návrh na zastavenie exekúcie exekučný súd neprihliadal. Dňa 11.05.2021 vydal súd opravné poverenie, na čo súdny exekútor vydal opravné upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.05.2021, ktoré bolo povinnému doručené dňa 11.06.2021.
4. Povinný dňa 09.06.2021 doručil prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie. Svoj návrh na zastavenie povinný odôvodnil nesprávnym označením istiny vymáhanej pohľadávky, hmotnoprávnym zánikom celej exekvovanej pohľadávky vrátane príslušenstva pohľadávky započítaním
pohľadávok pred začatím exekučného konania a námietkou aktívnej legitimácie oprávneného v konaní, čo podľa povinného je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti vymáhaného nároku, a zvyšku vymáhaného nároku v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný k námietke nesprávneho označenia istiny vymáhanej pohľadávky uviedol, že súdny exekútor nezaslal spolu s upovedomením o začatí exekúcie ani návrh oprávneného na vykonanie exekúcie ako ani poverenie pre súdneho exekútora, z toho dôvodu povinný vychádza z toho, že v upovedomení o začatí exekúcie je uvedená istina, ktorá vyplýva z opravného poverenia Exekučného súdu, pričom exekučný titul Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 10Cb/209/2009, právoplatný dňa 05.05.2014 a vykonateľný dňa 10.05.2014 zaviazal povinného zaplatiť sumu vo výške 209 121,69,-Eur s príslušenstvom a oprávnený si uplatnil len časť judikovanej pohľadávky vo výške 43 152,10 Eur a jej príslušenstva vo forme úrokov z omeškania 13% ročne zo sumy 41 152,10 Eur, rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2 Cob/386/2012 len potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV a nezaviazal povinného na zaplatenie žiadnej sumy. Povinný uviedol, že dôvodom prečo si oprávnený uplatnil len časť priznanej pohľadávky je skutočnosť, že výška istiny je rozdielom medzi sumou 209 121,69,- Eur a čiastkou vo výške 165 969,59,- Eur, ktorá bola v predchádzajúcom exekučnom konaní právoplatne zastavená Uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/4175/2014 na základe hmotnoprávneho zániku judikovanej pohľadávky s príslušenstvom. Ďalej povinný odôvodnil svoj návrh na zastavenie exekúcie hmotnoprávnym zánikom celej vymáhanej pohľadávky vrátane jej príslušenstva jednostranným započítaním pohľadávok pred začatím exekučného konania. Povinný tvrdil, že už pred začatím exekučného konania došlo k zániku pohľadávky uznanej exekučným titulom a preto je konanie oprávneného nedôvodné a šikanózne s cieľom poškodiť práva povinného. Povinný uviedol, že z jeho strany došlo k zániku vymáhanej pohľadávky aj s príslušenstvom na základe právne perfektného úkonu, a to jednostranným započítaním pohľadávok a to v čase ešte pred začatím exekučného konania, a to zánik časti istiny judikovanej pohľadávky priznanej exekučným titulom vo výške 43 152,10,- Eur ku dňu 24.09.2006 (deň stretu vzájomných splatných pohľadávok), časti príslušenstva pohľadávky (úroky z omeškania) vo výške 13% ročne zo sumy 41 152,10,- Eur od 24.07.2006 do 24.09.2006 a to spätne ku dňu stretu vzájomných pohľadávok, zánik časti príslušenstva spočívajúcich v trovách konania vo výške 12 547,31,- Eur ku dňu 09.05.2014, najneskôr ku dňu 10.05.2014 (deň vykonateľnosti exekučného titulu), z uvedeného dôvodu (zániku vymáhanej pohľadávky jednostranným zápočtom vzájomných splatných pohľadávok ku dňu 24.09.2006 tak nemohol oprávnenému vzniknúť nárok na úroky z omeškania po tomto dni, teda ani na úrok z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 41 152,10,- Eur dňa 14.07.2014 ani v čase od 15.10.2014 do zaplatenia. Povinný uviedol, že aj v časti istiny a jej príslušenstva v tomto exekučnom konaní už predchádzalo exekučné konanie, ktoré začalo na návrh oprávneného dňa 03.09.2014 na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 15Er/4175/2014, a viedol JUDr. Dušan Sopko pod sp. zn.EX 468/2014, celá judikovaná pohľadávka oprávneného aj s príslušenstvom zanikla na základe jednostranného započítania povinného vzájomných splatných pohľadávok zo dňa 13.05.2014, ktorý bol oprávnenému preukázateľne doručený dňa 15.05.2014, došlo k nemu teda po vydaní Exekučného titulu, pričom zanikla celá výška pohľadávky, vrátane časti uplatnenej v tomto exekučnom konaní, a teda nárok oprávneného neexistoval ako v