Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/13/2020

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcu: Euro Investment s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 636 177, právne zastúpený: JUDr. Ján Nota, advokát so sídlom 027 54 Veličná 371, IČO: 50 150 464, proti žalovanému: L. I. D. AG, I. 3, 3910 U., W. republika, právne zastúpený: BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066, v konaní o určenie zániku práva na plnenie zo zmluvy, o zastavení konania, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje, že n e m á právomoc vo veci konať a konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 07.05.2020 domáhal, aby súd

- určil, že medzi Žalobcom a Žalovaným neexistuje na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXX uzatvorenej dňa 16. augusta XXXX právny vzťah veriteľa a dlžníka .

- určil, že medzi Žalobcom a Žalovaným neexistuje na základe Dodatku č. 1 k úverovej zmluve č. XXXXXX-XXX uzavretom dňa 6. júla 2009 právny vzťah veriteľa a dlžníka.

- určil, že medzi Žalobcom a Žalovaným neexistuje na základe Dodatku č. 3 k úverovej zmluve č. XXXXXX-XXX uzavretom dňa 6. júla 2009 právny vzťah veriteľa a dlžníka.

- určil, že medzi Žalobcom a Žalovaným neexistuje na základe Dodatku č. 4 k úverovej zmluve č. XXXXXX-XXX uzavretom dňa 16. júna 2010 právny vzťah veriteľa a dlžníka.

- určil, že medzi Žalobcom a Žalovaným neexistuje na základe Dodatku č. 5 k úverovej zmluve č. XXXXXX-XXX uzavretom dňa 15. júla 2010 právny vzťah veriteľa a dlžníka.

- určil, že medzi Žalobcom a Žalovaným neexistuje na základe Dodatku č. 6 k úverovej zmluve č. XXXXXX-XXX uzavretom dňa 14. októbra 2010 právny vzťah veriteľa a dlžníka.

- určil, že medzi Žalobcom a Žalovaným neexistuje na základe Dodatku č. 7 k úverovej zmluve č. XXXXXX-XXX uzavretom dňa 31. mája 2011 právny vzťah veriteľa a dlžníka.

- určil, že medzi Žalobcom a Žalovaným neexistuje na základe Dodatku č. 8 k úverovej zmluve č. XXXXXX-XXX uzavretom dňa 17. októbra 2012 právny vzťah veriteľa a dlžníka.

- určil, že medzi Žalobcom a Žalovaným neexistuje na základe Dodatku č. 9 k úverovej zmluve č. XXXXXX-XXX uzavretom dňa 12. júla 2013 právny vzťah veriteľa a dlžníka, a napokon aby súd priznal žalobcovi voči žalovanému 100 % nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16. augusta XXXX, konajúc prostredníctvom konateľky p. O. C., rod. N., uzatvoril ako dlžník s právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou Waldviertler Sparkasse von 1842, Hauptplatz 22, A - 3830 Waidhofen an der Thaya, prostredníctvom Organizačnej zložky Waldviertler Sparkasse Von 1842, umiestnenej v Jindřichovém Hradci, Kláštersská, zastúpenej predsedom predstavenstva p. Wernerom Pohnitzerom a členom predstavenstva p. Gerhardom Fuchsom, Zmluvu o úvere č. 022512-001 (ďalej len „Zmluva o úvere“). Predmetom Zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 1.620.000,- € veriteľom dlžníkovi. Úver bol účelovo viazaný na nákup

