Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-34-2018.pdf
PDF · 146.49 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcov 1. D. E., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. mieru XXX/XX, XXX XX I., 2. G. U., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX V., 3. D. E., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G. vrch č. XXX, U., XXX XX H. O., všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová, s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50492934, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Jozefa Brázdila, proti žalovaným I. N. E., rod. E., nar. X.X.XXXX, bytom G. vrch XXX, U., XXX XX H. O., v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou Mészáros Bariaková, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom P.O.Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, IČO: 52488047, pracovisko Bystrický rad 453/77, Zvolen, konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Lucie Hricovej Pradovej a II. H. E., rod. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. vrch XXX, U., XXX XX H. O., o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I/ Súd u r č u j e , že garáž č. súpisné XXX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, vedená Okresným úradom, katastrálnym odborom I., pre obec U., kat. úz. U., ako stavba na pozemku parc. č. CKN XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 39 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XX, vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom Detva, pre obec U., kat. úz. U., p a t r í do dedičstva po nebohom D. E., nar. X.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX v polovici a do vlastníctva žalobkyne v 1. rade D. E., nar. XX.X.XXXX v polovici.
II/ Žalovaná v I. rade je p o v i n n á uhradiť žalobkyni v 1. rade trovy konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
III/ Žalobkyni v 1. rade sa nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v II. rade n e p r i z n á v a .
IV/ Žalobcom v 2. a v 3. rade sa nárok na náhradu trov konania voči žalovaným I. a II. n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Pôvodne podanou žalobou sa žalobkyňa v 1. rade domáhala určenia, že garáž č. súpisné XXX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu, Správy katastra Detva, obec U., kat. úz. U. ako stavba na pozemku parcely CKN XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 39 m2, zapísané na LV č. XX, Správy katastra Detva, kat. úz. U. je vo vlastníctve D. E., rod. O., nar. XX.X.XXXX v polovici a v polovici patrí do dedičstva po nebohom D. E., nar. X.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania. V priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 26.10.2021 rozšírila žalobu a žiadala pripustiť vstup ďalších žalobcov do konania, o ktorom podaní súd rozhodol uznesením zo dňa 3.11.2021.
1.1. Žalobu, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu 22.11.2018 žalobkyňa v 1. rade a následne aj žalobcovia v 2. a v 3. rade odôvodňovali tým, že žalobkyňa v 1. rade spolu s manželom nebohým D. E.,
ktorý bol bratom žalovanej v I. rade a otcom žalobkyne v 2. rade a žalobcu v 3. rade v 70-tych rokoch minulého storočia vystavali a upravili garáž pri dome s č. súpisným XXX. Nebohý manžel žalobkyne v 1. rade zomrel dňa XX.X.XXXX a dedičské konanie bolo po ňom prejednané pod č. D XXXX/XX. Spolu s manželom a deťmi bývali v rodinnom dome č. súpisné XXX, ktorý bol postavený a je postavený na parcele CKN XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 152 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XX, pre kat. úz. U.. Uvedený rodinný dom užívali svokrovci žalobkyne spoločne a po smrti svokra D. E., ktorý zomrel X.XX.XXXX výlučne svokra N. E., rod. U., ktorá zomrela XX.X.XXXX. S nebohým manželom žalobkyňa v 1. rade na parcele CKN XXX bezprostredne susediaca s parcelou CKN XXX, na ktorej stál rodinný dom č. súpisné XXX ešte za života svokrovcov N. a D. E. postavili v 70-tych rokoch s ich súhlasom garáž, ktorú užívali spolu s manželom. Navyše nebohý D. E. manžel žalobkyne bol automechanik, v garáži bola jama a tu opravoval aj autá. Svokrovci nedisponovali osobným motorovým vozidlom, takéto vozidlo mal nebohý manžel žalobkyne a okrem toho opravoval rôzne motory a autá. Po smrti svokra D. E. svokra žalobkyne N. E., rod. U. darovala časť nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XX, CKN XXX, XXX a XXX vrátane domu so súpisným číslom XXX žalobcovi v 3. rade - vnukovi v polovici a v druhej polovici dcére - žalovanej v I. rade. Garáž nebola predmetom darovania nebohou svokrou žalobkyne. Vlastníctvo garáže nebolo sporné až do roku 2018 kedy žalovaná v I. rade na Obecnom úrade v U. podala čestné vyhlásenie, že je vlastníčkou garáže a požiadala o pridelenie súpisného čísla. Následne jej obec vyhovela a ako spoluvlastníčke CKN parcely XXX, na ktorej stojí tá predmetná garáž jej bolo toto osvedčenie a súpisné číslo vydané pod č. XXX. Nakoľko však žalovaná v I. rade nikdy nebola stavebníčkou, získala uvedené súpisné číslo neoprávnene. V 70-tych rokoch bola žalovaná v I. rade neplnoletá, nikdy sa nepodieľala na výstavbe garáži, neužívala ju. V priebehu konania poukazovala na to, že garáž postavili spolu s manželom a užívali ju spoločne a to až do roku 2000 kedy sa žalobkyňa presťahovala do I.. Následne túto garáž darovala synovi, ktorý tam ostal žiť s manželkou a túto garáž ďalej užíval. Mala právny záujem na usporiadaní vlastníckeho práva k uvedenej garáži. Stavba garáže patrila do bezpodielového spoluvlastníctva jej a jej nebohého manžela D. E.. Zánikom manželstva smrťou manžela tak polovica garáže patrí do dedičstva po nebohom manželovi a z tohto dôvodu rozšírila žalobu aj o deti, ktoré sú právnymi nástupcami po nebohom manželovi.
