Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-1T/12/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Mravca a prísediacich P. R. a F. R. v trestnej veci proti obžalovanému V. H., pre zločin podvodu podľa , , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.11.2021 takto

rozhodol:

obžalovaný V. H. Z. K. L. R. P. , nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom Č., T. Č.. XXX, okres Č., živnostník,

j e v i n n ý , ž e

ako osoba konajúca za spoločnosť H.-C., s.r.o. so sídlom B. F. XXXX, Č., IČO:XXXXXXXX asi v mesiaci máj 2011 oslovil W. A. konateľa spoločnosti A..B..K..C.., s.r.o. Č., v priestoroch prevádzky jeho firmy, v areáli bývalého družstva v obci W., okres Č., kde mu ponúkol dodávky drevnej hmoty podľa jeho požiadaviek a potrieb, pričom došlo medzi nimi k uzavretiu ústnej dohody na dodávky drevnej guľatiny, na základe ktorej spočiatku dodával drevnú hmotu, ktorá bola firmou A..B..K..C.. s.r.o. Č. v rozsahu dodaného množstva uhrádzaná, následne však od W. A. požadoval platby za drevnú hmotu vopred, na základe čoho prevzal od W. A. na rôzny miestach v obci W., v meste C. a Č., okr. Č., presne nezistenú finančnú hotovosť s tým, že za ekvivalent finančnej hodnoty dodá drevnú hmotu, čo sa však nestalo, keďže drevnú hmotu dodal v objeme menšom o 65.000,- €, pričom už v čase, keď preberal finančnú hotovosť, ktorú mu poskytoval W. A. na nákup drevnej hmoty vedel, že túto nedodá v požadovanom objeme, jej nedodanie odôvodňoval rôznymi vymyslenými skutočnosťami, zároveň v presne nezistené dni v období asi od mája 2011 do decembra 2011 opakovane oslovil W. A. s požiadavkami na pôžičky peňazí v rôznych sumách, ktoré chcel použiť na rôzne súkromné účely, kde W. A. sľúbil požičané peniaze vrátiť v krátkom časovom horizonte, na základe čoho mu W. A. v uvedenom období poskytol finančné prostriedky v presne nezistenej sume, najmenej vo výške 55.000,-€, avšak požičané peniaze nevrátil, W. A. sa následne vyhýbal, pričom už v čase, keď preberal finančnú hotovosť vedel, že túto nevráti, nakoľko mu to nedovoľovala jeho finančná situácia, keďže mal aj iné záväzky a vrátenie peňazí bolo závislé od okolností, ktoré nemohol ovplyvniť, kde získané finančné prostriedky použil pre osobnú potrebu, čím W. A. spôsobil škodu v sume minimálne 120.000,- €,

t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

t ý m s p á ch a l

- zločin podvodu podľa , .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á povinnosť v skúšobnej dobe podrobiť sa daňovému poradenstvu a kurzu účtovníctva.

Podľa u k l a d á obžalovanému nahradiť poškodenému W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. K. č. XXX, okr. Č., škodu vo výške 118.300,- €.

odôvodnenie:

Dňa 27.03.2015 bola súdu doručená obžaloba na V. H. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Na základe obžaloby okresného prokurátora vykonal súd hlavné pojednávanie na ktorom vypočul obžalovaného, svedkov, znalca, prečítal ostatné listinné dôkazy.

Na základe výsledkov dokazovania okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.07.2016 obžalovaného uznal za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Obžalovanému uložil nahradiť poškodenému W. A. škodu v sume 9.363,- € a so zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného odkázal na civilný proces.

Na základe odvolania prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. zo dňa 13.07.2016 Krajský súd uznesením sp. zn. z 29.6.2017 napadnutý rozsudok podľa zrušil a podľa vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opäť prerokoval a rozhodol.

Dňa 26.06.2019 Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. -647 opätovne rozhodol a uznal obžalovaného vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., pričom oproti obžaloby upravil skutkovú vetu tak, že spôsobil škodu najmenej vo výške 55.000,-€.

Po podaní odvolania obžalovaným, prokurátorom a poškodeným Krajský súd, ako odvolací uznesením zo dňa 9.12.2020 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia Krajský súd prikázal prvostupňovému súdu náležite ustáliť, akú sumu obžalovaný poškodenému dlhuje, nakoľko výška spôsobenej škody (v prípade preukázania podvodného úmyslu) je jedným zo zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu a je podstatnou pre právnu kvalifikáciu skutku. Taktiež prikázal aby sa súd vysporiadal aj s ďalšími vykonanými dôkazmi, a to tak tými, ktoré podporujú tvrdenia a obhajobu obžalovaného, ako aj tvrdenia poškodeného.

Okresný súd po zrušení rozsudku vykonal hlavné pojednávanie odznova, súc viazaný právnym názorom nariadeného súdu vykonal všetky úkony a doplnenia vykonanie ktorých odvolací súd prikázal a ktoré považoval za potrebné.

Pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Obžalovaný V. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti vinný. Nesúhlasí s tým, že si od poškodeného požičal 120.000,- €. Poškodený ho požiadal o pomoc, pretože mal nejaké nezrovnalosti na Daňovom úrade, že ho daňováci naháňajú. V podstate nevedel preukázať, kde dal 120.000,-€, tak prišiel za ním, aby mu pomohol a spísali papier, že mu požičal 120.000,-€. Poškodeného upozornil, že je to veľká suma, pričom ho ubezpečil, nech sa nebojí, že s tým nebude nič robiť. Súhlasil, nakoľko mal v tom

čase od poškodeného požičaných 7.000,-€ a ešte mu potom požičal 3.000,-€. Uznanie dlhu podpisoval v máji 2012 za tým účelom, že poškodený ho požiadal o pomoc. Neexistuje žiadne písomné potvrdenie vystavené poškodenému o prevzatí sumy 120.000,-€, zo dňa 22.05.2012. Pokiaľ o zmluvu o pôžičke zo dňa 16.12.2011 na sumu 10.763,-€. V tomto prípade peniaze ani fyzicky nemal k dispozícii, bolo to spísaná z dôvodu, že poškodený mal navezené drevo na sklade, ktoré mu dodal obžalovaný. Nakoľko toto predal pod cenu, žiadal od obžalovaného aby mu cenu doplatil, tak sa dohodli na kompenzácii, a spísali zmluvu o pôžičke. Na vyrovnanie tohto dlhu mu dodal ešte dve autá borovice. Priznáva, že poškodenému dlhuje okolo 10.000,-€, ktoré si od neho po čiastkach požičal v priebehu roka 2012 asi od marca do júna. Následne začal od neho poškodený požadovať od neho 15, 20 a až 30.000,-€ naspäť, tak s ním prestal komunikovať. Následne to dal poškodený na vymáhanie spoločnosti H., kde sa v marci 2013 stretli s poškodeným, za prítomnosti F. T.. Poškodený sa stále vyhrážal, že to dá na políciu, že žiada 120.000,-€, čo mal podpísané v uznaní dlhu z mája 2012, nakoniec sa dohodli, že mu zaplatí 60.000,- € v splátkach po 500,-€, s čím poškodený súhlasil. Následne mu volal F. T., pričom sa stretli v jeho kancelárii, kde mu poškodený povedal, že ak mu vyplatí 25.000,-€ do mesiaca, bude s tým súhlasiť a podpíše sa zmluva, že pôžička je vyplatená. Pokiaľ ide o sumu 10.763,-€, toto bola kompenzácia za päť alebo šesť fúr dreva. Túto zábezpeku podpísal na celú sumu, pretože to tak chcel poškodený, pokiaľ by drevo nepredal, tak si to drevo zoberie nazad. Poškodený drevo však predal, ani nevie za koľko, ešte mu doviezol dve fúry borovice zadarmo. Uznanie dlhu podpísal preto, že chcel poškodenému pomôcť, zmluvu ani nečítal, len to išiel k notárovi podpísať. Žiadnu pôžičku na sumu 120.000,-€ neuzavrel a ani neexistuje. Nie je pravdou, že mu požičiaval na kúpu auta. Pokiaľ ide o uznanie dlhu v spoločnosti H., tu podpísal vrátenie 60.000,-€, poškodený sa mu vyhrážal políciou, chcel mať od neho pokoj, tak súhlasil aj so sumou 60.000,-€. Následne poškodený súhlasil so sumou 25.000,-€ v prípade, že mu ju vyplatí do mesiaca. Od poškodeného si požičiaval ako fyzická osoba od fyzickej osoby, bolo to čiastkovo od marca 2012 do júna 2012 v sume asi 10.000,-€. O tomto žiadnu zmluvu nespisovali. Tieto peniaze použil na súkromné účely. Pôžičku 10.000,-€ chcel uhradiť z podnikateľskej činnosti, ktorú rozbiehal v roku 2012, postupne v splátkach. Pôžičku nesplácal, pretože poškodený nie 10.000,-€, ale 20 až 30.000,-€ hneď, nie v splátkach. Dodal, že od poškodeného mal reálne požičaných 10.000,-€ z toho mu už 2.000,-€ vrátil. Predmetné uznanie dlhu podpísal, pretože poškodený chcel pomôcť, povedal mu, že mal nejaké väčšie výbery z firmy, a že po ňom ide daňový úrad. V tom čase spolu dobre vychádzali, konkrétne mu povedal, že má problém na daňovom úrade, nemôže to zdokladovať, preto sa dohodli, že urobí zmluvu o pôžičke, že obžalovanému požičal peniaze. Nevie či mal problémy ak fyzická osoba alebo ako s.r.o. Uznanie dlhu dvakrát podpísal a to v dňoch 22.05.2012 a 18.03.2013, pretože sa mu poškodený vyhrážal, že s tým pôjde na políciu, následne asi po mesiaci poškodený išiel za F. T. s tým, že mu povedal, že ak mu vyplatí 25.000,-€ tak to všetko stiahne. 10.000,-€ nespláca, pretože poškodený požaduje 120.000,- €, nemieni mu to zaplatiť. Od roku 1011 pracoval pre spoločnosť H. C., s.r.o. s príjmom okolo 700,-€ mesačne, taktiež je živnostník už 10 rokov, zo živnosti mal príjem okolo 900,- až 1.000,-€ mesačne. Má aj ďalšie dlhy, ktoré chce postupne splácať. Taktiež je voči nemu vedených niekoľko exekučných konaní. S poškodeným obchodoval v roku 2011 a to od augusta až do decembra. Peniaze () si požičal od poškodeného v apríli až júni 2012, vtedy s poškodeným už neobchodoval. Požičiaval mu to po častiach. Zmluvu o pôžičke s poškodeným neuzavrel. Poškodenému chce vrátiť 10.000,-€, časť mu už vrátil. Pokiaľ ide o sumu 25.000,-€, jednalo sa o 10.000,-€ ktoré mu poškodený požičal a 15.000,- bola DPH, ktorú mu nechcel daňový úrad vrátiť. V skutočnosti mu ju však vrátili tým spôsobom, že mu to započítali. Pri jednaniach ohľadom splatenia dlhu bol prítomný obžalovaný, poškodený a F. T.. Na hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2021 uviedol, že keď boli v kancelárii u pána T., poškodený sa mu vyhrážal políciou, bol vtedy v strese, podpísal uznanie dlhu na 60.000,-€. Keď podpísal pôžičku na 10.000,-€, bolo to v kancelárii pred svedkami, keď mu doniesol podpísať uznanie dlhu na 120.000,-€ s tým, že má problémy na Daňovom úrade, neboli tam žiadny svedkovia. Pokiaľ mal vymáhane dohodiť M. Č., tento mu aj volal, povedal mu, že ak sa dohodnú na nižšej sume, že to zaplatí. Navrhol, že vyplatí sumu 20.000 až 25.000,-€ s čím poškodený súhlasil.. Keď nakupoval drevo pre poškodeného, nemal motorové vozidlo, vozil ho Q. K., keď vybavil viac dreva, napr. 5-6 áut, poškodený nemal peniaze, kúpil najviac 2 autá, keď drevo predal, kúpil ďalšie. Je zrejmé, že nemohol mať 120.000,-€. Pokiaľ ide o sumu 10.000,-€, nejednalo sa o pôžičku, bolo to tak, že prišiel za poškodeným, že má pre neho 2 autá dreva, dal mu na to peniaze, keď to poškodenému doviezol, začal vymýšľať, že je to zlá kvalita, alebo že ho je menej. Tým vznikol ten dlh 10.000,-€. Keď ho vozil Q. K., pravidelne sa v aute rozčuľoval, že vybavil drevo a poškodený na to nemá peniaze. Chcel len poškodenému pomôcť, preto mu podpísal dlh 120.000,-€. Pokiaľ ide o jeho záväzky, prebehol konkurz, bol oddĺžený. V tom čase bol živnostník, mal príjem z predaja dreva, bolo to 600 až 700,- € mesačne, niekedy 1.000,-€. Nepamätá si, či si v tom

čase požičiaval peniaze od iných osôb, mal požičané od M. X., tieto mu vrátil. Pokiaľ ide o záväzok voči pánovi S., tento je splatený. 25.000,-€ nevyplatil, pretože nemal vtedy dostatok finančných prostriedkov. Chcel si vziať nejakú pôžičku a zbaviť sa toho. Poškodený zistil, že má dlhy a chcel na ňom zarobiť.

