Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/173/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v spore žalobcu: X.) A. V.Y., K.. XX.XX.XXXX, Š. XX, O., X.) Q. V., K.. XX.XX.XXXX, Š. XX, O., zast. Mgr. Elena Szabóová, advokát, Hlavné námestie 7, Nové Zámky proti žalovanej: R. V., K.. XX.XX.XXXX, Y. X, O., zast. Mgr. Eva Braxatorisová, advokát, Trenčianska 17, Bratislava, o zaplatenie 27.500,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcom právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.04.2015 sa žalobcovia od žalovanej domáhali zaplatenia 27.500,- Eur s príslušenstvom, titulom nevrátenej pôžičky.

2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX poskytli žalovanej a jej manželovi Y. V. (ďalej aj "dlžníci") bezúročnú pôžičku na dostavbu rodinného domu vo výške 60.000,- Eur. Zmluva o pôžičke bola dojednaná ústne, suma pôžičky bola odovzdaná v hotovosti do vlastných rúk dlžníkov v prítomnosti svedkov. Počas trvania manželstva žalovanej a Y. V., títo dlžníci z pôžičky splatili 5.000,- Eur. Dlžníci sa medzi sebou dohodli, že nesplatenú časť dlhu vo výške 55.000,- Eur splatí každý z nich po ich rozvode rovnakým dielom, z čoho na žalovanú pripadol podiel dlhu vo výške 27.500,- Eur. Žalovaná dlh uznala čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa dlh splatiť jednorazovo "akonáhle bude predaný spoločný dom dlžníkov". Dlžníci dňa 30.04.2014 uzavreli kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, S.. Ú.. Q., ktorou bol dom predaný za 250.000,- Eur. Titulom kúpnej ceny žalovaná obdržala 91.602,28 Eur, svoj dlh voči žalobcom však neuhradila. Dlžníci nemali inú spoločnú nehnuteľnosť. Žalovaná svoj uznaný dlh aj napriek tomu, že predajom nehnuteľnosti sa stal splatným, nesplatila.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa XX.XX.XXXX (č. l. 32 a nasl.), na ktorom strany zotrvali na svojich doterajších písomných vyjadreniach. K mimosúdnej dohode nedošlo. Právny zástupca žalovanej nad rámec uviedol, že žalovaná od žalobcov nikdy neprijala pôžičku a rovnako nikdy nepodpísala uznanie dlhu. Vzťahy medzi stranami sú dlhodobo poznamenané spormi, iniciátorom tohto konania nie sú ani tak žalobcovia, ako ich syn, ktorý žalovanú dlhé roky šikanuje a vo viacerých konaniach predkladá rozličné vyhlásenia, potvrdenia, zmluvy a listiny, ktoré sú falzifikátmi. Žalobcovia svojho syna vo všetkých týchto krokoch podporujú spolu s celou ich rodinou, preto ani svedectvá ich, či ich rodinných príslušníkov nie sú vierohodné.

4. Žalovaná počas konania písomne dňa 03.12.2019 obsiahlo dôvodila (č. l. 319 a nasl.), že nárok žalobcov je založený na sfalšovaných dôkazoch a nepravdivých tvrdeniach. K poskytnutiu pôžičky nikdy nedošlo a zo strany žalobcov ide o koordinovaný postup riadený ich synom s cieľom šikanovať