1.2. Žalobkyňa v rámci výpovede uviedla, že sa s nebohým D. brali v roku 1969. Začiatkom 70-tych rokov začali stavať garáž s tým, že jej otec pracoval u pozemných stavieb a dal im sľub, že im pomôže. Zabezpečoval im panely na stavbu garáže, z ktorých sa garáž budovala. Garáž od začiatku využívala ona s manželom. V dome pri garáži bývali spolu aj so svokrovcami. Jednalo sa o dvojdom, kde sú dve samostatné jednotky. Kým bola žalovaná v I. rade slobodná bývala aj ona v tomto dome, neskôr po vydaji sa presťahovala do I. a následne na ňu prepísali rodičia starorodičovský rodinný dom v blízkosti rodičovského domu. Žalobkyňa v 1. rade potvrdila, že vzťahy so švagrinou, t.j. žalovanou v I. rade sú zlé. Rovnako vypovedal aj syn žalobkyne v 1. rade, ktorý v priebehu konania bol vypočúvaný ako svedok na pojednávaní dňa 6.7.2021 a až následne došlo k rozšíreniu žaloby aj o tohto. V rámci svedeckej výpovede potvrdil, že garáž využívali jeho rodičia, predovšetkým otec, ktorý bol automechanik, mal tu jamu a opravoval autá. Po odsťahovaní sa matky z rodinného domu ďalej užíval uvedenú garáž on spolu s manželkou. Potvrdil, že garáž neskôr po smrti otca vakovali, zamurovali okná. Obdobne tak vypovedala aj dcéra žalobkyne v 1. rade na uvedenom pojednávaní v pozícii svedkyne, pričom neskôr bola žaloba rozšírená za súhlasu aj na túto. Potvrdila, že vždy a výlučne garáž užívali jej rodičia, otec a neskôr brat. Otec tam opravoval autá a garážoval svoje autá. Nikdy si nepamätala, že by garáž užívala teta - žalovaná v I. rade alebo niekto z ich rodiny. Garáž neužívali ani starí rodičia, ktorí nemali auto. Žalobca v 3. rade uviedol, že v istom období bola písaná červená škoda na starú matku, pričom išlo pôvodne o vozidlo patriace žalovanej v I. rade, ktorá však mala exekúcie, aby neprišla o auto tak na krátky čas bolo toto prepísané na starú matku N. E..
2. Žalovaná v I. rade s podanou žalobou nesúhlasila. Žalobu považovala za nedôvodnú. Garáž postavená na parcele CKN parc. č. XXX, ktorej bolo pridelené súpisné č. XXX patrila za života nebohej matke N. E., rod. U. a nebohému starému otcovi E. U., po ktorom po smrti zdedila garáž v celosti ona. Nebohá matka N. E., rod. U. a jej otec E. U. boli vlastníkmi všetkých nehnuteľností, ktoré sú evidované na LV č. XX, pre kat. úz. U.. Z uvedeného dôvodne vyvodzuje záver, že pokiaľ boli vlastníkmi nehnuteľností, na ktorých sa nachádza sporná garáž, je zrejmé, že boli aj vlastníkmi spornej garáže. Okrem toho poukazovala na rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C XXX/XX-XX, kde bolo vykonané dokazovanie a vypracovaný znalecký posudok zo dňa 2.5.1979, v ktorom sa konštatuje, že hospodárska budova, ktorá v súčasnosti predstavuje spornú garáž bola postavená jej právnymi predchodcami nebohou matkou N. E. a nebohým starým otcom E. U.. Tým je priamo vyvrátené tvrdenie
žalobkyne v 1. rade, ako aj jej detí ako žalobcov v 2. a v 3. rade. Navyše mala za to, že uvedená garáž nebola prejednávaná ani v pozostalosti po jej nebohom manželovi v rámci aktív a to aj napriek tomu, že v katastri nebola zapísaná. Tvrdenia, že spornosť nastala až po roku 2018 považovala žalovaná za zavádzajúce s tým, že žalobkyňa nijakým spôsobom dovtedy uvedenú garáž neriešila a nesnažila sa ju zapísať do vlastníctva na katastri nehnuteľností. Dedičstvo po nebohom manželovi žalobkyne nebolo predĺžené tak ako uvádzala v rámci žaloby. V tejto súvislosti navrhovala vypočuť svedkyňu T. B., ktorá žila v uvedenej oblasti a vedela by sa k týmto skutočnostiam vyjadriť. Pokiaľ išlo o návrhy na výsluch svedkov v rámci konania títo v čase výstavby garáže mali byť v detskom veku. Žalobkyňa spolu s celou rodinou užívali túto garáž rovnako ako celý dom a prislúchajúci pozemok, avšak v žiadnom prípade nie dobromyseľne ako vlastníci, ale len na základe súhlasu pána U. (starého otca žalovanej v I. rade a nebohého D. E.). Uvedená garáž bola postavená na mieste hospodárskej budovy a na prestavbe hospodárskej budovy sa podieľala spoločne celá rodina, nielen žalobkyňa s manželom. Žalovaná v I. rade uviedla, že žalobkyňa a neskôr aj ostatní žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že sa nejakým spôsobom podieľali na stavbe uvedenej garáže a preto, že by mala vlastnícky patriť im.
2.1. V priebehu konania po rozšírení žaloby o žalobcov v 2. a v 3. rade namietala žalovaná v I. rade prostredníctvom právnej zástupkyne procesný postup súdu, ktorý vyhlásil dokazovanie za skončené dňa 21.10.2021. Po záverečných rečiach zrušil uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené vzhľadom na získanie informácií o dôvodoch vyznačenej plomby Z XXX/XXXX, o ktorej a na ktorú žalovaná v priebehu konania poukazovala. Takéto konanie považovala za nie potrebné vykonať, nakoľko nebolo navrhnuté stranami a neboli dňa 21.10.2021 na takéto konanie dané návrhy. Navyše 6.7.2021 bolo pojednávanie odročované za účelom vykonania ohliadky a výsluchu svedka D. U. na mieste samom. Navyše v záverečnej reči strán sporu neboli navrhnuté ďalšie dôkazy na vykonanie tohto dôkazu. Takýmto konaním súd suploval nečinnosť žalobkyne, ktorá tvrdené skutočnosti mohla a mala súdu vyvrátiť. Takýmto konaním súd umožnil žalobkyni rozšíriť žalobu o ďalšie subjekty na strane žalobkyne a to v neprospech žalovanej v I. rade. Takéto konanie považovala za nefér a za porušenie koncentračnej zásady.
3. Žalovaná v II. rade s podanou žalobou súhlasila. Je nevestou žalobkyne v 1. rade a manželkou žalobcu v 3. rade. Na U. č. súpisné XXX sa prisťahovala po uzavretí manželstva v roku 1997. V tom čase žili rodičia manžela žalobkyňa spolu s nebohým svokrom D. E.. Od nich vedela, že pri dome si postavili garáž, ktorú od jej príchodu stále užívali. Nikdy nikto nespochybňoval vlastníctvo a užívanie spornej garáže. Garáž sa užívala počas života svokrovcov, pobytu svokry v uvedenom dome a následne bola využívaná ňou a jej manželom žalobcom v 3. rade. Poprela, že by si N. E. - žalovaná robila nejaké vlastnícke nároky na garáž. Až v mesiaci apríl 2018 sa dozvedela, že žalovaná v I. rade dala na garáž plombu a že si robí vlastnícke nároky. Upozornil ju na to starosta Obce U. s tým, že si mala požiadať o vydanie súpisného čísla. Podľa jej slov v tom čase žalovaná v I. rade pracovala pre obecný úrad ako administratívna pracovníčka. Žalovaná v II. rade poprela, že by žalovaná v I. rade postavila garáž, užívala ju niekedy počas bývania v uvedenom dome a užívania garáži. Súhlasila s určením vlastníckeho práva v prospech žalobkyne a jej nebohého manžela.
