Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: N. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. B.. S.. J. XXXX/XX, XXX XX Q., T.. Č.. D. I. B.. X, XXX XX Q., zastúpeného: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanej: U. H., R.. XX.XX.XXXX, D. J. B.. XXXX/X, XXX XX Q., zastúpenej JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Leviciach, J. Hollého 11, 934 01 Levice, IČO: 31 140 114, o zaplatenie 1.008,55 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Svedkovi Patrikovi Hajkovi sa voči žalobcovi nárok na náhradu svedočného nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.11.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 1.008,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.008,55 eura od 05.09.2020 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 140,- eur ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanou ako bývalými partnermi vznikol záväzkový vzťah, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca počas spolužitia strán sporu namiesto žalovanej uhradil náklady spojené s opravou jej motorového vozidla, pričom vykonanie týchto opráv a ich cenu preukazujú cenové listy spoločnosti P. I. I.. W.. V.. zo dňa 20.02.2019 na sumu 229,94 eura a zo dňa 23.10.2019 na sumu 778,61 eura. Argumentoval, že z cenových listov spoločnosti P. I. I.. W.. V.. je jasné, že išlo o záväzok žalovanej v súvislosti s opravou jej motorového vozidla Rover 75 s EVČ: Q. XXXFL. Uviedol tiež, že žalobca sa pokúšal vyriešiť túto situáciu mimosúdne a niekoľkokrát vyzýval žalovanú, naposledy prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvou zo dňa 01.09.2020, na vyporiadanie viacerých vzájomných právnych nárokov, okrem iného aj na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.008,55 eura. Žalovaná reagovala na predmetnú výzvu odpoveďou zo dňa 18.09.2020, pričom argumentovala tým, že v predmetnej veci išlo údajne o dar na opravu jej motorového vozidla. S týmto tvrdením on nesúhlasí, pričom poukázal na vzájomnú komunikáciu z ktorej vyplýva, že žalovaná sama navrhovala spôsoby vyporiadania (zaplatenia) nákladov za opravu jej auta. Argumentoval, že z právneho hľadiska sa nemôže jednať o darovanie, nakoľko peniaze neboli odovzdané žalovanej, ale namiesto nej boli poskytnuté (zaplatené) priamo veriteľovi žalovanej. Svojím konaním sa tak žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % odo dňa 05.09.2020 (t. j. nasledujúci deň po doručení výzvy). Žalobca si od žalovanej v súlade s ustanovením uplatňuje aj nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 140,- eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 04.12.2020 platobný rozkaz sp. zn.: , proti ktorému podala žalovaná včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedla, že so žalovaným žili v spoločnej domácnosti približne do necelého konca februára 2020. Po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, požadoval od nej žalobca zaplatiť 3.000,- eur, aby vydal jej osobné veci, ktoré zostali v byte a tieto odmietol vydať. Poukázala ďalej na skutočnosť, že vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy a vydanie hnuteľnej veci zo dňa 01.09.2020, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požadoval od nej sumu 2.258,55 eur a vydanie hnuteľnej veci, pričom na túto výzvu reagovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 18.09.2020, v ktorom zaplatenie sumy 2.258,55 eur ako aj vydanie veci odmietla. Argumentovala, že je nespochybniteľným faktom, že motorové vozidlo v jej vlastníctve dal opraviť žalobca bez jej vedomia a je logické, že od nej ako od svojej partnerky, nechcel žiadne finančné prostriedky a pri otázke koľko mu má dať peňazí za opravu alebo či ju môže splácať v splátkach, žalobca jasne uviedol, že nič, je to dar odo mňa. Uviedla, že toto jej tvrdenie jasne potvrdzuje aj postup žalobcu s jeho právnym zástupcom, keď pôvodne požadovali sumu vo výške 2.258,55 eura a vydanie hnuteľnej veci tak, ako to vyplýva z výzvy a po jej vyjadrení sa k tejto výzve, znížili istinu na 1.008,55 eura, čo predstavuje sumu za opravu auta. Uviedla ďalej, že vyššie uvedená postupnosť krokov zo strany žalobcu jednoznačne potvrdzuje jej tvrdenie, že žalobca počas trvania spolužitia nechcel od nej žiadne peniaze a prehlásil, že je to dar od neho, a až potom, čo ju nevpustil do bytu, v dôsledku čoho sa dňa 03.03.2020 odsťahovala zo spoločnej domácnosti, a teda reakcia sms správy zo dňa 02.03.2020 bola už na základe rozporu medzi ňou a žalobcom. Namietala, že žalobca až po trvalom rozpade vzťahu účelne zmenil svoj názor a darovanie počas vzťahu po rozpade vzťahu zmenil na bezdôvodné obohatenie. Dôvodila ďalej poukazujúc na dátumy vykonaných úhrad, že pokiaľ by žalobca skutočne nepovažoval tieto úhrady ako dar, tak mal dostatok času od nej pýtať tieto peniaze a nie až po rozvrate vzťahu tvrdiť, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, čo je už na prvý pohľad evidentne účelové tvrdenie.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že žalovaná aj so synom Patrikom bola v jeho byte do 28.02.2020 cca do 16:00 hod. Poobede prišla polícia a aj s nimi ich vykázal z bytu, pričom syn žalovanej si osobné veci vzal už 28.02.2020. Žalovanej na druhý deň v sobotu 29.02.2020 zavolal, aby si prišla pre veci, ktoré si vzala okolo 16:00 hod., takže tvrdenie, že jej veci odmietol vydať, je klamstvo. Argumentoval ďalej, že žalovanej nikdy ani ústne, ani v rámci písomnej komunikácie neuviedol, že sa jedná o dary. O daroch nikdy nebola reč, nemal v úmysle darovať jej tieto veci, finančné plnenia. Namietal tiež, že z právneho hľadiska sa nemôže jednať o dar, nakoľko peniaze boli vyplatené priamo autoservisu (tretej osobe) a neboli poskytnuté k rukám žalovanej. Poukázal ďalej na to, že dokonca sama žalovaná v komunikácii uviedla, že bude splácať pôžičku na opravu auta, ktorú si musel vziať od svojho otca, čím jednak sama vyvracia svoje tvrdenie, že o oprave auta údajne nevedela a rovnako tvrdenie, že medzi nimi existovala dohoda o tom, že jej auto opraví ako dar. Ak by sa totiž jednalo o dar, prečo by sama uvádzala, že to začne postupne splácať? Zotrval na svojom tvrdení, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, nakoľko namiesto nej zaplatil jej dlh voči tretej osobe.

