Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/67/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., IČO: 24 785 199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář, s. r. o., IČO: 01 435 400, Eliščino nábřeží 280/23, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom: ŠMÍDA advokátní kancelář s. r. o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava proti žalovanému: T. Y., V.. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, XXX XX R., zastúpený: Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, IČO: 42391059, Belopotockého 2, 031 01 Liptovský Mikuláš o zaplatenie 402,11 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 402,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,00 eur od 02.03.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 05.11.2019 domáhal vo vzťahu k žalovanému zaplatenia istiny vo výške 402,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- eur od 02.03.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. uzatvorili dňa 04.07.2016 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Táto bola uzavretá na diaľku za pomoci prostriedkov diaľkovej komunikácie. Žalovaný požiadal o úver vo výške 300,- eur, ktorý sa zaviazal uhradiť formou mesačných splátok v celkovom počte 96, pričom splátka bola splatná vždy k 25. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná prvý kalendárny mesiac nasledujúci po mesiaci, v ktorom bola uzatvorená zmluva, t. j. 25.08.2016 a posledná splátka bola splatná 25.07.2024. Banka dňa 04.07.2016 návrh klienta na uzatvorenie zmluvy akceptovala a zmluva o úvere tak bola uzavretá dňa 04.07.2016. Žalovaný mal úver uhradiť najneskôr do 25.07.2024. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť tak predstavovala sumu 634,08 eur. Keďže žalovaný pôvodnému veriteľovi nehradil splátku riadne a včas, tento mu zaslal dňa 28.01.2018 výzvu k splneniu dlhu a súčasne upozornil žalovaného ako spotrebiteľa n možnosť vyhlásiť úver za splatný. Žalovaný napriek tejto výzve úver neuhradil, právny predchodca vyhlásil dopisom zo dňa 02.03.2018 úver za predčasne splatný ku dňu 02.03.2018. Žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi sumu 53,23 eur. Následne bola predmetná pohľadávka vrátane príslušenstva postúpená na žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2019. Žalobca si tak uplatnil istinu vo výške 300,- eur, zmluvný úrok splatný ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 100,35 eur, poplatky splatné ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 1,- euro a úroky z omeškania od 1. dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v kapitalizovanej výške 0,76 eura.

2. V rámci upomínacieho konania bol vydaný platobný rozkaz č. k. (č. l. 30 spisu), kde návrhu bolo vyhovené. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému. Z tohto dôvodu bol vyzvaný žalobca, či bude pokračovať v konaní. Tento uviedol, že áno a to na súde príslušnom na prejednanie veci, preto bola vec postúpená na Okresný súd Martin.

3. Podaním doručeným súdu dňa 20.10.2020 (č. l. 67 spisu) sa do konania vyjadroval žalovaný, ktorý uviedol, že uplatňovaný nárok považuje za nedôvodný. Neuznáva ho. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci uzatvorenie zmluvy o úvere. Žalovaný uvádza, že nikdy žiadnu zmluvu o úvere s právnym predchodcom žalobcu neuzatvoril. Žalovaný nikdy neobdržal žiadne peňažné prostriedky od žalobcu, resp. od jeho právneho predchodcu. V prípade, ak sa preukáže, že na meno žalovaného bola prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie uzavretá akákoľvek zmluva s právnym predchodcom žalobcu, žalovaný podá trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Má za to, že v danom prípade muselo dôjsť k zneužitiu identity žalovaného, resp. jeho prístupových údajov do elektronického systému žalobcu. Z tohto dôvodu žalovaný požaduje, aby žalobca predložil aj výpis z účtu žalovanému, ku ktorému už žalovaný v súčasnosti nemá žiaden prístup.

4. Žalobca sa podaním doručeným súdu 06.11.2020 (č. l. 77 spisu) vyjadroval k vyjadreniu žalovaného. Uviedol, že námietky zneužitia osobných údajov nie sú relevantné, pretože žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoju snahu na ochranu deklarovaného zneužitia svojich údajov. Žalovaný nárok je založený na oprávnenom nároku veriteľa dožadovať sa vrátenia poskytnutej veci povinným, t. j. v tomto prípade zvyšok z poskytnutých finančných prostriedkov s dohodnutým prírastkom/odmenou a zároveň navrhol, že má záujem uprednostniť ukončenie sporu zmiernym spôsobom. Doložil do konania výpisy z úveru za roky 2016, 2017, 2018 a za obdobie od 05.07.2016 do 29.04.2019.