čase pred začatím pôvodného exekučného konania ani v čase tohto exekučného konania, pričom o platnosti právneho úkonu jednostranného započítania sa už konalo a rozhodlo v dvoch nezávislých konaniach a to v exekučnom konaní pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 15Er/4175/2014 a v civilnom konaní pred Okresným súdom Martin č. k. 9C/45/2009, pričom v oboch konaniach bola právoplatným súdnym rozhodnutím potvrdený zánik celej judikovanej pohľadávky vrátane jej príslušenstva vo vyššie uvedenom čase, a oprávnený o tých skutočnostiach vedel. Exekučný súd sa s hmotnoprávnym zánikom pohľadávok vysporiadal v dvoch súdnych rozhodnutiach a to v prvom Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/4175/2014 zo dňa 18.02.2015 kde exekúciu zastavil v časti vo výške 165 969,59,- Eur a Uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/4175/2014 zo dňa 22.04.2016, ktorým exekúciu zastavil v celom rozsahu. Dôvodom zastavenia exekúcie bola práve skutočnosť, že exekučný súd mal za preukázané, že došlo k hmotnoprávnemu zániku vymáhanej pohľadávky v celom rozsahu, pričom Uznesením Krajského súdu Bratislava (odvolací súd) č. k. 2Cob/418/2016 zo dňa 31.07.2017 došlo k zrušeniu Uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/4175/2014 zo dňa 22.04.2016 a vráteniu veci prvostupňovému súdu, odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom prvostupňového súdu, avšak otvorenou otázkou zostalo len odôvodnenie účinnosti zápočtu pohľadávok a voči trovám základného konania. Povinný uviedol, že pôvodný oprávnený pristúpil k späťvzatiu návrhu na vykonanie exekúcie a preto exekučný súd už nerozhodoval v zmysle pokynov odvolacieho súdu ale exekúciu zastavil na základe späťvzatia Uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn 15Er/4175/2014 zo dňa 03.08.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť10.08.2018 bez možnosti odvolania. Povinný uviedol, že
oprávnený si tak ponechal možnosť vymáhať zvyšok nárokov voči ktorým nebolo právoplatne zastavené pôvodné exekučné konania v ďalšom exekučnom konaní, čo aj urobil. Povinný ďalej tvrdil, že oprávnený vzal návrh na vykonanie exekúcie späť a na základe toho rozhodol súd o zastavení exekúcie, a keby tak oprávnený neurobil povinný mal za to, že exekúcia by bola aj vo zvyšku (v časti ktorá sa vymáha v tomto exekučnom konaní) právoplatne zastavená na základe hmotnoprávneho zániku celého nároku oprávneného a v tomto prípade by povinný mohol vzniesť námietku res iudicata aj voči pohľadávke, ktorá je vymáhaná v tomto exekučnom konaní. Povinný uviedol, že hmotnoprávnym zánikom celej istiny priznanej exekučným titulom ako aj jej príslušenstva na základe jednostranného úkonu započítania pred začatím exekučného konania, došlo k zániku možnosti aj časti tohto nároku, pričom nie je možné ho vymáhať v tomto ani v inom exekučnom konaní, pričom tieto skutočnosti boli potvrdené rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky, teda ak istina v celej výške zanikla ku dňu 24.09.2006 nemohol zo zákona oprávnenému vzniknúť nárok na úroky z omeškania, pričom nárok na trovy titulového konania zanikol rovnako započítaním ale až v deň 09.05.2014 a predmetné je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) a/alebo d) Exekučného poriadku. Povinný uviedol, že exekučný titul síce nebol formálne zrušený ale stal sa nevykonateľným, pričom uvedené skutočnosti sú skutočnosťami, ktoré boli známe aj oprávnenému, sú skutočnosťami vzniknutými pred začatím exekučného konania a na základe toho je exekučné konanie neprístupné. Povinný ďalej namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky na strane veriteľa, keďže došlo k hmotnoprávnemu zániku celej vymáhanej pohľadávky ešte pred exekučným konaním, a teda pôvodný oprávnený už nedisponoval pohľadávkou voči povinnému, preto nemohol neexistujúcu pohľadávku postúpiť, keďže nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám v danom čase mal, preto sa nový oprávnený nemohol stať majiteľom už neexistujúcej judikovanej pohľadávky, nakoľko k postúpeniu došlo po začatí exekučného konania a teda v čase keď už ani pôvodný oprávnený nedisponoval právami k danej zaniknutej pohľadávke, na základe čoho nový oprávnený nie je aktívne legitimovaný byť oprávneným k vymáhaniu pohľadávky v danom exekučnom konaní, čo je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že nový oprávnený sa nemohol stať veriteľom k neexistujúcej pohľadávke. Povinný na základe toho žiadal o zastavenie exekúcie a rozhodol o trovách, tak, že oprávnený je povinný uhradiť trovy súdneho exekútora a tiež oprávneného zaviazal na náhradu trov exekučného konania povinnému v rozsahu 100%. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie predložil splnomocnenie udelené právnemu zástupcovi, jednostranné započítanie pohľadávky, rozhodnutia súdov, a to Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 9C/45/2009 zo dňa 14.04.2016, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/4175/2014 zo dňa 18.02.2015, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/4175/2014 zo dňa 22.04.2016, Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/418/2016 zo dňa 31.07.2017 a Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/4175/2014 zo dňa 03.08.2018.
5. Nový oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
6. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
11. Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
13. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a takto podaný návrh má odkladný účinok. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a oboznámil sa s obsahom listín priložených povinným. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok povinného voči pôvodnému oprávnenému ešte pred začatím exekučného konania, absencia aktívnej legitimácie nového oprávneného vzhľadom k zániku vymáhaného nároku ešte pred postúpením uvedeného nároku. Nový oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie povinného nevyjadril. V tomto bode exekučný súd poukazuje aj na skutočnosť, že rozhodnutie súdu nemusí odpovedať na všetky námietky a argumenty povinného v návrhu na zastavenie exekúcie.
15. Judikovaná pohľadávka (pohľadávka osvedčená exekučným titulom) zaniká na základe rovnakých právnych skutočností ako pohľadávka, ktorá judikovaná nie je. Právne dôvody zániku záväzku (pohľadávky) sú napríklad splnenie dlhu (solutio), dohoda o nahradení záväzku novým záväzkom (privatívna novácia), dohoda o odpustení dlhu, započítanie vzájomných pohľadávok (compensatio) a iné. Právne dôvody zániku záväzkov sú všeobecne upravené v ustanovení § 559 až 587 OZ.
16. Započítanie vzájomných pohľadávok je hmotným právom uznaný spôsob zániku záväzkov za splnenia všetkých podmienok v zmysle platnej právnej úpravy (§ 580-581 OZ). Zánik nastáva okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú za predpokladu ich vzájomnosti, teda že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak. Skutočnosť, že sa pohľadávky stretnú, nemá automaticky za následok ich započítanie, nakoľko k platnému započítaniu je potrebný právny úkon niektorého z účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu. Ide o prejav jedného z účastníkov adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Započítanie vzájomných pohľadávok (compensatio) môže nastať dohodou (dvojstranným právnym úkonom) alebo jednostranným právnym úkonom (kompenzačným prejavom).
17. Pokiaľ povinný podá návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu jednostranného započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, exekučný súd vyhodnotí či ide o sporný alebo nesporný jednostranný zápočet, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené, najmä
či jednostranné započítanie proti pohľadávke oprávneného je prípustné a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ďalej exekučný súd vyhodnotí, či bol kompenzačný prejav (právny úkon povinného) doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu. Exekučný súd preskúma kedy došlo k zániku nároku na základe jednostranného započítania povinného, či v tomto okamihu neboli pohľadávky premlčané a či ide o pohľadávky, ktoré je prípustné započítať.
18. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj jeho príloh a celého spisového materiálu súd dospel k záveru, že k jednostrannému zápočtu nejudikovanej pohľadávky zo strany povinného voči pôvodnému oprávnenému došlo po vydaní exekučného titulu, ale pred začatím exekučného konania. Z uvedeného dôvodu exekučný súd skúmal či v tomto prípade došlo k hmotnoprávnemu zániku vymáhaného nároku na základe jednostranného prejavu vôle povinného smerujúceho k započítaniu pohľadávok.