žalovanú a dosiahnuť obohatenie na jej úkor. Tento spor bol určený ako prostriedok vydierania voči nej, aby sa vzdala dlhu na výživnom a v súčasnosti má kompenzovať finančné straty z toho, že toto odmietla. Výška žalovanej istiny sa pritom približuje k dlhu, ktorý v tom čase na výživnom existoval. Zo spisu vyplýva existencia minimálne troch verzií dôkazu, ktorým sa má preukazovať poskytnutie pôžičky, pričom dôkazy a svedectvá sa navzájom rozchádzajú v tom, kedy, komu a na aký účel bola pôžička poskytnutá, ako aj v tom, kto a kedy ju splatil. Podľa návrhu na vydanie platobného rozkazu, k pôžičke malo dôjsť dňa 20.07.2011. Údaj o výške pôžičky je uvedený v Eurách, teda mene platnej v roku 2011. Právny zástupca žalobcov na prvom pojednávaní sa v plnom rozsahu pridŕžal obsahu písomnej žaloby a v nijakom smere ju nekorigoval. Ako dôkaz poskytnutia pôžičky pripojil listinu zo dňa 20.07.2011, z ktorej vyplývalo vyhlásenie žalobcov, že poskytli sumu 60.000,- Eur ich synovi a žalovanej na dostavbu domu so splatnosťou v roku 2012. Vo vyhlásení ani uznaní dlhu z roku 2012 sa neuvádza čas poskytnutia finančných prostriedkov, teda logicky obsah prehlásenia o pôžičke možno interpretovať len tak, že k pôžičke došlo v deň, v ktorom sa o nej vyhotovilo potvrdenie, t. j. v roku 2011. Uvedený záver podporuje aj fakt, že na všetkých dokumentoch sa uvádza suma pôžičky v Eurách, ktorá nezodpovedá prepočtu sumy 1, 8 mil. Sk. Ak by právny zástupca bol v čase spisovania žaloby informovaný, že k pôžičke došlo v roku 2008, ako vyplýva neskôr zo svedeckých výpovedí, je vylúčené, aby takto formuloval žalobu a jej petit a neuplatnil zákonný prepočet sumy pôžičky na Eurá, a teda žaloval sumu o 241,- Eur nižšiu. Podľa výpovede žalobcu v 1. rade na pojednávaní dňa 16.10.2015 pôžička bola poskytnutá v roku 2008 jednorazovo žalovanej a jej manželovi na dostavbu domu, aby sa mohli nasťahovať. Žalovaná nikdy neobdržala ani nemohla obdržať v roku 2008, ale ani v roku 2011 pôžičku na dokončenie výstavby domu, pretože dom bol dokončený už v roku 2006. Tvrdenie žalobcu, že (s. X G. XX.XX.XXXX, X. odsek), že pôžičku poskytli z dôvodu, že ukončenie stavby sa naťahovalo a chceli im pomôcť, aby sa mohli čo najskôr nasťahovať je vyvrátené tvrdením, že dom bol dokončený a manželmi obývaný už v roku 2006, teda 2 roky pred poskytnutím údajnej pôžičky. Na tom istom pojednávaní bola žalobcovi v 1. rade predložená listina čestné prehlásenie z XX.XX.XXXX, ktoré po prečítaní odsúhlasil a potvrdil, že jeho obsah zodpovedá skutočnosti a že takéto vyhlásenie podpísal. Toto predložené čestné prehlásenie sa však odlišuje od čestného prehlásenia, ktoré bolo pripojené žalobcami k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Z jeho obsahu vyplýva, že "poskytli priebežne podľa aktuálnej potreby bezúročnú osobnú pôžičku na dostavbu domu nášho syna Y. V. a jeho manželky v celkovej sume 60.000,- Eur. Chceli sme mu pomôcť najmä s ohľadom na čo najrýchlejšie dokončenie stavby". Pôžičku mal splácať postupne podľa situácie a definitívna doba splatnosti bola dohodnutá do konca roka 2012. Teda, že pôžička bola poskytnutá síce na dostavbu domu, ale nie jednorazovo, ale priebežne podľa potreby a nie obom manželom, ale výlučne synovi, ktorý ju mal splácať postupne najneskôr do konca roka 2012. Tretia verzia dokumentu čestné vyhlásenie z 20.07.2011 vyplýva z dokumentu pripojeného k žalobe - Výzve na úhradu dlhu z 13.09.2014. V ňom sa uvádza, o tejto skutočnosti - poskytnutí pôžičky, bola veriteľmi dňa 20.07.2011 podpísaná listina čestného prehlásenia a podpísaná dlžníkom v 1. rade, ako aj dlžníkom v 2. rade a svedkami prevzatia pôžičky. Ide tu o rozpor medzi dôkazmi žalobcov, keďže čestné prehlásenie z 20.07.2011, ktoré je súčasťou žaloby, dlžníkmi nebolo podpísané. Skutočnosť, že prehlásenia podpisovali v troch vyhotoveniach uvádza jedna zo svedkýň, i keď tvrdí, že rovnakého znenia. Z výpovede svedkov vyplýva, že pôžička bola poskytnutá v roku 2008 jednorazovo na fasádu, bazén, oplotenie, záhradu. V roku 2008 sa investície v takomto objeme nerealizovali, fasáda bola už dokončená a bazén, oplotenie či záhrada neboli dokončené ani v čase, kedy sa dom v roku 2014 predával. Je preto vylúčené, aby sa v roku 2008 počas niekoľkých mesiacov (výpoveď svedka Y. V.) preinvestovala suma 60.000,- Eur, ktorá by zodpovedala takmer rozpočtu celého domu v čase jeho výstavby. Skutočnosť, že by žalobcovia alebo žalovaná a svedkovia podpísali čestné prehlásenie dňa 20.07. 2011 na rodinnej oslave v dome, popiera aj okolnosť, že v tento deň sa rodina spoločne nemohla stretnúť. Ide síce o deň narodenín žalovanej a syna žalobcov, avšak ide o pracovný deň - stredu, ktorý strávila žalovaná v práci a následne na oslave s kolegami. Domov prišla až v neskorých večerných hodinách a oslava spoločných narodenín, na ktorej boli prítomní aj žalobcovia bola až cez víkend 23.07.2011, kde sa však vzhľadom na narušené vzťahy zabávali oddelene, každý s vlastným okruhom priateľov a rodiny. Ak teda zo žaloby jednoznačne vyplýva, že pôžička sa realizovala v roku 2011 vo výške 60.000,- Eur, z výpovedí svedkov zase vyplýva, že bola poskytnutá na oslave narodenín v roku 2008 v sume 1,8 mil. Sk, t. j. 59.749,- Eur, bez akéhokoľvek písomného potvrdenia. Ak by sa odhliadlo od existencie troch verzií prehlásenia, nedáva súčasne žiaden zmysel, aby sa potvrdenie o pôžičke, ktorá sa poskytuje v hotovosti a v tak vysokej sume, nevyhotovilo v čase odovzdania peňazí, ale až s odstupom 3 rokov. Navyše znenie prehlásenia z roku 2011 situáciu žalobcov nerieši, keďže skutočnosť, že pôžičku poskytli v ňom vyhlasujú a potvrdzujú osoby, medzi ktorými neexistovala v tomto smere žiadna pochybnosť ani spor. Mohlo byť preto podpísané kedykoľvek a nie až po 3 rokoch a práve