4. Žalobca ďalej v predmetnom vyjadrení navrhol podľa o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 09.04.2021.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že nad rámec žaloby a skutočností uvedených vo vyjadrení k odporu, poukazuje na skutočnosť, že iba z existencie partnerského vzťahu, tak ako sa to snaží navodiť žalovaná, nie je možné po právnej stránke ustáliť, že išlo o právny úkon darovania medzi stranami sporu. Toto jej tvrdenie je pritom v priamom rozpore s jej sms správou z 02.03.2020. Vo vzťahu k argumentácii, prečo žalobca nežiadal peniaze skôr, poukázal na to, že táto skutočnosť nemá vplyv na právne posúdenie veci a v súčasnosti aj ustálená súdna prax konštatovala, že pri vzniku takýchto alebo obdobných právnych vzťahov medzi ľuďmi žijúcimi ako druh a družka, neplynie premlčacia doba.

6. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že okrem skutočností obsiahnutých v písomných podaniach, poukazuje na skutočnosť, že žalobca vo svojej výzve na zaplatenie dlžnej sumy si uplatnil pohľadávku vo výške 2.258,55 eura, čiže v tejto pohľadávke bola zahrnutá aj kúpna cena určitého osobného auta vo výške 1.250,- eur, na základe zmluvy z 27.02.2019, pričom je zaujímavé, že túto sumu akceptuje žalobca ako dar, no popiera už poskytnutý dar z 20.02.2019, ku ktorému došlo 7 dní pred