19. Exekučný súd mal zo spisového materiálu za preukázané, že medzi pôvodným oprávneným a rovnakým povinným a na základe rovnakých exekučných titulov už bolo vedené exekučné konanie na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 15Er/4175/2014 o vymoženie 209 121,69,-Eur s príslušenstvom, a teda v plnej výške pohľadávky, ktorá bola pôvodnému oprávnenému priznaná exekučným titulom. Predchádzajúce exekučné konanie bolo v časti vo výške 165 969,59,- Eur právoplatne zastavené práve na základe hmotnoprávneho zániku pohľadávky a to jednostranným započítaním pohľadávok povinného Uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/4175/2014 zo dňa 18.02.2015, vo zvyšnej časti istiny a jej príslušenstva, a teda v časti na základe, ktorej je vedené predmetné exekučné konanie (43 152,10 Eur s príslušenstvom) bolo zastavené predchádzajúce exekučné konanie z dôvodu späťvzatia návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie Uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn 15Er/4175/2014 zo dňa 03.08.2018. Predmetnému rozhodnutiu ešte predchádzalo posudzovanie exekučného súdu či aj vo zvyšnej časti vymáhanej pohľadávky (43 152,10,- Eur s príslušenstvom) došlo k platnému jednostrannému započítaniu pohľadávky zo strany povinného voči pôvodnému oprávnenému.
20. Exekučný súd v tomto bode poukazuje na Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 9C/45/2009 zo dňa 14.04.2016, právoplatné dňa 10.04.2017 vo výroku 1 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/274/16 zo dňa 23.02.2017, vo zvyšných výrokoch právoplatné dňa 10.05.2016, ktorý v odôvodnení posudzoval jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok povinného a pôvodného oprávneného, pričom skonštatoval, že pohľadávky povinného a pôvodného oprávneného boli vzájomné, ich plnenie bolo rovnakého druhu, boli spôsobilé k započítaniu a vzájomne sa kryli pričom povinný vykonal prejav vôle smerujúci k ich započítaniu. Exekučný súd taktiež konštatuje, že vo vyššie spomenutom rozhodnutí súdu sa súd zaoberal aj premlčaním pohľadávok, pričom dospel k záveru, že pohľadávky premlčané neboli ku dňu ich stretu. Z hľadiska schopnosti započítania pohľadávok nie je dôležitý moment kedy došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok ale práve moment kedy došlo k stretu týchto vzájomných pohľadávok, to znamená, že spôsobilosť započítania pohľadávok sa posudzuje v čase ich stretu. Rovnako tiež exekučný súd na základe predchádzajúcich rozhodnutí súdov dospel k záveru, že prejav vôle smerujúci k započítaniu týchto pohľadávok sa dostal do dispozičnej sféry adresáta, aj napriek tomu, že sa vrátil ako neprevzatý v odbernej lehote, pôvodný oprávnený sa s týmto prejavom vôle teda mal možnosť oboznámiť, pričom najneskôr k tomuto oboznámeniu sa s predmetnou skutočnosťou mohlo dôjsť počas predchádzajúceho exekučného konania. Navyše v spise sa nachádza podací lístok, z ktorého vyplýva že jednostranný zápočet povinného bol podaný na poštovú prepravu.
21. Samotný prejav vôle povinného smerujúci k jednostrannému započítaniu pohľadávok je súčasťou exekučného spisu, pričom z neho vyplýva nasledovné: pôvodný oprávnený disponoval v čase započítania judikovanou pohľadávkou vo výške 209 121,69,- Eur , pričom jej splatnosť nastala dňom 23.07.2006, príslušenstvo pohľadávky vo forme úrokov z omeškania ku dňu 15.04.2014 je vo výške 212 421,80,- Eur a ďalšie príslušenstvo v podobe trov konania vo výške 23 119,81,- Eur, povinný mal voči pôvodnému oprávnenému pohľadávku vo výške 331 939,19,- Eur, ktorej deň splatnosti nastal 24.09.2006, príslušenstvo vo forme úrokov z omeškania ku dňu 15.05.2014 vo výške 209 967,45,- Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré priznal povinnému Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 9C/45/2009. Povinný v ňom ďalej uviedol, že pohľadávka povinného a pohľadávka pôvodného oprávneného sa stretli ku dňu splatnosti pohľadávky povinného a teda dňa 24.09.2006, pričom časť istiny pohľadávky povinného titulom peňažnej pôžičky vo výške 209 121,69,- Eur povinný započítal k celej výške istiny pôvodného oprávneného titulom zmluvnej pokuty priznanej exekučným titulom, zvyšnú časť pohľadávky povinného vo výške 122 817,50,- Eur započítal povinný voči príslušenstvu pohľadávky
pôvodného oprávneného - úroky z omeškania vo výške 122 817,50,- Eur, ďalej povinný započítal časť príslušenstva svojej pohľadávky vo výške 89 604,30,-Eur voči časti príslušenstva pohľadávky pôvodného oprávneného - úroky z omeškania vo výške 89 604,30,- Eur, a časť príslušenstva pohľadávky povinného vo výške 23 119,81,-Eur započítal na príslušenstvo pohľadávky pôvodného oprávneného
- trovy konania priznané exekučným titulom vo výške 23 119,81,- Eur. Tento prejav vôle povinného smerujúci k započítaniu je zo dňa 13.05.2014, pričom v ten istý deň bol tiež podaný poštovému podniku na prepravu.