na rodinnej oslave. Ak dôvodom na dodatočné zhotovenie vyhlásenia mali byť práve zhoršujúce sa vzťahy medzi dlžníkmi a obava zo splnenia ich záväzku, o to skôr by bolo logické, aby na prehlásenie zabezpečili práve ich podpis. Svedkovia nielenže nedokázali absurdný postup, že dlžníci pri podpise prehlásenia síce boli, ale listinu nepodpísali, nevedeli objasniť a dokonca sa na podpis tohto dokumentu ani nepamätali. Pred predložením listiny zhodne uvádzali, že o poskytnutí pôžičky sa nevyhotovovala žiadna písomná dokumentácia a svedčili len o podpise uznania dlhu z roku 2012 žalovanou. Až po predložení čestného vyhlásenia z roku 2011 potvrdili, že ide o ich podpis, ale na okolnosti jej vyhotovenia si nespomínali, i keď podľa žalobcu prehlásenie malo byť zhotovené práve na podnet svedkýň. Rozpory v dôkazoch existujú aj pokiaľ ide o splatenie údajnej pôžičky. Podľa svedeckej výpovede žalobcu v 1. rade a svedkov - zápisnica; 16.10.2015 s. 1, zápisnica 20.11.2015 s. 2, s. 3 - pôžička bola čiastočne splatená v roku 2010 v sume 5.000,- Eur manželom žalovanej. Podľa výzvy na úhradu dlhu z 13.09.2014, však k úhrade 5.000,- Eur došlo až v roku 2012. Tvrdenie, že dlh splatil svedok v roku 2010 však popiera obsah čestného prehlásenia z roku 2011. Ak sa spisovalo až po čiastočnom splnení dlhu, nedáva žiaden zmysel, aby v ňom uvedená suma uvádzala dlh vo výške 60.000,- Eur, keď nielenže by nezodpovedal prepočtu čiastky 1,8 mil. Sk na euro, ale súčasne výška dlžnej čiastky mala byť predsa aj o 5.000,- Eur nižšia. Tvrdeniu, že k čiastočnému splneniu malo prísť v roku 2012 zas odporujú výpovede toho, kto mal dlh plniť, ktorý ako svedok tvrdil, že v roku 2012 sa mu prestalo finančne dariť. Celý rok 2012 sa manželia už súdili o výživné a v júli 2012 boli právoplatne rozvedení. Syn žalobcov v konaniach preukazuje, že finančné prostriedky na úhradu výživného nemá, je nezamestnaný a nemá príjem, nie je teda zrejmé, prečo by uprednostnil čiastočné splnenie dlhu rodičom pred rozvodom, teda zo spoločných peňazí, pred platením výživného a to v čase, kedy tento dlh ani nebol splatný a naopak z titulu neplatenia výživného mu hrozilo trestné stíhanie. Žalobcovia predložili k žalobe aj dokument - uznanie dlhu zo dňa 07.07.2012, na ktorom sa má nachádzať vyhlásenie a podpis žalovanej, ktorá sa zaväzuje uhradiť polovicu dlhu - 27.500,- Eur do mesiaca od predaja spoločnej nehnuteľnosti. Podľa zhodných svedeckých výpovedí, dokument sa podpisoval na rodinnej oslave v dome, kedy vzťahy medzi žalovanou a žalobcami, mali byť údajne ešte dobré. V deň podpisu dňa 07.07.2012 sa však nemohla konať žiadna spoločná rodinná oslava, keďže v tom čase boli nielen manželia rozvedení (rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť 25.07.2012), ale v tento deň podľa sociálnej siete Facebook sa nachádzala doma a pracovala na záhrade. Žiadnu rodinnú oslavu teda neorganizovala. Navyše rodinná oslava by bola predčasná, keďže manželia majú narodeniny až dňa 20.07.2012. Rozhodujúcim faktorom, ktorý vylučuje stretnutie a podpis obdobného dokumentu na rodinnej oslave v dome je však ten, že vzťahy medzi žalovanou a rodinou žalobcov boli v tom čase už úplne rozvrátené. Ešte dňa 20.02.2012 Okresný súd Pezinok vydal rozhodnutie, ktorým zakázal vstup svedka - syna žalobcov do domu z dôvodu jeho násilného správania, teda dňa 07.07.2012 v čase platnosti tohto rozhodnutia, sa nemohol v dome nachádzať spolu s rodinou na spoločnej oslave. O úrovni vzťahoch vypovedá fakt, že syn žalobcov fyzicky napadol žalovanú a vyhrážal sa jej zabitím, pričom na atakoch voči žalovanej sa aktívne podieľali aj žalobcovia. V roku 2012 volala napríklad žalobkyňa v 2. rade nadriadenému žalovanej P. Y. s tým, že ho žiada, aby ju vyhodil z práce a vyjadrovala sa o nej veľmi negatívne. Napokon fakt, že dokument bol vyrobený účelovo a žalovaná nikdy listinu o uznaní dlhu nepodpísala, vyplýva aj zo správania žalobcov v tomto konaní, kedy odmietli poskytnúť súčinnosť znalcom pri skúmaní tejto listiny, a to nepochybne z dôvodu, že si boli vedomí toho, že je sfalšovaná. Žalovaná a jej manžel mali v čase realizácie stavby dostatok prostriedkov na jej financovanie. Na stavbu použili prostriedky z podnikania, predaja dvoch nehnuteľností a hypotekárneho úveru, čo boli prostriedky, ktoré násobne prekračovali potrebný rozpočet. Naproti tomu žalobcovia, ktorí poskytovali pôžičku v čase ich dôchodku, nikdy nepodnikali, vychovali 3 deti a nedosahovali nikdy nadštandardné príjmy, nepreukázali odkiaľ mali tak vysoký obnos v hotovosti - žalobkyňa v 2. rade bola na invalidnom dôchodku a naopak žalovaná im spolu s jej manželom pomáhala. Z výpovede Y. W. tiež vyplýva, že bratovi niekoľkokrát požičala na stavbu menšie obnosy max. do 3.000,- Eur, ktoré jej však v priebehu krátkej doby vždy vrátil. Je preto vylúčené, aby siahli o pomoc dôchodcov

- rodičov - a nie napríklad sestry. Tvrdenie o pôžičke zo strany rodičov žalovaných je vyvrátené aj tým, že zdroje, z ktorých bola stavba financovaná, ktoré prekračujú rozpočet na stavbu, podľa súčasných cien. Je teda vylúčené, aby potrebovali získať ďalšie, tak vysoké zdroje financovania, najmä ak popri týchto mali ďalšie nadštandardné príjmy z podnikania, ktoré rovnako mohli na stavbu používať. Na pojednávaní vo veci sp. zn. XXP/XXX/XXXX o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, ktorým sa domáhal príspevku syn žalobcov voči žalovanej, dňa 29.07.2014 s. 3 (1. odsek) syn žalobcov uvádza: "že nespláca žiadnu pôžičku, že žije z toho, čo nakúpi priateľka a požičajú mu rodičia. Rodičia mu od roku 2012 požičali minimálne 15 tis. Eur, zatiaľ ich nevrátil. Momentálne vyplatil dlhy, ktoré mal, sestre dal 8 tis. švagrovi 4-5 tisíc. Na otázku súdu, prečo rodičom nič nevrátil uviedol, že to od neho nežiadali, stále nemá strechu nad hlavou. Momentálne disponuje čiastkou 80 tis. Eur". Na pojednávaní

vo veci sp. zn. XXP/XXX/XXXX o zníženie výživného, dňa 09.09.2014 na s. 2 syn žalobcov uvádza: "v júni 2014 som dostal po rozdelení BSM sumu 91 tis. Eur. V Miloslavove som kúpil pozemok asi dva mesiace potom za 55 tis. Eur. Zvyšnú sumu som použil na vyplatenie dlhov, sestre 12.500 Eur a 18 tis. švagrovi, prevody boli robené v hotovosti". Je teda zrejmé, že v konaní, kde preukazoval, že nemá prostriedky na úhradu výživného, neuvádzal tak podstatný finančný záväzok a sumu 27.500 Eur, ktorú dlžil údajne od roku 2008. Naopak uviedol, že ho živia rodičia a z tohto titulu má u nich iný dlh, než z doby trvania manželstva, avšak ani ten im údajne nespláca, pretože to od neho nežiadajú.

5. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX (č. l. 622 a nasl.) právni zástupcovia strán predniesli záverečné reči, ktorými zhrnuli svoje argumenty prednesené počas konania a ktoré sú v plnom znení obsiahnuté v zápisnici o pojednávaní.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise, výsluchom strán i svedkov, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

7. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom Ing. A. J., znalkyňou v odbore Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností vyplýva stanovená všeobecná hodnota nedokončenej stavby rodinného domu v obci Miloslavov. (č. l. XXX a nasl.)

