Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_48Sa-15-2020.pdf
PDF · 113.09 KB
Case nature
Area
Subarea
48Sa/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne Ing. E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, zastúpenej spoločnosťou JUDr. Michal Krutek, s. r. o., Hlavná 11, Trnava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.7.2020, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.7.2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.7.2020, ktorým tento ako odvolací orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.7.2017 o priznaní invalidného dôchodku od 22.8.2012 v sume 134,80 eur mesačne a jeho zvýšení od 1.1.2013, 1.1.2014, 1.1.2015, 1.1.2016 a 1.1.2017 na sumu 152,90 eur mesačne vychádzajúce zo záveru, že žalobkyňa sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom a nárok na dôchodok jej vznikol dovŕšením 18 rokov veku.
2. Namietala, že jej nárok voči žalovanému bol predmetom už dvoch súdnych konaní, pričom žalovaný aj v prípade druhého vo veci vydaného zrušujúceho rozsudku sp. zn. 43Sa/25/2019 zo dňa 9.3.2020 ignoruje právny názor správneho súdu, podľa ktorého úlohou žalovaného bolo vysporiadať sa s nezrovnalosťami v jednotlivých odborných posudkoch a presne stanoviť dátum vzniku invalidity s náležitou argumentáciou.
3. Poukazovala na to, že v novembri 2018 jej bol doručený podnet na podrobenie sa lekárskej prehliadke dňa 21.11.2018 s výzvou na predloženie odborných vyšetrení nie starších ako 6 mesiacov. Na základe toho pobočke žalovaného oznámila, že odbornými vyšetreniami nedisponuje, ale má snahu si ich zabezpečiť, a následne dňa 18.2.2019 žalovanému zaslala lekárske správy zo dňa 14.12.2018 a 18.2.2019 a dňa 30.4.2019 lekársku správu zo dňa 15.4.2019 so záverom: „Bolesti LS chrbtice na štrukturálnom podklade s herniou disci L5S1 s tlakom na dur. vak a chron. LI syndr. 1.dx. Stav po operácii S scoliozy v r. 2011. Hybnosť chrbtice znížená viac ako o 1. Stav trvalý.“
4. Napriek uvedenému žalobkyňa nebola na opätovné posúdenie jej zdravotného stavu predvolaná ani o ňom nebola upovedomená tak, aby sa k nemu mohla vyjadriť, a s predloženými lekárskymi správami sa subjekt údajne vykonávajúci posúdenie jej zdravotného stavu neoboznámil, nakoľko nie sú uvedené
v zozname lekárskych správ na stranách 5 a 6 rozhodnutia generálneho riaditeľa, preto má žalobkyňa pochybnosti, kedy, kým a či vôbec bolo posúdenie jej zdravotného stavu dňa 13.7.2020 vykonané.
5. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že ako najvyšší súd v zrušujúcom rozsudku, tak aj krajský súd žalovanému uložili povinnosť odstrániť nejasnosti týkajúce sa určenia dátumu vzniku invalidity, presne stanoviť dátum vzniku invalidity s náležitou a presvedčivou argumentáciou. Žalovaný napriek tomu tieto nedostatky neodstránil a opätovne rozhodol tak, že invalidita žalobkyne vznikla v čase nezaopatrenosti vo veku 12 rokov /od 12 rokov veku, ktorý údaj podľa žalobkyne nie je dátumom na účely vzniku invalidity ani dňom vzniku invalidity.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
7. Uvádzal, že dňa 18.2.2016 bola žalobkyňa uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% od 22.8.2012 (dovŕšený vek 18 rokov). Dňa 19.4.2016 bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne znovu, a to vzhľadom na jej námietky, že v roku 2012 bola dobrovoľne poistená a bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% od 12 rokov veku a zároveň jej bola uznaná invalidity v čase nezaopatrenosti (§ 263 ods. 15 zákona č. 461/2003 Z.z.). Dňa 8.7.2017 bola posúdená znovu v rámci realizácie rozsudku krajského súdu a bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, dňa 13.7.2020 bola znovu posúdená v rámci realizácie rozsudku krajského súdu zo dňa 9.3.2020 so záverom, že je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 12 rokov vek a na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. invalidity vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom končí povinná školská dochádzka. Aj toto posúdenie bolo odsúhlasené posudkovým lekárom ústredia žalovaného so sídlom v Banskej Bystrici. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je 45% s dátumom vzniku invalidity na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov - pred dovŕšením veku, v ktorom končí povinná školská dochádzka a na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov - od 12 rokov veku.