týmto darom a takisto aj poskytnutý dar zo dňa 23.10.2019 vo výške 778,61 eura. Argumentoval, že okrem toho v tejto výzve žiadal aj o vydanie mobilného telefónu, od ktorého tiež v tomto konaní upustil. Poukázal na sms správu zo strany žalovanej z 02.03.2020, kedy žalobca umožnil žalovanej si zobrať svoje veci z jeho bytu. Poukázal na to, že žalobca akosi zabúda na sms správy zo dňa 24.10.2019, kde žalovaná poďakovala za opravu, druhú opravu auta vo výške 778,61 eura a v tejto sms správe sa pýtala, že koľko má dať peňazí žalobcovmu otcovi. Žalobca okamžite na túto sms správu reagoval, kde uviedol, „pohoda, nerieš“ a v takomto duchu sa odohral aj rozhovor, že je to z jeho strany dar, že žalovaná zabezpečovala celú domácnosť, na čo žalobca neprispieval na základe vzájomnej dohody. Zastal názor, že konanie zo strany žalobcu je vyslovene účelné, ku ktorému dochádza po ukončení vzájomného vzťahu a právnu kvalifikáciu daru, ktorá trvala do 02.03.2020 po rozchode a odsťahovaní sa z bytu, prekvalifikoval na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň z opatrnosti vzniesol námietku premlčania predmetnej pohľadávky vzhľadom na to, že od poskytnutia finančných prostriedkov na opravu auta uplynula dvojročná lehota.

7. Žalobca vypočutý ako strana sporu vo svojom vyjadrení uviedol, že auto žalovanej bolo pokazené, a preto ho vzal do servisu, kde za jeho opravu aj zaplatil. Žalovaná o tom vedela a žiada od nej vrátenie týchto súm. Na otázku svojho právneho zástupcu, ako prebiehala doma diskusia o oprave auta uviedol, že jej povedal, že ide dať auto do opravy, tak ho vzal a opravil. Auto nebolo funkčné, nedala sa zaradiť rýchlosť. On bol jediný, ktorý ho mohol vziať do opravy, jej syn ho vziať nevedel. Za týmto účelom si od svojho otca požičal peniaze. Na otázku, či vedela žalovaná o tom, odkiaľ má peniaze uviedol, že o tom vedela, lebo jej to povedal. Žiadnu dohodu o tom, že mu peniaze nemusí vrátiť s ňou neuzavrel. Na otázky právneho zástupcu žalovanej žalobca uviedol, že peniaze od svojho otca si požičal na opravu, ktorá bola vykonaná v sume cca 780,- eur. Na otázku, či ho o opravu za 229,- eur požiadala žalovaná uviedol, že tak sa dohodli, bol tam pokazený výfuk a tlmiče, na platení tejto opravy sa nedohodli nijako. Dňa 23.10.2019 vzal auto do opravy preto, že by žalovaná nemala na čom v zime jazdiť. Trápilo ho to, pretože to bola jeho partnerka, mala druhé auto kabriolet, na ktorom v zime jazdiť nemohla. Auto stálo na parkovisku minimálne 2 mesiace, dohodol sa s ňou, že ho vezme do opravy, vedela o tom v ten deň, že ho zoberie. Na otázku, či žalovaná vedela, koľko bude stáť zhruba cena opravy uviedol, áno vedela. Tieto finančné prostriedky k dispozícii nemala. Na otázku, prečo napriek tomu vzal auto do opravy uviedol, že nemala na čom v zime jazdiť, chcel jej len dobre. Na otázku, kedy si požičal peniaze od otca na opravu uviedol, že keď došlo k plateniu, v servise mu povedali cenu za opravu. Následne si išiel požičať peniaze od otca a zhruba za dva dni zaplatil. Na otázku, ako mohla žalovaná vedieť o cene opravy auta, keď sa o nej sám dozvedel až keď bolo auto opravené uviedol, že približne, nevie odkiaľ mohla vedieť. Na otázku ako vysvetľuje žalobca sms komunikáciu zo dňa 24.10.2019, keď na otázku žalovanej „ešte sa musím s Tebou dohodnúť ako, koľko dávať ocimu“ odpovedal, „pohoda, nerieš“ žalobca uviedol, že tým myslel, že auto je v poriadku, ale nepovedal jej, že to nemá zaplatiť.