8. Z kolaudačného rozhodnutia sp. č. XXXX - XXX - Q. - XX -B. G. P. XX.XX.XXXX vydaného obcou Q. vyplýva podľa § 82 stavebného zákona povolenie užívania stavby "Rodinný dom". (č. l. 428)

9. Z fotokópie čestného prehlásenia zo dňa 20.07.2011 vyplýva, že "podpísaný P.. A. V. a manželka Q. V. týmto prehlasujeme, že sme nezištne poskytli bezúročnú osobnú pôžičku na dostavbu domu nášho syna Y. V. a jeho manželky R. V. v sume 60.000,- Eur (1.800.000,- Sk). Doba splatnosti pôžičky bola určená na rok 2012. Ako svedkov odovzdania sumy uvádzame tieto osoby: Y. W. U. Y. G.". Listina je podpísaná osobou P.. A. V., Q. V., Y. W. U. Y. G.. (č. l. 3)

10. Z fotokópie čestného prehlásenia zo dňa 20.07.2011 vyplýva, že "podpísaný P.. A. V. U. Q. Q. V. týmto čestne prehlasujeme, že sme v priebehu roka 2008, priebežne podľa aktuálnej potreby, poskytli bezúročnú osobnú pôžičku na dostavbu domu nášho syna Y. V. a jeho manželky R. V.Á. v celkovej sume 60.000,- Eur (1.800.000,- Sk). Chceli sme mu pomôcť najmä s ohľadom na čo najrýchlejšie dokončenie stavby. Pôžičku mal splácať postupne podľa situácie a definitívna doba splatnosti bola dohodnutá do konca roka 2012. Ako svedkovia pri odovzdávaní hotovosti boli vždy tieto osoby: Y. W. U. Y. G.". Listina je podpísaná osobou P.. A. V., Q. V., Y. W. U. Y. G.. (č. l. 59)

11. Z fotokópie listiny Uznanie dlhu zo dňa 07.07.2012 vyplýva, že "dlžník H.. R. V. týmto uznáva čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči veriteľovi: manželia Q. V. U. P.. A. V.. Výška dlhu 27.500,- Eur. Dôvod vzniku dlhu: Dlh vznikol počas manželstva so synom Y. V., kedy si obaja požičali na dostavbu rodinného domu 60.000,- Eur v ich spoločnom bezpodielovom vlastníctve. 5.000,- Eur Y. V.Á. splatil ešte počas manželstva. Zvyšnú časť 55.000,- Eur dlžoby sme po rozvode rozdelili na 2 rovnaké časti, t. j. pre každého 27.500,- Eur. Podiel dlžoby R. V. je ku dnešnému dňu t. j. 07.07.12, 27.500,- Eur. Dlžník sa zaväzuje uhradiť dlh jednorazovo akonáhle bude spoločný dom (...) predaný tretej osobe za trhovú cenu. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti dlh veriteľovi v hotovosti v mieste bydliska (sídla) veriteľa. (...) Zmluvné strany svojim podpisom prehlasujú, že tento dokument podpísali slobodne a vážne". Listina je podpísaná osobou dlžník, veriteľ, svedok Y. V.Á. (W.) U. Y. V.. (č. l. 4 - 5)

12. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX predali Y. V. U. R. V. rodinný dom súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Q. za kúpnu cenu 250.000,- Eur. (č. l. 6 a nasl.)

13. Výzvou na úhradu dlhu zo dňa 13.09.2014 vyzvali žalobcovia ako veritelia žalovanú ako dlžníka v 1. rade na úhradu dlhu vo výške 27.500,- Eur, "ktorý vznikol na strane dlžníka z pôžičky na dostavbu rodinného domu vo výške 60.000,- Eur. O tejto skutočnosti - poskytnutí pôžičky, bola veriteľmi dňa 20.07.2011 spísaná listina čestné prehlásenie a podpísaná dlžníkom v 1. rade, ako aj ďalším dlžníkom, Y. V. (dlžník v 2. rade) a svedkami prevzatia pôžičky dlžníkmi, G. Y. U. W. Y.". (č. l. 16)

14. Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 16.10.2015 (č. l. 32) mal za to, že v manželstve syna (dlžník Y. V.) sa schyľovalo k rozvodu so žalovanou. Mali rodinnú oslavu, pričom v tom čase ešte žalovaná normálne komunikovala. Pri tej príležitosti pripravili dokument - uznanie dlhu, na tejto oslave bol prítomný syn, nevesta (žalovaná), dcéry a ich manželia. Sadli si do kuchyne, všetci si listinu prečítali a následne na to došlo k podpisu. Žalovaná túto listinu osobne podpísala, nemala k tomu žiadne výhrady. O tom, že došlo k predaju rodinného domu sa dozvedeli od syna koncom leta roku 2014, keď im doniesol peniaze v hotovosti, teda - tú svoju časť, ktorú mal zaplatiť. Spôsob zaplatenia dlhu vyplýval z tej skutočnosti, že nedôverujú bankám a za týmto účelom majú doma trezor. S nevestou sa snažili komunikovať, žalovaná však na výzvy nereagovala. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zaplateniu pohľadávky, boli nútení podať žalobu na súd. Pri poskytnutí pôžičky v roku 2008 sa dohodli, že pôžičku dlžníci uhradia najneskôr do konca roku 2012. V roku 2010 dostali ešte počas trvania ich manželstva prvú splátku 5.000,- Eur, tak isto v hotovosti. Celkový dlh teda zostal na úrovni 55.000,- Eur, z čoho na žalovanú pripadla suma 27.500,- Eur.

15. Žalobkyňa v 2. rade na predmetnom pojednávaní uviedla, že sa na oslavách zúčastňovali pravidelne, nielen v tomto jednom prípade. Po tom, čo sa synovi narodilo dieťa, im pomáhali, aj keď nie finančne, ale iným spôsobom, materiálne. Peniaze dostávali na Vianoce, tak kupovali darčeky. Žalovaná jej povedala, že keby dieťaťu nekupovali veci, tak jej ani nemá čo obliecť.?

16. Žalovaná na predmetnom pojednávaní uviedla, že od žalobcov si nikdy v živote žiadnu pôžičku nepožičala, v živote žiadny z týchto dokumentov nepodpísala a prvýkrát ich videla, keď nahliadla do spisu. Pokiaľ ide o výstavbu rodinného domu, s manželom mali dobrý zárobok a mali hypotekárny úver. Je pravdou, že v čase výstavby rodinného domu bola na materskej dovolenke, ale bola aj samostatne zárobkovo činná osoba a mala príjem.

17. Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 20.11.2015 (č. l. 51 a nasl.) na otázky odpovedal, že "k odovzdaniu pôžičky došlo v dome môjho syna a nevesty, niekedy v lete v roku 2008 pri rodinnej oslave. Neviem aký to bol deň, ale väčšinou sme oslavy robili mimo pracovný deň. Pri tej pôžičke išlo o sumu 1.800.000,- SKK, nepodpísali sme o tom žiadnu zmluvu ani potvrdenie, nakoľko v tom čase sme mali dobré vzťahy. Finančné prostriedky som mal zo svojej pracovnej činnosti za 49 rokov, okrem toho posledných 15 rokov som pracoval v štátnej správe a tak isto na projektoch pre Európsku úniu. Peniaze sme mali v domácom trezore, nakoľko nedôverujeme bankám. Účet v banke mám len za účelom doručovania dôchodku. Peniaze sme prepravovali v prenosnom trezore. Pri odovzdaní peňazí bola prítomná žalovaná, syn a obidve moje dcéry. Tiež boli prítomní manželia mojich dcér. O poskytnutí pôžičky sme sa bavili priebežne, pretože sa už blížilo ukončenie stavby a videli sme, že sa to zbytočne naťahuje a tak sme im chceli pomôcť, aby sa mohli čo najskôr nasťahovať. Pokiaľ ide o poskytnutie pôžičky boli podpísané dve vyhlásenia o jej poskytnutí. Prvé bolo v čase, keď na mňa tlačili dcéry, nakoľko dlh stále nebol splatený, bolo to asi 2 - 3 roky po poskytnutí pôžičky. V roku 2010 nám zaplatili prvú splátku 5.000,- Eur. Čestné prehlásenie zo dňa 20.7.2011 podpísal. Dôvod, pre ktorý nie je na čestnom prehlásení podpísaná aj žalovaná je ten, že v tom čase sme mali ešte korektné vzťahy a dôvodom vystavenia tohto prehlásenia bola len žiadosť mojich dcér. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, k jeho podpísaniu žalovanou došlo v dome pri rodinnej oslave. V tom čase ešte nemal syn zákaz vstupu do nehnuteľnosti, bolo to až neskôr. Peniaze z pôžičky mali splácať jednak z firmy, ktorú syn vlastnil a žalovaná sa mala zamestnať. O tom, že mali hypotekárny úver som vedel, ale boli na tom veľmi dobre finančne, takže som nemal obavy, že to nebudú splácať".

18. Svedok Y. V. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypovedal, že "manželstvo so žalovanou uzavrel v roku 1999. Pokiaľ ide o stavbu domu, prebiehalo to tak, že ja som bol vlastníkom pozemku a v roku 2003 sme začali stavať. V roku 2006 sme dom dostavali, čiastočne bola stavba financovaná z predaja 4 - izbového bytu, ktorého som bol predtým vlastníkom. Okrem toho sme si zobrali hypotekárny úver vo výške asi 2 a pol milióna slovenských korún. Počas výstavby sme zistili, že finančné prostriedky, ktoré mám k dispozícii nepostačujú na dokončenie stavby, preto som požiadal svojho otca o poskytnutie pôžičky. Ja som o tom samozrejme hovoril aj s manželkou, lebo sme mali BSM a bola to nutnosť. Pokiaľ sa pamätám, mali sme začať splácať po 2 rokoch a termín splatenia pôžičky bol do roku 2012. Peniaze sme mali mať z mojej firmy, kde bol ročný obrat okolo 10.000.000,- SKK ročne. V roku 2010 však došlo k problémom a firme sa prestalo dariť. Splatili sme len 5.000,- Eur. Potom som požiadal manželku, aby si po siedmych rokoch našla zamestnanie. Ja o žiadnych príjmoch manželky za ten čas neviem, neviem, či mala nejaké vedľajšie príjmy. Všetko som financoval ja, posielal som jej na účet 400,- Eur. Pôžičku sme

dostali na rodinnej oslave, bolo to v dome, v lete v roku 2008. Peniaze som uložil do trezoru v dome a z tých sme následne potom financovali práce. Peniaze sme minuli behom 3-4 mesiacov, maximálne pol roka. Financovala sa tým celá záhrada, záhradná architektka, trávnik, závlahový systém, fasáda domu. Všetko sa platilo v hotovosti. O poskytnutí pôžičky sme nespísali žiadnu zmluvu, boli sme rodina a nikto nepredpokladal, že to dopadne takto. Pokiaľ ide o podpisovanie ohľadne tejto pôžičky, pamätám sa na to, že tesne pred rozvodom bolo podpísané uznanie dlhu. Ja som žiadne potvrdenie o tom, že som dostal pôžičku nepodpisoval, sú to moji rodičia. Okrem tejto pôžičky sme žiadnu pôžičku od mojich rodičov nedostali. Moji rodičia boli dobre finančne situovaní, vyrastal som v blahobyte. Moje vzťahy s manželkou boli v roku 2008 výborné. Ešte som mal požičané finančné prostriedky od sestry, ktoré sme potom vrátili".

19. Svedkyňa Y. G. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že "k poskytnutiu pôžičky došlo u nich na dome, bola tam nejaká oslava. Naši doniesli vtedy peniaze v nejakom prenosnom trezore, boli sme tam my traja súrodenci, rodičia a odporkyňa. Pamätám sa, že to bolo 1.800.000,- SKK, dohodlo sa, že to splatia postupne, podľa toho, ako budú mať. Myslím, že to mali splatiť do roku 2012. Žiadny doklad o tom, že došlo k poskytnutiu pôžičky nebol spísaný. Peniaze z pôžičky boli použité na stavbu domu, záhrada, altánok, myslím, že žalovaná chcela bazén. Na čestnom prehlásení zo dňa 20.07.2011 je môj podpis. K podpísaniu uznania dlhu došlo na nejakej rodinnej oslave. Boli sme tam ja, moja sestra a môj brat, rodičia a samozrejme žalovaná. Dohodli sme sa teda konkrétne my traja súrodenci a rodičia, že žalovaná uzná dlh z pôžičky a ona s tým súhlasila. Ja už sa nepamätám kto spísal uznanie dlhu, ja som to určite nebola. V akom poradí to bolo podpisované sa už tak isto nepamätám. Mali sme dobré vzťahy, preto si aj myslím, že žalovaná nemala problém s tým, aby podpísala uznanie dlhu. Nemám vedomosť o podnikaní žalovanej. Ja som sa o finančné záležitosti môjho brata a jeho manželky moc nezaujímala.

20. Svedkyňa Y. W. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX ozrejmila, že "k podpísaniu uznaniu dlhu došlo v roku 2012, ja som niekoľkokrát upozorňovala rodičov, aby si toto ošetrili nakoľko vzťahy medzi mojim bratom a manželkou v tom čase už neboli dobré, hrozil rozvod. Bolo to v rámci oslavy v dome myslím, že v lete to bolo. Pokiaľ ide o samotnú listinu, táto už bola nachystaná. Pokiaľ sa pamätám, otec predniesol tento návrh a žalovaná s tým súhlasila. Ja som si prečítala listinu a potom som ju podpísala. Dôvod, pre ktorý listinu podpisovala len žalovaná bol ten, že my si v rámci rodiny dôverujeme, ale vzťah s ňou už aj z minulosti bol naštrbený. Ja som spolu s manželom bratovi poskytla niekoľko menších pôžičiek max. do výšky 3.000 Eur, ktoré boli splatené do mesiaca, dvoch. Bolo to z toho dôvodu, že žalovaná bola na dvoch materských dovolenkách a brat mal niekedy problém vykryť náklady, ktoré mu vznikli pri stavbe domu. Pamätám sa, že pôžička bola poskytnutá v roku 2008 u brata na dome. Peniaze doniesli v trezore, potom ich prevzal brat, ale čo s nimi ďalej urobil, to už neviem. Pamätám sa, že peniaze boli použité na dostavbu domu konkrétne záhrady, oplotenia, altánu, myslím že aj bazén. Žiadna písomná dokumentácia k pôžičke nebola, až potom bolo vyhotovené to uznanie, z pôžičky bolo uhradených 5.000,- Eur. Čestné prehlásenie zo dňa 20.07.2011 som podpísala. Ja sa na okolnosti podpisu nepamätám, ale zrejme išlo o oslavu narodenín brata. Neviem sa vyjadriť k tomu, prečo na listine nie sú podpísaní dlžníci napriek tomu, že to bolo v ich dome, ich oslave. Myslím, že boli podpísané dve alebo tri listiny s rovnakým obsahom. Jednu si nechali rodičia, jednu mal brat".