Svedok poškodený W. A. na súde vypovedal, že obžalovaný si od neho požičal finančnú čiastku 120.000,-€, ktorú sa zaviazal splatiť do 1 roka. Po uplynutí tohto obdobia navštívil spoločnosť H. W., s.r.o., ktorá sa pokúšala od obžalovaného peniaze vymôcť späť. Obžalovaný podpísal splátkový kalendár, ktorý nedodržal, tak sa následne obrátil na advokátsku kanceláriu Q.. B. a následne podal trestné oznámenie. S obžalovaným sa stretol na prevádzke v W., kde mu obžalovaný ponúkol spoluprácu v dodávaní drevnej hmoty, čo sa aj uskutočnilo. Obchod s obžalovaným prebiehal nejakú dobu, počas ktorej si obžalovaný od neho požičiaval peniaze v čiastkach, ktoré sľúbil že vráti. Čiastky boli podchytené na jednoduché dohody o uznaní dlhu alebo o pôžičke. Potom tieto čiastky boli zhrnuté do jednej sumy, ktorú on odobril svojim podpisom o uznaní dlhu a zaviazal sa, že mu to vráti. Obchody prebiehali medzi spoločnosťou A..B..K..C.., s.r.o. a H. C. v období od mája do decembra 2011. Všetky pôžičky boli uzatvárané medzi fyzickými osobami na meno W. A. a V. H.. Peniaze vyberal z kapitálových fondov firmy A..B..K..C., s.r.o., ktoré do firmy vložil a boli to jeho osobné peniaze. Nejakú čiastku mal požičanú od otca Q. A.. Obžalovaný chcel kúpiť nejaké nákladné auto na vozenie guľatiny, lebo vozidlá, ktoré mal vlastniť neboli vhodné na prevoz guľatiny. Čiastky boli rôzne od 8 do 10 tisíc, potom sa tie čiastky spočítali a výsledná suma sa dala na papier. Väčšiu čiastku okolo 50.000,-€ pýtal na nákladné auto. Ostatné čiastky mu požičiaval na jeho vlastnú potrebu. Peniaze mu dával ako zálohové platby, lebo tvrdil, že nevie, koľko bude stáť drevo, tak si zobral finančnú hotovosť, z tejto si zadržal nejakú čiastku a hovoril, že na auto nezmestilo viacej dreva, že je to zajednané, že ho dovezie na druhý raz, to už potom nedoviezol a to sa premietlo do formy tých pôžičiek. Na nákup dreva bola obžalovanému poskytnutá čiastka asi 70.000,-€ a zbytok bolo na to auto a rôzne pôžičky, keď prišiel za ním, že ide do Čiech, alebo niekde a chce požičať peniaze, tak mu požičal. Písomnou formou to nebolo nijak ošetrené, ale vždy mu ústne povedal, že ich vráti, keď bude mať, alebo že mu za to dovezie drevo. Obžalovaný má dar reči, dokáže človeka ukecať, preto mu požičiaval aj ďalšie peniaze. Zmluvu o uznaní dlhu zo dňa 22.05.2012 uzatváral poškodený, túto našiel na internete, nebol si istý, tak išiel do advokátskej kancelárie Q.. V., kde mal prísť aj obžalovaný, neprišiel však, tak to potom podpísal na Mestskom úrade v Č.. Pri odovzdávaní peňazí obžalovanému bola dvakrát účtovníčka firmy, ktorá spisovala jednu zmluvu. Pokiaľ ide o sumu 10.763,-€, jednalo o jeden z preplatkov pri obchodovaní s drevom. Pokiaľ ide o skutočnosť, že mal súhlasiť s v spoločnosti H., že pokiaľ obžalovaný zaplatí jednorázovo 25.000,-€, bol to návrh zo strany F. T., že obžalovaný má veľa veriteľov, že skúsia to vymáhať po častiach. S týmto súhlasil, najskôr F. T. skúšal, aby uhradil aspoň 60.000,-keď sa to nepodarilo, sumu znížil na 25.000,-€. Pokiaľ ide o sumu 50.000,- € ktorú poskytol obžalovanému na kúpu nákladného auta, tieto vybral zo spoločnosti A..B..K..C., nakoľko vložil do spoločnosti kapitálové vklady. Potvrdenie o pôžičke sumy 50.000,-€ existovalo do tej doby, kým ho spoločne neroztrhali. Peniaze boli poškodeného, tieto boli obžalovanému poskytnuté v hotovosti, ďalšie peniaze boli zobraté z účtu firmy, nevie, či prevodom z banky alebo z pokladne. Dodal, že mesačný obrat obchodu s drevom bol asi 10.000,-€. Celkový dlh pozostáva z preplatkov z nedovezeného dreva, ďalej si obžalovaný požičiaval menšie sumy 200,- až 500,-€ na osobné účely a taktiež si požičal údajne na nákladné auto sumu 50.000,-€. Obžalovaného opakovane žiada, doslova ho prosil, aby mu vrátil peniaze, on sa stále vyhováral, nakoniec súhlasil s dohodou o uznaní dlhu, ktorú dobrovoľne podpísal. O obžalovanom nemal žiadne poznatky, neoveroval si ho. Mal informácie od známych, že obžalovaný má veľké kontakty. Pokiaľ ide o preplatky za dovezené drevo, nepočítal to, keď to prepočítali s obžalovaným, povedal, že táto suma súhlasí. Nevie zdokladovať, že disponoval sumou 120.000,-€, ale určite ich mal, účtovníctvo firmy nevie predložiť, firmu predal. Keď sa spísalo uznanie dlhu, čiastkové zmluvy o pôžičkách sa roztrhali. Zmluvu zo dňa 20.01.2012 na sumu 120.000,- € nevie predložiť, pretože sa jednalo o ústnu zmluvu. Osobitné potvrdenie o prevzatí sumy 120.000,-€ nebolo vyhotovené. Nesúhlasil v spoločnosti H., že bude stačiť, ak obžalovaný vyplatí sumu 60.000,-€ a pôžička bude uhradená. F. T. mu povedal, že to takto robí, že to na obžalovaného platí a potom sa budú vymáhať ďalšie peniaze. Rovnako nesúhlasil so sumou 25.000,-€, pričom mu bolo povedané F. T., že to bude takto lepšie, že dostane aspoň nejaké peniaze. Tvrdil mu, že vie, čo robí, že to robí dobre, pokiaľ mu neverí, nech tam nechodí. Po zrušení rozsudku Krajským súdom na hlavnom pojednávaní uviedol, že nedoplatky na nedodaní drevnej hmoty, kde obžalovanému vyplácal zálohy, boli v sume okolo 65.000,-€. Zvyšok si požičal na svoje osobné potreby. To, čo mu mal obžalovaný nedoviezol, peniaze zobral. Keď reklamoval množstvo nedodaného dreva, povedal mu obžalovaný, že ho ešte dovezie, že nebolo dotiahnuté na skládku. Tieto obchody prebiehali medzi nimi ako fyzickými osobami, nie sú vedené v účtovníctve. Peniaze,

ktoré mu požičiaval boli vo viacerých pôžičkách, raz mu povedal, že potrebuje na právnika, inokedy na nejaký obchod. Taktiež mu požičal peniaze na nákladné auto. V tom čase mal príjem z firmy, taktiež mal peniaze z úspor. Úspory mal v hotovosti. Vtedy si požičal aj peniaze od otca v sume 1.400.000,- Sk, tieto peniaze mal asi 3-4 roky. Nikdy nepovedal, aby F. T. vymohol peniaze len v sume 25.000,-€. T. mu to odôvodnil tým, že takto dokáže vymôcť peniaze od obžalovaného. Chcel vymáhať pohľadávku 120.000,-€ . Vie, že F. T. podpísal s obžalovaným nejakú dohodu o splátkach, na základe ktorej mu nejaké peniaze vymohol. Keď urgoval T., povedal mu, že sa nemôže s obžalovaným stretnúť. Potom to ukončili, keďže to nefungovalo, potom podal trestné oznámenie. Obžalovanému veril, mal dar reči, zo začiatku obchod s drevom fungoval. Je na mieste konštatovať, prečo požičal obžalovanému toľko peňazí, keď už boli problémy s dodávkou dreva, avšak jemu sa také niečo ešte nestalo. S obžalovaným sa predtým nepoznal, odporučil mu ho pán A.Z..

Svedkyňa Ľ. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodený je jej brat, pričom viedla účtovníctvo spoločnosti A..B..K..C.., s.r.o. Poškodený obchodoval s drevom, prevádzku mal na W.. V roku 2011 začal poškodený obchodovať s obžalovaným. Poškodený dával obžalovanému zálohovo peniaze na nákup dreva, postupom času nastal stav, že poškodený zobral účtovné peniaze z firmy na nákup dreva od obžalovaného, no následne prišla faktúra na nižšiu sumu, ako mu bola poskytnutá zálohová platba. Účtovne to viedla ako kapitálový výber konateľa, teda poškodeného, pričom tieto prebytky už boli na poškodeného ako jeho osobné peniaze, lebo on ako konateľ dával na začiatku podnikania kapitálové vklady, ktoré si účtovne môže potom zo spoločnosti vyberať a sú to jeho osobné peniaze, takže on si potom tieto viedol ako osobné pôžičky pre obžalovaného. Poškodený si tieto peniaze poskytnuté obžalovanému viedol ako osobné pôžičky. Videla ako si poškodený nachystal jednu takúto zmluvu o pôžičke len tak rukou spísanú na sumu prebytku. S touto pripravenou zmluvou išli k obchodu A. M. Č., kde sa stretol s obžalovaným. Vonku na kapote toto oni podpísali, dali si k tomu príjmové a výdavkové doklady. Druhýkrát písala zmluvu o pôžičke niekedy v decembri 2011, bolo to na sumu okolo 10.000,-€, ktorú následne obaja podpísali. Táto pôžička bola písaná na osoby, nie na firmy. Poškodený spoločnosť A..B..K..C.., s.r.o. odpredal niekedy v roku 2012, nemá vedomosť, kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti. Výberov zo spoločnosti bolo veľa, mohlo to byť 80.000,- až 100.000,- €, pričom poškodený mu požičiaval aj svoje osobné peniaze. Pri dodávkach dreva nebola, kontrolovala to iba účtovne. Spoločnosť mala daňovú kontrolu, pričom sa jednalo o nadmerný odpočet na základe faktúr obžalovaného. Poškodený vložil do spoločnosti základné imanie, postupne vkladal kapitálové fondy.

Svedok J.. W. S. vypovedal, že eviduje voči obžalovanému pohľadávku z roku 2009, pričom vznikla tak, že obžalovaný potreboval požičať peniaze na podnikanie, zoznámil ho s ním W. A., s ktorým sa pozná dlhšie. Dohodli sa, že obžalovanému požičia 41.000,-€ na dva mesiace, pričom splatnosť bola v januári 2010. Táto dohoda bola potvrdená spísaním zmenky. V lehote splatnosti mu však obžalovaný neuhradil nič, uvádzajúc, že mu neuhradili peniaze jeho dodávatelia. Po tomto sa stále vyhováral, že pôžičku zaplatí, nezaplatil však nič. Neskôr zaplatil na dvakrát sumu 6.000,-€, nič viac. V čase pôžičky peňazí mal robiť pre nejakú stavebnú firmu, mal mať 8 nákladných áut, považoval to za dostatočnú zábezpeku. V čase splatnosti mu dlh nevrátil, vrátil mu nejakých 6.000,-€, teraz dlh spláca. Splácať začal, až keď platby urgoval. Obžalovaný mu dlh spláca v mesačných splátkach po 300,-€, za minulý rok má zameškaných 1.100,-€, tento rok spláca pravidelne.