8. Žalovaná vypočutá ako strana sporu vo svojom vyjadrení uviedla, že čo sa týka prvej opravy, v osobnom motorovom vozidle sa nedala zaradiť spojka. Vedome ho poslala do servisu, keďže ona tam nemala možnosť ísť, pričom po obhliadke vozidla mu povedali, že problém nie je v spojke, ale zavadzia tam koberec. On si zmyslel, keď tam už bol, že dá opraviť iné veci, jej sa nepýtal, či chce nejaké opravy vykonať. K druhej oprave došlo na základe toho, že spojka začala robiť opäť problémy, opäť sa išiel informovať do servisu s tým, že mu povedali, že oprava bude drahá, ona peniaze na zaplatenie opravy nemala. Chodila do práce pešo. Má to tak na 10 minút, preto jej to nerobilo problém, ani v zime chodiť pešo. Jedného dňa, keď bola v práci, dobrovoľne vozidlo vzal do servisu. O cene opravy sa dozvedela až o tri dni neskôr, keďže vedela, že na opravu vozidla nemá peniaze ani on, pýtala sa ho, čo mu je dlžná a ako sa dohodnú na splácaní. Povedal jej, nerieš to. Na otázky právneho zástupcu žalobcu, prečo sa pýtala na splácanie ceny opravy, keď sa malo jednať o dar uviedla, pretože jej o oprave auta dopredu nepovedal a keď sa ho spýtala ohľadom zaplatenia, povedal jej, „že to nerieš, ty dávaš peniaze do domácnosti“. Na otázku, z čoho usúdila, že sa má jednať o dar uviedla, že keďže sa vyjadril, že „nerieš“ a nedohodli sa na tom, koľko mu má dať peňazí, povedal, „to Ti darujem“. Na otázku svojho právneho zástupcu, či dovtedy, kým sa nerozišli, žiadal od nej žalobca finančné prostriedky na opravu áut uviedla, nie, nežiadal. Na otázku, kto zabezpečoval chod domácnosti uviedla, že chod domácnosti zabezpečovala ona, čokoľvek kedykoľvek chýbalo, išla na nákup ona. Na otázku, či jej žalobca prispieval na domácnosť nejakou čiastkou uviedla, že financie jej nedával, sem tam jej dal nejaké stravenky.

9. Žalovaná navrhla na pojednávaní vypočuť svedka N. H., R.. XX.XX.XXXX, ktorý je jej synom, a ktorého prítomnosť na pojednávaní zabezpečila, avšak súd a ani protistranu o tejto skutočnosti podľa § 197 ods. 1

vopred neupovedomila. Keďže však protistrana nenamietala absenciu prípravy na výsluch svedka, súd k jeho výsluchu na tomto pojednávaní pristúpil. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že predmet konania mu je známy, predmetom konania je vrátenie peňazí, za ktoré dal žalobca jeho matke opraviť auto. Matka mala problém s autom, so spojkou, preberali to spolu. Hľadali lacnejšieho mechanika s tým, že si peniaze našetrí a potom ho dá opraviť. Raz ráno, keď bola v práci, N. vzal auto a dal ho opraviť, tuší, že za cca 800,- eur. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či vie o tom, že tieto finančné prostriedky, ktoré žalobca vynaložil na opravu auta mu mala žalovaná vrátiť, svedok uviedol, že sa o tom doma bavili, mamina sa ho pýtala, či mu tie peniaze má vrátiť, splácať alebo akou formou a N. vtedy povedal, že to nemá riešiť. Na otázku, či jej povedal aj niečo iné, než len to nerieš alebo aj niečo iné, že z akého titulu to nemá riešiť, svedok uviedol, že jej povedal, že jej to dáva ako darček, keďže ona sa stará aj o domácnosť a on teda vyriešil to auto. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či bol osobne prítomný, zúčastnený na týchto rozhovoroch medzi žalobcom a žalovanou svedok uviedol, že áno, bol tam prítomný.

10. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči vo vzťahu k sume 1.250,- eur, ktorú právny zástupca žalovanej označil ako dar uviedol, že táto skutočnosť z ničoho nevyplýva a je výlučne na žalobcovi, ktoré práva a v akom rozsahu si uplatní v súdnom konaní. Mal za to, že žalovaná iba subjektívne zo správy „nerieš“ vyvodila, že sa malo jednať o údajný dar žalobcu. Nepreukázala pritom ani to, že by sa malo jednať o finančný dar alebo bezplatné prevzatie dlhu zo strany žalobcu. Je bežné, že kým partneri žijú spolu, takéto právne vzťahy medzi sebou po právnej stránke príslušným spôsobom neuplatňujú, preto námietka žalovanej, že prečo pýtal peniaze až po rozchode, je právne irelevantná. Na záver po citácii zo správy žalovanej z 02.03.2020, v ktorej uviedla „nič som ti nesľúbila, ani nepodpísala, že ti tie peniaze dám“ uviedol, že už v tom čase bolo teda zrejmé, že sa žalovaná chystá na túto účelovú obranu voči žalobcovmu nároku.