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

21. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

22. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

23. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

24. Predmetom konania bol nárok žalobcov na zaplatenie sumy vo výške 27.500,- Eur s príslušenstvom. Žalobcovia svoj nárok odvodzovali od poskytnutia pôžičky a následného podpísania uznania dlhu žalovanou. V konaní nebolo sporné, že syn žalobcov Y. V. a žalovaná boli v rozhodnom čase manželmi. Sporným taktiež nebola skutočnosť, že manželia spoločne stavali rodinný dom v obci Miloslavov. Naopak

sporným bolo podpísanie listiny zo dňa 20.07.2011 "čestné prehlásenie o poskytnutí pôžičky" žalobcami, ich dcérami (Y. G., Y. W.) a podpísanie listiny "Uznanie dlhu zo dňa 07.07.2012" žalobcami, ich dcérami a žalovanou.

25. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

26. K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva. Účinky platného uznania dlhu, teda pri splnení podmienok podľa a nasl. v nadväznosti na , spočívajú vo vyvrátiteľnej právnej domnienke, že dlh čo do výšky a dôvodu určený v uznaní dlhu v čase uznania existoval. Tým je daná ďalšia skutočnosť, a síce obrátenie dôkazného bremena (prechádza na dlžníka - ten musí v konaní vyvrátiť samotnú existenciu dlhu a zároveň vyvrátiť svoj prísľub dlh splniť). Ak chce byť dlžník v spore úspešný, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania neexistoval.

27. Žalobcovia na preukázanie žalovaného nároku predložili fotokópiu čestného prehlásenia zo dňa 20.07.2011 (v spise sú založené viaceré verzie tohto dokumentu, viď č. l. 3 a 59), ktorá podľa ich názoru preukazuje, že synovi a jeho manželke - žalovanej poskytli pôžičku. Táto listina (fotokópia) je podpísaná žalobcami a ich dcérami (v konaní vypovedali ako svedkyne), podpis žalovanej ako jedného z dlžníkov na tejto listine nie je. Okrem tejto listiny predložili aj uznanie dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, podpísané už aj žalovanou, opäť iba vo forme fotokópie. Okrem týchto dvoch listín v konaní nepredložili žiadne iné relevantné dokumenty/dôkazy. Žalovaná v konaní vyrukovala s podrobnou procesnou obranou (najmä jej podanie č. l. 319 a nasl.), na ktorú žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom nereagovali (záverečnou rečou podľa názoru súdu tento nedostatok odstránený nebol a ani nemohol byť odstránený, a to s poukazom na a samotný účel záverečných rečí - účelom záverečnej reči je zhrnutie dokazovania a právnej stránky sporu, nie dopĺňanie zmeškanej argumentácie, na ktorú mali žalobcovia priestor počas konania). Žalobcovia boli okrem podania žaloby, predloženia fotokópii sporných listín a uvedenej záverečnej reči absolútne pasívni. Samotný návrh na opätovné vypočutie už raz vypočutého svedka Y. V. nemožno považovať za procesnú aktivitu strany pri dokazovaní.

28. Ak žalobcovia ako dominus litis (pán sporu) požadovali zaplatenie istiny s príslušenstvom boli a aj sú povinní preukázať z akého titulu táto požiadavka plynie. Následne, ak chcú byť v spore úspešní, musia tieto skutočnosti aj podporiť relevantnými dôkazmi (v tomto prípade listiny preukazujúce poskytnutie pôžičky a uznanie dlhu žalovanou), teda musia uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu, nároku. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu ohľadom jeho dôkazného bremena. Strana musí preukázať to, čo tvrdí. Ak teda žalobcovia niečo tvrdia, musia to preukázať, musia preukázať skutočnosti, na základe ktorých im ich právo patrí. To však v konaní nesplnili.

29. Preukazovať, že žalovaná nesplnila svoj písomne uznaný záväzok, resp. porušila, či už jej zákonnú alebo zmluvnú povinnosť sú teda povinní žalobcovia (za predpokladu ak chcú byť v sporovom konaní úspešní). Ak žalobcovia na preukázanie uvedených skutočností súdu predložili iba fotokópie listín a žalovaná relevantným spôsobom tieto spochybnila nastáva posun v dôkaznom bremene (žalobcovia súdu predložili listiny, tie boli následne spochybnené, čím sa dôkazné bremeno opätovne presúva na žalobcov). Tento presun ale nie je automatický, dochádza k nemu iba pri relevantnom a logickom spochybnení tvrdenia druhou stranou. Ak žalovaná obsiahlo a relevantne spochybnila nárok

žalobcov (teda, že uznanie dlhu nepodpísala, čestné prehlásenie i výpovede svedkov a žalobcov sú nekonzistentné a vzájomne si odporujúce, dom bol už v roku 2006 dokončený a skolaudovaný a práce v záhrade neboli ani v čase predaja domu zrealizované, svedok Y. V. nemohol byť pri podpísaní uznania dlhu prítomný, nakoľko mal súdny zákaz vstupu do domu), je daný opätovný presun dôkazného bremena na žalobcov. O to viac, ak samotní žalobcovia navrhli vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisu žalovanej na uznaní dlhu (za týmto účelom aj zložili preddavok). Výsledkom znaleckého dokazovania však bolo zistenie, že žalobcovia originál predmetnej listiny nemajú a preto znalecký posudok znalcami nebol vypracovaný (súd pre nesúčinnosť žalobcov ustanovil troch znalcov). Týmto smerom súd odkazuje na podanie zo dňa 21.12.2018 (č. l. 254, obdobne aj č. l. 225), kde žalobca v 1. rade uviedol: "My sme právnej zástupkyni, resp. jej poverenému právnikovi, ktorý sa v jej zastúpení zúčastnil hlavného pojednávania odovzdali všetky dostupné doklady k predmetnej veci ako od nás boli požadované. V uvedenom období u nás v byte prebiehala generálna rekonštrukcia, ktoré trvalo takmer 3 mesiace. V uvedenom období sa u nás vystriedalo veľké množstvo rôznych remeselníkov a majstrov. Pravdepodobne došlo aj k poškodeniu, resp. strate rôznych dokumentov, dokonca aj vzácnych dobových fotografií. Na požiadanie právnika sme všetky nájdené dokumenty týkajúce sa uznania dlžoby odovzdali v deň hlavného pojednávania do jeho rúk. Až neskôr sme sa dozvedeli, že medzi nimi chýba originál o uznaní dlhu. Je nám to veľmi ľúto, ale bohužiaľ ho nemáme k dispozícii a preto ho nemôžme v súčasnosti súdu predložiť". Podobne sa žalobcovia vyjadrili aj dňa 26.10.2018 (č. l. 237). Z vyjadrenia znalkyne Q.. Ľ. Q. G. P. XX.XX.XXXX (č. l. XXX) ohľadne súčinnosti žalobcov vyplýva, že "vo svojom podaní z 26.10.2018 uviedli, že svoju advokátku informovali o tom, že cit: ´predmetné dokumenty nemáme, nemáme k nim ani prístup a tak jej ich ani nemôžeme doložiť. Žiadali sme ju, aby inou, právnou cestou vyžiadala potrebné dokumenty u relevantných inštitúcií a doložila ich pani znalkyni, resp. súdu´. Neviem, aké relevantné inštitúcie by mali mať k dispozícii sporný dokument Uznanie dlhu zo dňa 07.07.2012, kde jedna strana sú obaja žalobcovia, druhá strana je odporkyňa a ktorého nekvalitná kópia je na č. l. 4 a 5 ako doklad žalobcov k žalobe. Chcela by som ešte uviesť, že bez originálu sporného dokumentu nie je možné expertízu vykonať (...)".