4. Žalobkyňa v 1. rade k žalobe pripojila potvrdenie Obce U. vystavené starostom obce G. J. dňa 15.11.2018 pod č. I v ktorom starosta obce potvrdil, že na predmetnú garáž bolo vydané súpisné č. XXX, postavenej na parcele KNC XXX N. E., nar. X.X.XXXX (žalovanej v I. rade) na základe čestného prehlásenia zo dňa 18.4.2018. Súčasťou správy a listiny bol pripojený aj údaj z geodézie a kartografie a katastra SR nepoužiteľný na právne úkony, v ktorom bola zakreslená predmetná garáž na parcele XXX.
5. Ďalšou listinou pripojenou do spisu bola notárska zápisnica N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, spísaná dňa 26.4.2012 na Notárskom úrade JUDr. Márie Vavráčovej v Detve, z ktorej bolo zistené, že sa na notársky úrad dostavil žalobca v 3. rade spolu s manželkou - žalovanou v II. rade za účelom podpísania darovacej zmluvy, kde predmetom darovania boli nehnuteľnosti v kat. úz. U., rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku CKN parc. č. XXX vrátane parcely CKN parc. č. XXX o výmere 152 m2 - zastavané plochy a nádvoria, CKN parc. č. XXX o výmere 39 m2 - zastavané plochy a nádvoria, CKN parc. č. XXX o výmere 928 m2 - ttp, zapísané na liste vlastníctva č. XX pod BLV 2 v polovici. Obdarovaná zároveň zobrala na vedomie, že na uvedených nehnuteľnostiach je zriadené vecné bremeno spočívajúce v doživotnom užívaní nehnuteľnosti vedených na LV č. XX v prospech D. E., rod. X..
5.1. Súčasťou je aj notárska zápisnica N XX/XX, Nz XX/XX spísaná dňa 9.2.1996 na Notárskom úrade JUDr. Anny Máčajovej, ktorou nebohá N. E., rod. U., nar. XX.XX.XXXX ako darkyňa darovala polovicu sporných nehnuteľností na D. E. - žalobcu v 3. rade. Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti v kat. úz. U., zapísané na LV č. XX v časti ALV označené ako KN parc. č. XXX - zastavané plochy o výmere 152 m2 s nadstavbou rodinného domu súpisné č. XXX, KN parcela č. XXX - zastavaná plocha o výmere 39 m2, KN parcela č. XXX - ttp o výmere 1059 m2 v ideálnom spoluvlastníckom podiely jedna polovica, ktorý je vlastníctvom darkyne podľa zápisu na LV č. XX v časti BLV a to v polovici.
6. Súčasťou žaloby je aj uznesenie o dedičstve D XXXX/XX o prejednaní dedičstva po nebohom D. E., nar. X.X.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom U.. XXX. Ako dedičia po nebohom D. E. prichádzali do úvahy manželka D. E., rod. X. (žalobkyňa v 1. rade) a deti žalobcovia v 2. a v 3. rade. V rámci dedičského konania bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že dedičstvo pripadlo v celosti nebohej manželke bez povinnosti výplaty spoludedičov, ktorí ju nežiadali. Prejednané boli aj nehnuteľnosti v kat. úz. U. a to hospodársky objekt a rozostavaný rodinný dom, zapísaný na LV č. XXX spolu s parcelami tam zapísanými.
7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX pre okres Detva, obec a kat. úz. U. vyplýva, že ako vlastníci parciel vedených na uvedenom liste vlastníctva sú v polovici zapísaní žalovaná v I. rade a žalovaná v II. rade. Pri parcele parc. č. XXX o výmere 39 m2 je vedená plomba na základe záznamovej listiny Z XXX/XXXX. V starších výpisoch sú vyznačené plomby Z XXX/XXXX v spojení so záznamovými listinami Z XXXX/ XXXX a Z XXXX/XXXX.
8. Žalovaná v I. rade v rámci vyjadrenia poukazovala na dedičské konanie po nebohých právnych predchodcoch matke N. E., rod. U. prejednanej pod sp. zn. XXD XX/XXXX, ako aj po starom otcovi E. U., prejednané pod sp. zn. 7D XX/XXXX kedy sa prejednával novoobjavený majetok. V tejto súvislosti poukazovala na uznesenia v rámci dedičských konaní. Súd si súčasne pripojil uvedené dedičské spisy, z ktorých bolo zistené, že po nebohej matke žalovanej v I. rade a svokre a starej matke žalobcov bolo prejednané dedičské konanie pod sp. zn. XXD XX/XXXX. Z dôvodu návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku bolo toto prejednávané pod sp. zn. XXD XX/XXXX. Návrhom na prejednanie novoobjaveného majetku doručeného tunajšiemu súdu dňa 31.8.2018 požiadala žalovaná v I. rade o prejednanie garáže postavenej pred rokom 1976, stojacej na parcele CKN XXX, vedenej na LV č. XX, o výmere 39 m2, pričom pripojila rozsudok 8C XXX/XX a znalecký posudok zo dňa 2.5.1979 uvedený list vlastníctva, úmrtný list matky, osvedčenie o dedičstve a listiny z Okresného úradu Detva, správy katastra ako žiadosť oznámenie o súpisnom čísle k uvedenej stavbe. Uznesenie o prejednaní novoobjaveného majetku garáže v jednej polovici súpisné č. XXX, postavenej na KNC parc. č. XXX, v kat. úz. U., podľa vyhlásenia dedičky nadobudlo právoplatnosť 24.9.2018 a uvedené dedičstvo nadobudla jediná dedička zo záveru N. E. - žalovaná v I. rade.
8.1. Rovnako si súd pripojil aj konanie po nebohom starom otcovi žalovanej v I. rade E. U., zomrelom XX.X.XXXX, po ktorom bolo pôvodne dedičské konanie vedené pod sp. zn. D XXX/XX a na základe návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku doručeného dňa 31.8.2018 súd prejednal druhú polovicu garáže na základe tých istých tvrdení a listín doložených žalovanou v I. rade. Uznesenie o prejednaní polovice garáže zo dňa 11.10.2018 nadobudlo právoplatnosť 11.10.2018 a uvedenú nehnuteľnosť nadobudla do výlučného vlastníctva žalovaná v I. rade na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva. Účastníkmi tohto dedičského konania boli žalovaná v I. rade a E. L. - vnuk a G. L. - vnuk, ktorých zastupovala na základe pripojených plných mocí žalovaná v I. rade.