8. Zdravotný stav žalobkyne bol medicínsky posúdený správne, vrátane dátumu vzniku invalidity. Problém, pre ktorý sa dožaduje prostredníctvom právneho zástupca určenia presného dátumu vzniku invalidity, je skutočnosť, že si doplatila poistné, čím by jej vznikla podstatne iná suma dôchodkovej dávky. Nie je v kompetencii posudkového lekára žalovaného na tieto okolnosti prihliadať. Zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým a dopĺňajú niektoré zákony. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Bratislave vo svojom odbornom posudku zo dňa 13.7.2020 jednoznačne stanovil dátum vzniku invalidity žalobkyne, čo podložil skutkovými zisteniami z objektívneho vyšetrenia žalobkyne a z jej zdravotnej dokumentácie.
9. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
10. Žalobkyňa v konaní poukazovala na to, že pred operáciou v roku 2011 síce trpela skoliózou, toto postihnutie však nebolo dôvodom jej invalidity. Pociťovala určité problémy pri cvičení, ale robila bežné športy, jej obemdzenie spočívalo napríklad v nemožnosti prenášať ťažké predmety a podobne. Po operácii sa pridala bolestivosť chrbtice, stuhnutosť svalstva, mala obmedzenú hybnosť, dochádzalo k tŕpnutiu prstov. Po operácii sa nemôže venovať športom, ktoré predtým pestovala, nakoľko v prípade úrazu by mohla ochrnúť. Po operácii nemôže dlhšie sedieť ani stáť, v správach z roku 2019 je konštatovaná aj hernia, ktorá ju obmedzuje bolestivosťou chrbtice, tŕpnutím prstov a končatín.
11. Podľa jej názoru invalidita vznikla od doby operácie 24.10.2011, ktorá skutočnosť by mala vyplývať aj z predložených lekárskych správ z roku 2019, v ktorých je konštatovaný stav po operácii skoliózy.
12. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava argumentácie uvedenej v rozhodnutí, ktoré považuje za vecne správne aj v otázke doby vzniku invalidity žalobkyne a ktoré bolo vydané v súlade s rozhodnutiami súdov v predmetnej veci.
13. Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP):
§ 2 ods. 1, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
§ 2 ods. 2, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
§ 202 ods. 2, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
§ 203 ods. 2, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení:
§ 70 ods. 1, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
§ 70 ods. 2, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
§ 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
§ 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
§ 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
§ 71 ods. 4, Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
§ 209 ods. 1, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
§ 209 ods. 2, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
§ 209 ods. 3, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
§ 209 ods. 4, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
14. Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.7.2020: „Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 43Sa/25/2019 zo dňa 9. marca 2020, právoplatného dňa 23. apríla 2020, vo veci odvolania pani E. O., rodné číslo XXX XXX XXXX, bytom X.. XX, XXX XX X. J. J., zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek, s. r. o., Hlavná č. 11, 917 01 Trnava, podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. júla 2017, vo veci invalidného dôchodku, rozhodol tak, že zamieta odvolanie v celom rozsahu a potvrdzuje napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.“
15. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán Sociálnej poisťovne konštatoval, že žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok od 22. augusta 2012 rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2015, ktoré bolo zmenené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. mája 2016 v časti odôvodnenia po doplnení skutočností, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 9. októbra 2015, podľa ktorého je účastníčka konania invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v súlade s § 263 ods. 15 v súvislosti § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a dátum vzniku invalidity bol určený v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Po podaní opravného prostriedku účastníčkou konania boli obidve rozhodnutia zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 43Sd/4/2016-52 zo dňa 9. februára 2017 a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Krajský súd v jeho rozsudku vyslovil právny názor, že účastníčka konania splnila podmienky uvedené v § 142 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., pretože si doplatila poistné za obdobie od 20. septembra 2011 do 21. septembra 2011 a od 1. januára 2012 do 31. januára 2012, teda pred vznikom invalidity. Krajský súd vychádzal pri odôvodnení rozsudku z odborného posudku o invalidite zo dňa 18. februára 2016, ktorý nebol podkladom pre vydanie rozhodnutia. Prílohami rozhodnutí zo dňa 23. októbra 2015 a 6. mája 2016 boli posudky zo dňa 9. októbra 2015 a 19. apríla 2016, z ktorých je zrejmé, že invalidita účastníčky konania vznikla v čase nezaopatrenosti, teda od 12 rokov veku. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 24. novembra 2017, sa účastníčka konania domáhala preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 945 822 7647 0 zo dňa 5. októbra 2017, ktorým jej na základe prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 945 822 7647 0 zo dňa 17. novembra 2017 podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov priznala od 22. augusta 2012 invalidný dôchodok v sume 134,80 eur mesačne, od 1. januára 2013 v sume 140,70 eur mesačne, od 1. januára 2014 v sume 145,20 eur mesačne, od 1. januára 2015 v sume 147.90 eur mesačne, od 1. januára 2016 v sume 148,90 eur mesačne a od 1. januára 2017 v sume 152.90 eur mesačne, a ktorým bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 43Sd/4/2016-52 zo dňa 9. februára 2017. Účastníčka konania v správnej žalobe namietala, že splnila podmienky pre priznanie invalidného dôchodku dovŕšením 16-ho roku veku, t. j. dňom 22. augusta 2010, a to z dôvodu doplatenia poistného za obdobie dôchodkového poistenia, získané pred vznikom invalidity. Vzhľadom na závery Krajského súdu v Trnave, že Sociálna poisťovňa v rozhodnutí generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. októbra 2017 nerešpektovala právny názor, vyslovený v jeho zrušujúcom rozsudku č. 43Sd/4/2016-52 zo dňa 9. februára 2017, zrušil svojím rozsudkom č.k. 43Sa/33/2017-58 zo dňa 17. septembra 2018 rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. októbra 2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 17. júla 2017 a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podala Sociálna poisťovňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 9Sk/11/2019 zo dňa 20. novembra 2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sa/33/2017-58 zo dňa 17. septembra 2018 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd
v Trnave rozsudkom č. 43Sa/25/2019 zo dňa 9. marca 2020 rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. októbra 2017 podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Na základe právneho záveru, vyplývajúceho z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 43Sa/25/2019 zo dňa 9. marca 2020, bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave dňa 13. júla 2020 s nasledovným záverom: Účastníčka konania bola od veku 12 rokov liečená pre skoliózu ThL chrbtice. V nasledujúcom období sa jej stav zhoršil, skolióza dosiahla II. stupeň napriek tomu, že nosila 21 hodín denne korzet. Preto bolo rozhodnuté o operačnom korekčnom riešení, ktoré bolo zrealizované 24. októbra 2011 - spondylodéza Th4-Th12. V pooperačnom období došlo u účastníčky konania k rozvoju fluidotoraxu vľavo, opakovane bola liečená pre infekty dolných dýchacích ciest. Po operácii absolvovala rehabilitačnú liečbu v Rehabilitačnom centre Kováčová. Napriek operačnej liečbe pretrváva u účastníčky konania kyfotizovaná C lordóza, skolióza hrudnej chrbtice pri ponechanom osteosyntetickom materiáli. Postupne dochádza aj k vzniku algií nielen v hrudnej chrbtici, ale aj driekovo-krížovej chrbtici. Účastníčka konania je prakticky v trvalej liečbe ortopéda, jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u nej stanovená na 45%. Invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti vo veku 12 rokov na účely § 70 ods. 1 a na účely § 70 ods. 2 invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti. Pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity účastníčky konania boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: prepúšťacia správa z ortopedického oddelenia zo dňa 21. októbra 2011, prepúšťacia správa z detského oddelenia zo dňa 23. novembra 2011, ortopedické vyšetrenie zo dňa 29. septembra 2014, neurologické vyšetrenie zo dňa 4. septembra 2015. Lekárske správy z dodatočne donesenej zdravotnej dokumentácie účastníčky konania dňa 8. júna 2017: ortopedické vyšetrenia, MUDr. Y. zo dňa 6. decembra 2006. 13. augusta 2007 a 15. augusta 2007, ortopedické vyšetrenie, MUDr. A. L., L. zo dňa 20. augusta 2007, ortopedické vyšetrenie, protetika Bratislava zo dňa 3. septembra 2007, vyjadrenie detskej lekárky, MUDr. H. P. zo dňa 14. apríla 2008, ortopedické vyšetrenia, MUDr. A. L., L. zo dňa 19. septembra 2008, 21. januára 2009, 1. júna 2009, ortopedické vyšetrenia, rehabilitačný pobyt L., Záhradnícka od 24. augusta 2009 do 28. augusta 2009, ortopedické vyšetrenia, MUDr. A. L., L. zo dňa 4. decembra 2009 a 18. mája 2010, správa z kúpeľnej liečby Kováčová od 9. januára 2012 do 6. februára 2012, ortopedické vyšetrenie, MUDr. S. F. zo dňa 24. februára 2012, rehabilitačné vyšetrenie, MUDr. H. zo dňa 25. mája 2012. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníčky konania je juvenilná idiopatická skolióza TH L chrbtice II. stupňa - stav po operácií, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% (z percentuálneho rozpätia 35% do 45%). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je 45% s dátumom vzniku invalidity na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov - pred dovŕšením veku, v ktorom končí povinná školská dochádzka a na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov - od 12 rokov veku.