30. Nezvládnutá komunikácia medzi žalobcami a ich právnym zástupcom nemôže nijakým spôsobom limitovať súd pri dokazovaní, resp. nemôže ísť na vrub súdu pri vykonávaní dokazovania a najmä nemôže byť na ťarchu protistrany. Ako súd uviedol vyššie, žalobcovia, ktorí podľa iniciovali súdne sporové konanie, sú ťažení dôkazným bremenom svojich tvrdení. Ak raz žalobcovia tvrdili, že všetky dokumenty odovzdali zamestnancovi svojej právnej zástupkyne, pričom tá súdu niekoľkokrát oznámila (napr. č. l. 231), že jej od žalobcov neboli odovzdané žiadne takéto listiny a následne títo tvrdili, že k strate originálov týchto dokumentov mohlo dôjsť pri rekonštrukcii ich bytu, nemožno tento ich právny výkon považovať za unesenie dôkazného bremena. Podľa názoru súdu nie je zákonné, správne a ani spravodlivé schválenie postupu žalobcov v podobe priznania žalovanej istiny s príslušenstvom, ak v konaní predložili iba spochybnené fotokópie čestného prehlásenia (na ktorom navyše ani nie je podpis žalovanej ako dlžníka), pričom oni sami navrhli znalecké dokazovanie ohľadne pravosti podpisu žalovanej na uznaní dlhu a následne svojim pasívnym konaním toto znalecké dokazovanie zmarili. Žalobcovia boli voči znalcom pasívni a nerešpektovali ani početné výzvy súdu, znalcov či ich právneho zástupcu. Z týchto dôvodov im bola aj uložená poriadková pokuta vo výške 300,- Eur pre každého; poriadkovú pokutu navyše zaplatili. Je výlučne na žalobcoch aby si svoje konanie náležite hmotnoprávne ale i procesnoprávne "ustriehli". V opačnom prípade by došlo situácii možného vystavenia uznávajúcich listín o poskytnutí finančných prostriedkov bez účasti samotného dlžníka. Priznaním žalovanej istiny by súd do budúcna aproboval konanie tvrdených veriteľov voči nimi zvolenými dlžníkmi o poskytnutí pôžičky, a to iba na základe predloženia spochybnenej fotokópie uznania dlhu. Takýmto spôsobom by bolo možné hoc - akým spôsobom vystaviť fotokópiu uznania dlhu, ako zabezpečujúceho prostriedku v zmysle a efektívne požadovať v ňom uvedené finančné prostriedky, a to bez nutnosti podrobenia sa skúmania pravosti podpisu dlžníka na tejto listine. Takýmto konaním by súd odňal žalovanému možnosť efektívneho bránenia sa. Práve žalobcovia musia uniesť dôkazné bremeno, že sa nimi tvrdená skutočnosť aj naozaj udiala. Túto ťarchu nemožno bez ďalšieho prenášať na žalovanú ako dlžníka. Ak raz žalovaná relevantným spôsobom spochybnila pravosť podpisu i samotnej listiny uznania dlhu a žalobcovia na túto skutočnosť nijakým spôsobom nereagovali (teda reagovali iba zahmlievaním a zdržovaním vykonania znaleckého dokazovania, ktoré sami navrhli, za čo im bola udelená poriadková pokuta, ktorú navyše aj zaplatili), nie je podľa názoru súdu iná možnosť ako prikloniť sa na stranu žalovanej a žalobu zamietnuť. Je na ťarche žalobcov aby riadnym spôsobom uplatnili svoje tvrdené právo. V rámci týchto pochybností sa súd priklonil na stranu žalovanej.

31. Ak teda súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali podpísanie uznania dlhu zo dňa 07.07.2012 žalovanou, je potrebné uviesť, že uznaním dlhu sa nenahrádza pôvodný záväzok; ide o posilnenie pozície veriteľa čo sa týka dokazovania. Uznanie dlhu teda nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Pokiaľ v konaní nebolo riadnym spôsobom preukázané, že žalovaná podpísala uznanie dlhu a žalobcovia nedisponujú originálom tejto listiny a pri dokazovaní tejto skutočnosti boli pasívni, súd pristúpil k posúdeniu samotnej existencie pôžičky, nakoľko aj táto skutočnosť môže byť skutočnosťou, ktorá by založila dôvodnosť žaloby o zaplatenie istiny s príslušenstvom: teda záväzok žalovanej ako dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky titulom zmluvy o pôžičke a nie titulom uznania dlhu (keďže uznanie dlhu nenahrádza pôvodný záväzok - v tomto prípade pôžičku). Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom. Predovšetkým kvôli reálnej povahe zmluvy o pôžičke pretrváva jej neformálnosť a závisí od vôle strán, či zvolia písomnú alebo ústnu formu. Nedostatok písomnej formy teda nezakladá záver, že k vzniku vzťahu z pôžičky nedošlo, resp. že zmluva o pôžičke je neplatná; má za následok iba ťažšiu dôkaznú situáciu pre veriteľa, ak dlžník svoj záväzok z ústne uzavretej zmluvy nesplní. Pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu zmluvy, ale kedy došlo k reálnemu odovzdaniu vecí. Táto reálna povaha zmluvy má potom zásadný význam v súdnom konaní, kde sa od veriteľa - žalobcu vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičky, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí (v tomto prípade peňazí) veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby boli všetky náležitosti tohto právneho úkonu dané.