pozemkov a zriadenie priemyselného parku na týchto pozemkoch. Konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20. marca 2014 a žalobca sa ho zaviazal splácať v polročných kapitálových splátkach vo výške 101.250,- € počnúc dňom 20. septembra 2006. Úver bol zabezpečený vlastnou blankozmenkou vystavenou na rad veriteľa, kde vystaviteľom a zmenkovo zaviazanou bola p. O. C.. Úver mal byť zároveň zabezpečený záložným právom v prospech žalovaného k pozemkom, na ktorých kúpu bol úver účelovo viazaný. Záložné právo malo byť zriadené do 90 dní po poskytnutí úveru. V Zmluve o úvere je uvedené, že právne vzťahy z nej vyplývajúce sa spravujú a slovenskými právnymi predpismi. Ako miesto uzavretia Zmluvy o úvere je uvedený Jindřichův Hradec. V podpisových poliach sú uvedené len obchodné mená veriteľa a dlžníka, bez uvedenia mena podpisujúcich a nečitateľné podpisy. Ďalej poukázal na ust. , Obchodné zákonníka a , pričom v Zmluve o úvere absentuje označenie registra, do ktorého bol žalobca v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere zapísaný a číslo tohto zápisu a taktiež je v Zmluve o úvere v časti označenia zmluvných strán zmätočne uvedené, že žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupuje prostredníctvom svojej organizačnej zložky zriadenej v Českej republike (organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá právnu subjektivitu a nemôže byť subjektom právnych vzťahov, teda ani platne uzatvárať zmluvy). Žalobca považuje právny úkon (Zmluvu o úvere) za nezrozumiteľný právny úkon. Platí, že právny úkon celkom nezrozumiteľný, ak je jeho obsah vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladových pravidiel daných v a nemožno zistiť, čo ním chcel konajúci vyjadriť. Aj po využití výkladových pravidiel podľa a je označenie zmluvných strán Zmluvy o úvere natoľko nejasné, že nie je možné jednoznačne určiť obsah prejavu vôle zmluvných strán. Z uvedeného vyplýva absolútna neplatnosť Zmluvy o úvere. Ďalej uviedol, že dňa 6. októbra XXXX uzatvoril žalobca, konajúci prostredníctvom konateľky p. O. C. a spoločnosť Waldviertler Sparkasse von 1842 prostredníctvom Organizačnej zložky Waldviertler Sparkasse CZ, bez uvedenia kto za spoločnosť koná, Dodatok č. 1 k Úverovej zmluve (ďalej len „Dodatok č. 1“). Predmetom Dodatku č.1 bola zmena nehnuteľností, nákup ktorých bol účelom úveru. Dodatok č. 1 však bol vyhotovený v dvoch verziách. Jedná verzia obsahuje konkretizáciu nehnuteľností, na kúpu ktorých je úver účelovo viazaný, vrátene stavieb umiestnených na predmetných pozemkoch. Druhá verzia obsahuje konkretizáciu nehnuteľností bez označenie stavieb. Verzie Dodatku č. 1 sú v zjavnom rozpore a žiadnymi výkladovými pravidlami nemožno dospieť k záveru aká bola vôľa zmluvných strán - či mal byť poskytnutý úver účelovo viazaný na nákup pozemkov aj so stavbami, alebo bez stavieb. Žalobca tak považuje Dodatok č. 1 Zmluvy o úvere za neurčitý právny úkon. Dňa 6.7.2009 uzatvoril žalobca, konajúci prostredníctvom konateľky K.. U. A. a právny predchodca žalovaného - spoločnosť Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, organizačnej zložky Waldviertler Sparkasse Von 1842, Klášterská 126/II, Jindřichův Hradec, IČO 49 060 724 Dodatok č. 3 k Úverovej zmluve (ďalej len „Dodatok č. 3“). Predmetom Dodatku č. 3 je navýšenie poskytnutého úveru o 300.000,- eur, čím sa celková výška úveru zvýšila na 1.920.000,- eur. Dodatok č. 3 ďalej ustanovuje, že navýšenie úveru sa mohlo použiť iba na úhradu istiny, úrokov a sankčných úrokov spoločnosti Euro Investment vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. V označení zmluvných strán je uvedené, že organizačná zložka Waldviertler Sparkasse von 1842 AG je zastúpená na základe plnej moci p. Mag. F. I. a p. X.. A. T.. Mgr. U. A., ktorá bola v čase podpisu Dodatku č. 3 konateľka žalobcu, možno považovať v čase podpisu Dodatku č. 3 za osobu, ktorá mala kvalifikovanú účasť na osobe žalobcu. V ustanovenia o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia Dodatku č. 3, sa kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel na právnickej osobe, ktorý predstavuje 10 % alebo viac percent na jej základnom imaní alebo na hlasovacích právach vypočítaných podľa osobitného predpisu, alebo podiel, ktorý umožňuje vykonávať významný vplyv na riadenie tejto právnickej osoby. V čase uzatvorenia Dodatku č. 3 bolo v obchodnom registri zapísané základné imanie žalobcu vo výške 200.000,- SK a spoločníkmi žalobcu boli spoločnosti - PETRASTAV s. r. o. (výška vkladu 30.000,- Sk) a spoločnosť VAV centrum, s. r. o. (výška vkladu 170.000,- Sk). Jediným spoločníkom spoločnosti VAV centrum, s. r. o. bola v čase uzavretia Dodatku č. 3 k Zmluve o úvere Mgr. U. A.. Z uvedeného vyplýva, že Mgr. U. A. mala v čase uzatvorenia Dodatku č. 3 k Zmluve o úvere na spoločnosti Euro Investment kvalifikovanú účasť (85 %). Ako vyplýva z citovaných ustanovení o bankách pri uzatváraní úverových obchodov s osobami s osobitným vzťahom k banke sú banky povinné uplatňovať osobitný režim. Hlavnou podmienkou je, že takýto úverový obchod musí byť schválený štatutárnym orgánom banky alebo vedúcim pobočky zahraničnej banky. V prípade Dodatku č. 3 však tento postup nebol vôbec uplatnený a žalovaný poskytol žalobcovi ďalší úver vo výške 300.000,- eur napriek tomu, že bolo evidentné, že žalobca nemá dostatočné prostriedky na jeho splatenie. Žalobca je názoru, že k takémuto postupu došlo práve v dôsledku „spriaznenosti“ zamestnanca žalovaného, Ing. C. D. a vtedajšej konateľky žalobcu - Mgr. U. A. ako blízkych osôb. Takisto takéto uzatvorenie Dodatku č.