16. Na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa započítava obdobie dôchodkového poistenia získané po ukončení povinnej školskej dochádzky (spravidla po dosiahnutí 16 rokov veku) do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku invalidity. S poukazom na uvedené účastníčka konania pred vznikom invalidity nemohla získať obdobie dôchodkového poistenia, na základe ktorého by bolo možné určiť sumu invalidného dôchodku aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Keďže účastníčka konania sa stala invalidnou v období. v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom, teda od 12 rokov veku, poistné podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. doplatila za obdobie od 20. septembra 2011 do 21. septembra 2011 a od 1. januára 2012 do 31. januára 2012, čo je po vzniku invalidity, nie je možné nárok účastníčky konania posúdiť podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Nárok na invalidný dôchodok účastníčky konania bol posúdený v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení, ako aj s právnym názorom Najvyššieho sudu Slovenskej republiky, vysloveným v jeho rozsudku č. 9So/127/2009 zo dňa 27. januára 2010, uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 pod č. 108. V uvedenom judikáte Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že "pre rozhodnutie o dôchodkovej dávke je potrebné, aby bol určený presne deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe podkladov iba príslušný posudkový lekár, a následne musí Sociálna poisťovňa, ústredie skúmať, či
dodatočne zaplatené poistné účastníkom konania má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, teda či bolo zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni. Následne bude potom môcť rozhodnúť o tom, či účastníkovi konania patrí invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.". Zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené dieťa, ktoré je dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16 rokov, nemohlo byť poberateľom invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom by mu inak patril nárok iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Dodatočne zaplatené poistné poistencom má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, pričom rozhodujúcim je preukázanie, či poistné bolo zaplatené pred určením vzniku invalidity alebo až po tomto dni. Skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že v lekárskom posudku bol v prípade účastníčky konania určený deň vzniku invalidity vek 12 rokov (22. august 2006) a poistné doplatila za obdobie od 20. septembra 2011 do 21. septembra 2011 a od 1. januára 2012 do 31. januára 2012, dňa 5. augusta 2015. V čase uznania invalidity účastníčka teda nebola poistencom, bola však nezaopatreným dieťaťom, a preto jej bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. Zdravotný stav účastníčky konania bol posúdený objektívne a o jej nároku na invalidný dôchodok bolo rozhodnuté v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave vo svojom odbornom posudku zo dňa 13. júla 2020 jednoznačne stanovil dátum vzniku invalidity účastníčky konania, čo podložil skutkovými zisteniami z objektívneho vyšetrenia účastníčky konania a z jej zdravotnej dokumentácie. Účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok.
17. Pri posudzovaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia bez viazanosti žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP) nebolo možné opomenúť výrokovú časť preskúmavaného rozhodnutia majúcu pre vybavenie veci účastníka správneho konania zásadný význam, ktorej náležitosti aj pre odvolacie konanie upravuje ustanovenie § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
18. V súlade s touto právnou úpravou o odvolaní rozhodujúci generálny riaditeľ vo výroku rozhodnutia označil ustanovenie § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého rozhodoval, súčasne v ňom však nad rámec právnej úpravy a najmä mätúco uviedol, že rozhodoval v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 43Sa/25/2019 zo dňa 9.3.2020, pričom podrobnejšie identifikoval účastníkov i predmet uvádzaného rozhodnutia súdu.