32. Za účelom preukázania poskytnutia pôžičky žalovanej žalobcovia v konaní predložili fotokópiu čestného prehlásenia zo dňa 20.07.2011, ktorú okrem nich podpísali aj ich dcéry. Podpis dlžníkov na tejto listine absentuje. Podľa vyjadrení žalobcov (tí pôvodne v žalobe tvrdili, že k poskytnutiu pôžičky došlo dňa 20.07.2011), ale aj ich dcér a syna Y. V., k poskytnutiu pôžičky malo dôjsť v lete v roku 2008 v dome syna a žalovanej.

33. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že čestné prehlásenia (č. l. 3, 59) sa od seba svojim obsahom líšia, podpísané osoby sú ale rovnaké. Týmto smerom súd ešte dodáva, že vo výzve na úhradu dlhu zo dňa 13.09.2014 (č. l. 16) žalobcovia uvádzajú, že "o poskytnutí pôžičky bola veriteľmi spísaná listina Čestné prehlásenie a podpísaná dlžníkom v 1. rade, ako aj ďalším dlžníkom Y. V. a svedkami prevzatia pôžičky dlžníkmi, G. Y. U. W. Y.". Z obsahu čestného prehlásenia, teda oboch verzií, však táto skutočnosť nevyplýva - čestné prehlásenie, či už v prvej alebo druhej verzii nie je dlžníkmi podpísané. Je taktiež potrebné uviesť, že svedkyňa Y. W. na pojednávaní dňa 20.11.2015 (č. l. 57), čo sa týka čestných prehlásení, uviedla, že "myslím, že boli podpísané dve alebo tri listiny s rovnakým obsahom". Je tak daný zjavný nesúlad medzi výpoveďou dcéry žalobcov (je zrejmé, že jej výpoveď bude smerovať v prospech rodičov), ktorá potvrdila, že prehlásenia mali rovnaký obsah a žalobcami predloženými listinami. Nie je daný logický základ, aby žalobcovia ako veritelia vypracovali niekoľko odlišných verzií čestného prehlásenia, o to viac, ak sa toto prehlásenie nedostalo do dispozície dlžníka, ale ostalo "v rodine", tak ako vypovedal žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 20.11.2015 (č. l. 53, čestné prehlásenie bolo spísané na podnet jeho dcér - svedkýň). Ak bola žalovaná pri poskytnutí pôžičky v lete v roku 2008 podľa výpovedí žalobcu v 1. rade a svedkyne Y. G. prítomná, žalobcovia podľa názoru súdu uveriteľne nevysvetlili prečo čestné prehlásenie v roku 2011 nepodpísala a uznanie dlhu o rok neskôr (kedy už mali byť podľa výpovedí svedkov a žalobcov rodinné vzťahy rozvrátené) podpísala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd názoru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ani v časti reálneho odovzdania peňažných prostriedkov dlžníkovi a teda samotného vzniku pôžičky.

34. Zo strany žalobcov taktiež neboli odstránené nezrovnalosti vo výpovediach svedkov, podľa ktorých mala byť pôžičkou financovaná "dostavba domu (resp. stavbu domu), záhrada, záhradný architekt, oplotenie, trávnik, altánok a na prianie žalovanej aj bazén". Z kúpnej zmluvy vyplýva stav predávanej nehnuteľnosti: rodinný dom sa predával spolu s jeho vnútorným vybavením a zariadením, podlahami, interiérovými dverami a zárubňami, vstavanými skriňami, sanitou, kotlom a zásobníkom na vodu, kuchynskou linkou so spotrebičmi, zabudovanou saunou a pod. Stav záhrady bol určený: zabudovaný závlahový systém, detské ihrisko, gril a stavebný materiál na dokončenie chodníkov (č. l. 8). Ak svedok Y. V. uviedol, že dom dostavali v roku 2006 (s čím korešponduje aj vydané kolaudačné rozhodnutie), pričom pôžička poskytnutá v roku 2008 mala slúžiť aj na dostavbu domu (nakoľko sa výstavba podľa žalobcu v 1. rade napredovala pomaly) je daný rozpor, ktorý žalobcovia neodstránili. Je nelogické poskytnúť pôžičku

v objeme 60.000,- Eur na dostavbu domu, záhradné úpravy a bazén, ak v čase (nepreukázaného) poskytnutia tejto pôžičky bol dom už dokončený a následne pri predaji tohto domu (v roku 2014) záhrada dokončená nebola (č. l. 8, strana 3. kúpnej zmluvy - "stavebný materiál na dokončenie chodníkov, pričom kúpna cena je zohľadnená v celkovej kúpnej cene"); bazén v kúpnej zmluve spomenutý ani nie je. Súd vyhodnotil jednotlivé listinné dôkazy (verzie čestných vyhlásení, predžalobná výzva, výpovede svedkov a žalobcu v 1. rade) za vzájomne si odporujúce a nedávajúce relevantné odpovede, ktoré by tvorili ucelený, logický a neprerušený sled udalostí.

35. Ústavný súd SR (napríklad IV. Ú. XXX/XX, H.. Ú., H.. Ú. XXX/XX, H.. Ú. XXX/XX, H.. Ú. XXX/ XX) pravidelne vo svojich rozhodnutiach pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že je realizované právo strany na spravodlivé konanie. Aj Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, avšak čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument (napríklad F. Y. proti Španielsku zo dňa 21.01.1999 alebo B. P. Z. proti Holandsku zo dňa 19.04.1994). Súd je tak názoru, že sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, pričom vychádzal z riadne zisteného a nespochybneného skutkového stavu. Vzhľadom na podstatu sporu sa súd zameral na podstatné skutočnosti (teda základ sporu - poskytnutie a vznik pôžičky a uznanie dlhu, pravosť listín a podpisov účastníkov týchto právnych úkonov) a vypustil nepodstatnú argumentáciu strán, ktorá pri neunesení dôkazného bremena žalobcov (skutočné poskytnutie pôžičky žalovanej a skutočné podpísanie uznania dlhu žalovanej) nemá na vyššie uvedené žiadny vplyv. 36. Záverom súd iba v krátkosti uvádza, že návrh právnej zástupkyne žalovanej na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov na pojednávaní dňa 19.05.2021 zamietol z dôvodu nehospodárnosti. Nie je daný dôvod vykonať takéto dokazovanie, keďže by podľa názoru súdu neprinieslo žiadne nové skutočnosti či dôkazy okrem tých, ktoré boli v konaní náležitým spôsobom zistené, resp. vykonané. To isté platí aj o návrhu žalobcov na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX na doplnenie dokazovania opätovným výsluchom svedka Y. V.. Ide tak o nadbytočné a nehospodárne návrhy a preto ich súd zamietol.

37. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd v zmysle a priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.