11. Právny zástupca žalovanej titulom záverečnej reči uviedol, že žalovaná jednoznačne preukázala, že sa zo strany žalobcu jednalo o dar ako v podstatne odplatu za to, že žalovaná sa starala o celú domácnosť, zabezpečovala finančne chod celej domácnosti a je pochopiteľné, že aj žalobca sa chcel podieľať nejakým spôsobom na nákladoch žalovanej. Pokiaľ by tomu tak nebolo, je nelogické, aby žalobca svojvoľne zobral auto do opravy bez toho, aby žalovaná o tom vedela, dal auto opraviť, zaplatil za to. Počas spoločného žitia vyhlasoval, nerieš to, je to dar odo mňa a následne po ukončení vzťahu sa rozhodol zmeniť svoj názor a prekvalifikovať dar na vydanie bezdôvodného obohatenia.

12. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä cenovým listom zo dňa 20.02.2019, cenovým listom zo dňa 23.10.2019, potvrdeniami o vykonaných platbách, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 01.09.2020, vyčíslením právnej pomoci, vzájomnou komunikáciou medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 02.03.2020, potvrdením o prevzatí zásielky, vyjadrením právneho zástupcu žalovanej k výzve právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18.09.2020, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: zo dňa 04.12.2020, odporom k platobnému rozkazu spolu s prílohami (výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 01.09.2020, vyjadrenie k tejto výzve), vyjadrením k podanému odporu spolu s prílohami (inzerát na kúpu bytu, komunikácia medzi žalobcom a žalovanou), výsluchom strán sporu a svedka N. H., súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

13. Žalobca a žalovaná žili v partnerskom vzťahu v spoločnej domácnosti do cca konca februára roku 2020. V priebehu roku 2019 sa na osobnom motorovom vozidle žalovanej prejavili vady, ktoré bolo treba diagnostikovať a odstrániť. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že v oboch prípadoch odviezol osobné motorové vozidlo žalovanej do servisu žalobca. Z cenového listu zo dňa 20.02.2019 vyplýva, že tento je list je vystavený na osobné údaje žalovanej, cena za vykonané opravy bola vyčíslená vo výške 229,94 eura a ako položky predmetu plnenia sú uvedené opravy spojené s výfukom a tlmičmi. V konaní nebolo sporné ani to, že za túto opravu zaplatil žalobca a to prostredníctvom platobnej karty. Z cenového listu vystaveného dňa 23.10.2019 za v poradí druhú opravu osobného motorového vozidla vyplýva, že tento je opäť vystavený na osobné údaje žalovanej, cena za vykonané opravy bola vyčíslená vo výške 778,61 eura, predmetom plnenia bola kompletná výmena spojky, pričom opäť nebolo medzi stranami sporu sporné, že za opravu zaplatil žalobca, v tomto prípade v hotovosti.

14. Žalobca v žalobe a vo svojich ďalších vyjadreniach tvrdil, že z cenových listov je zrejmé, že išlo o záväzok žalovanej, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, nakoľko zaplatil jej dlh voči tretej osobe. Žalobca tvrdil, že sa na prvej oprave dohodli, keď bol pokazený výfuk a tlmiče. Žalovaná toto tvrdenie poprela a tvrdila, že o tom, že žalovaný dal osobné motorové vozidlo opraviť, vopred nevedela.