9. Tak ako je v rámci návrhov na prejednanie dedičského konania žalovanou v I. rade konštatované, pripojila do spisu aj v rámci tohto konania rozsudok sp. zn. 8C XXX/XX-XX a znalecký posudok sp. zn. 4C XXX/XX. Z rozsudku 8C XXX/XX-XX zo dňa 14.11.1980 bolo zistené, že pred súdom sa prejednával návrh N. U., bytom U. XXX proti žalovaným E. U., U. XXX, N. E., bytom U. č. XXX a D. E., bytom U. XXX o vypustenie spornej plochy nehnuteľností a odstránenia oplotenia. Žaloba bola zamietnutá. Z odôvodnenia vyplynulo, že súd vykonal dokazovanie ohliadkou na mieste samom a znaleckým dokazovaním. Namerané hodnoty boli porovnané s údajmi znaleckého posudku v konaní 4C XXX/XX. Správne na mieste hranice bodu L je roh vybudovaného múru s bodom O hranice rovnobežka s múrom do bodu žalovaného bez uvedenia ktorého, čo sa zhoduje so stavom znaleckého posudku z konania 4C XXX/XX. Žalovaní (opätovne bez uvedenia, ktorí) teda vybudovaním múra neporušil hranicu podľa rozsudku z tohto konania a teda ani nezabral navrhovateľovi žiadnu plochu z nehnuteľnosti. Nakoľko
uvedený rozsudok poukazuje na znalecký posudok z konania 4C XXX/XX a tento žalovaná v I. rade pripojila, bolo zistené, že znalecký posudok bol vypracovaný pracovníkom strediska geodézie vo Zvolene Ing. Ďurianom 14.4.1972 v spore E. U., U. XXX a spol. proti odporcovi N. U., U. XXX. Účelom znalca bolo navrhnúť hranicu medzi navrhovateľom a odporcom. Miestne šetrenie bolo vykonané 10.12.1970 a zo znaleckého posudku vyplynulo, že na uvedenej parcele sú postavené dva domy a to dom navrhovateľa a dom odporcu.
9.1. Súčasťou podania je aj kópia znaleckého posudku so situačným nákresom a fotografiou z konania 8C XXX/XX, ktorý podal Zoltán Hock, dňa 2.5.1979. V rámci textu znaleckého posudku vyplynulo, že pri miestnej ohliadke boli na rekonštruovanú zameranú konštrukciu zamerané lomové body, kde odporca udáva, že bod L má byť v mieste rohu vybudovaného múru, kde odkryl železnú rúrku, miesto bodu O navrhovateľ ukázal, že kopaním za hospodárskou budovou, ktorú odporca postavil sa vyvalil aj znak, ktorý tam bol daný. Namerané údaje boli porovnané s údajmi znaleckého posudku z konania 4C XXX/ XX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre obec a kat. úz. U. vyplýva, že právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba č. XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XX. Stavba súpisné č. XXX, postavený na parcele XXX, druh stavby 7, popis stavby garáž je vlastnícky v celosti vedený na žalovanú v I. rade.
10. Žalovaná v rámci pojednávania dňa 6.5.2021 predniesla svoje obšírne vyjadrenie k predmetu sporu spolu s pripojenými listinami, na ktoré už poukazovala v rámci konania. Okrem listín doložených v rámci konania, na ktoré poukazovali v rámci písomných vyjadrení doložila aj podanie z OP Zvolen pod sp. zn. Pd XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 19.2.2019 označené ako upovedomenie, kde prokurátorkou Okresnej prokuratúry Zvolen bolo okrem iného konštatovanie nesprávneho postupu OÚ v konaniach Z XXXX/XXXX a následne aj v konaní Z XXXX/XXXX (č. Z XXX/XXXX). V tejto súvislosti prokurátorka osobitne zdôraznila, že v tomto štádiu konania prokurátorovi neprináleží posudzovať predložené listiny (uznesenia súdu) z hľadiska ich spôsobilosti na zápis, ani navrhovať okresnému úradu, či má alebo nemá vykonať záznam. Úlohou prokurátora je len odstrániť nečinnosť okresného úradu, ktorý nesprávne postupujúc podľa § 41 ods. 2 Katastrálneho zákona odmieta pokračovať v konaniach č. Z XXXX/XXXX a Z XXXX/XXXX (č. Z XXX/XXXX). Predmetom upozornenia prokurátora bude aj zistenie týkajúce sa pretrvávajúceho vyznačenia plomb na liste vlastníctva č. XX o záznamových konaniach č. Z XXX/XXXX a č. Z XXX/XXXX.
11. V rámci tohto vyjadrenia žalovaná poukazovala aj na žalobu, ktorú podávala v zastúpení matka N. E., rod. U., ktorú v konaní zastupovala práve žalovaná v I. rade. Žalobu podala na tunajšom súde dňa 3.4.2012 voči žalobcovi v 3. rade, t.j. vnukovi nebohej matky. Žaloba sa týkala vrátenia daru polovice nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XX, pre kat. úz. U. z dôvodu hrubých urážok, nadávok, obmedzenia, znemožnenia užívania nehnuteľností, zriadenie vecného bremena v prospech žalobkyne v 1. rade a konštatovala nezhody o užívaní nehnuteľností. Konanie bolo pre späťvzatie žaloby uznesením zo dňa 21.9.2012 zastavené.
12. V rámci uvedených listín doložila žalovaná v I. rade aj oznámenie Obce U. zo dňa 24.4.2018 č. I ako aj zo dňa 3.10.2018 č. I Z oznámenia zo dňa 24.4.2018 vyplynulo, že obec vydala potvrdenie, ktorým vyhovelo žiadosti žiadateľa - žalovanej v I. rade, že bolo určené súpisné a orientačné číslo XXX na garáž v Obci U., časť G. vrch s tým, že v závere je uvedené „Stavba bola postavená pred rokom 1976 rodičmi menovanej D. E. s manželkou N., rod. U. v roku 1970. Stavba garáž nebola predmetom dedičského konania, ale v zmysle závetu zo dňa 8.4.2009 je menovaná závetným dedičom v 1/1-ine. V oznámení zo dňa 3.10.2018 došlo k zosúladeniu oznámenia zo dňa 24.4.2018 vydaného Obcou U., kde obec potvrdila, že žalovaná I. mala určené súpisné č. na garáž XXX, pôvodný text sa vyníma a vložil sa nový text ako zosúladený „Stavba bola postavená pred rokom 1976 starým otcom E. U. a matkou menovanej N. E., rod. U., každý v polovici. Stavba garáž nebola predmetom dedičského konania, bolo vložené“. Toto zosúladenie malo byť neoddeliteľnou súčasťou oznámenia I zo dňa 24.4.2018.
