Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoR/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Centrum II. 84/30 Dubnica nad Váhom, zast.: Mgr. Erika Ranušová, advokátka so sídlom Moyzesova 1200/12, Dubnica nad Váhom, IČO: 42 142 458, proti žalovanému: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. mája 2023, č.k. -216, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej a mediačnej so sídlom Dunajská 15, Bratislava, vydaný dňa 12.05.2017 pod č. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodujúce právne posúdenie založil súd prvej inštancie na ust. až 3 K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku potom uviedol, že tento je založený na nesprávnom závere o platnosti uznania dlhu zo strany žalobkyne ako spotrebiteľky voči žalovanému ako právnemu nástupcovi dodávateľa. Neplatnosť uznania dlhu spočívala podľa súdu prvej inštancie v tom, že uznanie dlhu neobsahuje určito a zrozumiteľne informáciu, či je uznávaný dlh premlčaný alebo nie a neobsahuje vyjadrenie vedomosti dlžníka, že uznáva premlčaný dlh. Pritom dlh z úverovej zmluvy bol podľa súdu prvej inštancie splatný najneskôr 07.07.2011, a pokiaľ k uznaniu došlo dňa 02.11.2015, bol jednoznačne uznávaný premlčaný dlh. Uznanie premlčaného dlhu bez jednoznačného vyjadrenia vedomosti dlžníka o premlčaní, nemohlo mať podľa súdu prvej inštancie právne následky predpokladané ust. a pokiaľ napadnutý rozhodcovský rozsudok napriek tomu z uznania dlhu vychádzal, bol naplnený dôvod na jeho zrušenie podľa ust.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a úspešnejšej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti uznania dlhu a absencii následkov uznania podľa ust. , ktorá mala byť spôsobená absenciou prehlásenia žalobkyne o vedomosti

o premlčaní dlhu. Citujúc ust. mal žalovaný zato, že v tomto ustanovení nie je žiadnym spôsob stanovený dopad na premlčanie v prípade uznania dlhu bez vedomosti dlžníka o jeho premlčaní. Predmetom ust. je podľa žalovaného len založenie domnienky existencie dlhu v čase uznania, a preto vyjadrenie/nevyjadrenie vedomosti dlžníka o premlčaní uznávaného dlhu má dopad výlučne na to, či z tejto domnienky možno alebo nemožno vychádzať.

5. Podľa žalovaného nemá vedomosť/nevedomosť dlžníka o premlčaní uznávaného dlhu žiaden dopad na otázku premlčania, ktorá sa bez ohľadu na ňu riadi ustanovením veta druhá . Uvedené ustanovenie vôbec nepodmieňuje novú desaťročná premlčaciu dobu otázkou vedomosti / nevedomosti dlžníka o premlčaní. Na podporu svojho názoru citoval žalovaný rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 29.01.2014 a poukázal na ním odkazované ďalšie rozhodnutia, vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu R 51/1968 (rozhodnutie NS ČR sp. zn. z 27. 02. 1968). Žalovaný poukázal tiež na komentár k , z ktorého citoval, že: „ Účinok začatia plynutia novej desaťročnej premlčacej doby nastane aj v prípade absencie vedomosti toho, kto dlh uznal, že je dlh premlčaný.“

6. Podľa žalovaného nebol preto nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom v čase začatia rozhodcovského konania premlčaný a súd prvej inštancie preto nerozhodol správne, keď žalobe vyhovel. Nad rámec uvedeného mal žalovaný zato, že konštatovanie neplatnosti uznania dlhu súdom prvej inštancie je prehnaným formalizmom a poukázal aj na to, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s Nálezom zo dňa 07.02.2018, ktorým bolo zrušené ustanovenie , v dôsledku čoho bol podľa žalovaného rozhodcovský súd oprávnený prejednať aj prípadne premlčaný nárok.

7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a 380 ods. 1 , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa .

9. Podstatou odvolania žalovaného je nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní práva priznaného napadnutým rozhodcovským rozsudkom založený na názore žalovaného, že nová desaťročná premlčacia doba plynie v dôsledku uznania dlhu podľa veta druhá bez ohľadu na vedomosť dlžníka o premlčaní uznaného dlhu. Žalovaný v odvolaní nerozporuje skutkový záver súdu prvej inštancie, že uznanie dlhu neobsahovalo jednoznačné vyjadrenie žalobkyne ako dlžníčky, že má vedomosť o premlčaní uznávaného dlhu a nerozporuje ani záver, že pred uznaním dlhu uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba podľa .

10. Podľa veta druhá , ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

11. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

12. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že nevedomosť dlžníka o premlčaní uznávaného dlhu nemá vplyv na možnosť aplikácie citovaného ust. veta druhá a teda na nástup novej desaťročnej premlčacej doby. K tejto problematike zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v nedávnom rozhodnutí zo dňa 28.02.2024, v ktorom sa priklonil k záveru, že bez vedomosti dlžníka o premlčaní uznávaného dlhu nedochádza k plynutiu novej premlčacej doby podľa veta druhá . K tomu najvyšší súd uviedol: „Podľa názoru najvyššieho súdu je uznanie dlhu v upravené ako jednotný inštitút. Právna úprava tohto inštitútu v obsahuje podmienky jeho uplatnenia a jeho následky. Takisto upravuje v druhej vete podmienky uznania premlčaného dlhu. Túto úpravu (obdobne ako je to napr. pri náhrade škody) potom dopĺňa osobitná úprava dĺžky premlčacej doby uznaného práva vo vete druhej . Ustanovenie , veta druhá je teda iba osobitnou reguláciou (odlišnou od všeobecnej 3-ročnej) dĺžky premlčacej doby dlhu (práva), ktorý bol uznaný, čo do dôvodu i výšky podľa . Pokiaľ teda

platí, že podmienkou účinného uznania premlčaného dlhu podľa je vedomosť dlžníka o tomto premlčaní, je táto vedomosť podmienkou aj počiatku plynutia novej, teraz už desaťročnej premlčacej doby podľa ustanovenia druhej vety .“

13. Odvolací súd sa s citovaným rozhodnutím najvyššieho súdu stotožňuje a odkazuje naň aj v podrobnostiach, v ktorých sa vysporiadava s judikatúrou citovanou žalovaným na podporu jeho názoru. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvej inštancie správne považoval právo priznané napadnutým rozhodcovským rozsudkom za premlčané. Hoci sa možno stotožniť so žalobcom, že ustanovenie bolo zrušené Nálezom zo dňa 07.02.2018, došlo následne k prijatiu právnej úpravy ust. , podľa ktorej premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

14. Zásadným pre správnosť výroku napadnutého rozhodnutia je však to, že napadnutý rozhodcovský rozsudok vychádzal z ustanovenia , ktoré dokonca citoval v odôvodnení ako prvé, vrátane druhej vety: „Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní“. Ako bolo uvedené, nie je v konaní sporu o tom, že obsah uznania dlhu neumožňuje prijať záver, že žalobkyňa mala v čase uznania dlhu vedomosť o jeho premlčaní. Pokiaľ teda rozhodcovský súd aplikoval na tento skutkový stav ustanovenie , došlo z jeho strany k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Za nesprávne právne posúdenie sa totiž konštante považuje aplikácia takej právnej normy, ktorú na daný skutkový stav použiť nemožno.

15. Vzhľadom na uvedené tak došlo jednoznačne k naplneniu dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa , podľa ktorého účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vo výroku vecne správny.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a . Žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).