V prvom prípade ho podľa svojho vyjadrenia do servisu poslala, avšak sa zistilo, že problém nebol tak ako sa domnievali v spojke, ale spočíval v zavadzajúcom koberci, on keď tam však už bol, zmyslel si a dal opraviť iné veci, jej sa však nespýtal, či nejaké opravy vykonať chce. Žalobca na otázku, ako sa dohodli na zaplatení tejto opravy uviedol, že nijako. V súvislosti s druhou opravou žalobca uviedol, že žalovanej povedal, že ide dať auto do opravy, nebolo funkčné, nebolo možné zaradiť rýchlosť a on bol jediný, kto ho tam mohol vziať a žalovaná by nemala na čom v zime jazdiť. Tvrdil, že sa s ňou dohodol, že ho vezme do opravy, že o tom vedela v ten deň, že ho berie. Uviedol tiež, že žalovaná vedela, koľko bude stáť oprava a tiež potvrdil, že finančné prostriedky na opravu k dispozícii nemala. V ďalšom svojom vyjadrení však uviedol, že o cene opravy sa on sám dozvedel keď došlo k plateniu a v servise mu povedali cenu za opravu, pričom následne si išiel požičať peniaze od svojho otca. Žalovaná v súvislosti s druhou opravou uviedla, že k druhej oprave došlo na základe toho, že spojka začala robiť opäť problémy, opäť sa išiel informovať do servisu s tým, že mu povedali, že oprava bude drahá, ona peniaze na zaplatenie opravy nemala. Osobné motorové vozidlo mal žalobca podľa jej tvrdení vziať do servisu v čase, keď ona bola v práci, pričom v tejto súvislosti zhodne vypovedal aj svedok, ktorý je synom žalovanej. Ohľadom zaplatenia ceny za druhú opravu žalobca tvrdil, že sa so žalovanou nikdy nedohodol, že mu za opravu nemá zaplatiť. Zo vzájomnej komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 24.10.2019 vyplýva, že žalovaná žalobcovi v tejto súvislosti napísala: „Autíčko super. Ďakujem. Ešte sa musím s Tebou dohodnúť, ako koľko dávať ocimu.“ Žalobca žalovanej napísal: „pohoda nerieš“. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že tým myslel, že je auto v poriadku, ale nepovedal jej, že to nemá zaplatiť. Žalovaná tvrdila, že na splácanie ceny za opravu auta sa spýtala napriek tomu, že mala za to, že ide o dar preto, pretože jej o oprave auta dopredu nepovedal a keď sa ho spýtala ohľadom zaplatenia, povedal jej, že to nemá riešiť, že ona dáva peniaze do domácnosti. Že ide o dar usúdila z toho, že sa žalobca vyjadril, že to nemá riešiť a z toho, že sa nedohodli na tom, koľko mu má dať peňazí, povedal jej, že jej to daruje. Podľa tvrdení žalovanej od nej žalobca počas spolužitia finančné prostriedky za opravu motorového vozidla nežiadal. Z výpovede svedka vyplýva, že tento mal vedomosť o tom, že jeho matka má problém so svojím osobným motorovým vozidlom, konkrétne so spojkou, preberali to spolu. Vo svojej výpovedi tiež potvrdil, že žalovaná finančné prostriedky v čase vykonania druhej opravy na zaplatenie ceny za opravu nemala, chcela si najskôr prostriedky našetriť a potom dať motorové vozidlo opraviť. Tiež sa vo svojej výpovedi vyjadril, že osobné motorové vozidlo vzal žalobca do servisu v čase, keď bola žalovaná v práci. Uviedol tiež, že bol prítomný keď sa žalovaná žalobcu pýtala, či mu má peniaze vrátiť, splácať a žalobca sa mal vyjadriť, že to nemá riešiť. Tiež mal povedať, že jej to dáva ako darček, keďže ona sa stará o domácnosť. Žalovaný v záverečnej reči namietal vo vzťahu k svedkovi jeho príbuzenský vzťah k žalovanej a tiež poukázal na to, že svedok nemal a nemá dobré vzťahy so žalobcom, poukázal tiež na to, že svedok musel opustiť jeho byt a tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že by svojou výpoveďou mohol chcieť žalobcovi uškodiť. V tejto súvislosti súd udáva, že skutočnosť, že svedok je synom žalovanej neznamená, že by mal byť nedôveryhodným svedkom a to o to viac, že bol prítomný, keď sa žalovaná žalobcu na prípadný spôsob zaplatenia ceny za vykonanú opravu pýtala, čo žalovaný v končenom dôsledku ani nepoprel. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že žalobca mohol namietnuť výsluch svedka už pred jeho výsluchom, keď mal za to, že ide o svedka nedôveryhodného, ktorý by sa mu svojou výpoveďou tak ako uviedol, snažil uškodiť. Z ďalšej komunikácie medzi stranami sporu po ukončení partnerského vzťahu zo dňa 02.03.2020 vyplýva, že žalovaná žalobcovi oznámila, že opravu jej vozidla sa rozhodol realizovať sám. Uviedla tiež, že ona sa ho pýtala, či mu má dať na splátky, že mu nič nesľúbila ani nepodpísala, že mu tie peniaze dá.

15. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

18. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19. Podľa , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná. Podstata bezdôvodného obohatenia spočíva v tom, že obohatený sa obohatí na úkor majetku inej osoby o majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch, pričom predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť jednak veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, ktorých hodnotu možno vyjadriť v peniazoch. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia zákonom vymedzených predpokladov, a síce: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peniazoch na strane obohateného, b) k získaniu tohto prospechu na strane obohateného došlo na základe niektorej právnej skutočnosti, ktorú predpokladá v alebo , vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje oprávneného z bezdôvodného obohatenia, pričom táto majetková ujma zároveň zodpovedá bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného. Po splnení uvedených predpokladov tak vzniká v zmysle jednak povinnosť obohateného vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia.