19. V súvislosti s týmito formuláciami žalovaného je potrebné konštatovať, že údaj o tom, že vo veci už v jej predchádzajúcom priebehu bolo vydané rozhodnutie súdu, nepatrí do výroku rozhodnutia správneho orgánu, ktorý podľa § 191 ods. 6 SSP je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku a s touto skutočnosťou sa vysporadúva v odôvodnení svojho rozhodnutia.
20. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný identifikoval úlohy vyplývajúce mu z právneho názoru tunajšieho súdu vysloveného v rozsudku sp. zn. 43Sa/25/2019 - odborným posudkom odstrániť nezrovnalosti týkajúce sa určenia doby vzniku invalidity žalobkyne a presne stanoviť dátum jej vzniku s presvedčivou argumentáciou a podložením skutkovými zisteniami vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobkyne, pričom citoval aj právny názor najvyššieho súdu týkajúci sa významu presného určenia dňa vzniku invalidity, v konečnom dôsledku sa však týmito právnymi názormi súdov dôsledne neriadil, spôsobil tak, že pre rozhodnutie o nároku žalobkyne zásadné presné určenie okamihu vzniku invalidity zostalo naďalej bez presvedčivého zodpovedania.
21. Odvolací orgán vychádzal pri rozhodnutí z odborného posudku zo dňa 13.7.2020, v ktorom posudkový lekár na základe zdravotnej dokumentácie žalobkyne (nezahŕňa lekárske správy z rokov 2018 a 2019, ktoré žalobkyňa podľa jej tvrdenia Sociálnej poisťovni predložila v dobe pred vypracovaním posudku, žalovaný ich obdržanie nepoprel a v odôvodnení rozhodnutia ani vo vyjadrení k veci sa s nimi nijak nevysporiadal) určil dátum vzniku invalidity žalobkyne - „pred dovŕšením veku, v ktorom končí povinná školská dochádzka, od 12 rokov veku“.
22. Odhliadnuc už od skutočnosti, že určenie vzniku invalidity od 12 rokov veku nie je žalovaným prezentovaným presným dátumom vzniku invalidity, odborný posudok, rovnako ako odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia takto určený vznik invalidity nespája so žiadnymi skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa zdravotného stavu žalobkyne. Podľa posudku bola účastníčka od veku 12 rokov liečená
pre skoliózu chrbtice a jej stav sa v nasledujúcom období zhoršil, posudok ani rozhodnutie žalovaného však neobsahuje žiadne porovnanie telesných, duševných či zmyslových schopností žalobkyne v tomto období so schopnosťami zdravej fyzickej osoby.
23. Naviac posudkový lekár rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, pričom z obsahu zdravotnej dokumentácie je nesporné, že žalobkyňa operáciu chrbtice neabsolvovala vo veku 12 rokov, ktorý dosiahla 22.8.2006, ale 24.10.2011 (!).
24. Za takýchto okolností nejasnosti týkajúce sa určenia doby vzniku invalidity žalobkyne, ktoré boli dôvodom zrušenia predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného, nemožno považovať za odstránené či vysvetlené a jeho nové rozhodnutie naďalej trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
25. Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom sa tento pred opätovným rozhodnutím veci musí vysporiadať nielen s celým rozsahom argumentácie žalobkyne, vrátane tej, ktorá sa týka obmedzení vyplývajúcich zo zdravotného stavu pred a po absolvovaní operácie, tak aj s logickými súvislosťami vyplývajúcimi zo zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne medzi zdravotné postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktoré (zaradenie) nie je podľa záverov posudkových lekárov Sociálnej poisťovne sporné.
26. Samotná skutočnosť, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané v jej neprítomnosti, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko ide o postup predpokladaný v krízovej situácii ustanovením § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Súčasne je však potrebné konštatovať, že toto ustanovenie vykonanie posudkovej činnosti za osobnej účasti poistenca žalovanému nezakazuje, ale poskytuje mu možnosť prispôsobenia svojho postupu aktuálnym potrebám vyplývajúcim z okolností prípadu.
27. Právo na náhradu trov konania priznal súd v tomto konaní úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške tejto náhrady bude podľa § 175 ods. 2 SSP vydané samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie vo veci končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.