Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-70-2021.pdf
PDF · 87.69 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-8C/70/2021
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Get Finance, s. r. o., so sídlom Slovenskej armády 2183/54, 914 41 Nemšová, IČO: 36 303 496, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s. r. o. so sídlom Piaristická 46, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: W.. I. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. P. XXX/XXX, XXX XX E. B., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s a z a m i e t a.
II. Odporcovi sa n á r o k na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na žalovanom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil tvrdením, podľa ktorého proti žalovanému podal na tunajší súd žalobu o zaplatenie istiny 140.000 eur s príslušenstvom. Vec je tunajším súdom vedená pod spisovou značkou 8C/61/2021.
2. Podľa dohody medzi pôvodným veriteľom: W.. C. N., L.. XX.XX.XX76, trvale bytom: X. XXX/XX, XXX XX L. (ďalej len ako „pôvodný veriteľ“) a žalovaným, pôvodný veriteľ 18.10.2019 poukázal bezhotovostným prevodom na účet žalovaného finančné prostriedky vo výške 60.000 eur ako odplatu za obchodný podiel.
3. Nakoľko žalovaný na pôvodného veriteľa doposiaľ nepreviedol žiaden obchodný podiel, pričom ani doposiaľ nedošlo k uzatvoreniu dohody o prevode obchodného podielu a sumu vo výške 60.000 eur nevrátil pôvodnému veriteľovi, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 60.000 eur.
4. V ďalšom tvrdil, že na základe jednotlivých zmlúv o ústnej pôžičke požičal pôvodný veriteľ žalovanému finančné prostriedky. Tieto poukázal na účet žalovaného nasledovne: 29.11.2019 sumu vo výške 50.000 eur a 18.12.2019 sumu vo výške 30.000 eur.
5. Lehota splatnosti na vrátenie uvedených finančných prostriedkov v celkovej výške 80.000 eur nebola zmluvnými stranami dohodnutá. Do dnešného dňa (dňa podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - pozn. súdu) neboli jednotlivé pôžičky ani len čiastočne pôvodnému veriteľovi vrátené.
6. Pôvodný veriteľ prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného listom zo 16.02.2021 označeným ako „Pokus o mimosúdny zmier“ na vrátenie finančných prostriedkov v celkovej výške 140.000 eur v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný pokus o mimosúdny zmier prevzal 18.02.2021, ale svoj dlh voči pôvodnému veriteľovi neuhradil.
7. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.09.2021 pôvodný veriteľ ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka na základe vyššie uvedeného skutkového základu pohľadávku vo výške 60.000 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia a pohľadávky v celkovej výške 80.000 titulom zmlúv o pôžičke.
8. Oznámením z 23.09.2021 pôvodný veriteľ predmetnú skutočnosť oznámil žalovanému. K úhrade svojho dlhu však doposiaľ zo strany žalovaného tak pôvodnému veriteľovi ako aj žalobcovi nedošlo.
9. Uvedené skutkové tvrdenia žalobca osvedčil Výpisom z bankového účtu z 18.10.2019, 29.11.2019 a 18.12.2019, Pokusom o mimosúdny zmier zo 16.02.2021 a dokladom o jeho doručení žalovanému, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.09.2021 a Podacím lístkom z 24.09.2021. Uvedené listinné dôkazy sú súčasťou spisového materiálu vedeného pred Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn. 8C/61/2021.
10. Dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tvrdením, podľa ktorého ,,z dôvodu potreby splnenia zákonnej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to existencie stavu obavy, že exekúcia bude ohrozená, žalobca za týmto účelom ďalej uvádza, že vyššie opísané správanie žalovaného nasvedčuje nielen neochotu, ale kategorické odmietnutie plniť svoje peňažné záväzky žalobcovi, pričom žalovaný neprejavil žiadnu vôľu konštruktívne riešiť vzniknutú situáciu. Z toho dôvodu podal žalobca na tunajší súd žalobu o zaplatenie 140.000,- € s prísl., pričom aktuálne prebieha v danej veci súdne konanie. Vzhľadom k tomu, že predmetné konanie je ešte len v začiatočnej fáze, má žalobca za to, že žalovaný má dostatočné časové obdobie na to, aby sa postupnými krokmi zbavil svojho majetku tak, aby zo strany žalobcu nebolo možné jeho pohľadávku riadnym spôsobom vymôcť. Z konania, resp. nečinnosti žalovaného, je preto zrejmé, že tento ani nemá záujem dobrovoľne dlh žalobcovi uhradiť“.