21. Žalobca založil žalobou uplatňovaný nárok na tom skutkovom základe, že z cenových listov je zrejmé, že išlo o záväzok žalovanej, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, nakoľko zaplatil jej dlh voči tretej osobe. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je práve prípad, ak niekto poskytne plnenie za iného, pričom bezdôvodne sa v tomto prípade obohatí ten, za koho bolo plnené, čo mal podľa práva plniť sám. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia zákon predpokladá jednak existenciu zákonnej alebo zmluvnej povinnosti na strane povinného subjektu a súčasne neexistenciu takejto povinnosti na strane oprávneného subjektu, ďalej uskutočnené plnenie zo strany oprávneného subjektu namiesto povinného subjektu, pričom toto plnenie sa nesmie uskutočniť proti vôli povinného subjektu. Z uvedeného teda vyplýva, že základným predpokladom na naplnenie tejto skutkovej podstaty je existencia dlhu dlžníka voči veriteľovi, ktorý dlh splní voči veriteľovi tretia osoba a to bez toho, aby na to bola zo zmluvy alebo zákona povinná voči dlžníkovi. Bezdôvodné obohatenie tak vznikne v rozsahu toho, čo tretia osoba zaplatila veriteľovi za tým účelom, aby dlh dlžníka zanikol, keďže majetok dlžníka by sa zmenšil, keby splnil svoj dlh sám tak, ako v zmysle zmluvy alebo zákona plniť mal. Dlžník tak získava majetkový prospech v podobe bezdôvodného obohatenia v okamihu, keď jeho dlh zanikol. Žalobca však podľa názoru súdu v konaní nepreukázal, že zaplatením ceny za opravy osobného motorového vozidla žalovanej, plnil jej dlh voči jej veriteľovi, keď nepreukázal, že ho žalovaná zabezpečením odstránenia vzniknutých vád na jej osobnom motorovom vozidle poverila. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaná vopred vedela, aké vady a za akú cenu dáva žalobca na jej vozidle odstrániť, že by s navrhovanými cenami za opravy súhlasila, dokonca ani to, že by žalovaná vôbec o tom, že žalobca vzal jej vozidlo za účelom odstránenia konkrétnych vád do servisu, vopred vedela. O uvedenom svedčí fakt, že žalobca sa sám o cene druhej opravy dozvedel až keď došlo k plateniu, hoci najskôr tvrdil, že o cene opravy vedela žalovaná vopred, ako aj fakt, že obaja zhodne potvrdili, že žalovaná na vykonanie tejto opravy finančné prostriedky nemala a žalobca napriek tejto skutočnosti dal osobné motorové vozidlo žalovanej opraviť.

22. Zhrnúc uvedené skutočnosti tak dospel súd k záveru, že žalobca za daných okolností, hoc nepochybne konajúc s dobrým úmyslom, objednajúc a zaplatiac opravu motorového vozidla žalovanej bez jej poverenia, plnil len svoj dlh voči svojmu veriteľovi, ktorý mu objednaním týchto služieb vznikol. V zmysle uvedeného tak nemožno konštatovať nič iné, len že nie sú splnené predpoklady na naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa , podľa ktorého sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

23. Súd dospejúc k uvedenému záveru tak ďalej skúmal, či nie je naplnená iná skutková podstata bezdôvodného obohatenia obsiahnutá v . Je totiž nepochybné, že ak žalobca bez vedomia žalovanej zabezpečil a zaplatil opravu jej osobného motorového vozidla, vykonaním týchto opráv bezpochyby toto motorové vozidlo zhodnotil, čo nasvedčuje možnému naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. Žalovaná svoju obranu v predmetnom konaní založila na tom skutkovom základe, že plnenia spočívajúce v opravách jej osobného motorového vozidla, boli zo strany žalobcu poskytnuté ako dar medzi osobami žijúcimi v partnerskom vzťahu. Žalobca poskytnutie plnení žalovanej titulom daru poprel a tvrdil, že sa so žalovanou nikdy nedohodol, že mu žalovaná za vykonané opravy nemá zaplatiť.

