Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-102-2021.pdf
PDF · 85.27 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/102/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: N. A., nar. XX.X.XXXX, D. H. XX, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, p r o t i žalovanému: Consulting One SK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 47664878, zastúpený: Mgr. Lenka Heřmánková, usedený euroadvokát, so sídlom Bratislava, Košická 56, o primerané finančné zadosťučinenie, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou z 29.7.2021 sa domáhala voči žalovanému primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vo výške 674,81 Eur. Vychádzala z predchádzajúceho súdneho konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 19Csp/34/2020, v ktorom bola ako spotrebiteľka úspešná, keďže žaloba žalovaného voči nej o zaplatenie sumy 674,81 Eur bola v celom rozsahu zamietnutá. Odcitovala časť odôvodnenia právoplatného rozsudku zo dňa 13.4.2021, z ktorého vyplýva, že žaloba bola zamietnutá pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalovaného v pôvodnom konaní a to s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách pre nepreukázanie doručenia písomnej výzvy žalovanej v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Poukázala na sankčnú a relutárnu funkciu inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia a jeho výšku odôvodnila sumou, o ktorú sa chcel žalovaný (v pôvodnom konaní žalobca) bezdôvodne obohatiť na jej úkor.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil majúc za to, že žalobkyňa svoj nárok dostatočne neodôvodnila a nepreukázala. Neuviedla, akého porušenia práv alebo povinností sa žalovaný dopustil tým, že podal žalobu o zaplatenie dlžnej sumy. Žalobkyňa nepreukázala, že by konaním žalovaného jej vznikla akákoľvek fyzická, psychická alebo morálna ujma, ktorá zakladá nárok na peňažnú satisfakciu. Zdôraznil, že z odôvodnenia predchádzajúceho rozsudku nevyplýva, že by došlo k porušeniu práv žalobkyne ako spotrebiteľa, súd v ňom nevyhodnocoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nedospel k záveru o jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ani nekonštatoval neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vyslovil tiež pochybnosť o tom, či je pasívne legitimovaným v tomto spore, ak súd v predchádzajúcom konaní dospel k záveru o nedostatku jeho vecnej aktívnej legitimácie.
3. Žalobkyňa v replike uviedla, že rozsudok v predchádzajúcom konaní jasne deklaruje, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva, došlo k zamietnutiu žaloby žalovaného a tým je preukázaný základ nároku podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Nesúhlasila s názorom, že pre priznanie tohto nároku musí žalobkyni vzniknúť nejaká ujma, nakoľko postačuje len jej hrozba.
Poukázala na gramatický a formálno-systematický výklad § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorého zmyslom je ochrana spotrebiteľa a uviedla, že zákonnú podmienku „úspešného uplatnenia porušenia práv alebo povinností“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že právo sa uplatnilo, ak súd rozhodol v prospech spotrebiteľa a konštatoval porušenie práva spotrebiteľa zo strany dodávateľa. Žalobkyňa nesúhlasila ani s názorom o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v tomto spore, keďže právoplatným rozsudkom v základnom konaní bol práve žalovaný identifikovaný ako subjekt, ktorý porušil spotrebiteľské práva a povinností ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, keď v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách odkúpil pohľadávku od svojho právneho predchodcu.
4. Žalovaný v duplike zotrval na svojom názore a namietal aj neprimeranú výšku požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorá je totožná s výškou poskytnutého úveru, keďže predmetný úver, o ktorý žalobkyňa sama žiadala nesplatila ani len do časti istiny, nie to ešte jej príslušenstva.
5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, spisom tohto súdu 19Csp/34/2020 a zistil tento skutkový stav:
6. Zo spisu tohto súdu 19Csp/34/2020 vyplýva, že žalovaný podal voči žalobkyni žalobu o zaplatenie 674,81 Eur a úrokov z omeškania 5% ročne od 18.2.2017 do zaplatenia. Žalobkyňa (v tomto pôvodnom konaní v pozícii žalovanej) v písomnom vyjadrení vzniesla len námietku premlčania. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom č.k. 19Csp/34/2020-155 zo dňa 13.4.2021 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. V rozsudku sa konštatuje, že Tatra banka a.s. uzavrela so žalobkyňou na základe jej žiadosti zmluvu o spotrebiteľskom úvere - zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty - VISA č. XXXXXXXXXXXX. Dohodnutý bol úverový rámec vo výške 650 Eur, úroková sadzba 18,8% ročne, splátka 59,84 Eur s dobou splatnosti 12 mesiacov.