Svedkyňa J.. K. W. - zamestnankyňa daňového úradu, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že spoločnosť A..B..K..C., s.r.o. si uplatnila nadmerný odpočet DPH za obdobie 09/2011, pričom ako správca dane vykonali miestne zisťovanie. Bola v kancelárskych priestoroch spoločnosti A..B..K..C., s.r.o. v T. XXX, kde im účtovníčka predložila všetky potrebné doklady z účtovníctva a evidenciu DPH. Spoločnosť A..B..K..C.., s.r.o. obchodovala s drevnou guľatinou, ktorú nakupovala u spoločnosti H. C., s.r.o. a z tejto časť následne vyvážali do V. a W.. Na základe zisťovania tieto peniaze nakoniec uznali a boli preúčtované na nejaké daňové nedoplatky. V deviatom mesiaci roku 2011 spoločnosť A..B..K..C.., s.r.o. si uplatnila nadmerný odpočet DPH vo výške 5.220,16 € následne v ďalšom zdaňovacom období mala spoločnosť daňovú povinnosť vo výške 7.367,12€.

Svedok Q. A. vypovedal, že pokiaľ ide o obchody medzi obžalovaným a poškodeným, k týmto sa nevie vyjadriť. Podniká ako živnostník s nákupom a predajom dreva asi 10 rokov. Obžalovanému predával drevo v priebehu roka 2011 a 2012. Predával mu drevo na jeho firmu. Nevie, kde obžalovaný následne drevo predával. Drevo vyplácal na mieste v hotovosti na príjmový doklad. Pri platbách za drevnú guľatinu bol vždy obžalovaný sám. Obžalovaný vždy chodil s niekým iným, striedal autá. Na dodacích listoch

je uvedené, kto šoféroval auto. V období, keď obchodoval s obžalovaným, s poškodeným neuzatváral žiadne obchody. Firma obžalovaného mu je dlžná 830,-€. Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril v tom zmysle, že pri každej nakládke dreva bol aj poškodený, tí ktorý ho vozili to vedia potvrdiť.

Svedok F. T. uviedol, že je konateľom spoločnosti H. W., s.r.o., pričom ho poškodený oslovil, cez jedného známeho, že by potreboval pomôcť s vymáhaním dlhu od obžalovaného. Bolo začiatkom marca 2013. Známy mu povedal, že by to malo byť okolo 25 až 30.000,-€. Poškodený doniesol uznanie dlhu na sumu 120.000,-€ od obžalovaného. Hneď na začiatku upozornil poškodeného, že vymôcť od obžalovaného peniaze bude úspech, nakoľko už riešil viacero prípadov. Podpísala sa mandátna zmluva, že poškodeného bude zastupovať pri vymáhaní sumy 120.000,-€. Suma sa mu zdala dosť vysoká, taktiež mu poškodený nepredložil žiadny iný doklad. Obžalovaný na výzvu prišiel do kancelárie, pričom sa mu vyjadril, že poškodenému dlhuje okolo 10.000,-€. Následne si zavolal na 18.03.2016 tak poškodeného ako aj obžalovaného za účelom spísania dohody o úhrade v splátkach. Celý problém rozoberali, pričom si robil poznámky, ktoré predložil vyšetrovateľovi. Následne spísali dohodu o úhrade dlhu v splátkach, kde sa dohodli, že v prípade dodržiavania dohody a vyplatenia sumy 60.000,-€ do dvoch rokov si poškodený nebude nárokovať sumu 60.000,-€. Po tomto poškodený uhradil dve splátky po 500,-€. Po nejakom čase za ním prišiel obžalovaný, že asi podpísal volovinu, že naozaj mu nedlží toľko peňazí. Hovoril, že reálne to mohlo byť 25 až 30.000,-€. Následne oslovil poškodeného, s tým, že či súhlasí, že mu obžalovaný vyplatí 25.000,-€, že celý dlh bude uzavretý. Poškodený mu potvrdil, že ak mu obžalovaný vyplatí 25.000,-€ a taktiež vyplatí odmenu za vymáhanie. Takže obžalovaný mal zaplatiť poškodenému 25.000,-€ a 5.000,-€ spoločnosti H. W., s.r.o.. Nakoľko však obžalovaný nezaplatil, celá vec padla. Poškodený dňa 16.01.2014 vypovedal mandátnu zmluvu. Obžalovaný ešte zaplatil dvakrát po 200,-€, ktoré zaslal poškodenému. V súčasnosti vymáha od obžalovaného sumu 30.000,-€ pre J.. S., ktorú pohľadávku obžalovaný v rámci možnosti spláca. Obžalovaný dlhoval poškodenému 26.000,- e, pričom 1.000,- € už mal splatených. Už v minulosti vymáhal od obžalovaného nejaké peniaze, bolo pre firmu B., čo aj vymohol. Pre poškodeného vymohol v mesiaci marec a apríl 2013 po 500,-€, následne v roku 2014 dvakrát po 200,-€. Podľa jeho názoru, by mal byť obžalovaný svojprávnosti, on keď je pod tlakom, podpíše čokoľvek, bol pri tom, keď obžalovaný s poškodeným jednali, nezasahoval, iba si robil poznámky, poškodený tlačil na obžalovaného, že ho zničí, podá na neho trestné oznámenie a podobne. Obžalovaný bol roztrasený, obával sa , mysli si, že podpisom dohody sa chcel vyhnúť trestnému oznámeniu. Neskôr mu obžalovaný zavolal, že je ochotný zaplatiť poškodenému 25.000,- € vrátane odmeny za vymáhanie vo výške 5.000,-€, s čím poškodený súhlasil. Pokiaľ poškodený tvrdí, že ho na to naviedol svedok, nebolo to tak. Dohoda bola medzi obžalovaným a poškodeným, on to len spísal na papier. Obžalovaný trval na tom, že si požičal 10.000,-€ a pripustil 15.000,-€ za DPH, kvôli nejakým problémom. Pokiaľ ide o dohodu na sumu 25.000,-€ táto bola v ústnej rovine, riešilo sa to telefonicky, obžalovaný zavolal svedkovi, svedok obžalovanému a takto sa to riešilo. Dohoda znela, že potvrdenie o ukončení vymáhania sa vystaví obžalovanému, keď reálne vyplatí 25.000,-€. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2021 uviedol, že poškodený za ním prišiel s požiadavkou o vymoženie peňazí od V. H.. Keď mu to sprostredkovali, bolo mu povedané, že ide o sumu 25.000

- 30.000,-€., následne poškodený doniesol uznanie dlhu na sumu 120.000,-€. Toto vymáhanie mu sprostredkoval M. Č.. V prvej fáze vychádzali zo sumy 120.000,-€, pri podpísaní mandátnej zmluvy vypracoval predžalobnú výzvu, ktorú osobne odovzdal obžalovanému a ten mu tvrdil niečo iné. Následne bolo spoločné stretnutie, kde poškodený uvádzal sumu 120.000,-€ a obžalovaný 10.000,-€. Obžalovaný tvrdil, že uznanie dlhu podpísal preto, lebo poškodený potreboval nejakú pomoc. Poškodený uvádzal, že nakupoval drevo od obžalovaného. Dával mu peniaze dopredu, kvôli obžalovanému musel zrušiť firmu, nakoľko nebola uhradená DPH. Následne bola vypracovaná dohoda o splátkach, ktorú podpísal obžalovaný a on za poškodeného na základe mandátnej zmluvy., pričom v dohode je uvádzané, že ak obžalovaný do dvoch rokov splatí sumu 60.000,-€, poškodený si nebude nárokovať 60.000,-€. Poškodený s tým súhlasil, nedovolil by si to bez jeho súhlasu podpísať. Dohoda bola vyhotovená na základe osobného stretnutia s poškodeným a obžalovaným, na znížení sumy sa dohodli obžalovaný a poškodený, na nikoho nevplýval. S obžalovaným komunikoval vždy pred 25. dňom v mesiaci, aby zaplatil splátku. Obžalovaný ho oslovil s tým, aby oslovil poškodeného, že ak mu zaplatí 25.000,-€ jednorázovo, bude vyrovnaný dlh. Toto predniesol poškodenému, ktorý uviedol, že s tým súhlasí, ak obžalovaný zaplatí aj odmenu 5.000,-€. S poškodeným o tomto komunikoval telefonicky. Pri spísaní dohody bol prítomný aj poškodený, ktorému to nedal podpísať, podpísal to na základe plnomocenstva.

Svedok V. A. vypovedal, že má vedomosť o tom, že poškodený mal nejakú ,,dieru“ v účtovníctve, potreboval to vykryť. Bol v aute s poškodeným a obžalovaným, keď sa aj jeho poškodený pýtal, či by mu nevedel pomôcť, uviedol, že potrebuje nejaký doklad pre daňový úrad, kde sú peniaze. V tom čase spolu s obžalovaným obchodovali s poškodeným s drevom. Obchody prebiehali tak, že spolu s obžalovaným zohnali drevo, drevo zaplatili. Poškodený prišiel autom po drevo, potom im ho zaplatil. S poškodeným obchodovali niekedy koncom roku 2011, s obchodovaním skončili preto, lebo poškodený nemal peniaze. S poškodeným sa naposledy stretol na jar 2012, žiadal ho, či by nevedel pomôcť s vykrytím ,,diery“ na daňovom úrade. Obžalovaný mu o tom hovoril, akurát mu povedal, že je idiot. Pochybuje, že by poškodený požičal obžalovanému 120.000,-€, pretože keď obchodovali, nemal poškodený peniaze. Obžalovaný je toho času jeho zamestnancom.

Svedok M. Č.Ý. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že asi v roku 2014 ho vyhľadal poškodený. Stretli sa na káve, kde mu ukázal nejaké podklady a povedal mu, že mu obžalovaný dlhuje okolo 100.000,- €. Dal mu kontakt na F. T. s tým, že on sa zaoberá vymáhaním. Poškodený mu hovoril, že tie požičané peniaze mali byť na údajnú kúpu harvestorov. S obžalovaným ho zoznámil jeden ich spoločný známy z T., potom ho zoznámil aj s poškodeným s tým, že tam prebiehala nejaká obchodná činnosť - kúpa a predaj dreva, bolo to niekedy okolo roku 2012. Obžalovanému chodil merať drevo a kubíkovať. Chodil mu podľa tabuliek vypisovať koľko kubíkov má naložené na aute. Obžalovaný mu vždy zavolal po 14 hodine, pretože pracoval u Lesov SR. Vypísal mu to, zmeral, za čo bol aj ohodnotený. Zúčastnil sa aj nejakých obchodov medzi obžalovaným a poškodeným. Čo sa týka peňazí, to si riešili spolu. Nebol pri tom prítomný. Pri obchodoch bol ešte prítomný V.. Q. K.K., W. Š. a niekto od pána A.. Pokiaľ vie od obžalovaného, po dodávke ostal poškodený dlžný obžalovanému nejakú sumu, keď si premeral dodané drevo, tak to obžalovanému doplatil. H. mu nespomínal, žeby si požičal nejaké peniaze od poškodeného. Jeden krát bol s obžalovaným na W. v areáli poškodeného, čakal v aute, oni tam niečo riešili medzi sebou. Vie, že vtedy poškodený odmietol jedno auto, obžalovaný ho predal niekde inde. Spoluprácu s poškodeným nemal, s obžalovaným spolupracoval asi do konca roka 2012. H. ostal dlžný aj jemu okolo 1.800,- €. Nebol s ním v kontakte, vyhľadal ho začiatkom tohto roka s tým, že mu vyplatí dlh do konca tohto roka, od vtedy s ním nebol v kontakte, ani nemá na neho kontakt. Doteraz mu ich nevrátil.