24. Podstatou darovacej zmluvy v zmysle a nasl. je, že darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Predmetom darovania môže byť čokoľvek, čo je predmetom občianskoprávneho vzťahu, najmä vec, právo, iná majetková hodnota, ale aj čokoľvek iné, čo má majetkový význam. Pre darovaciu zmluvu je charakteristická jednak bezodplatnosť, teda vôľa darcu z vlastných prostriedkov rozmnožiť majetok obdarovaného, pričom obdarovaný nemá právnu povinnosť poskytnúť darcovi protihodnotu a tiež dobrovoľnosť, keď poskytnutie daru nesmie byť plnením právnej povinnosti, ktorá by povinnému vyplývala zo zákona, z uzavretej zmluvy alebo súdneho rozhodnutia.

25. Ako vyplýva zo skutočností zistených v konaní, žalobca sa ohľadom zaplatenia prvej opravy so žalovanou nijako nedohodol, čo pred súdom uviedol sám žalobca. Otázka zaplatenia ceny druhej opravy žalovanou bola medzi stranami sporu riešená minimálne dvakrát, a to v rámci rozhovoru, kde bol prítomný aj svedok, teda syn žalovanej a tiež v rámci aplikačnej komunikácie zo dňa 24.10.2019, teda deň po zaplatení opravy žalobcom. Za kľúčový dôkaz v tomto smere považoval súd práve vzájomnú aplikačnú komunikáciu medzi stranami sporu zo dňa 24.10.2019, keď žalobca v konaní dôveryhodnosť svedka namietal, hoci rovnaké závery vyplývajú aj z jeho výpovede. Z uvedenej komunikácie vyplýva, že žalovaná sa za druhú opravu vozidla žalovanému poďakovala a vyjadrila sa, že sa so žalobcom musí dohodnúť, ako a koľko dávať žalobcovmu otcovi, keď sporné medzi stranami nebolo, že druhú opravu zaplatil žalobca z peňazí, ktoré si za týmto účelom od svojho otca požičal. Žalobca na túto správu reagoval odpoveďou: „pohoda nerieš“. V rovnakom duchu sa mal odohrať aj rozhovor medzi stranami sporu, pri ktorom bol prítomný aj syn žalovanej, keď sa žalobca na otázku žalovanej ohľadom zaplatenia ceny za opravu vozidla mal podľa žalovanej vyjadriť, že to nemá riešiť, že ona dáva peniaze do domácnosti, pričom v tomto smere sa ohľadom predmetného rozhovoru vyjadril aj samotný svedok. Za nesporné skutkové tvrdenie považoval súd tvrdenie žalovanej, že žalobca počas partnerského spolužitia od nej tieto peniaze nežiadal a domáhal sa ich až po ukončení vzťahu, keď žalobca opak v konaní netvrdil a ani nepreukázal. Ak sa teda žalobca bezprostredne po vykonaní druhej opravy vyjadril ohľadom zaplatenia ceny za vykonanú opravu v tom smere, že to žalovaná nemá riešiť, nemožno z tohto jeho prejavu vôle dospieť k inému záveru, než že sa jednalo o dar. Žalobca totiž podľa názoru súdu urobil prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo ním chcel prejaviť, keďže žiadnym spôsobom zároveň nedal najavo akýkoľvek úmysel, požadovať od žalovanej peniaze za zaplatenie ceny opravy vozidla. Rozhodujúci je pritom prejav vôle urobený v čase, keď k uzavretiu zmluvy došlo, v danom prípade teda v čase, keď strany sporu otázku zaplatenia ceny opravy bezprostredne po vykonaní opravy vozidla riešili. Keď si toto žalobca po uplynutí niekoľkých mesiacov rozmyslel, či už z dôvodu ukončenia vzájomného partnerského vzťahu alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, táto skutočnosť nemôže byť v neprospech žalovanej, ktorá dar žalobcu v čase uzavretia zmluvy s vďakou prijala. Keďže žalobca neposkytol žalovanej plnenie bez právneho dôvodu, ale titulom daru, súd konštatujúc, že nie sú splnené predpoklady na naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa , podľa ktorého bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

26. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a žalovanej ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa po právoplatnosti tohto rozsudku.

30. Podľa , svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

31. O svedočnom rozhodol súd podľa , ale keďže svedok si nárok na náhradu svedočného neuplatnil, súd mu nárok na náhradu svedočného nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).