13. Žalobkyňa v 1. rade v rámci obrany doložila do spisu kópiu geometrického plánu z roku 1975, overenom v súlade so zákonom dňa 5.8.1975, vyhotoveného Ing. Ďurianom, z ktorého vyplýva, že na parcele XXXX/X nestála žiadna garáž, ani hospodárska budova. Následne na situačnom nákrese vyhotovenom ku znaleckému posudku v rámci konania 8C XXX/XX už je zakreslená v tvare L budova na parcele XXXX/X.
14. Žalovaná v rámci konania doložila potvrdenie o škodovom priebehu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z 12.2.2004 vystavený Allianzom - Slovenská poisťovňa na motorové vozidlo Škoda, ev.č. DT XXX AA na meno N. E., U. č. XXX. Súčasne doložila aj dohody o vykonaní práce pre Obec U. v roku 2018 v októbri a decembri 2018 a tiež výkazy plôch a situačné nákresy spolu s ostatnými listinami tak ako už boli v priebehu vyjadrenia žalovanou dokladané.
15. V konaní súd vypočul viacerých svedkov. Na návrh žalobkyne bola vypočutá svedkyňa T. L., rod. U., trvale bytom U., G. vrch XXX. Svedkyňa potvrdila, že býva asi polkilometra od domu U. XXX a spornej garáže. Pozná sa so žalovanou v I. rade aj s jej nebohým bratom a manželom žalobkyne od detstva. Sú takmer rovesníčky. Chodievali spolu do jednej školy a keďže ona nemá súrodencov chodievala sa hrávať k E.. Ako dieťa si dobre pamätala na to, že D. - manžel žalobkyne a brat žalovanej v I. rade robil s autami, opravoval autá, garážoval svoje auto v garáži a postavil si garáž. Veľmi jej z detstva utkvela biela Lada, ktorú tam garážoval. Vždy to vnímala tak, že garáž si postavili a užíva D. a jeho manželka. Stále opravoval autá. Ak aj niečo bola u E. zobrať dávali jej to z garáže. Svedkyňa vyvrátila, že by matka nebohého D. a žalovanej v I. rade bola vlastníčkou nejakého auta alebo jazdila sama na nejakom aute.
15.1. Ďalším svedkom, ktorého súd vypočul na návrh žalobkyne bol D. U., ktorý bol vypočutý na ohliadke na mieste samom a ktorý potvrdil, že od narodenia býva na U., časť G. vrch č. XXX. Je susedom zhora nad domom č. popisné XXX. Uvedenú garáž staval nebohý D. E. a aj ju užíval spolu s manželkou. On im pomáhal garáž vakovať vo vnútri, omietať. Určite ju nestavali podľa jeho slov žalovaná v I. rade a ani rodičia žalovanej a nebohého D.. Garáž užíval nebohý D., bol automechanik a všetko opravoval.
16. Žalovaná v I. rade navrhla v konaní vypočuť ako svedkyňu T. B., bytom G. vrch XXX v tom čase v Domove pre seniorov I. E.. Súd navrhovanú svedkyňu nevypočul, nakoľko v priebehu konania zomrela. Žalovaná doložila do spisu mailové ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a písomné vyjadrenie rovnako počítačom napísané. Vzhľadom k tomu, že uvedená výpoveď, resp. vyjadrenie nespĺňalo náležitosti písomnej svedeckej výpovede v zmysle ustanovenia § 196 ods. 3 CSP, prihliadol na uvedené podanie ako na listinu, z ktorej vyplynulo, že žalovaná v I. rade je neterou T. B.. Táto žila v časti G. vrch, kde si mali jej otec N. U. so strýcom E. U. a sesternicou N. E., rod. U. (matka žalovanej v I. rade) deliť súdnou cestou parcelu č. XXXX. T. B. v rámci vyjadrenia poukázala na to, že kde stál rodinný dom a hospodárska budova, táto bola stavaná v roku 1971 alebo 1972 z drevenej stavby do dnešnej podoby. Mal ju stavať E. U. a N. E., rod. U.. Vlastnícky mala hospodárska budova a rodinný dom ako aj dvor patriť E. U. a N. E., rod. U.. Vyjadrenia žalobkyne uvádzané v žalobe sa zakladajú na nepravde. V čase údajnej výstavby sa žalobkyňa starala o malé dieťa a jej manžel D. pracoval ako taxikár, viac nebol doma ako pri deťoch. Ďalej nebohá pani B. uviedla, že sa s N. E., rod. U. častokrát rozprávali ako sa snaží manželka po nebohom D. a jej deti získať všetky nehnuteľnosti len pre seba s tým, že jej sľúbili, že ju doopatrujú. Neter N. E., rod. E. sa starala aj o matku a aj o svojho otca, ktorého doopatrovala.
17. V priebehu konania navrhla žalobkyňa v 1. rade vydať neodkladné opatrenie, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 13.5.2019 tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
17.1. V priebehu konania navrhli strany sporu konanie prerušiť vzhľadom na prebiehajúce mimosúdne rokovania, nakoľko medzi stranami sporu riešili vzájomné vzťahy nielen týkajúce sa garáže, ale aj ďalších nehnuteľností. Súd návrhu strán vyhovel a dňa 13.9.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.9.2019 konanie prerušil. Aj napriek snahe o mimosúdne vyriešenie nedospeli strany sporu k vyriešeniu sporu mimosúdne a navrhli v konaní pokračovať.