11. Podľa §324 ods. 1 v spojení s ust. §344 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť zabezpečovacie opatrenie.
12. Podľa ust. §326 ods. 1 v spojení s ust. §344 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa §132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa ust. §343 ods. 1 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí existovať právny záujem.
15. Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej veci sa týka.
16. Právny záujem na zabezpečovacom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 343 ods. 1 C. s. p.
17. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí mať na ňom právny záujem, t. j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odporcu. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný než právny záujem sa pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter.
18. Každý, kto požiada o súdnu ochranu, osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej, alebo tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva.
19. Zistenie právneho záujmu na zabezpečovacom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v § 343 ods. 1 C. s. p.. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní.
20. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa na nariadení neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 343 ods. 1 C. s. p. a súčasne či navrhovateľ v návrhu osvedčil potrebnosť úpravy pomerov odporcu.
21. V prvom rade skúmal, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno využiť na úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť.
22. Z tvrdení žalobcu jako navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že vo vzťahu k odporcovi jako žalovanému vystupuje v právnom postavení veriteľa zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej s pôvodným veriteľom. Túto skutkovú okolnosť považoval súd za osvedčenú Zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.09.2021, ktorý je súčasťou pripojeného spisu 8C/61/2021.
23. Z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia existenciu vzťahu medzi ním a odporcom upraveného právom osvedčil, čím zároveň preukázal splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
24. V ďalšom súd skúmal splnenie podmienky potreby dočasnej úpravy pomerov odporcu.
25. V tejto súvislosti zisťoval, či žalobca osvedčil, že prípadné zabezpečovacie opatrenie zabezpečí účel občianskeho súdneho konania, t. j. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva a to tak, aby mohlo dôjsť k vytvoreniu situácie pre efektívne využitie procesných inštitútov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalobca žiada, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie sporových strán.
26. V súvislosti so splnením podmienky potreby dočasnej úpravy súd zároveň skúmal, či žalobca osvedčil, že by prípadný obsah zabezpečovacieho opatrenia do rozhodnutia vo veci samej vylúčil vznik nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán alebo vznik nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, prípadne inej ujmy.
27. V uvedenej súvislosti predmetom posudzovania bolo v ďalšom splnenie podmienky osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená.
28. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pre obavu, že by bola ohrozená exekúcia rozhodnutia, ktoré doposiaľ nebolo vydané, prípadne doposiaľ neprebieha ani konanie, v ktorom by mohlo byť vydané, predstavuje výnimočné opatrenie odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danej veci je okrem preukázania skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená, tiež to, aby bolo aspoň osvedčené, že žalobca má voči žalovanému tvrdenú pohľadávku alebo iný nárok a že dosiaľ nič nebráni tomu, aby mu jeho nárok mohol byť rozhodnutím súdu priznaný.
29. Obava z ohrozenia je objektívny stav, ktorý žalobcu núti, aby požiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie. Základom tejto obavy je ohrozenie. Toto ohrozenie súd skúmal u žalovaného (potenciálneho povinného), pričom zároveň zisťoval, či žalobca tvrdil a osvedčil, že žalovaný koná tak (robí právne
alebo faktické úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu exekúcie. Z toho vyplýva, že žalobca (potenciálny oprávnený) musí konkretizovať úkony žalovaného (povinného) a zároveň špecifikovať, ktoré časti jeho majetku tieto úkony postihujú.