22. Z exekučného spisu má súd za preukázané, že došlo k platnému jednostrannému započítaniu pohľadávok pôvodného oprávneného a povinného, nakoľko pohľadávky v čase ich stretu boli započítania schopné, vzájomne sa kryli, boli rovnakého druhu a bol vykonaný prejav vôle zo strany povinného smerujúci k ich započítaniu, ktorý sa dostal do dispozičnej sféry adresáta. Predmetným započítacím prejavom zo dňa 13.05.2014 povinný započítal časť pohľadávky, ktorá judikovaná bola (Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 9C/45/2009 zo dňa 29.05.2013) vo výške 165 969,59,- Eur, pričom o predmetnej časti bolo rozhodnuté už v predchádzajúcom exekučnom konaní a to pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn.15Er/4175/2014 zo dňa 18.02.2015, právoplatný dňa 26.03.2015 a to tak, že súd exekúciu v tejto časti istiny zastavil na základe hmotnoprávneho zániku pohľadávok z dôvodu jednostranného započítania. Uvedené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV vytvorilo prekážku právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata). Povinný však jednostranným zápočtom, započítaval aj pohľadávku, ktorá povinnému nebola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu (nakoľko povinný vzal žalobu vo zvyšnej časti svojho nároku späť), ktorá existovala na základe zmluvy o pôžičke medzi pôvodným oprávneným a povinným. Z Rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 9C/45/2009 zo dňa 14.04.2016 má súd za preukázané, že povinný sa domáhal na Okresnom súde Martin žalobou o zaplatenie 331 939,19,- Eur spolu s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke, pričom Okresný súd Martin dňa 29.09.2010 vyhlásil rozsudok, ktorým priznal žalobcovi (v prebiehajúcom exekučnom konaní povinnému), sumu vo výške 331 939,19,-Eur s príslušenstvom, žalovaný (v prebiehajúcom exekučnom konaní pôvodný oprávnený) podal odvolanie voči predmetnému rozsudku, následne povinný podal na Krajský súd aj čiastočné späťvzatie žaloby vo výške istiny 165 969,59,- Eur, Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 31.08.2011, sp. zn. 9Co/86/2011 pripustil čiastočné späťvzatie povinného a v tejto časti konanie zastavil, rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu Martin. Následne Okresný súd Martin doplnil dokazovanie, vyhlásil ďalší rozsudok dňa 29.05.2013, kde zaviazal žalovaného (pôvodného oprávneného) zaplatiť istinu vo výške 165 969,59,-Eur s príslušenstvom, následne pôvodný oprávnený (žalovaný) podal odvolanie, Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 9Co/494/2013 zo dňa 27.02.2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 29.05.2013 vo výroku, kde zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť istinu vo výške 165 969,59,- Eur ale zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie Okresnému súdu vo výroku rozsudku časti príslušenstva. Predmetom konania tak zostal nárok na úroky z omeškania, o ktorom rozhodol Rozsudkom Okresný súd Martin sp. zn. 9C/45/2009 zo dňa 14.04.2016, právoplatné dňa 10.04.2017 vo výroku 1 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/274/16 zo dňa 23.02.2017, vo zvyšných výrokoch právoplatné dňa 10.05.2016. V priebehu predmetného konania došlo zo strany povinného k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok.