Súd vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodeným, pričom obžalovaný pri konfrontácii zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach uvádzajúc, že nie je pravdou, že by si od poškodeného požičal 120.000,-€, poškodený chcel pomôcť, s tým, že má problémy s daňovým úradom, túto pomoc zneužil. Uznanie dlhu podpísal preto, lebo sa mu poškodený vyhrážal políciou. U F. T. súhlasil s vyplatením čiastky 20.000,-€, s tým, že všetko anuluje. Poškodený mu požičal 10.000,-€, bolo to v dvoch sumách jedenkrát 7.000,-€ a následne 3.000,-€. Poškodený taktiež zotrval na svojich tvrdeniach, uvádzajúc, že nesúhlasil s čiastkou, ako uviedol F. T., bol ním ubezpečený, že mu takýmto spôsobom pomôže, súhlasil s postupom, nie so sumou. Obžalovanému dával peniaze postupne na nákup dreva, bolo na rôznych miestach. Mal s ním spísané aj dohody, resp. zmluvy, pričom, keď podpísali dohodu o uznaní dlhu, tieto záznamy roztrhal. Doklad, ktorý bol podpísaný obžalovaným je pre Daňový úrad nezmysel. Obžalovaný mu dokladoval, že potrebuje kúpiť nákladné auto na zvoz dreva, nakoľko mal iba 8 kolové vozidlá, vtedy mu požičal 50.000,-€. Tieto peniaze mu vyplatil asi na 2 - 4 krát, niečo bolo vybraté z účtov, niečo mal v hotovosti. Spísali aj o tomto doklad, ale tento roztrhali. V tej dobe mu už niečo dlhoval na preplatkoch za drevo. Obžalovanému sa nijakým spôsobom nevyhrážal, prosil ho, aby mu vrátil peniaze, on sa však zatajoval. Prvé uznanie dlhu, kde je uvedené, že bude vyhotovený doklad o odovzdaní sumy stiahol z internetu a v rámci svojich možností ho upravil.

Súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal výpoveď svedkyne JUDr. P. V. z prípravného konania, kde uviedla, že sa k veci nevie vyjadriť obžalovaného ani poškodeného nepozná. Je možné, že poškodený navštívil advokátsku kanceláriu. Pokiaľ ide o uznanie dlhu zo dňa 22.05.2012, pokiaľ ide o obsah listiny, takúto formu nepoužíva, vždy tam uvádza možnosť dohody v splátkach.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, z ktorých mal preukázané nasledovné:

Uznaním dlhu zo dňa 22.05.2012 (č.l. 5) obžalovaný uznal dlh vo výške 120.000,-€ voči poškodenému W. A. so splatnosťou dlžnej sumy do 20.01.2013 tak ako bolo účastníkmi dohodnuté v zmluve o pôžičke peňazí zo dňa 20.01.2012.

Podľa dohody o zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa 14.05.2012 (č.l. 8) spoločnosť A..B..K..C.., s.r.o. zastúpená konateľom W. A. a poškodeným sa dohodli na započítaní pohľadávok na strane spoločnosti A., s.r.o. a to písomné pôžičky poskytnuté W. A. v období apríl až november 2011 na základe písomných zmlúv o pôžičke v celkovej výške 73.000,-€ a zaevidované v účtovných knihách firmy A..B..K..C.., s.r.o. a pohľadávky na strane poškodeného, a to vklady majiteľa firmy A..B..K..C.., s.r.o. od jej založenia 26.09.2008 na základe písomných dohôd o vklade majiteľa a vrátení vkladu majiteľovi W. A. v celkovej výške 94.245,-€ a zaevidované v účtovných knihách firmy A..B..K..C., s.r.o.

Zmluvou o pôžičke zo dňa 16.12.2011 (č.l. 10) poškodený poskytol obžalovanému pôžičku v sume 10.763,-€.

Podľa výdavkového pokladničného dokladu (č.l. 11) obžalovanému bolo poškodeným vyplatené 10.763,- €.

Mandátnou zmluvou zo dňa 13.03.2013 (č.l. 12) poškodený splnomocnil spoločnosť H..Z..T..C.. +, s.r.o., zastúpenú konateľom F. T. na vymáhanie pohľadávok.

Podľa plnomocenstva zo dňa 13.03.2013 (č.l. 16) poškodený splnomocnil spoločnosť H..Z..T..C.. +, s.r.o., zastúpenú konateľom F. T. na vymoženie pohľadávky od obžalovaného v sume 120.000,-€.

Podľa dohody o úhrade dlhu v splátkach zo dňa 18.03.2013 (č.l. 18) obžalovaný uznal svoj dlh voči poškodenému vo výške 120.000,-€ vyplývajúci z uznania dlhu zo dňa 20.01.2012 a splatnej 20.01.2013, pričom sa zaviazal dlh splácať v 3 pravidelných splátkach po 500,-€ a ďalších pravidelných splátkach minimálne po 1.000,-€, zročných vždy v 25. deň v mesiaci. Podľa bodu 6. pri pravidelnom dodržiavaní termínov dohody a vyplatenia dlžnej sumy do 2 rokov od podpisu dohody si veriteľ nebude nárokovať z bodu 1 tejto dohody sumu v celkovej výške 60.000,-€ Podľa príjmových pokladničných dokladov (č.l. 23) obžalovaný uhradil dňa 26.03.2013 a 26.04.2013 po 500,-€.

Podľa e-mailovej komunikácie medzi poškodeným a spoločnosťou H.+, s.r.o. (č.l. 24 - 26) poškodený urgoval vymáhanie peňazí, na čo mu svedok F. T. okrem iného napísal ,,H. má ponuku a keby mal peniaze, tak to vyplatí ako sme sa bavili, pretože taká ponuka sa ťažko odmieta a on je na ňu namotaný, ale nemá na túto vec finančné prostriedky.

Dňa 16.01.2014 poškodený vypovedal mandátnu zmluvu so spoločnosťou H..Z..T..C.. +, s.r.o. (č.l. 28).

Podľa poznámok svedka F. T. (č.l. 66), ktoré sú prílohou zápisnice o výsluchu svedka, poškodený tvrdil, že musel kvôli obžalovanému zrušiť firmu - neodvedená DPH - 15.000,-, rozdiel medzi zaplateným a nedodaným drevom (13 - 15 tisíc).

Podľa príjmových pokladničných dokladov (č.l. 67 - 68) obžalovaný uhradil spoločnosti H.+, s.r.o., 2- krát po 200,-€. Predžalobnou výzvou zo dňa 14.03.2013 (č.l. 69) poškodený vyzval obžalovaného na úhradu dlhu v sume 120.000,- spolu s odmenou za vymáhanie vo výške 130.890,-€. Podľa vyúčtovania zo dňa 10.03.2014 (č.l. 71) obžalovaný uhradil poškodenému sumu celkom vo výške 1.400,-€.

Podľa faktúr (č.l. 86 - 91) spoločnosť H. C., s.r.o. dodala spoločnosti A..B..K..C., s.r.o. v období september 2011, drevo v celkovej sume 13.288,73 €.

Podľa faktúr (č.l. 94 - 98) spoločnosť H. C., s.r.o. odkúpila od Q. A. - F. v období od 22.11.2011 do 14.03.2012 ihličnatú guľatinu v celkovej sume 12.616,89 €.

Podľa výpisu z účtu (č.l.) spoločnosť H. C., s.r.o. zaplatila Q. A. - F. dňa 25.04.2012 sumu 7.000,-€, spoločnosť A..B..K..C.., s.r.o. sumu 1.510,5 €.

Zo zápisnice o konfrontácii (č.l. 101) vyplýva, že poškodený sa odmietol konfrontovať s obžalovaným.

Zo zmenky (č.l. 106) vyplýva, že obžalovaný sa dňa 27.11.2009 zaviazal zaplatiť J.. W. S. sumu 41.000,- € do 31.1.2010.

Podľa splátkového kalendára (č.l. 107) obžalovaný sa zaviazal splácať J.. W. S. dlh vo výške 35.000,- € v splátkach po 1.000,- až 1.500,-€

Podľa zápisnice o konfrontácii (č.l. 111) obžalovaný a poškodený zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach.

Zo správy ČSOB (č.l. 118) vyplýva, že na osobu W. A. ČSOB neviedla ani nevedie žiadny účet. Na spoločnosť A..B..K..C.., s.r.o. bol vedený účet od 2.4.2012 do 28.8.2012, zakladateľom a jediným disponentom bol W. A.. Podľa výpisu z účtu bolo na uvedený účet vložených 7.700,-€ dňa 25.04.2012, ktoré boli následne vybraté konateľom spoločnosti W. A..

Podľa správy VÚB, a.s. (č.l. 123) spoločnosť A..B..K..C., s.r.o. mala v uvedenej finančnej inštitúcii vedené 2 účty, pričom boli vedené exekúcie na uvedenú spoločnosť Sociálnou poisťovňou, Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Daňovým úradom (č.l. 124). Podľa výpisov z účtu bolo v období od mája 2011 do decembra 2011 v hotovosti vybratých spolu 81.800,-€. Zo správy TATRABANKA, a.s. (č.l. 149) vyplýva, že dňa 29.06.2011 bol na spoločnosť A..B..K..C.., s.r.o. založený účet konateľom W. A.. Dňa 30.06.2011 si spoločnosť A..B..K..C., s.r.o. vzala úver vo výške 35.000,-€. V období od 06/2011 do 31.12.2011 boli z účtu uskutočnené výbery v celkovej sume 93.300,-€.

Podľa daňových priznaní spoločnosti A..B..K..C.., s.r.o. (č.l.156 - 184) DPH, spoločnosť mala nadmerný odpočet DPH v mesiacoch marec 2011 vo výške 454,72 €, júl 2011 vo výške 8688,-€, august 2011 vo výške 296,25,-€, október 2011 vo výške 5220,16 €.

Podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011 (č.l. 185) základ dane spoločnosti A..B..K..C.., s.r.o. bol vo výške 7862,09 €.

Podľa správy Okresného súdu Čadca (č.l. 207) voči obžalovanému je vedených 14 exekučných konaní, na sumu: 35.000,-€, 142,20€, 1.577,-€, 204,34€, 2.705,95,-€, 1.267,77€, 9.298,73€, 650,-€, 1.009,55€, 460,60€, 50.000,-€, 500,-€, 100,-€.

Uznesením OR PZ Bratislava V, OKP ČVS: Y. (č.l. 280) zo dňa 17.03.2011 bola postupom podľa odmietnutá vec podozrenia zo spáchania pokračovacieho prečinu podvodu podľa , Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť obžalovaný a spôsobiť K. A. škodu vo výške 35.000,-€.

Uznesením vyšetrovateľa KRPZ Žilina ČVS:. zo dňa 06.08.2009 (č.l. 291) bolo obžalovanému vznesené obvinenie pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák.

Uznesením vyšetrovateľa ORPZ Žilina, ČVS: OT. bolo obžalovanému vznesené obvinenie pre prečin podvodu podľa § 211 ods. 1, ods. 2 Tr, zák. Uznesením vyšetrovateľa ORPZ Čadca, CVS: OT. zo dňa 10.09.2010 (č.l. 310) bolo obžalovanému vznesené obvinenie pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák.

Dňa 24.05.2011 podali na obžalovaného trestné oznámenie (č.l. 314) R. W. a T. A., pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu.

Uznesením vyšetrovateľa ORPZ Čadca, ČVS:OT. zo dňa 6.7.2011 (č.l. 3415) bola odmietnutá vec podozrenia zo spáchania trestného podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

Uznesením povereného policajta OO PZ Čadca, ČVS: OT. zo dňa 20.01.2010 (č.l. 320) bolo zastavené trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. ktorého sa mal dopustiť obžalovaný, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Uznesením povereného policajta OO PZ Čadca ČVS: Y. zo dňa 16.09.2010 bolo zastavené trestné stíhanie pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť obžalovaný, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie.

Uznesením povereného policajta OO PZ Čadca ČVS: Y. zo dňa 3.12.2008 (č.l. 329) bolo zastavené trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 tr. zák. ktorého sa mal dopustiť obžalovaný, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie.

Zo správa daňového úradu Žilina, pobočka Čadca (č.l. 331) vyplýva, že spoločnosť H.-C., s.r.o. na daňovom úrade nepodala daňové priznanie za roky 2011 a 2012.

Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 24.08.2012 (č.l. 335) poškodený previedol bezodplatne obchodný podiel v spoločnosti A..B..K..C.., s.r.o. vo výške 100% na R. Ž., bytom ČR.

Podľa odpisu registra trestov (č.l. 351, 446) obžalovaný doposiaľ 2 krát stál pred súdom, vždy pre majetkovú trestnú činnosť, v oboch prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Zo správ o povesti (č.l. 353 - 354) vypláva, že obžalovaný nebol priestupkovo riešený.

Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 13.10.2015, sp. zn. (č.l. 415) súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka: V. H., nar. 15.03.1981, bytom T. XXX, XXXXX Č.. Za správcu ustanovil Q.. V. H., vyzval veriteľov aby v lehote 45 dní prihlásili svoje pohľadávky. Súčasne súd otvoril malý konkurz.

Podľa dodacích listov predložených svedkom Q. A. (č.l. 420 -424) odberateľ H.-C., s.r.o. odobral drevnú hmotu v dňoch 14.03.2012, 8.02.2012, 14.03.20121, 13.12.2011, 22.11.2011.