5. Na uvedené reagoval v rámci dupliky žalovaný (č. l. 95 spisu), uviedol, že z výpisoch z účtu nevyplýva uzatvorenie zmluvy o úvere, pripísanie sumy úveru na účet žalovaného, ani samotná dispozícia žalovaného s peňažnými prostriedkami, ktoré mu mali byť poskytnuté. Naďalej považuje žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný. Na uvedené reagoval aj žalobca podaním doručeným súdu 02.02.2021 (č. l. 104 spisu), kde zopakoval skutkové tvrdenia a trval na podanej žalobe.

6. V ďalšom požiadali strany sporu o poskytnutie primeranej lehoty na uzavretie dohody, avšak k uzavretiu dohody nedošlo z tohto dôvodu.

7. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania, ktorého sa nezúčastnili strany sporu, neúčasť súdu ospravedlnili. V podaní doručenom súdu dňa 28.09.2021 zástupca žalovaného okrem toho, že ospravedlnil neúčasť žalovaného na pojednávaní, namietol premlčanie uplatneného nároku. Mal za to, že žalobca návrh nepodal v trojročnej premlčacej lehote na súd, a preto je uplatnený nárok premlčaný a súd ho nemôže žalobcovi priznať. Uvedené bolo zasielané aj na vyjadrenie zástupcovi žalobcu. Tento sa však k vznesenej námietke premlčania nevyjadril. Z tohto dôvodu súd vo veci vykonal ďalšie pojednávanie a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, ktorí svoju neúčasť súdu ospravedlnili.

8. Podľa o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a odmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie: a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, b) finančnou službou služba poskytovaná po 4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania, alebo podnikania, e) prostriedkom diaľkovej komunikácie je prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

9. Podľa dodávateľ môže použiť na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona, automatický telefónny systém a fax môže dodávateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom spotrebiteľa.

10. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

11. Podľa , spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, písm. b), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, písm. d), zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa veta prvá , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Ustanovenie upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Vykonaným dokazovaním podľa názoru súdu mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. je bankou, ktorá v rámci svojej bankovej činnosti poskytuje úvery a pôžičky. Žalovaný je fyzickou osobou, ktorej status pri uzatváraní zmluvy s právnym predchodcom žalobcu nemal žiadnu spojitosť s jeho podnikaním, či povolaním (§ 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX ( č. l. 6 a nasl. ) na diaľku a to za pomoci prostriedkov diaľkovej komunikácie (webová aplikácia, vzdialený prístup klienta). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 300,- eur, druh spotrebný úver na čokoľvek. Úver mal byť poskytnutý jednorazovo, na určený účet č. T.. Splátky boli dohodnuté vo výške 6,66 eur mesačne 25. deň v kalendárnom mesiaci a splatnosť prvej splátky bola 25.08.2016, posledná splátka bola 25.07.2024, počet splátok 96, konečná splatnosť bola 96 mesiacov od splatnosti prvej splátky. Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu bola

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, t. z. že bolo potrebné použiť na ňu ustanovenia § 9 ods. 1 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré prikazujú uzavretie zmluvy v písomnej forme, ktorý nedostatok je sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

19. Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť, alebo zrušiť iba písomne. Podľa písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom, alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, alebo zaručenou elektronickou pečaťou. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí a to vyhotovenie písomností a jej podpis. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle so všetkými podstatnými zákonom ustanovenými náležitosťami právneho úkonu je zachytenie vo forme písaného textu na hmotnom nosiči, najčastejšie na papieri. Úkon môže byť vykonaný aj na iných nosičoch. V prípade, ak je právny úkon zachytený na viacerých listoch papiera, pokiaľ to osobitne nevyžaduje zákon, listiny nemusia byť fyzicky spojené, musí však byť zrejmé, že patria k sebe, že sú súčasťou jedného celku. Pre písomnú formu nie je podstatná forma nosiča - média, na ktorom je text napísaný. Rovnako ani prostriedky, ktorými je text vyjadrený. Text môže byť napísaný vlastnoručne konajúcim, zapísaný rukou inej osoby, počítačom, elektronicky, strojom, tlačou, telegraficky, ďalekopisom, teda akoukoľvek formou, ktorá umožňuje zachytenie jeho obsahu a určenie osoby, ktorá úkon urobila. Na platnosť právneho úkonu sa okrem dodržania jeho formy vyžaduje aj podpis konajúceho. Podpis môže byť nahradený mechanickými prostriedkami (pečiatka, faximile, reprodukcia) tam, kde je to v občiansko-právnom styku objektívne obvyklé - aj v takomto prípade zákon spája s písomným právnym úkonom právne následky, takýto prejav však nie je možné považovať za vlastnoručný podpis. Vlastnoručným podpisom nie je ani vytlačené meno a priezvisko. Okrem vlastnoručného podpisu poznáme aj elektronický podpis, kde náležitosti elektronického podpisu upravuje o elektronickom podpise.