23. V nadväznosti na uvedené exekučný súd dáva opäť do pozornosti Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 9C/45/2009 zo dňa 14.04.2016, ktorý sa vyjadril aj k tomu, že zo späťvzatia žaloby povinného (žalobcu v uvedenom konaní) v časti istiny nevyplynulo, že by sa vzdal nároku, alebo, že by došlo k plneniu zo strany pôvodného oprávneného (žalovaného), ale naopak je len znakom dispozičnej zásady, ktorou je ovládané celé civilné sporové konanie. Z uvedeného vyplýva, že čiastočné späťvzätie žaloby žalobcu (povinného v prebiehajúcom exekučnom konaní) nie je dôvodom zániku pohľadávky v rovine hmotnoprávnej, to znamená, že nárok povinnému z hmotnoprávneho hľadiska nezanikol čiastočným späťvzatím žaloby. Exekučný súd má za to, že pre započítací prejav nie je podstatné či pohľadávka, ktorá je započítavaná je aj judikovaná alebo či existovala iba z hmotnoprávneho hľadiska, a teda, že na platný jednostranný započítací prejav sa nevyžaduje judikovaná pohľadávka, pokiaľ k započítaniu došlo ešte pred začatím exekučného konania. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že povinný mohol započítavať aj tú časť svojej pohľadávky, na ktorú mu nárok nezanikol, aj keď v tejto časti vzal žalobu späť. V predmetnom exekučnom konaní je vymáhaná istina vo výške 43 152,10,- Eur s príslušenstvom vo forme úrokov z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 41 152,10,- Eur od 24.07.2006 do 14.07.2014, úrok z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 41 152,10,-Eur od 15.10.2014 do zaplatenia a náhrada trov základného konania (zaplatený súdny poplatok zo žalobu) vo
výške 12 547,31,- Eur. Exekučným titulom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10Cb/209/2009 zo dňa 23.05.2012 priznaná výška istiny je 209 121,69,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 209 121,69,- Eur od 24.07.2006 do zaplatenia a náhrady trov základného konania (zaplatený súdny poplatok + trovy právneho zastúpenia) vo výške 22 096,83,- Eur a exekučným titulom Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/386/2012 zo dňa 18.02.2014 zaviazal povinného zaplatiť sumu vo výške 1022,98,-Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
24. Pre úplnosť a prehľadnosť súd uvádza, že sa zaoberal celým jednostranným započítaním povinného vzájomných pohľadávok. Z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 9C/45/2009 zo dňa 14.04.2016 má exekučný súd za preukázané, že povinnému vznikla pohľadávka z titulu zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel povinný ako veriteľ a oprávnený ako dlžník vo výške 331 939,19,- Eur, ktorú povinný započítaval, pričom povinný mal ku dňu 15.05.2005 zročnú prvú splátku pôžičky vo výške 66 387,84,- Eur, k 15.05.2006 zročnú druhú splátku pôžičky vo výške 66 387,84,- Eur a 24.09.2006 sa stal splatný celý zvyšok dlhu vo výške 199 163,51,- Eur, oprávnený mal voči povinnému ku dňu 24.07.2006 splatnú pohľadávku titulom zmluvnej pokuty vo výške 209 121,69,- Eur, a ku dňu 09.05.2014 mal v zmysle exekučného titulu splatné príslušenstvo vo forme náhrady trov konania. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 9C/45/2009 zo dňa 14.04.2016 ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že prvej splátky povinného ako aj druhej splátky povinného sa s pohľadávkou oprávneného judikovanou exekučným titulom došlo k stretu dňa 24.07.2006 kedy došlo k splatnosti pohľadávky oprávneného titulom zmluvnej pokuty, čím došlo k zániku časti pohľadávky povinného vo výške 132 775,68,- a rovnako časti pohľadávky oprávneného v rovnakej výške, čím pohľadávka pôvodného oprávneného klesla na sumu 76 346,01,- Eur, povinnému vznikol zákonný nárok aj na úroky z omeškania prvej splátky vyčíslený v sume 5401,97,- Eur a z druhej splátky vo výške vyčíslený vo výške 1655,15,-Eur. Ku dňu 24.09.2006 zanikol tak zvyšok nároku pôvodného oprávneného na istinu a teda na zvyšok zmluvnej pokuty, ako aj na príslušenstvo nakoľko týmto dňom došlo k stretu zvyšku pohľadávky povinného a oprávneného, po tomto dni klesá pohľadávka povinného na sumu vo výške 119 391,56,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 25.09.2006 do zaplatenia. Ku dňu 09.05.2014 sa pohľadávka povinného vo výške vyčísleného úroku z omeškania 5401,97,- Eur a 1655,15,- Eur stretli s pohľadávkou oprávneného na príslušenstvo pohľadávky priznané mu exekučným titulom, čím došlo k zníženiu pohľadávky oprávneného na náhradu trov konania vo výške 16 362,69,- Eur, pričom povinnému ostalo ešte príslušenstvo jeho pohľadávky vo forme úrokov z omeškania a toto sa stretlo ku dňu 09.05.2014 so zvyškom pohľadávky oprávneného, čím došlo k zániku celej pohľadávky oprávneného, spolu s jeho príslušenstvom priznaného na základe exekučného titulu, teda aj na časť, ktorú si oprávnený uplatnil v tomto exekučnom konaní.