Podľa Rámcovej zmluvy zo dňa 18.1.2012 (č.l. 444) spoločnosť H.-C., s.r.o. sa zaviazala dodávať drevnú hmotu firme Q. A. - A. podľa prílohy k zmluve. Objednávkou zo dňa 13.01.2012, bola objednaná dodávka drevnej hmoty v množstve 20.000 m3 za cenu 65,-€.

Podľa faktúry č. 8 zo dňa 30.03.2012 (č.l. 445) spoločnosť H. - C. vyfakturovala dodávku drevnej guľatiny za celkovú cenu 24.150,-€.

Z SMS komunikácie (č.l. 764) vyplýva, že telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX bola dňa 12.11.2012 o 13:11 hod odoslaná SMS správa v znení: W. prečo ma ohováraš, začnem aj ja“.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol: Na obvineného V. H. bola dňa 27.03.2015 podaná obžaloba pre zločin podvodu podľa , , kde mu bolo kladené za vinu to, že od poškodeného W. A. vylákal finančnú hotovosť v sume cca 120.000,- € a túto nevrátil. Obvinený V. H. spáchanie skutku poprel, priznal len to, že si požičal postupne finančnú hotovosť 10.000,- € v mesiacoch marec až jún 2012. Pokiaľ ide o eventuálnu pôžičku v sume 120.000,- €, tak poškodený mal od neho žiadať verifikáciu požičania si takejto sumy kvôli daňovým problémom, nakoľko chcel zdokumentovať použitie vyššie uvedenej sumy. Obvinený pri výsluchu nakoniec pripustil, že bol ochotný vo firme H. Č. podpísať uznanie dlhu 25.000,- € s tým, že 10.000,- € bol ním akceptovaný dlh a 15.000,- € mala byť platba DPH pre potreby W. A.. Podpísanie uznania dlhu v sume 120.000,- € vysvetlil tým, že poškodený sa mu vyhrážal trestným stíhaním. Zároveň uviedol, že pôžičku si od A. bral ako fyzická osoba a verifikoval príjem v tom čase na úrovni 700,- €, ktorý mu plynul z činnosti vo firme H. C., s.r.o. Poškodený W. A. vo svojej výpovedi náležite vysvetlil ako vznikla podlžnosť V. H. voči nemu, pričom vypovedal, že V. H. mu dodával drevnú hmotu od mája do decembra 2011, kde mal brať zálohové platby na drevo vo vyšších sumách než predstavovala hodnota dodávky, čo poškodený postupne účtovne zisťoval a zároveň mal obvinenému poskytovať aj finančné pôžičky na rôzne účely, ktoré špecifikoval a takýmto spôsobom sa mala postupne dlžná suma vyšplhať na hodnotu 120.000,- €. Svedok - poškodený potvrdil, že keď sa suma dlžných peňazí dostala na vyššiu úroveň požiadal obvineného, aby mu podpísal nejaký doklad, pričom jeden z takýchto dokladov sa v spise aj nachádza. Poškodený vo svojej výpovedi vysvetlil, aké okolnosti ho viedli k tomu, že bol vo firme H. Č. bol ochotný pristúpiť na akceptáciu aj nižšej dlžnej sumy. Zároveň poškodený poskytol prehľad o výberoch finančných prostriedkov z účtu

firmy A..B..K..C.., s.r.o. Č.F., resp. o ďalších zdrojoch finančných prostriedkov, ktoré umožňujú vyvodenie záveru o tom, že v inkriminovanom čase mal dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol V. H. poskytnúť pôžičku postupne v ním uvádzanej sume 120.000,- €. Poškodený potvrdil, že nedoplatky na nedodanej drevnej hmote predstavovali 65.000,- € a zvyšok 55.000,- € boli pôžičky na rôzne účely, ktoré mu prezentoval obžalovaný. Svedkyňa Ľ. W.Í., účtovníčka firmy A..B..K..C.., B..T..Y.. Č. potvrdila, že W. A. dával zálohové platby za drevnú hmotu vopred a že V. H. firme dodával drevnú hmotu v nižšom objeme, než mal zaplatené a musela preto účtovne tieto záležitosti riešiť. Potvrdila, že takéto prebytky na zálohových platbách mohli byť aj 2x mesačne, pričom verifikovala aj hodnotu poskytnutých peňazí na úrovni do 100.000,- €. Taktiež potvrdila, že bola dvakrát pri poskytnutí pôžičky V. H., pričom v jednom prípade sama vypisovala takúto zmluvu, ktorá mala potvrdzovať pôžičku peňazí, pričom ide o zmluvu, ktorá sa v spise nachádza. Svedkyňa v plnej miere potvrdila vyjadrenia poškodeného o finančných pôžičkách a zálohových platbách. Svedkyňa J.. K.N. W., pracovníčka Daňového úradu Č. potvrdila vykonanie kontroly vo firme A..B..K..C.., B..T..Y.. Č., kde nedošlo k uznaniu nadmerného odpočtu, avšak dôvodom neboli nezrovnalosti na strane uvedenej firmy, ale nemožnosť preverenia platieb na strane dodávateľa, čo bola firma H. C., s.r.o. Č., kde pre túto pracoval práve V. H. a podľa vlastného vyjadrenia bol poverený jej riadením zo strany konateľa, svojho otca. Svedkyňa teda vyvrátila možný motív prezentovaný obvineným o tom, že sa poškodený snažil vytvoriť nejaký doklad pre daňový úrad. Taktiež vypočutý svedok Q. A. P. J.. W. S. potvrdili vo svojich výpovediach tú skutočnosť, že im obvinený V. H. dlhuje nejaké finančné hotovosti, ktoré buď nevrátil, resp. začal vracať až po tom, čo záležitosť prevzala firma venujúca sa vymáhaniu pohľadávok. Taktiež svedok V. A. potvrdil, že mu V. H. v inkriminovanom období dlhoval 2.000,- €, pričom vo svojej výpovedi sa snažil pomôcť obvinenému v tom smere, že sa snažil verifikovať existenciu nejakej fiktívnej dohody, podľa ktorej si mal V. H. od poškodeného požičať 120.000,- €, kde takúto dohodu potreboval poškodený pre daňové účely. Logicky však svedok záležitosť nevedel vysvetliť. Svedok F. T., ktorý pre poškodeného vymáhal peniaze potvrdil, že poškodený mu doniesol doklad o uznaní dlhu obžalovaným na sumu 120.000,- €, pričom obžalovaný pripúšťal dlh len 10.000,- €. Svedok verifikoval, že V. H. podpísal dohodu o splátkach, akceptoval, že ak z uznaného dlhu 120.000,- € do dvoch rokov splatí 60.000,- €, tak si poškodený nebude nárokovať zvyšnú sumu 60.000,- €. Svedok tiež potvrdil, že poškodený bol ochotný ustúpiť až na zaplatenie sumy 30.000,- €, kde 25.000,- € by bola úhrada dlhu a 5.000,- € odmena pre vymáhača dlhu, no to nič nemení na tom, že sumu 120.000,- € nik nenegoval ako nesprávnu. Sám obžalovaný túto sumu (25.000,- €) uvádza ako sumu, ktorú bol ochotný uhradiť, čím neguje svoje tvrdenia o maximálnej výške dlhu v sume 10.000,- €, hoci uviedol iné zdôvodnenie tejto platby. Do spisu boli zabezpečené listinné dôkazy, ktoré potvrdzujú, že obvinený V. H. dvakrát dobrovoľne uznal dlh voči W. A. a to dňa 22.05.2012 a 18.03.2013, pričom neexistujú žiadne argumenty, ktoré by spochybňovali dobrovoľné podpísanie týchto listín zo strany obvineného, kde na tieto uznania dlhu možno prihliadať ako na relevantný doklad potvrdzujúci, že si obvinený skutočne od poškodeného vyššie uvedenú sumu požičal. Navyše obvinený vo výpovedi časovo pôžičku peňazí zaradil do obdobia po prvom uznaní dlhu, t. j. že si mal peniaze požičať v júni 2012, no už dňa 22.05.2012 dlh uznal, čo len svedčí o nepravdivosti jeho výpovede. Pokiaľ ide o trestný čin podvodu, aby mohol byť prijatý záver o naplnení zákonných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, musí byť preukázané, že páchateľ uviedol niekoho do omylu, t. j. napr. u poškodenej osoby vytvoril mylnú predstavu o tom, že realita je iná a táto osoba pod vplyvom takéhoto omylu konala spôsobom, pri ktorom jej vznikla škoda. O spáchaní tohto trestného činu možno hovoriť v prípade, ak by sa preukázalo, že páchateľ už v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke peňazí, resp. vylákania a prevzatia peňazí na určitý účel konal s vedomím, že požičané finančné prostriedky nevráti, resp. prevzaté peniaze použije pre osobnú potrebu a nie na určený účel. Za tejto situácie by bolo možné uvažovať o vyvodení trestnej zodpovednosti voči páchateľovi, kde v tomto prípade sa podozrenie z uvedeného trestného činu na základe doposiaľ zabezpečených dôkazov javí dôvodným. Je zrejmé z vyjadrení poškodeného, že finančné prostriedky poskytoval na presne stanovený účel, na nákup drevnej hmoty, kde obvinený požadoval platby za drevnú hmotu vopred pod rôznymi zámienkami a poškodený mu požadované sumy vyplatil, no následne nedošlo k dodaniu drevnej hmoty v objeme ekvivalentnom poskytnutým finančným prostriedkom, možno dedukovať, že obvinený od poškodeného vylákal finančné prostriedky s vedomím, že časť z nich si ponechá pre osobnú potrebu a nepoužije ich na stanovený účel, na ktorý mu ich poškodený poskytol. To isté platí aj pri súkromných pôžičkách, ktoré poškodený špecifikoval z hľadiska ich požiadaviek prezentovaných obvineným, ktorý mu uvádzal, na aký

konkrétny účel pôžičky potrebuje. Poškodený obvinenému požadované sumy poskytol v domnení, že mu ich obvinený následne vráti, k čomu však nedošlo. Aj keď obvinený popiera prevzatie, či poskytnutie finančných prostriedkov v sume 120.000,- €, tak je zrejmé, že sám a dobrovoľne dvakrát uvedenú podlžnosť akceptoval a to dňa 22.05.2012 a 18.03.2013, kedy pohľadávku W. A. nespochybnil a túto začal spochybňovať až následne.

