Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Q. XXXX/XXB, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, Ul. 29.augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 646 223 0390 0 zo dňa 2.12.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.12.2020, ktorým tento ako odvolací orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.7.2020 zamietajúce žiadosť žalobkyne z 9.6.2020 o invalidný dôchodok na základe zistenia, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je žalobkyňa invalidná podľa , nakoľko pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nedosahuje 40%.

2. Namietala posúdenie jej zdravotného stavu dňa 31.7.2020 posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne z dôvodu, že toto bolo vykonané bez jej prítomnosti, rovnako ako posúdenie posudkovým lekárom ústredia.

3. Žalobkyňa má za to, že posúdenie jej zdravotného stavu bolo nedostatočné a že priznané bodové ohodnotenie nezodpovedá dlhodobej a nezvratnej nepriaznivosti jej zdravotného stavu, pre ktorý prišla o prácu, resp. výkon práce jej bol všeobecným lekárom zakázaný.

4. Podľa žalobkyne boli postupom žalovaného a posudkového lekára, ako aj napadnutým rozhodnutím porušené jej práva garantované Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä jeho článkom 28 ods. 2 písm. e) - zabezpečenie rovnakého prístupu k dávkam a programom dôchodkového zabezpečenia.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Uvádzal, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 646 223 0390 0 zo dňa 2. decembra 2020 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 23. novembra 2020, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35%, a preto invalidita nevznikla. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári organizačných zložiek žalovaného určili chrbticové ťažkosti, ktoré majú zo všetkých zdravotných postihnutí žalobkyne najvyššie percentuálne hodnotenie, t. j. 35% v zmysle prílohy č. 4 k Sú zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Ostatné pridružené zdravotné postihnutia nepodmieňujú percentuálne navýšenie v zmysle v znení Z.z, táto skutočnosť bola dostatočne objasnená v odborných posudkoch vypracovaných posudkovými lekármi organizačných zložiek žalovaného. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov, založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidná tak, ako je uvedené vyššie. Pokiaľ ide o spochybňovanie objektívnosti posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej zo strany žalobkyne, žalovaná poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9/2005, č. , v zmysle ktorého „akékoľvek spochybňovanie odbornej spôsobilosti a nezaujatosti posudkových lekárov by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu. Posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým stavom, rovnakú právnu hodnotu, ako znalecký posudok, vypracovaný súdnym znalcom“.

7. Žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Z uvedeného vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Odborné posudky zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobkyňou. Závery posudkov vychádzali zo zdravotného stavu žalobkyne aktuálneho v čase vyhotovovania posudku. Posudkové závery sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o invalidný dôchodok a počas odvolacieho konania. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má žalobkyňa možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity. Žalobkyňa v odvolacom konaní ani v správnej žalobe nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu posudkových záverov. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa stupňa závažnosti zdravotného postihnutia. Zdravotné ťažkosti, ktoré žalobkyňa popisuje, boli uvedené aj v odborných vyšetreniach a boli dokázanými diagnózami vysvetlené. Účastníčka konania bola posudzovaná v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s v znení , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia sa podmienka osobnej účasti na žiadosť poistenca podľa časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje. Z uvedeného dôvodu nemohla byť žalobkyňa osobne prítomná pri posúdení jej zdravotného stavu. Pochybnosti žalobkyne, o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený a že rozhodnutie žalovaného vychádza z podkladu, ktorý nespĺňa podmienky sú neodôvodnené. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného sú presvedčivé, úplné, vypracované komplexne na základe im dostupných odborných lekárskych správ, nálezov a údajov zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a zodpovedajú kritériám upraveným v Žalovaný mal za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Odvolací orgán sa korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané spôsobom súladným so

8. Podľa (, ):

§ 2

(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

§ 135

(1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (2) Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k), b) rozhoduje podľa § 192.

§ 202 ods. 2

Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

§ 203

(1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

9. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

10. Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 9.7.2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 9.6.2020 na základe zistenia vychádzajúceho z odborného posudku o invalidite, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

11. Zdravotný stav žalobkyne bol podľa rozhodnutí správnych orgánov vo veci i obsahu administratívneho spisu posúdený trikrát, posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Senica a posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, vydané boli tri odborné posudky, ktorými bolo zdravotné postihnutie žalobkyne podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení zhodne zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3. - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, pričom miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti

žalobkyne bola stanovená na hornej hranici percentuálneho rozpätia 20-35% prislúchajúceho tomuto druhu zdravotného postihnutia.

12. Žalobkyňa iba všeobecne namietala nedostatočné posúdenie jej zdravotného stavu či jeho nízke „obodovanie“, záver o ktorom (rovnako ako o existencii iného zdravotného postihnutia žalobkyne, ktorého závažnosť by v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení odôvodňovala zvýšenie miery poklesu zárobkovej schopnosti najviac o 10%) však neumožňuje žiaden z predložených dokladov (prepúšťacie správy FNsP Skalica, lekárske nálezy ambulancií - gastroenterologickej, reumatologickej, kožnej, chirurgickej, psychiatrickej, ortopedickej, angiologickej, neurologickej, ultrasonografickej, záznamy o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v APS), z ktorých nevyplýva diagnostikovanie iného zdravotného postihnutia ovplyvňujúceho schopnosť zárobkovej činnosti žalobkyne ako bolo stanovené posudkovými lekármi, ani nesprávnosť stanovenia závažnosti posudkovými lekármi určeného ochorenia.

13. Tvrdenia žalobkyne tak neprekračujú rámec subjektívneho laického posudzovania vlastného zdravotného stavu a nespochybňujú záver posudkových lekárov, z ktorého vo veci rozhodujúce správne orgány vychádzali a z ktorého vyplýva nesplnenie základnej z podmienok priznania invalidity - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žiadateľa o invalidný dôchodok o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

14. Nesprávnosť či neobjektívnosť odborných lekárskych posudkov a v súvislosti s tým nezákonnosť rozhodnutia o žiadosti žalobkyne pritom nespôsobuje samotná skutočnosť, že posúdenie jej zdravotného stavu bolo vykonané v jej neprítomnosti, nakoľko ide o postup predpokladaný v krízovej situácii (za krízovú situáciu sa považuje obdobie trvania mimoriadnej situácie, ktorá bola vyhlásená uznesením Vlády SR z 11.3.2020 a trvala počas celého zvyšku roka 2020, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19) ustanovením § 293 eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

15. Za rovnako nedôvodnú považoval súd námietku žalobkyne týkajúcu sa porušenia jej práv garantovaných článkom 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, jeho článkom 28, nakoľko nepriznanie dôchodkovej dávky, na priznanie ktorej neboli splnené zákonné podmienky, logicky nemôže byť posudzované ako porušenie práva na primeranú životnú úroveň či sociálnu ochranu, pričom pokiaľ žalobkyňa v tejto súvislosti poukazovala (bez bližšieho zdôvodnenia) na cieľ deklarovaný v odseku 2 písm. e) uvedeného článku Dohovoru - zabezpečenie rovnakého prístupu k dávkam a programom dôchodkového zabezpečenia, je potrebné konštatovať, že o porušení práv žalobkyne v tomto smere by bolo možné usudzovať v prípade, ak by žalovaný za obdobných podmienok, za ktorých žalobkyni invalidný dôchodok nepriznal, túto dávku iným žiadateľom poskytoval, čo však v konaní nebolo preukázané ani tvrdené a súd o takomto postupe Sociálnej poisťovne nemá poznatky ani zo svojej rozhodovacej činnosti.

16. Nakoľko súd, vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, v žalobou napadnutom rozhodnutí a v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov nezistil pochybenia odôvodňujúce záver o nezákonnosti rozhodnutia, žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

17. V konaní úspešnému žalovanému súd nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko tomuto účastníkovi v konaní ani žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.