20. Čo sa týka formy právneho úkonu, od ktorého žalobca odvodzuje svoje práva, súd vychádzal aj z úpravy , ktorý predpokladá možnosť využitia finančnej služby prostriedkom diaľkovej komunikácie (najmä elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe adresného listu, ponukového katalógu a pod. viď ), kde zákon definuje zmluvu na diaľku ako zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie ( ). Za finančnú službu právna úprava pokladá okrem iného aj službu poskytovanú veriteľom, ktorým poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania ( ). Poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje aj na o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol neskôr nahradený o spotrebiteľských úveroch. Zákon teda umožňuje pri dojednávaní finančných služieb na diaľku využiť aj moderné technológie, internet, kde koniec koncov tento spôsob možno v súčasnosti považovať za úplne bežný, obvyklý, rýchly a štandardný, z ktorého dôvodu nemožno od strán pri kontraktácii vyžadovať vyhotovenie zmluvy v listinnej forme s vlastnoručným podpisom (ktorý zákon ani nepredpisuje), pretože by to poprelo zmysel predmetnej úpravy. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa s týmto samozrejme nemožno negovať potrebu ochrany spotrebiteľských práv vyplývajúcich z , zákona o spotrebiteľských úveroch, , či ďalších predpisov. Súd je toho názoru, že písomná forma právneho úkonu bola pri uzatváraní zmluvy medzi stranami dodržaná, teda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, pretože umožňovala zachytenie obsahu právneho úkonu (nakoľko žalovaný uviedol pri diaľkovej komunikácii chránený osobný údaj rodné číslo, či ďalšie špecifické údaje ako číslo bankového účtu, bydlisko, telefónne číslo). Pri hodnotení, či zmluva obsahovala podpis žalovaného, súd vychádzal z názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.01.2011, podľa ktorého „pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zák. č. 2015/2002 Z. z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov) zaradiť aj také formy elektronického podpis, ktoré zákon nedefinuje, ako

napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné, alebo iné strany považujú za identifikačný kód, s ktorými sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu. Ak žalovaný pri komunikácii cez internet smerujúce k uzavretiu zmluvy uviedol aj chránené osobné údaje, ktoré nie sú verejne dostupné, nemožno hneď predpokladať ich neužitie a ktoré umožňujú nepochybnú identifikáciu osoby, potom túto zmluvu podpísal a právny úkon tak treba považovať za právne perfektný.

21. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že nebolo preukázané zaslanie sumy 300,- eur v prospech žalovaného, neboli správne, lebo je zjavné, že číslo účtu, na ktoré boli tieto zasielané definoval žalovaný. Je bez významu, či daný účet patril žalovanému, podstatné je, že tento uvádzal žalovaný pri uzatváraní zmluvy. Bolo preukázané, že k uzatvoreniu zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo a žalovanému bol poukázaný úver vo výške 300,- eur na účet, čo vyplynulo nielen z uzavretej zmluvy (č. l. 6 spisu, č. l. 11 spisu), ale aj z výpisov z účtu, ktoré do konania doložil žalobca a bolo preukázané, že na účet, ktorý uviedol žalovaný v predmetnej zmluve o splátkovom úvere bola poukázaná čiastka 300,- euro (č. l. 30 spisu). Ďalej výpismi žalobca preukazoval, aké jednotlivé splátky boli realizované zo strany žalovaného a to výpismi z úveru za roky 2016, 2017, 2018 a za obdobie od 05.07.2016 do 29.04.2019 (č. l. 80 až 85 spisu)