25. Na základe vyššie uvedeného má súd za preukázané, že jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo strany povinného zo dňa 13.05.2014 došlo k zániku aj v tej časti vymáhanej pohľadávky pôvodného oprávneného na základe, ktorého je vedené prebiehajúce exekučné konanie a to spätne ku dňu stretu vzájomných pohľadávok. K zániku vymáhanej časti istiny vo výške 43 152,10,- Eur teda došlo spätne ku dňu 24.09.2006 kedy sa táto časť istiny dostala do stretu so zostávajúcou zročnou pohľadávkou povinného titulom zmluvnej pôžičky vo výške 199 163,51,- Eur. K zániku príslušenstva vo forme úrokov z omeškania došlo rovnako ku dňu 24.09.2006 nakoľko celá výška istina pôvodného oprávneného bola splnená a teda zanikla v tomto momente, z uvedeného dôvodu úroky z omeškania uvedené pôvodným oprávneným v návrhu na vykonanie sú neopodstatnené. K zániku vymáhanej časti príslušenstva vo forme náhrady trov základného konania vo výške súdneho poplatku a teda 12 547,31,- Eur, ktoré sú taktiež predmetom tohto exekučného konania, došlo spätne ku dňu 09.05.2014, kedy sa pohľadávka pôvodného oprávneného vo forme trov stala zročnou a tak sa stretla so zvyškom pohľadávky vo forme zročných úrokov z omeškania povinného.
26. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd exekúciu v celom rozsahu v súlade s § 61k ods. 1 pism. a) Exekučného poriadku zastavil, pretože po vzniku exekučného titulu nastala okolnosť, ktorá viedla k zániku pohľadávky oprávneného, t. j. prejav vôle povinného smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok. Súd sa už nezaoberal ostatnými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, keďže exekučný súd zistil také skutočnosti, na základe, ktorých exekúciu zastavil.
27. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
29. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
30. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
31. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška 68/2017 Z. z.“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrady paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
32. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta vyhlášky 68/2017 Z. z., náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
33. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 Eur.
34. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
35. O náhrade trov exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Súd prihliadol na zákonnú dikciu vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku a to, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola zastavená súdom, z dôvodu, že nastala okolnosť po vydaní exekučného titulu, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku. Dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému v rozsahu podaného návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko zo „spätného pohľadu“ možno konštatovať, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade nároku priznaného exekučným titulom, ktorý zanikol ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd podľa § 199c ods. 1 v spojení s § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora oprávneného vo výške 36,- Eur (30,- Eur náhrada paušálnych výdavkov + 20% DPH) tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
36. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
37. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby, a ak ide o exekúcie na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
38. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
39. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu žiadal priznať trovy exekučného konania povinného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zohľadňoval predovšetkým mieru úspechu v konaní. Nakoľko úspech v tomto konaní mal povinný, pretože oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nároku, ktorý zanikol ešte pred začatím exekučného konania, pričom oprávnený je zodpovedný za návrh na vykonanie exekúcie, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie uznal v plnom rozsahu nárok povinného na náhradu trov exekučného konania. Povinný si v návrhu na zastavenie uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Na základe uvedeného súd priznal trovy právneho zastúpenia povinného vo výške 641,51,- Eur. 2 úkony právnej služby vo výške 512,85,- Eur (vypočítané z tarifnej hodnoty 43 152,10,- Eur) + 2 krát režijný paušál vo výške 10,87,- Eur + DPH. Vzhľadom na uvedené súd priznal povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia tak ako je to uvedené vo výroku III.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.