18. Súd urobil dopyt na príslušný Okresný úrad Detva, katastrálny odbor vzhľadom na podania a vyjadrenia strán sporu a tiež správu a listinu doloženú žalovanou ohľadom postupu prokurátora pri zistení pochybení okresného úradu v záznamových konaniach, ktorý dňa 12.11.2021 oznámil, že na liste vlastníctva č. XX, pre kat. úz. U. je vyznačená plomba k stavbe evidovanej na pozemku CKN parcela č. XXX na základe záznamovej listiny Z XXX/XXXX a to notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/ XXXX osvedčenia o vydržaní. Príslušný katastrálny odbor vyzval navrhovateľku na predloženie listiny o určení súpisného čísla, bez ktorej nie je možné zápis listiny evidovanej pod Z XXX/XXXX vykonať. Nakoľko takáto listina nebola doručená plomba je na liste vlastníctva stále vyznačená, nakoľko sa jedná o neukončené konanie v rámci katastrálneho zákona. Ďalej Okresný úrad, katastrálny odbor Detva oznámil, že práva k stavbe na uvedenom pozemku v kat. úz. U. sú už evidované na LV č. XXX, pre kat.
úz. U.. K zápisu došlo na základe záznamovej listiny evidovanej pod Z XXX/XXXX v spojení s listinami Z XXXX a XXXX/XXXX a v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v katastrálnom zákone správny orgán nevykoná na základe listiny Z XXX/XXXX záznam, ale až na základe dohody dotknutých strán alebo na základe určenia vlastníckeho práva príslušným súdom.
19. Podľa ustanovenia § 137, písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu.
20. V prvom rade súd skúmal, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Uvedená nehnuteľnosť je zapísaná na liste vlastníctva na žalovanú v I. rade s tým, že určenia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti sa domáhajú žalobcovia. Ako dôvod určenia vlastníctva uvádzajú zosúladenie stavu skutkového s právnym s tým, že uvedenú nehnuteľnosť vybudovala žalobkyňa spolu s nebohým manželom, ktorý ju užívali, používali a neskôr po smrti manžela žalobkyne ďalej vstúpili do užívacích práv žalobca v 3. rade a manželka žalovaná v 2. rade. Aj napriek snahe zapísať uvedenú nehnuteľnosť na list vlastníctva sa tak nestalo a garáž si dala po pridelení súpisného čísla zapísať do vlastníctva žalovaná v I. rade. Majú záujem na usporiadaní vlastníctva k uvedenej stavbe vzhľadom na skutkový stav a skutočnosť, že sa cítia byť vlastníkmi. Súd vzhľadom na k tomu, že takáto určovacia žaloba je schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný základ pre ich právny vzťah, nakoľko nie je možné odstrániť uvedenú neistotu iným prostriedkom ochrany práv o čom svedčí aj správa z katastrálneho odboru Okresného úradu Detva dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 137, písm. c/ CSP.
21. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
22. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
23. Predmetom sporu bolo určenie vlastníctva k nehnuteľnosti konkrétne garáži, ktorá má v zmysle rozhodnutia obecného úradu pridelené súpisné č. XXX. Žalobkyňa v rámci konania uviedla, že uvedenú garáž vystavala spolu s nebohým manželom D. E. v 70-tych rokoch. Garáž bola vystavaná svojpomocne počas života svokrovcov nebohej N. E., rod. U. a jej manžela D.. Garáž bola vybudovaná z panelov, ktoré mal zabezpečiť otec žalobkyne, nakoľko pracoval v pozemných stavbách a pomáhal im pri vybudovaní garáže. Tieto skutočnosti mali potvrdiť aj deti, ktoré neskôr v priebehu konania vstúpili do konania ako strany sporu a tiež navrhovaní svedkovia susedia, ktorí vyrastali v časti G. vrch a sú bezprostrednými susedmi k rodinnému domu č. súpisné XXX, v blízkosti ktorého stojí aj sporná garáž. Obaja svedkovia potvrdili, že garáž využíval „ujo D.“ spolu s manželkou (nebohý manžel žalobkyne). Tento ako vyplynulo z vyjadrení strán sporu a žalovaná v I. rade, ktorá bola jeho sestrou túto skutočnosť nepoprela, bol taxikárom, mal osobné motorové vozidlo a opravoval vozidlá. Pracoval ako automechanik a v garáži mal jamu, ktorá mu slúžila na opravu a údržbu motorových vozidiel. Pri ohliadke, ktorú súd vykonal v auguste 2021 konštatoval, že je garáž vyhotovená z panelov a skutočne je vo vnútri garáže jama, ktorá slúžila automechanikom na opravu vozidiel. Žalovaná v I. rade popierala, že by uvedenú stavbu - garáž vyhotovoval jej brat D. spolu s manželkou. Garáž mala byť postavená v 70-tych rokoch a ako vyplynulo z oznámenia adresovaného na Obec U. z apríla 2018 jej matkou N., spolu s manželom - otcom D.. Neskôr bolo opravené odôvodnenie oznámenia v októbri 2018 s tým, že garáž bola postavená pred rokom 1976 starým otcom E. U. a jej matkou N. E., rod. U.. Garáž užíval jej otec D. na sušenie dreva a aj dvere, brána do garáže, mala byť vybudovaná jej otcom z dreva. Panely si dvíhali pomocou traktorov a poukazovala na to, že aj jej matka bola držiteľkou osobného motorového vozidla, o čom doložila potvrdenie z roku 2004. Tak ako je vyššie uvedené v ustanovení § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú vymenované v rámci tohto ustanovenia možné spôsoby nadobudnutia vlastníctva, ktorým je aj iná skutočnosť ustanovená zákonom. Medzi takúto inú skutočnosť patrí aj zhotovenie veci. Preto súd zameral svoje dokazovanie na to, kto uvedenú garáž postavil, nakoľko stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa spornej garáže neexistovalo. Z ohliadky vyplynulo, že garáž bola postavená z panelov a vo vnútri
bola ovakovaná. V garáži sa nachádzala jama, ktorá v čase ohliadky bola prekrytá doskami. Garáž bola omietnutá bez okien s vetracou rúrou ako pozostatok kachlí. Panel bol viditeľný nielen z vnútornej, ale aj z vonkajšej strany. Na mieste samom pri ohliadke bol vypočutý bezprostredný sused zhora D. U., ktorý potvrdil, že garáž využíval nebohý D., ktorý pracoval ako automechanik. Priamo na mieste samom žalovanej v I. rade vytkol, že to nikdy nebolo jej. Rovnako aj svedkyňa vypočúvaná na súde v máji 2021 T. L., rod. U. uviedla, že si od dieťaťa pamätá bielu Ladu, ktorú mal ujo D. (nebohý manžel žalobkyne), mal garážovať v tejto garáži. Navyše bol automechanik a vždy tu opravoval nejaké zariadenia, stroje, autá. V konaní nebola vypočutá svedkyňa B., ktorú navrhovala žalovaná v I. rade, poslala len písomné vyjadrenie, s ktorým sa súd oboznámil. Aj táto potvrdila, že nebohý manžel žalobkyne a brat žalovanej v I. rade bol taxikár a býval preč niekoľko dní. V rámci tohto vyjadrenia boli uvádzané skutočnosti a tvrdenia, ktoré vzhľadom na vek a umiestnenie menovanej sa javili súdu ako nepravdepodobné, že by T. B. takéto podrobnosti a veci vedela. Navyše z uvedeného písomného podania jednoznačne vyplynulo, že pani B. mala vedomosť o žalobe, ktorá jej bola daná na prečítanie a oboznámenie. Preto uvedené vyjadrenie aj napriek tomu, že sa súd s ním oboznámil nebral do úvahy a už vôbec nie ako písomnú svedeckú výpoveď tak ako to upravujú procesné ustanovenia civilného sporového poriadku. Pokiaľ išlo o ďalšie vyjadrenia a listiny tieto dávajú za pravdu tvrdeniam žalobcov ohľadom vybudovania a výstavby garáže. Skutočne garáž bola vybudovaná z viacerých kusov panelov, ktoré sú monolitmi a ako také sú ťažké. Pri použití týchto panelov bola potrebná dostupná technika, ktorú mal zabezpečovať otec žalobkyni pracujúci u pozemných stavieb. Vyjadrenia žalovanej v I. rade, že panely nasúvali traktory, preto vyznievajú nereálne. Rovnako neobstoja ani tvrdenia týkajúce sa držby motorového vozidla u jej matky v roku 2004, ktorá mala byť držiteľkou osobného motorového vozidla necelých desať rokov pred svojou smrťou. Držiteľkou vodičského oprávnenia však nebola. Naopak v prospech žalobkyne a jej nebohého manžela vyznievajú výpovede svedkov, ako aj deti a aj samotnej žalobkyne, že D. E. sa venoval vozidlám, bol držiteľom vodičského oprávnenia, bol vlastníkom motorového vozidla, opravoval vozidlá a bol automechanikom. Garáž bola uspôsobená na opravu vozidiel a preto dal súd za pravdu a priklonil sa k tvrdeniam žalobkyne, že táto garáž bola vybudovaná jej manželom počas ich manželstva. Z listín doložených do spisu stranami sporu, ktorými bola napr. darovacia zmluva z februára 1996, ktorou mala nebohá N. E. - stará matka žalobcu v 3. rade a matka žalovanej v I. rade darovať polku nehnuteľnosti rodinného domu, pozemku, vrátane pozemku, na ktorom sa nachádzala garáž vnukovi, sa nič v roku 1996 nespomína ohľadom stavby stojacej na pozemku parc. č. XXX, na ktorom sa nachádzala garáž. Už v roku 1996 táto garáž stála čo sporné nebolo a preto pokiaľ by vlastnícky patrila N. E., rod. U., tak ako to tvrdí žalovaná v I. rade, bola by táto garáž v rámci darovacej zmluvy, či už na vnuka D. E. (žalobca 3.) alebo žalovanú v I. rade uvedená. Garáž sa však v darovacej zmluve neuvádza. Rovnako súd vyhodnotil aj listiny doložené v rámci konania predovšetkým zosúladenie oznámenia Obce U. o pridelení súpisného čísla, kde súd takéto podanie vyhodnocuje ako fabuláciu zo strany žalovanej v I. rade. V apríli 2018 žalovaná v I. rade tvrdila, že garáž mal postaviť jej otec D. spolu s matkou a následne v októbri upravila tento text a obec takéto zosúladenie a úpravu vydala s tým, že garáž mal postaviť jej starý otec spolu s matkou. V tomto súd videl snahu žalovanej v I. rade, aby sa uvedená nehnuteľnosť - garáž neprejednávala v dedičstve po jej právnych predchodcoch predovšetkým nebohom otcovi D., ktorý nevydedil syna a jeho potomkov tak ako to urobila závetom ich matka N. E., rod. U.. Navyše z listín, na ktoré poukazovala žalovaná v I. rade a to znalecký posudok z roku 1970 vyplýva, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku vykonal znalec ohliadku v decembri 1970 a konštatoval, že na sporných parceliach nebolo nič iba dva domy. Až následne v 1978 je konštatované, že pri riešení hranice medzi susediacimi pozemkami na jednom pozemku je dobudovaná hospodárska budova bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia. Táto skutočnosť však sama o sebe ešte neznamená, že nešlo o garáž, ale o hospodársku budovu, resp. k akému účelu táto budova slúžila a kto ju vybudoval. V tom čase je však z vyjadrení strán sporu zrejmé, že už garáž postavená bola a bola využívaná D. E. - manželom žalobkyne v 1. rade. Všetky tieto dôkazy pri vyhodnotení spolu aj s vyjadreniami strán sporu a svedeckými výpoveďami svedčia o tom, že uvedená garáž bola vystavaná bez stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na účely a pre potreby nebohého D. E. - manžela žalobkyne v čase, keď tam spolu s manželkou žili a pracoval ako taxikár a automechanik. Garáž bola vybudovaná pre účely opravy motorových vozidiel o čom svedčí aj jama sa tam nachádzajúca, slúžiaca pre práce automechanikov. Rovnako súd prisvedčil a priklonil sa k tvrdeniam žalobkyne ohľadom vybudovania tejto garáže svojpomocne za pomoci jej otca pracujúceho u pozemných stavieb vzhľadom k tomu, že sa nejednalo o celomurovanú garáž, ale o panelovú garáž, ktorá mala domurované len okienka, zvnútra bola vakovaná, pričom ovakovať ju bol pomáhať aj vypočúvaný svedok D. U.. S poukazom na takto zistené skutočnosti súd potom dospel k záveru, že stavebníkom tejto nehnuteľnosti - garáže bol nebohý D. E. spolu s manželkou - žalobkyňou v 1. rade. Nakoľko nebohý D. E. zomrel a v rámci dedičského
konania táto nehnuteľnosť prejednávaná nebola, správne sa potom žalobkyňa domáhala, že z titulu BSM polovica nehnuteľnosti patrí do dedičstva po jej nebohom manželovi a v polovici žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou. V priebehu konania rozšírila žalobu aj na ďalších dedičov prichádzajúcich do úvahy a to dcéru a syna, preto súd návrhu vyhovel a v polovici určil vlastnícke právo žalobkyni, v polovici určil, že uvedená nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Mal za to, že žalobkyňa spolu s nebohým manželom nadobudli vlastnícke právo k novej veci, ktorú zhotovili.