V rámci prípravného konania v tejto trestnej veci boli do spisu zabezpečené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, aké podlžnosti mal V. H. v období, keď vznikla jeho podlžnosť voči W. A.. Na č.l. 106-108 spisu sa nachádza fotokópia zmenky, na základe ktorej bol obvinený povinný vrátiť W. S. sumu 41.000,- €, k čomu je doložený splátkový kalendár zo dňa 30.04.2012 potvrdzujúci tú skutočnosť, že V. H. si finančné prostriedky požičal a tieto v určenom termíne nevrátil. Na č.l. 210-213 spisu sa nachádza notárska zápisnica zo dňa 22.12.2010, na základe ktorej V. H. uznal dlh voči K. A. v sume 35.000,- €, kde uvedenú sumu si požičal 01.12.2010. Uvedená suma je vymáhaná exekútorom. Na č.l. 223 a 231 spisu sa nachádzajú návrhy na vykonanie exekúcie zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. pobočka Čadca a Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, kde z návrhov vyplýva, že týmto inštitúciám V. H. dlhuje finančnú hotovosť 1.577,- €, resp. 2.705,95 €. Ďalej z notárskej zápisnice na č.l. 237-240 spisu vyplýva, že V. H. uznal dlh v sume 9.298,73 € voči ČSOB stavebnej sporiteľne a. s. Bratislava dňa 20.05.2004, kde uvedená suma je predmetom exekúcie v roku 2012. Ďalej sa v spise na č. l. 268, 269 nachádza zmluva o pôžičke zo dňa 16.06.2010, z ktorej vyplýva, že V. H. si od Ľ. Ď. požičal finančnú hotovosť 50.000,- €, ktorú nevrátil a notárskou zápisnicou uvedenú podlžnosť uznal, pričom uvedená pohľadávka je predmetom exekučného vymáhania. Okrem uvedených podlžností spadajúcich do obdobia, kedy vznikla pohľadávka W. A. voči V. H. je v spise zdokumentovaných niekoľko ďalších pohľadávok voči obvinenému, no nie v tak veľkých sumách, ako sú vyššie uvedené. Je teda zrejmé, že v inkriminovanom období mal V. H. niekoľko podlžností rádovo v desiatkach tisíc eur, ktoré boli verifikované už exekučnými titulmi, kde momentálne prebiehajú exekučné konania. Okrem toho je na Okresnom súde Čadca pod č. k. X T/X/XXXX vedené konanie proti obv. V. H. pre zločin podvodu podľa , na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň začiatkom mesiaca november 2009, na nezistenom mieste v meste Č., okres Č. oslovil J.. W. S., trvale bytom Č., L.. Š. XXXX s požiadavkou na pôžičku peňazí v presne nezistenej sume, ktoré chcel použiť pre účely podnikania vo firme H.-C., s.r.o. Č. na úhradu pohonných hmôt, miezd zamestnancov, materiálu, kde zároveň J.. W. S.Z. predložil k nahliadnutiu uvedenou firmou vystavené faktúry potvrdzujúce existenciu pohľadávok v sumách, ktoré prevyšovali požadovanú sumu pôžičky, následne dňa 27.11.2009 v reštaurácii E. E. &. T., na N. B. XX M. Č., okres Č. po ustálení finančnej hotovosti, ktorá mu bude poskytnutá, prevzal od J.. W. S. finančnú hotovosť v sume 41.000,- €, ktorej prevzatie potvrdil odovzdaním podpísanej zmenky na uvedenú sumu, pričom J.. W. S. sľúbil, že poskytnuté finančné prostriedky mu vráti v lehote do 31.01.2010, kde však J.. W. S. v určenej lehote požičané finančné prostriedky nevrátil, časť finančných prostriedkov v sume 6.000,- € mu vrátil neskôr v niekoľkých splátkach, aj to až po opakovaných urgenciách z jeho strany, pričom už v čase, keď preberal finančnú hotovosť vedel, že túto nevráti v dohodnutom termíne, resp. vôbec, nakoľko mu to nedovoľovala jeho finančná situácia, keďže mal iné záväzky, zároveň vrátenie peňazí bolo závislé od okolností, ktoré nemohol ovplyvniť, čím J.. W. S. spôsobil škodu v sume 41.000,- €. Ide o obdobný prípad požičania si a nevrátenia peňazí. V rámci konania vedeného pod č. k. bola do spisu zabezpečená správa o exekučných konaniach, ktoré boli vedené voči V. H.. Je zrejmé, že od obvineného bola vymáhaná suma 12.291,50 € a trovy konania v sume 2.472,69 € bez úrokov z omeškania v prospech B. Z. H. E. T., s.r.o. W. (č.l. 368, 370-372). Ďalej bola od obvineného vymáhaná suma 10.670,57 € v prospech V. C. F., s.r.o. Ž. (č.l. 382, 385), kde samotný exekučný titul predstavuje trestný rozkaz vydaný v trestnej veci svedčiaci o tom, že od poškodenej spoločnosti firma obvineného odobrala pohonné hmoty, za ktoré nezaplatila. Ďalej bola od V. H. vymáhaná suma 8.802,14 € v prospech ČSOB, a.s. Bratislava (č.l. 388-398), kde ku dňu 05.3.2010 vymáhaná suma predstavovala 18.441,19 € (č.l. 397). Od obvineného tiež vymáhala sumu 284.733,60 Sk Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava, kde ku dňa 15.04.2010 pohľadávka predstavovala sumu 13.821,33 € (č.l. 405-429). Ide o ďalšie podlžnosti obžalovaného, okrem tých, uvedených v tomto konaní. Zároveň KS Žilina v uvedenom prípade v uznesení pod naznačil, že bude zrejme do úvahy prichádzať vyvodenie trestnej zodpovednosti voči V. H.. Takýmto prípadom je aj prejednávaný prípad poškodeného W. A.. S poukazom na všetky hore uvedené okolnosti možno prijať záver, že obvinený si od poškodeného požičal finančnú hotovosť cca 120.000,- €, pričom zdokumentovaná finančná situácia, ale najmä zdokumentované záväzky na strane obvineného, ktoré nemal šancu pri ním prezentovanom príjme splatiť, umožňujú vyvodiť záver, že obvinený uviedol do omylu poškodeného v otázke možného splatenia

dlžnej sumy, ktorú mu nemienil vrátiť a vracať mu ju začal až po tom, čo záležitosť zobrala do rúk firma venujúca sa vymáhaniu pohľadávok. Vyššie uvedené a verifikované podlžnosti V. H. jasne dokumentujú, že v období, keď si požičal finančné prostriedky, mal tak veľké podlžnosti, že možno vyjadriť jednoznačnú pochybnosť o jeho spôsobilosti uhradiť dlh W. A. a teda obvinený jednoznačne finančné prostriedky preberal s vedomím, že tieto nevráti. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby bol obvinený V. H. uznaný za vinného v zmysle podanej obžaloby a aby mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia pre výkon trestu, ak by súd bol toho názoru, že na obvineného je možné vplývať aj podmienečným trestom, tak aby mu bol uložený prípadne podmienečný trest vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou 3 roky.

Splnomocnenec poškodeného v záverečnej reči uviedol: Úmysel obžalovaného, zo spáchania skutku z ktorého je súdený, je preukázaný objektívnymi skutočnosťami a okolnosťami, na ktoré poukázal prokurátor aj poškodený v priebehu celého trestného konania v písomných podaniach aj v prednesoch na HP. Vo vzťahu k úmyslu poukazujem na konkurzné konanie Okresného súdu Žilina XK/XX/XXXX, z ktorého vyplývajú obrovské záväzky a dlhy obžalovaného z kritického obdobia. Rovnako poukazujem na spis okresného súdu Čadca XT/X/XXXX, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný používal obdobný modus operandi, preto niet pochybností o jeho úmyselnom konaní voči poškodenému a na jeho úkor sa protiprávne obohatiť, pričom poškodenému spôsobil škodu vo výške 120.000,00 EUR. Poškodený si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 118.300,00 EUR z dôvodu, že svedok Roman vymohol 1.400,00 EUR pre poškodeného a neskôr obžalovaný ešte účelovo zaplatil trikrát po 100 EUR ako splátku na dlh. Poškodený teda žiada, aby súd odsudzujúcim rozsudkom uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému náhradu škody vo výške 118.300,00 EUR. Svedok T., ktorý vypovedal viackrát v konaní pred súdom sa javí ako nespoľahlivý a nedôveryhodný svedok. Pri porovnaní jeho výpovedí z roku 2016 a z roku 2021 konkrétne na HP 9.9.2021 je potrebné prihliadnuť na rozpory v týchto výpovediach, keď v roku 2021 vo výpovedi spomínal nejaké sprostredkovanie inou osobou a sumu 25 až 30 tisíc eur, avšak v roku 2016 žiadneho sprostredkovateľa neuvádzal a uviedol, že sa o pohľadávke dozvedel o priamo od poškodeného, čiže zároveň uvádzal rozdielne sumy dlhu, o ktoré malo podľa neho v skutočnosti ísť, a uvádzal aj rozdielny spôsob, ako sa o pohľadávke, ktorú mal vymáhať pre poškodeného, dozvedel. Prispôsobovanie obhajobe a novému svedkovi je zjavné. Preto nie je možné brať výpovede svedka T. ako spoľahlivý a relevantný dôkaz. Je potrebné uviesť tiež, že svedok T. ako odborná firma mal postupovať s odbornou starostlivosťou a jeho vyjadrenia na adresu poškodeného sa javia ako nanajvýš nedôveryhodné, čo sa týka údajného odsúhlasenia zníženia vymáhanej sumy, pretože sú jednak nelogické a jednak sú v rozpore s listinnými dôkazmi. Svedok T. predložil k vymáhaniu doklady, ktoré všetky preukazujú sumu dlhu 120.000,00 € a potom bez preukázateľného súhlasu - podpisu poškodeného si svojvoľne znížil vymáhanú sumu, hoci splnomocnenie i mandátnu zmluvu mal na sumu 120.000,00 EUR. Dohoda, v ktorej opätovne obžalovaný uznáva pred inou osobou svoj dlh 120.000,00 EUR spísaná svedkom T. neobsahuje podpis poškodeného. Svedok T. nepredložil žiaden iný súhlas poškodeného, že by súhlasil so znížením vymáhanej sumy. Takýto postup je prinajmenšom zvláštny, pokiaľ išlo o odbornú firmu, aby si odborná firma mohla dovoliť za svojho klienta poškodeného, pre ktorého vymáha pohľadávku znížiť vymáhanú sumu, a to ešte v takom značnom rozsahu. Je evidentné, že by musel mať na to preukázateľný písomný emailový alebo aspoň akýkoľvek zachytený súhlas, aby to bolo uveriteľné. Tvrdenie svedka T. o súhlase poškodeného so znížením vymáhanej sumy sa preto javí ako nedôveryhodné a nespoľahlivé, keď na všetko ostatné mal písomné doklady a odsúhlasenie poškodeného je zároveň nedôveryhodné zvlášť, ak mal byť podľa svedka T. poškodený pri podpise dohody, ktorou obžalovaný opätovne po roku dobrovoľne bez nátlaku uznal svoj dlh vo výške 120.000,00 EUR voči poškodenému, ktorý mal byť fyzicky prítomný podľa tvrdení svedka T. pri podpise dohody. Poškodený však toto vylúčil a zároveň nie je podpísaný na uvedenej dohode. Ak by bol poškodený naozaj prítomný, predsa by bol podpísaný na uvedenej dohode, čím by bola celá vec zrejmá a jasná. Obidve zložky škody, ktorými sa zaoberal súd, vznikli z účelového trestného konania obžalovaného, na základe ktorého úmyselne vylákal sofistikovaným opakovaným spôsobom peniaze od poškodeného podvodnými vymyslenými legendami a postupoval teda zjavne systematicky a s vopred uváženou pohnútkou obohatiť sa na úkor poškodeného. Čo sa týka subjektívnej stránky trestného činu v tomto konkrétnom prípade, teda úmyslu obžalovaného, tento je daný v priamej forme, a to z pohľadu existujúcich záväzkov (dlhov) obžalovaného, ako i fungovania obžalovaného (žiadne zamestnanie, žiaden riadny príjem). Obžalovaný napriek deklarovaniu nikdy nepreukázal žiaden príjem mimo trestnej činnosti a živil sa zrejme len trestnou činnosťou s poukazom na ďalšie trestné konania obžalovaného na

Okresnom súde Čadca, ako i na pohľadávky v konkurze OS Žilina XK/XX/XXXX. Poukazujem na spis OS Čadca XT/X/XXXX. Celková škoda, ktorá mi bola spôsobená trestným činom obžalovaného predstavuje výšku 120.000,00 EUR. Vzhľadom na čiastočné plnenie si uplatňujem v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom obžalovaného voči obžalovanému vo výške 118.300,00 EUR.

Na základe uvedeného, ja, W. A. ako poškodený, ktorý má podľa zákona proti obžalovanému nárok na náhradu škody, sa pripájam k trestnému konaniu s uvedeným a vyčísleným nárokom na náhradu škody, ktorý si uplatňujem proti obžalovanému v plnom rozsahu vo výške 118.300,00 EUR, ako som ho vyčíslil a navrhujem, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obž. V. H. povinnosť zaplatiť náhradu škody spôsobenú trestným činom poškodenému W. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX V. vo výške 118.300,00 EUR.

