Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/220/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Distrib Capital, s.r.o., Potočná 19, 831 06 Bratislava, IČO: 36 705 691, zastúpený: ADAUS, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100971937/2021 zo dňa 04.06.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 25.08.2021 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100971937/2021 zo dňa 04.06.2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 24.08.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) elektronicky dňa 26.08.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100971937/2021 zo dňa 04.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa ust. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Bratislava č. 100117887/2021 zo dňa 25.01.2021, ktorým bol podľa ust. 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku, žalobcovi (daňovému subjektu) určený rozdiel dane v sume X XXX XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty, nepriznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní v sume XXX XXX,XX eura a vyrubená vlastná daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 v sume XX XXX,XX eura. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo, vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že správca dane vyzval žalobcu na úhradu daňového nedoplatku vo výške vyrubenej dani z pridanej hodnoty (X XXX XXX,XX eur), pričom úhrada tak vysokej sumy peňažných prostriedkov predstavuje pre žalobcu reálne ohrozenie jeho podnikateľskej aktivity, v dôsledku čoho mu hrozí značná finančná a hospodárska škoda. Uviedol, že táto suma je preňho likvidačná a v prípade vymáhania tejto sumy dôjde s najväčšou pravdepodobnosťou k ohrozeniu ďalšej jeho podnikateľskej činnosti. Ďalej argumentoval tým, že v súčasnosti zamestnáva viac ako 15 zamestnancov na trvalý pracovný pomer, je ohrozené pokračovanie v jeho podnikaní a tým pádom nepriamo aj ďalšia možnosť zamestnávania. Mal za to, že priznanie odkladného účinku v predmetnom prípade nie je a ani nemôže byť v rozpore s verejným záujmom, práve naopak výkon napadnutého rozhodnutia bude v zrejmom rozpore s oprávnenými záujmami spoločnosti, obchodných partnerov spoločnosti a zamestnancov spoločnosti, nakoľko mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí poškodenie jeho práv, čím by mohlo dôjsť aj k závažnej ujme na majetku spoločnosti,

ktorú by si žalobca v prípade úspechu v tomto súdnom spore vyčíslil ako škodu spôsobenú podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uplatňoval voči príslušným štátnym orgánom. Zastával názor, že odložením vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia budú chránené nielen jeho súčasné podnikateľské aktivity, ale v konečnom dôsledku môže odloženie vykonateľnosti preventívne pôsobiť ako ochranný prostriedok umožňujúci predísť zbytočným škodám na štátnom majetku. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca poukázal na dôkaz: https://finstat.sk/36705691 účtovná závierka žalobcu

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.10.2021. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Nezaplatením splatnej dane bude ukrátený štátny rozpočet. Povinnosťou žalobcu bolo niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody mal v konaní aj preukázať. Žalobca neosvedčil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mal byť priznaný správnej žalobe odkladný účinok, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle . Žalovaný zastával názor, že žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, argumenty žalobcu, že v prípade vymáhania sumy príde k ohrozeniu podnikateľskej činnosti nie sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti relevantné.

4. Podľa zákona ć. (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa ust. . Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

8. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle

písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. . Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.

9. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

10. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Závažnú ujmu žalobca odôvodňuje najmä tým, že úhradou daňového nedoplatku mu hrozí reálna ujma na jeho právach, majetku a podnikateľskej činnosti a s tým súvisiaca možnosť zamestnávania. Žalobca svoju aktuálnu majetkovú situáciu súdu nepreukázal. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy, finančnej škody resp. iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých by správny súd mohol objektívne posúdiť dopad prípadného výkonu tohto rozhodnutia na majetkovú sféru žalobcu a na jeho podnikateľskú činnosť. Samotná výška daňového nedoplatku za príslušné zdaňovacie obdobie vyrubenej žalobcovi napadnutým rozhodnutím, sama o sebe neosvedčuje hrozbu iného vážneho nenapraviteľného následku na strane žalobcu, prípadne ďalších subjektov - zamestnancov, dodávateľov, odberateľov. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím.

11. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

12. Záverom správny súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. V danom prípade žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom a sám poukázal na skutočnosť, že na jeho strane je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Z uvedeného, je podľa názoru správneho súdu možné vyvodiť, že žalobca nemá záujem na dobrovoľnom plnení si svojich daňových povinností poukazujúc na svoju zlú finančnú situáciu. Ďalej správny súd uvádza, že je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala.

13. Nakoľko žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe, neosvedčil, krajský súd podľa ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .