Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-1719-2011.pdf
PDF · 67.13 KB
Case nature
Subarea
15Er/1719/2011
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Ž. O., J.. XX.XX.XXXX, G. K. H. X, XXX XX J. L., o vymoženie 16,- eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu a návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol poverením tunajšieho súdu, poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek, Pribinova 32, Bratislava 2 (ďalej len exekútor). 2. Prípisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.08.2019 súdny exekútor oznámil súdu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn. 28OdK/91/2019 zo dňa 26.06.2019, a preto žiadal súd aby exekúciu zastavil. Tunajší súd Uznesením sp. zn. 15Er/1719/2011-12 zo dňa 17.12.2019, právoplatným dňa 13.01.2020 zastavil predmetnú exekúciu. Následne si podaním zo dňa 30.12.2019 súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 49,31 eur, ktoré si žiada priznať.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
5. Podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
7. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 1.1.2012 do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, žena majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnenému nemožno pripočítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
povinného neprichádza do úvahy. Rovnako neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu.. V tomto konaní podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko mu nebola uhradená pohľadávka povinným a návrh bol podaný ešte v čase, keď povinný nebol oddĺžený. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nakoľko exekučný poriadok v čase začatia exekučného konania takúto možnosť nepripúšťal. 9. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, keď k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného prišlo desať rokov po začatí exekúcie, a preto súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. 10. Ústavný súd k takýmto, resp. obdobným prípadom poznamenáva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16, súd poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70, vo veci Van der Mussele proti Belgicku, v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v danom prípade exekútora), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. 11. V danom prípade bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, teda nie je tu možnosť na zaviazanie na znášanie trov exekúcie povinného, nakoľko nebola možnosť nakladať s jeho majetkom. Pokiaľ ide o oprávneného, znenie § 203 ods. 1,2 Exekučného poriadku nie je možné použiť, ako je už vyššie uvedené, keďže oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, teda podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Znenie ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2012, nie je taktiež možné aplikovať v predmetnej exekúcii, keďže predmetná exekúcia sa začala v roku 2011 a zákon číslo 348/2011 Z.z. prechodné ustanovenia neobsahuje t.j. z prechodného ustanovenia nevyplýva, že by ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku sa vzťahovalo aj na konania začaté pred jeho účinnosťou. Vzhľadom na uvedené súd o trovách exekúcie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 12. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.