Obhajca obžalovaného v záverečnej reči navrhol oslobodiť spod obžaloby, nakoľko celá obžaloba je postavená len na tvrdeniach poškodeného, ktoré však neboli nijakým relevantným spôsobom preukázané. Poškodený nepreukázal, že by obžalovanému požičal finančnú hotovosť v sume 120.000,- €, tvrdiac, že dlh obžalovaného pozostáva z nedoplatkov z dovezeného dreva, ďalej z menších súm 200,- a 500,-€ na osobné účely a zo sumy 50.000,-€, ktorá mala byť pôžičkou na nákladné motorové vozidlo. Poškodený nepreukázal, že by disponoval takou sumou, nedoložil účtovníctvo spoločnosti, ani písomné potvrdenie dlžníka V. H. o prevzatí sumy 120.000,-€. Tvrdenia obžalovaného potvrdzuje aj svedok F. T., ktorý na základe mandátnej zmluvy vymáhal od obžalovaného pre poškodeného peniaze, tvrdiac, že poškodený súhlasil s vyplatením sumy 25.000,-€, s tým, že celý dlh bude považovať za uzavretý. Taktiež svedok V. A. potvrdil, že poškodený rovnako ako od obžalovaného žiadal pomoc s vykrytím diery na Daňovom úrade, takisto ho navštívil s prosbou , či by išiel svedčiť proti obžalovanému. Obžalovaný od počiatku popiera pôžičku vo výške 120.000,-€, priznáva pôžičku vo výške 10.000,-€ z ktorej už 1.400,-€ zaplatil. Pokiaľ poškodený a obžaloba poukazujú na skutočnosť, že obžalovaný podpísal uznanie dlhu ako fyzická osoba, nie ako konateľ právnickej osoby, tak túto skutočnosť obžalovaný vysvetľuje tým, že sa jednalo o fiktívnu pôžičku, ktorou poškodený potreboval zakryť daňové nedoplatky. Následne si obžalovaný uvedomuje, že poškodený mu podstrčil takéto uznanie dlhu z dôvodu, aby ho mal v hrsti a aby od neho získal peniaze, ktoré mu v skutočnosti neposkytol. Takzvané výbery z účtov firmy A..B..K..C.., s.r.o., v hotovosti v roku 2001 z účtov spoločnosti VÚB, Tatrabanky nepreukazujú tú skutočnosť, že akékoľvek finančné prostriedky z týchto výberov skončili v rukách obžalovaného. Pokiaľ by poškodený skutočne požičal obžalovanému sumu 120.000,-€, nesúhlasil by s vrátením sumy nižšej o viac ako 75.000,-€ a trval by na zaplatení celej sumy. Podľa názoru obhajoby svedok F. T., ktorý vykonával vymáhanie pohľadávky pre poškodeného od obžalovaného, tvrdil, že poškodený súhlasil s úhradou sumy 60.000,- € v splátkach. Následne súhlasil s úhradou sumy 25.000,- € jednorázovo a tým dlh bude považovať za uzavretý. Tento svedok dodal, že obžalovaný, ak je zatlačený do kúta, podpíše čokoľvek, aby mal pokoj. Pri tom potvrdil, že bol svedkom nátlaku poškodeného na obžalovaného pri spoločnom jednaní, ale nezasahoval. Tento nátlak bol spôsobený aj vyhrážaním sa následným trestným stíhaním. F. T. sám však nerozumel a ani sa s tým predtým nestretol, aby si niekto uplatňoval na miesto 120.000,- € vo finále sumu 25.000,- €. Pokiaľ teda poškodený aj obžaloba poukazujú na skutočnosť, že obžalovaný podpísal uznanie dlhu ako fyzická osoba, nie ako konateľ právnickej osoby, túto skutočnosť obžalovaný vysvetľoval aj tým, že sa jednalo o fiktívnu pôžičku, ktorou poškodený potreboval zakryť daňové nedoplatky. Následne si obžalovaný aj uvedomil, že poškodený mu podstrčil takéto uznanie dlhu z dôvodu, aby ho mal v hrsti a aby od neho získal peniaze, ktoré mu v skutočnosti neposkytol. Čo sa týka trestných stíhaní, či už voči J.. W. S., tak sám obžalovaný uviedol na pojednávaní, že peniaze od J.. S. obžalovaný použil na úhradu nedoplatku na daniach, v podstate v trestnom konaní, ktoré je už právoplatne skončené, avšak voči J.. W. S. svoj dlh pravidelne spláca. Čo sa týka výpovede svedka Č. na dnešnom HP, tak ten uviedol, že pán A. mal na vyplatenie dreva, resp. vyplácal drevo maximálne jeden až jeden a pol auta, zvyšok neskôr postupne doplácal, dokonca drevo aj odmietal, aj keď ho prevzal, takže konal špekulatívne, čo potvrdzuje aj samotný obžalovaný vo svojich výpovediach. Teda p. Č. potvrdzuje to, čo uvádza sám obžalovaný. Podľa teda názoru obhajoby toto dokazovanie na okresnom súde, ktoré bolo síce rozsiahle, neobjasnilo v náležitej miere podstatné skutkové zistenia prípadu, teda sa ani nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie vzhľadom k tejto skutočnosti má zato, že teda súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré obhajoba navrhovala, teda akékoľvek rozhodnutie považujeme za predčasné.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne v zmysle ustanovenia a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výroku rozsudku kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa , Tr. zák. sa stal, že ho spáchal obžalovaný V. H. a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči obžalovanému.

K výroku o vine

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

Na základe vykonaného dokazovania je preukázané, že obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spácha ten kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.

Zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. spácha ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.

Majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu.

Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu.

Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením, alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené.

Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci.

Objektívna stránka trestného činu je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu, pričom pozostáva z konania (protiprávneho konania páchateľa), následku (napr. vo forme škody) a z príčinného vzťahu medzi konaním a následkom. Objektívna stránka popisuje spôsob spáchania trestného činu (konanie), ako aj následok takéhoto konania a od subjektívnej stránky trestného činu (zavinenia) sa odlišuje tým, že popisuje znaky, ktoré existujú v objektívnej realite, ktoré menia určité vzťahy vo vonkajšom svete. Objektívna stránka pri trestnom čine podvodu zahŕňa: 1. páchateľ uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl (konanie),

2. táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), 3. touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku škoda (následok vo forme škody) a 4. zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí (následok vo forme obohatenia)

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu je kľúčovým preukázanie úmyslu páchateľa, pričom dokazovanie úmyslu býva často náročné, no nie je možné iné, ako trvať na nepochybnom preukázaní aj subjektívnej stránky trestného činu. K naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nie je totiž dostatočné následok len spôsobiť, ale je nevyhnuté ho aj zaviniť (nález ÚS ČR z 2. Mája 2002, sp. zn. ). Páchateľ, ktorý iného uvádza do omylu, musí konať úmyselne, a to minimálne v nepriamom úmysle.

Ak páchateľovo chcenie alebo uzrozumenie (úmysel) vzťahuje len na niektoré skutočnosti podradené pod znaky uvedené v skutkovej podstate trestného činu, pričom na ostatné sa vzťahuje iba nedbanlivosť (napr. vedomá nedbanlivosť), nemôže ísť o úmyselný trestný čin. Aj pri trestnom čine podvodu platí, že okolnosti subjektívneho charakteru možno spravidla dokazovať len nepriamo z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho (logického) myslenia usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených , pričom záver o subjektívnej stránke trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti, ktoré nastali až po spáchaní trestného činu.

Skutková podstata trestného činu podvodu vyžaduje, aby bolo úmyselným zavinením páchateľa pokryté nielen to, že iného uvádza do omylu alebo využíva iného omyl, ale úmyselným zavinením páchateľa musí byť pokryté aj to, že takýmto konaním chce spôsobiť na cudzom majetku škodu a zároveň chce seba alebo iného obohatiť. Úmyselné zavinenie páchateľa sa musí vzťahovať na všetky tieto znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu a prípadne, že sa úmysel vzťahuje len na niektoré z nich (napr. uvádzanie iného do omylu), kým na iné sa vzťahuje len z nedbanlivosti (prípadné spôsobenie škody, obohatenie páchateľa alebo niekoho iného), nemôže ísť o spáchanie trestného činu podvodu.

Za daného skutkového stavu mal súd vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že obžalovaný ako osoba konajúca za spoločnosť H.-C., s.r.o. so sídlom B. F. XXXX, Č., IČO:XXXXXXXX asi v mesiaci máj 2011 oslovil W. A. konateľa spoločnosti A..B..K..C.., B..T..Y.. Č., v priestoroch prevádzky jeho firmy, v areáli bývalého družstva v obci W., okres Č., kde mu ponúkol dodávky drevnej hmoty podľa jeho požiadaviek a potrieb, pričom došlo medzi nimi k uzavretiu ústnej dohody na dodávky drevnej guľatiny, na základe ktorej spočiatku dodával drevnú hmotu, ktorá bola firmou A..B..K..C.. B..T..Y.. Č. v rozsahu dodaného množstva uhrádzaná, následne však od W. A. požadoval platby za drevnú hmotu vopred, na základe čoho prevzal od W. A. na rôzny miestach v obci W., v meste C. a Č., okr. H., presne nezistenú finančnú hotovosť s tým, že za ekvivalent finančnej hodnoty dodá drevnú hmotu, čo sa však nestalo, keďže drevnú hmotu dodal v objeme menšom o 65.000,- €, pričom už v čase, keď preberal finančnú hotovosť, ktorú mu poskytoval W. A. na nákup drevnej hmoty vedel, že túto nedodá v požadovanom objeme, jej nedodanie odôvodňoval rôznymi vymyslenými skutočnosťami, zároveň v presne nezistené dni v období asi od mája 2011 do decembra 2011 opakovane oslovil W. A. s požiadavkami na pôžičky peňazí v rôznych sumách, ktoré chcel použiť na rôzne súkromné účely, kde W. A. sľúbil požičané peniaze vrátiť v krátkom časovom horizonte, na základe čoho mu W. A. v uvedenom období poskytol finančné prostriedky v presne nezistenej sume, najmenej vo výške 55.000,-€, avšak požičané peniaze nevrátil, W. A. sa následne vyhýbal, pričom už v čase, keď preberal finančnú hotovosť vedel, že túto nevráti, nakoľko mu to nedovoľovala jeho finančná situácia, keďže mal aj iné záväzky a vrátenie peňazí bolo závislé od okolností, ktoré nemohol ovplyvniť, kde získané finančné prostriedky použil pre osobnú potrebu, čím W. A. spôsobil škodu v sume minimálne 120.000,- €,

Dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného:

Výpoveď obžalovaného je jeho obhajobou, ktorou sa musí súd zaoberať, nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, naopak táto dôkazná povinnosť je na strane orgánov činných v trestnom konaní. Obžalovaný rovnako v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom uvádzal, že nie je pravdou, že by si od poškodeného požičal sumu 120.000,-€ a tiež rovnako nemenne uvádzal, že uznanie dlhu podpísal, pretože chcel poškodenému pomôcť v súvislosti s daňovými problémami. Neušlo pozornosti súdu, že obžalovaný najskôr priznal, že si od poškodeného požičal sumu 10.000,- €, ktorú použil na súkromné účely, následne aj v tejto časti zmenil výpoveď na hlavnom pojednávaní

dňa 15.10.2021 už uviedol, že aj suma 10.000,-€ vznikla dodaním dreva nižšej kvality alebo v menšom objeme, ktorý rozdiel následne nedoplatil, resp. nedodal ďalšie drevo. Výpoveď obžalovaného podporil svojou výpoveďou najmä svedok F. T., taktiež svedok V. A., ktorého mal taktiež poškodený osloviť v súvislosti s pomocou pri daňových problémoch. Z výpovedí svedčiacich v prospech obžalovaného sa javí ako najdôveryhodnejšia výpoveď svedka F. T., avšak aj táto je pre súd nelogická, nakoľko pokiaľ svedok F. T. vykonával vymáhanie pohľadávky od obžalovaného, je viazaný pokynmi veriteľa - poškodeného. Svedok uviedol, že obžalovaný sa s poškodeným dohodli na znížení sumy zo 120.000,-€ na sumu 60.000,-€, pričom o tom spísal dohodu, ktorú podpísal obžalovaný a svedok F. T. ako mandatár vykonávajúci vymáhanie. Takýto postup, keď je prítomný aj poškodený pri spísaní dohody, pričom túto dohodu nepodpíše a podpíše ju za neho svedok F. T. je absolútne nelogický a tiež navodzuje dojem, že je rozpore s vôľou poškodeného. Nič nebránilo tomu, ak došlo k takejto dohode medzi obžalovaný a poškodeným, aby túto dohodu podpísal poškodený a nie svedok, hoc aj splnomocnený poškodeným. V prospech obžalovaného svedčí aj dohoda o úhrade dlhu v splátkach zo dňa 18.03.2013 podľa ktorej, pri pravidelnom dodržiavaní termínov dohody a vyplatenia dlžnej sumy do 2 rokov od podpisu dohody si veriteľ nebude nárokovať z bodu 1 tejto dohody sumu v celkovej výške 60.000,-€. Táto dohoda však nie je podpísaná poškodeným.

Dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného:

V neprospech obžalovaného vypovedal najmä poškodený W. A., ktorý popísal, akým spôsobom došlo k pôžičkám peňazí obžalovanému, ako aj akým spôsobom došlo k podpísaniu uznania dlhu na sumu 120.000,-€. Rovnako v neprospech obžalovaného vypovedali svedkovia Ľ. W., J.. W. S. P. M. Č.. Svedkyňa Ľ. W. na hlavnom pojednávaní popísala spôsob akým poškodený vyberal firemné peniaze na nákup drevnej hmoty od obžalovaného. Svedok J.. W. S. uviedol, že obžalovaný je taktiež jeho dlžníkom, popísal spôsob, akým spôsobom obžalovaný od neho vylákal finančné prostriedky. Svedok M. Č. potvrdil, že ho poškodený oslovil ohľadom dlhu obžalovaného voči nemu a tiež skutočnosť, že malo ísť o sumu okolo 100.000,-€, taktiež uviedol, že obžalovaný je aj jemu dlžný. Rovnako v neprospech obžalovaného svedčia aj listinné dôkazy a to najmä uznanie dlhu zo dňa 22.05.2012, ktorým obžalovaný uznal dlh vo výške 120.000,-€ voči poškodenému W. A. so splatnosťou dlžnej sumy do 20.01.2013 tak ako bolo účastníkmi dohodnuté v zmluve o pôžičke peňazí zo dňa 20.01.2012. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný dlhoval a pravdepodobne dlhuje finančné prostriedky vo vyšších sumách a bolo voči nemu vedených viacero exekúcií.

Súd mal preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným prebiehal pomerne intenzívny obchodný vzťah, keď obžalovaný dodával poškodenému drevnú hmotu, za ktorú mu poškodený uhrádzal kúpnu cenu preddavkovo. Takto malo dôjsť v ich vzájomných obchodných vzťahoch k tomu, že obžalovaný dodal poškodenému menšie množstvo drevnej hmoty v nižšej cene ako poškodený poskytol obžalovanému. Uvedenú skutočnosť, že z časti k dlhu poškodeného došlo takýmto spôsobom (dodanie menšieho množstva dreva ako bolo poškodeným zaplatené) potvrdzuje aj výpoveď svedkyne Ľ. W., ktorá cenu nedodaného dreva vyčíslila na cca 80.000,-€ až 100.000,-€. Poškodený uviedol, že celkový dlh v sume 120.000,-€ pozostáva z ceny nedodaného dreva, resp. menšieho množstva drevnej hmoty ako mala byť dodaná a ktorá už bola obžalovanému preddavkovo zaplatená a z hotovostných pôžičiek v sume 50.000,-€ na nákup nákladného motorového vozidla a ďalších hotovostných pôžičiek v sumách 200,-€ až 500,-€ v celkovej sume asi 5.000,-€. Je zrejmé, že nebolo v možnostiach a schopnostiach obžalovaného takto nakulminované peňažné prostriedky od poškodeného splatiť a zaplatiť. Svedčí o tom najmä množstvo dlhov obžalovaného a taktiež prebiehajúcich exekučných konaní.

Je na mieste konštatovať, že samotný obchodný vzťah medzi obžalovaným a poškodeným sám o sebe, aj keď došlo k dlhu na nedodanom tovare (guľatine), resp. z dôvodu jeho nižšej kvality, nemôže byť trestným činom, avšak celkové konanie obžalovaného, ktorý napriek reklamáciám poškodeným chýbajúci tovar nedodal, resp. nevrátil poškodenému finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté ako zálohová platba a tieto použil pre svoje vlastné potreby, naviac, napriek takémuto dlhu vylákal od poškodeného ďalšie finančné prostriedky, predstierajúc záujem o kúpu nákladného motorového vozidla

a iné osobné výdavky, v celkovom súhrne je nutné konštatovať, že obžalovaný využijúc dobrý vzťah s poškodeným, tohto uviedol do omylu a spôsobil mu celkovú škodu vo výške 120.000,-€.

Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, že uznanie dlhu podpísal na žiadosť poškodeného, ktorý ho oslovil s tým, že má problémy na daňovom úrade a takéto uznanie dlhu mu má pomôcť, ide o úplne nelogické tvrdenie jednak z dôvodu, že takáto pôžička medzi fyzickými osobami by obchodnej spoločnosti poškodeného A..B..K..C.., s.r.o. Č. nijakým spôsobom nepomohla, pretože ak by uvedená spoločnosť mala nejaké problémy s daňovým úradom, zmluva o pôžičke medzi fyzickými osobami (obžalovaným a poškodeným) by nijakým spôsobom neznižovala jej daňovú povinnosť. Taktiež je úplne nelogické, aby obžalovaný, aj keď v úmysle ,,pomôcť“ poškodenému podpísal uznanie dlhu na tak vysokú sumu, bez toho aby sa rovnako písomne nezabezpečil, že takáto suma nebude od neho vymáhaná, resp. nebude na neho podané trestné oznámenie. Takéto konanie obžalovaného, keď na seba vezme ťarchu vo výške 120.000,-€ bez právneho dôvodu, svedčí buď o finančnej negramotnosti obžalovaného, alebo nasvedčuje tomu, že obžalovaný sa v skutočnosti má záväzok voči poškodenému a tento bez námietok uznal, čím potvrdil svoj záväzok voči poškodenému.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka F. T., ktorý predložil dohodu o úhrade dlhu v splátkach zo dňa 18.03.2013, podľa ktorej poškodený súhlasil so znížením dlhu na sumu 60.000,-€ v prípade ak obžalovaný zaplatí do dvoch rokov sumu 60.000,-€, táto nie je podpísaná poškodeným, ako je vyššie uvedené podľa tvrdenia svedka aj obžalovaného, poškodený bol prítomný pri uzavretí tejto dohody, avšak namiesto poškodeného ju podpísal svedok na základe plnomocenstva. Súd má za to, že nič nebránilo poškodenému takúto dohodu podpísať v prípade, ak s ňou súhlasí, pričom takáto dohoda by svedčila v prospech obžalovaného. Z uvedenej dohody však nie je zrejmé, či s ňou poškodený skutočne súhlasil. Rovnako tvrdenie obžalovaného a svedka F. T., že poškodený súhlasil, že v prípade úhrady sumy 25.000,-€ jednorázovo bude považovať dlh za splatený je v rozpore s vykonaným dokazovaním a to jednak tým, že poškodený takéto tvrdenie poprel a na druhej strane tým, že vypovedal, svedkovi F. T. mandátnu zmluvu a podal na obžalovaného trestné oznámenie, čo svedčí o úmysle poškodeného vymáhať celú dlžnú sumu vo výške 120.000,-€.

Súd v konaní zisťoval aj majetkové pomery poškodeného a teda skutočnosť, či poškodený disponoval dostatočným množstvom finančných prostriedkov, ktoré mohol poskytnúť obžalovanému. Z výpisov z účtov spoločnosti A..B..K..C.., s.r.o. mal súd preukázané, že v rozhodnom období, bolo z účtov spoločnosti vybratých spolu 175.100,-€, a to z účtov vedených vo VÚB, a.s. v sume 81.800,-€ a z účtu vedeného v TATRABANKE, a.s. v sume 93.300,-€. Je teda zrejmé, že spoločnosť A..B..K..C.., s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom bol poškodený mala dostatok finančných prostriedkov, naviac poškodený disponoval aj svojimi osobnými finančnými prostriedkami.

Súd je toho názoru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. nakoľko predstieral pred poškodeným skutočnosti, ktoré nemali reálny základ (kúpa nákladného motorového vozidla) pričom ani nemal v úmysle takéto motorové vozidlo na zvoz drevnej hmoty zakúpiť. Rovnako obžalovaný predstieral skutočnosti, že má dostatočný príjem na splatenie tohto záväzku, v skutočnosti však proti nemu bolo vedených niekoľko exekúcii v hodnote niekoľko desiatok tisíc eur.

Obžalovaný je usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného a svedkyne Ľ. W., ktorá potvrdila, že počula o pôžičke 50.000,-€ obžalovanému na kúpu nákladného motorového vozidla, rovnako bola pri tom, keď poškodený požičiaval nižšie sumy, o ktorých pôžičkách spisovala záznamy. Taktiež svedkyňa uviedla, že obžalovaný nedodal drevo v požadovanom množstve a kvalite, pričom na kúpu tohto dreva prevzal zálohové platby. Rovnako nepriamo je usvedčovaný aj výpoveďou svedka M. Č., ktorý potvrdil, že ho poškodený oslovil s tým, že mu obžalovaný má dlhovať okolo 100.000,-€. Obžalovaný síce popiera pôžičku v sume 50.000,-€, a na poslednom hlavnom pojednávaní poprel aj pôžičky pre vlastnú potrebu, pričom uviedol, že aj suma 10.000,-€ vznikla tým, že mal doviezť drevo nižšej kvality alebo v nižšom množstve, túto jeho výpoveď súd považuje za jeho obhajobu a tejto neuveril, nakoľko obžalovaný počas súdneho konania mení výpovede podľa aktuálnej dôkaznej situácie. Rovnako súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že uznanie dlhu poškodenému podpísal z dôvodu, že chcel poškodenému pomôcť. Ako je vyššie uvedené, táto obhajoba obžalovaného postráda akúkoľvek logiku.

Voči obžalovanému je (bolo) (medzičasom bol na majetok obžalovaného vyhlásený konkurz a bol oddĺžený) vedených množstvo exekučných konaní, čo nasvedčuje skutočnosti, že obžalovaný nie je schopný a nebol schopný zaplatiť dlh, pričom obžalovaný poškodeného uviedol do omylu o svojej bonite a o účele požičaných peňažných prostriedkov a konal v úmysle obohatiť seba na škodu majetku poškodeného.

Súd preto konanie uznal obžalovaného za vinného pre skutok uvedený vo výroku rozsudku, právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., nakoľko obžalovaný svojim konaním spôsobil značnú škodu v sume 120.000,- €.

Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok, priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, obžalovaný ho spáchal, pričom svojím konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Skutočnosť, že išlo o úmyselné konanie obžalovaného seba obohatiť mal súd preukázanú, okrem obdobného podvodného konania obžalovaného v iných prípadoch aj konaním obžalovaného, keď vylákal od poškodeného finančné prostriedky v čase keď už dlhoval minimálne J.. W. S. a ďalším veriteľom a v čase, keď boli voči nemu vedené exekúcie. Takéto konanie obžalovaného sa nielen javí ako úmyselné konanie, ale takýmto konaním v skutočnosti aj je, nakoľko obžalovaný musel vedieť, že nebude mať z čoho splatiť finančné prostriedky v takom veľkom objeme pri ním uvádzanom príjme okolo 1000,-€ mesačne.

Súd teda po vykonanom dokazovaní obžalovaného V. H. uznal za vinného zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák..

K výroku o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.: (1) Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (3) (3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním značnú škodu,

V konaní nemal súd preukázané poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti (na okolnosť, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený súd neprihliadal, nakoľko je odsúdenie zahladené).

Súd teda ukladal trest v rozmedzí 3 roky až 10 rokov. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu, a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú v zásade súčasne v každom treste.

Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému V. H. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda na dolnej hranici trestnej sadzby, prihliadnuc na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy ako aj na generálnu resp. individuálnu prevenciu.

Ako bolo vyššie uvedené, obžalovaný bol doposiaľ 1 krát súdne trestaný, hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený.

Súd uložil obžalovanému V. H. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý považuje súd za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie; takýto trest podľa názoru súdu aj v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného prečinu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 1 až ods. 3 Tr. zák. : (1) Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

(2) Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

(3) Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze a) účasti na určených verejných podujatiach, b) požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, c) stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine,

d) vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal, e) účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok, f) kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky s probačným dohľadom, počas ktorej bude v rámci plynutia skúšobnej doby dôsledne skúmať jeho správanie pre účel vyslovenia súdu, či sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, alebo či takto uložený trest nemal pre obžalovaného účinok predpokladaný . Súčasne súd obžalovanému uložil aj povinnosť v skúšobnej dobe podrobiť sa daňovému poradenstvu a kurzu účtovníctva za účelom získania potrebných vedomostí z oblastí financií, aby v budúcnosti nedochádzalo zo strany obžalovaného k obdobnému konaniu .

K výroku o náhrade škody Podľa ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v , uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená. Poškodený si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 118.300,-€ pozostávajúcu z finančnej hotovosti, ktorú poskytol obžalovanému. Nakoľko trestným činom obžalovaného bola poškodenému spôsobená škoda, súd uložil obžalovanému nahradiť poškodenému škodu v sume 118.300,-€, ktorú sumu predstavujú finančné prostriedky, ktoré poškodený požičal obžalovanému, odrátajúc sumu 1.700,-€ ktorú obžalovaný uhradil poškodenému prostredníctvom svedka F. T..

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.