22. Podľa ak ide o plnenie so spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa tohto ustanovenia je strata výhody splátok podmienená splnením podmienok, že musí ísť o spotrebiteľskú zmluvu, strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí 3-mesačnej lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením splátky a zase veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky. Podľa ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutiu určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podľa čl. 3 zmluvy o splátkovom úvere bod 1, súčasťou zmluvy sú: a) Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a. s. s účinnosťou od 01.01.2015 (ďalej len „VOP“), b) Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s. s účinnosťou od 01.01.2015 (ďalej len „POP“), c) sadzobník a d) podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje. Podľa bodu 8.1 písm. a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s. s účinnosťou od 01.01.2015. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí, alebo v uznaní práva rozložené. Premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti, ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť 10-ročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach vedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. V konaní nebol sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dohoda, že nesplnením jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh. V prípade, že dlžník pri takto dohodnutých splátkach nesplní niektorú z nich tak, že sa stane splatný celý zostávajúci dlh, premlčacia 3-ročná doba pre právo na zaplatenie celého zostatku dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá nesplnená splátka. Podľa ustanovenia však veriteľ môže svoje právo na zaplatenie zostávajúceho dlhu ako celku uplatniť iba do splatnosti najbližšej splátky. Ak toto právo neužije, prestane dňom splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba ( ) pre celý zostávajúci dlh. Z tohto dôvodu sa jednotlivé splátky budú na budúce opäť premlčiavať samostatne od ich zročnosti v 3-ročnej premlčacej dobe. Dňom nesplnenia tejto splátky by nanovo začala plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu. V konaní bolo preukázané a nebolo sporné medzi stranami sporu, že žalovaný nesplácal riadne predmetný úver a ku dňu 28.01.2018 bol v omeškaní so

splácaním pohľadávky banky vo výške 95,36 eur. Bol vyzvaný listom zo dňa 28.01.2018 (č. l. 12 spisu), aby dlžnú sumu uhradil a v prípade, že neuhradí, je banka, teda právny predchodca žalobcu oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Následne mal súd preukázané, že banka v zmysle bodu 8.1. a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s. s účinnosťou od 01.01.2015 vyhlásila ku dňu 01.03.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Z výpisov z účtu, ktoré do konania doložil žalobca (č. l. 80 a nasl. spisu) je zrejmé, že právny predchodca žalobcu oprávnene vyzval žalovaného k splneniu dlhu, kedy bolo preukázané, že žalovaný poslednú splátku realizoval 31.12.2017, kde predmetná splátka úveru bola zarátaná na úrok vo výške 2,07 eura. Ďalšie splátky úveru už nerealizoval, t. z. že bol v omeškaní so zaplatením splátok, preto ho teda právny predchodca žalobcu vyzval a došlo k zosplatneniu celého zostávajúceho dlhu, kde lehota 3-ročná začala plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá nesplnená splátka a celá nesplnená splátka pred uplatnením práva na zosplatnenie bola splatná 25.01.2018 a teda žalovaný bol ku dňu zosplatnenia úveru t. j. k 02.03.2018 povinný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovú sumu 402,11 eur, čo vyplynulo aj z listinného dôkazu a to výzvy z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.03.2016 vrátane podacieho lístku (č. l. 13-14 spisu), t. z. že premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá nesplnená splátka a tá sa stala vlastne splatnou 25.01.2018. Žaloba na súd bola podaná 05.11.2019, t. z. nárok žalobcu nie je premlčaný.

24. Zároveň súd mal preukázané, že žalovaná pohľadávka právneho predchodcu Slovenskej sporiteľne, a. s. bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX-A. (č. l. 18 spisu) na žalobcu a žalovanému bolo oznámenie o postúpení pohľadávky doručené listom zo dňa 30.03.2019 (č. l. 16 spisu), čo bolo preukázané aj podacím hárkom (č. l. 16 rub spisu).

25. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný podľa tohto zákona platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je 5 % bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Súd ma za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, čo sa týka istiny vo výške 300,- eur, zmluvného úroku splatného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 100,35 eur, poplatkov splatných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 1,- euro. Zároveň si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v kapitalizovanej výške 0,76 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % z istiny 300,- eur od prvého dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. od 02.03.2018 do zaplatenia. Úroky z omeškania boli uplatnené v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením Nariadenia vlády SR č.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd v zmysle rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.