30. K právnym úkonom v dôsledku realizácie ktorých v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo k znemožneniu exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, patrí napríklad ponechanie majetku bez akejkoľvek ochrany, prevzatie dlhov alebo pristúpenie k záväzkom bez primeraného hospodárskeho dôvodu, uzatváranie nevýhodných kúpnych zmlúv, v ktorých sa odkladá splatnosť kúpnej ceny, uzatváranie nájomných zmlúv s cieľom znemožniť dražbu nehnuteľnosti a pod.
31. Ohrozenie sa týka majetku povinného, ktorý podľa ustanovení o súdnej exekúcii podlieha alebo môže podliehať exekúcii.
32. Dôvodom výnimočného procesného rozhodnutia, ktorým je zabezpečovacie opatrenie môže byť v tejto súvislosti len reálnosť obavy z ohrozenia. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že obsah takéhoto opatrenia zásadným spôsobom ovplyvňuje výkon vlastníckeho práva žalovaného (potenciálneho povinného), a preto k jeho obmedzeniu musí súd pristupovať nanajvýš uvážlivo. Iný postup by mohol prekročiť hranice ústavnosti postupu súdu.
33. Z pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok vedeného pod sp. zn. 8C/61/2021 je nepochybné, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 140.000 eur z vyššie uvedených právnych dôvodov.
34. Uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. 8C/61/2021-74 zo 16.11.2021 bolo toto konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.11.2021.
35. Po vyhodnotení uvedených tvrdení žalobcu v postavení navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, konštatujúc, že v súčasnosti neprebieha sporové konanie, v ktorom by žalobca uplatňoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 140.000 eur súd uzavrel, že žalobca existenciu skutočností, z ktorých by vyplývala potreba dočasnej úpravy pomerov žalovaného ako jedného zo základných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil. Žalobca neosvedčil existenciu takých právnych skutočností, z ktorých by bola zrejmá reálnosť jeho obavy z ohrozenia prípadnej exekúcie.
36. Esenciálnym predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), je osvedčenie existencie súdneho rozhodnutia alebo aspoň takého stavu v súdnom konaní, na základe ktorého možno prijať záver, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom.
37. Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany žalobcu síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd zabezpečovacie opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu.
38. Uvedené platí o to viac, že súd rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa má zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam a iným majetkovým hodnotám žalovaného a zasiahnuť tak do jeho vlastníckeho práva k nim.
39. Na záver súd považuje za dôležité upozorniť, že zabezpečovacie opatrenie má o. i. za úlohu predísť určitému nebezpečenstvu. Preto musí žalobca v návrhu na jeho nariadenie predložiť presné odpovede na dve základné otázky, a síce vo vzťahu k čomu nebezpečenstvo hrozí a o aké nebezpečenstvo ide. Konkrétne kvalifikované nebezpečenstvo i jeho vzťah ku konkrétnemu chránenému statku (právu) musí byť súdom v individuálnom prípade osvedčené. Táto podmienka v prejednávanom prípade splnená nebola.
40. Na tomto mieste sa dodáva, že osvedčenie existencie konkrétneho kvalifikovaného nebezpečenstva a jeho vzťah ku konkrétnemu chránenému právu nemožno v danom prípade konštatovať z tvrdenia žalobcu, podľa ktorého pôvodný veriteľ poskytol pôžičky v značnej výške i osobám personálne prípadne majetkovo prepojeným na žalovaného a že tieto osoby realizujú právne úkony smerujúce k zbavovaniu sa ich majetkových hodnôt na úkor žalobcu, prípadne pôvodného veriteľa.
41. Na podklade uvedených skutočností a právneho posúdenia bol preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý.
42. V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podanom pred začatím konania vo veci samej (§ 324 ods. 1 C. s. p.) bol odporca úspešný. Keďže mu však žiadne trovy nevznikli, bolo podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p., aplikujúc zásadu úspechu v konaní, rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove /§ 357 písm. d) CSP/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.