23.1. Pokiaľ v priebehu konania žalovaná namietala procesné pochybenie zo strany súdu a zvýhodnenie žalobcov na úkor žalovanej súd sa s týmito tvrdeniami nestotožnil. V prvom rade je potrebné uviesť, že uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené je procesné rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Po tom čo predniesli strany sporu záverečné prednesy a poukázala žalovaná na záznamovú listinu, ktorú súd v rámci dokazovania opomenul, bolo potrebné doplniť dokazovanie, ktoré bolo potrebné pre účely rozhodnutia zo strany súdu, nakoľko nebolo zrejmé z akého dôvodu je stále vyznačená plomba na liste vlastníctva Z XXX/XXXX. Bez takéhoto zistenia nebolo možné vo veci náležite rozhodnúť, nakoľko súd nemal vedomosť o stave konania a ani o tom, prečo je stále záznamová listina vedená na liste vlastníctva a to aj s poukazom na konštatovanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen. V rámci pojednávania, ktoré predchádzalo ohliadke tieto skutočnosti boli uložené žalobkyni ozrejmiť a uviesť, avšak následne zo strany súdu bolo opomenuté dopytovať žalobkyňu a až po záverečnom prednese žalovanej vystala potreba zistenia tejto skutočnosti. Vzhľadom na procesný charakter rozhodnutia súdu o vyhlásení dokazovania za skončené, potom súdu nič nebránilo v tom, aby zrušil toto uznesenie a vo veci ďalej doplnil dokazovanie. Pokiaľ ide o procesné podanie žalobkyne v 1. rade a rozšírenie žaloby o ďalšie strany sporu žalobcu v 2. a v 3. rade, súd dodáva, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a až do rozhodnutia súdu môže žalobca za súhlasu súdu so žalobou disponovať. Bolo to jeho právo s tým, že sa jednalo o procesné podanie, procesné rozhodnutie. Pokiaľ by žalobkyňa nerozšírila žalobu v rámci vyhlásenia rozhodnutia, nič nebránilo žalobkyni tak uskutočniť neskôr, prípadne podaním novej žaloby so správnym okruhom strán sporu. Na posúdení hmotnoprávneho nároku to však nič nezmenilo vzhľadom na to, že deti nebohého D. E. sú tiež právnymi nástupcami a dedičmi po nebohom otcovi a teda, ak súd dospel k záveru, že uvedenú nehnuteľnosť vystaval ich právny predchodca tak pokiaľ by sa domáhali neskôr, či už samostatnou žalobou alebo v rámci tohto konania určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi, skutkový a právny stav by sa nezmenil. Preto nie je možné hovoriť o neprimeranom zvýhodnení žalobcov na úkor žalovanej. Súd však zohľadnil to, že vstúpili do konania tesne pred rozhodnutím súdu tým, že im nárok na náhradu trov konania ako úspešnej strane voči žalovaným nepriznal.
24. Nakoľko súd dospel k záveru, že vlastníctvo k novovzniknutej stavbe - garáži nadobudli stavitelia, teda tí, ktorí stavbu uskutočnili s prejavením úmyslu mať ju pre seba, užívať ju pre seba, žalobe vyhovel a v polovici určil, že žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou spornej garáži a v polovici táto patrí do dedičstva po jej nebohom manželovi D. E.. Predovšetkým súd prihliadol na to, za akým účelom bola garáž vybudovaná, akému účelu slúžila a kto ju užíval. Zobral pritom do úvahy aj fakt, že v tom čase žili rodičia nebohého D. E. a žalovanej v I. rade, ktorí ako bývalo dobrým zvykom sa mohli podieľať a pomáhať pri stavbe tejto garáže, ale predovšetkým garáž slúžila na motorové vozidlá, navyše bola vybavená pre opravu áut pre automechanika, ktorým nebohý D. E. bol, mal auto a aj podľa výpovedi svedkov túto garáž užíval. Ak aj v garáži občas sušil drevo nebohý otec D. E., samé o sebe to nemení na veci fakt, že prioritne to bola garáž na garážovanie motorových vozidiel a na opravu vozidiel ako takých. Vlastníkom stavby sa teda stal nebohý D. E. a jeho manželka, ktorí ju stavali počas manželstva bez ohľadu na to, či túto stavali z vlastného alebo cudzieho materiálu. Pokiaľ žalovaná v I. rade poukazovala na to, že dvere na garáž vyhotovil jej otec, bol takisto otcom aj nebohého D. E. a teda súd nevidel nič nevhodné na tom, že synovi vybudoval túto bránu - dvere na garáž tak, aby bola uzamkýnateľná a mohol tam pracovať aj v chladnejších dňoch. V závere súd poznamenáva, že zo správania strán sporu jednak pred súdom, aj na ohliadke a tiež aj z celkových vyjadrení je zrejmé, že v rodine panuje napätá atmosféra a sú tu zlé vzájomné vzťahy, ktoré sa podpísali aj pri riešení danej veci. Aj napriek snahe vyriešiť spor mimosúdne sa to medzi stranami nepodarilo s tým, že strany sporu medzi sebou majú aj v riešení ďalšie záležitosti týkajúce sa vyriešenia podielového spoluvlastníctva. Je v záujme všetkých zainteresovaných, aby sa snažila vyriešiť vzájomné vzťahy a tým upokojiť situáciu v rodine.
25. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. V konaní bola žalobkyňa v 1. rade v plnom rozsahu úspešná. Súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v I. rade v plnom rozsahu. Voči žalovanej v II. rade jej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko voči neveste náhradu trov konania nepožadovala. Pokiaľ ide o žalobcov v 2. a v 3. rade, ktorí boli rovnako v konaní úspešní, týmto súd náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 257 CSP nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj napriek tomu, že boli v konaní úspešní, súd videl predovšetkým v tom, že do konania vstúpili tesne na záver a bolo by nespravodlivé, aby aj napriek tomu, že sa žiadnym spôsobom nepričinili na výsledku konania mali priznané právo na náhradu trov konania voči žalovanej v I. rade. Navyše do konania vstúpili potom čo súd zistil, že nie je doložená správa z príslušného Okresného úradu, katastrálneho odboru ohľadom záznamovej listiny, bez ktorej by sa javilo rozhodnutie súdu za predčasné, prípadne nebolo zrejmé, či je možné zo strany súdu rozhodnúť, nakoľko je na katastri vedené konanie, čo bolo zaznamenané práve touto listinou. Z týchto dôvodov súd aplikoval v prípade žalobcov 2., 3. ustanovenie § 257 CSP a žalobcom nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).