7. V rozsudku sa ďalej konštatuje, že žalobkyňa úver nesplácala, banka ju preto vyzvala na úhradu dlhu listom zo dňa 17.12.2016 a neskôr listom z 13.2.2017 predmetnú zmluvu vypovedala. Pohľadávka Tatra banky a.s. voči žalobkyni bola postúpená žalovanému zmluvou z 11.7.2019. Súd uvedenú žalobu zamietol s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách z dôvodu, že žalovaný (v pôvodnom konaní žalobca) nepreukázal, aby jeho právny predchodca doručil žalobkyni písomnú výzvu na zaplatenie dlhu, čo je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Preto súd vyhodnotil zmluvu o postúpení pohľadávky ako neplatnú a tým dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalovaného na uplatnenie daného nároku. Žalovaný voči tomuto rozsudku odvolanie nepodal, takže stal sa právoplatným 20.5.2021.
8. Žalobkyňa uplatnila nárok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Je pritom nepochybné, že pri uzatváraní predmetných úverových zmlúv s právnym predchodcom žalovaného mala status spotrebiteľa a že išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
13. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka).
14. K tomuto záveru súd dospel logickým a gramatickým výkladom, keďže nemožno pochybovať o tom, že týmito osobitnými predpismi v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú predpisy slúžiace na ochranu spotrebiteľov. Aj právna úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 a násl. Občianskeho zákonníka pôsobí ako osobitný právny predpis (viď. Občiansky zákonník I. autorov Štefček a spol., vydavateľstvo C.H.Beck str. 459). Logicky spomínané porušenie práva či povinnosti musí súvisieť s normami na ochranu práv spotrebiteľov, veď preto je nárok zakomponovaný do zákona o ochrane spotrebiteľa. Ak by zákonodarca mienil porušenie akéhokoľvek predpisu ako zákonnú podmienku pre úspešné uplatnenie daného nároku, uviedol by to v texte zákonného ustanovenia a použil by inú formuláciu (porušenia práva či povinnosti ustanovenej akýmkoľvek právnym predpisom), ale v zákone jasne vymedzil toto porušenie a nepoužil spomínanú všeobecnú formuláciu.
15. Navyše je potrebné vychádzať aj zo systematického výkladu a v tejto súvislosti posúdiť a vyhodnotiť formuláciu celého ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a vychádzať najmä z jeho prvej vety, v ktorej je jasne uvedené, že spotrebiteľ sa môže proti porušiteľovi jeho práva alebo povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa na súde domáhať ochrany svojho práva. Vetu tretiu citovaného zákonného ustanovenia je teda potrebné vykladať aj s ohľadom na znenie tejto prvej vety § 3 ods. 5. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.9.2016, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.
16. V danom prípade bola žaloba žalovaného v predchádzajúcom spore síce zamietnutá a je nepochybné, že žalobkyňa bola v pozícii spotrebiteľky, ale k zamietnutiu žaloby nedošlo v dôsledku toho, že by žalovaný porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľky alebo svoje povinnosti v zmysle noriem slúžiacim na ochranu práv spotrebiteľov. Žaloba totiž bola zamietnutá pre porušenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Tento zákon rozhodne nepatrí medzi právne normy s cieľom ochrany spotrebiteľov tak ako sa to uvádza v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Nie je preto splnený základný zákonný predpoklad pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Navyše súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neporušil žalovaný ako postupník, ktorý nemohol vedieť, či banka, ktorá mu pohľadávku postúpila dodržala uvedený zákonný postup, žalobkyňa v predchádzajúcom spore navyše touto skutočnosťou ani neargumentovala a ako súd už uviedol, žalovaný nepodal ani odvolanie voči predchádzajúcemu rozsudku. Preto argumentácia žalobkyne v jej replike o potrebe sankcie pre žalovaného, aby sa nedopúšťal recidívy v neprípustnom kontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľa nemožno považovať za náležitú, tak ako aj uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia, keď pri flagrantnom porušení zákonnej a zmluvnej povinnosti zo strany samotnej žalobkyne, ktorá doposiaľ nevrátila ani časť istiny úveru a napriek tomu požaduje finančné zadosťučinenie vo výške svojho dlhu z príslušnej úverovej zmluvy, nemožno hodnotiť ako správny postup, ale ako rozporný s princípom spravodlivosti, ktorý súd považuje za zásadný v právnom štáte.
17. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný a preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni. Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne a to aj s poukazom na odôvodnenie správania sa samotnej žalobkyne ako to súd konštatoval v predchádzajúcej časti rozsudku.
18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.