3 vtedajšou konateľkou žalobcu považuje žalobca za konflikt záujmov vo všeobecnosti a ako také v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, príp. spoločenským a kultúrnym normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé konanie. Situácia, kedy vtedajšia konateľka žalobcu uzatvorila v mene žalobcu Dodatok č. 3 so žalovaným, pričom týmto dodatkom sa istina úveru navýšila o ďalších 300.000,- eur, ktorá sa navyše podľa čl. II bod 2. mohla použiť iba na úhradu istiny, úrokov a sankčných úrokov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, ktoré už v čase podpisu Dodatku č. 3 mal žalobca zaplatiť žalovanému znamenala len to, že Dodatkom č. 3 došlo účelovo k navýšeniu dlžnej sumy, pričom žalobca už v tom čase nebol schopný splácať ani pôvodný úver. Následne Dodatky č. 4 - 7 Zmluvy o úvere boli rovnako ako Dodatok č. 3 podpísané za žalobcu vtedajšou konateľkou žalobcu a za žalovaného Ing. C. Bučekom, čo považuje žalobca za konflikt záujmov v rozpore s dobrými mravmi, preto ich žalobca považuje za absolútne neplatné. Dodatky č. 8 a 9 Zmluvy o úvere boli podpísané za žalovaného v Bratislave v dobe, kedy podľa oznámenia Národnej banky Slovenska zo dňa 23. mája 2018 nemohol žalovaný na území Slovenskej republiky podnikať. Žalobca považuje preto dodatky č. 8 a č. 9 za neplatné.

3. Žalobca právomoc Okresného súdu Námestovo odôvodnil tým, že osobitná miesta príslušnosť súdu je daná v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EU č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, označované ako „Brusel I“ (ďalej aj „Brusel I“), a v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a rady EU č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „Nariadenie“), nakoľko nariadenie zakotvuje možnosť žalovať na území členského štátu v inom členskom štáte v prípadoch zmluvných vzťahov. V zmluvných veciach sa podľa predmetného nariadenia príslušnosť súdu odvíja od miesta zmluvného plnenia, to znamená, kde sa plnenie uskutočnilo alebo uskutočniť malo.

4. K podanej žalobe sa vyjadrením zo dňa 09.03.2021 vyjadril aj žalovaný, ktorý o.i. namietol nedostatok právomoci slovenských súdov a nedostatok miestnej príslušnosti tunajšieho (konajúceho) súdu. Poukázal na znenia odbornej literatúry, v zmysle ktorej „procesné podmienky predstavujú súhrn udalostí, ktorými musí súd disponovať na to, aby mohol prejednať a rozhodnúť. ... Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania.“, pričom tieto vady možno rozdeliť do dvoch kategórií - vady odstrániteľné a neodstrániteľné, v závislosti od následkov, ktoré spôsobujú. Nedostatok právomoci slovenských súdov spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme vydania uznesenia o zastavení civilného konania. Zároveň je právomoc súdu v zmysle civilno- procesnej teórie popri príslušnosti súdu jednou z procesných podmienok- viažucich sa na súd, bez splnenia ktorej nemožno konať vo veci a rozhodnúť. V dôsledku absencie právomoci dochádza k vzniku neodstrániteľnej vady konania majúcej za nevyhnutný následok vydanie uznesenia o zastavení civilného konania. Na základe uvedeného žalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci slovenských súdov na rozhodovanie vo veci podanej žaloby. Žalovaný ďalej poukázal na čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého „osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“ v spojení s čl. 63 ods. 1 Nariadenia „Na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: registrované sídlo; ...“ Nakoľko je žalovaný obchodná spoločnosť so sídlom Sparkassenplatz 3, Zwettl, Rakúska republika, je zjavné, že žalobca sa mal so žalobou obrátiť na súdy v Rakúskej republike, ktoré majú právomoc rozhodovať vo veci, čo však neurobil. S ohľadom na túto skutočnosť žalovaný navrhuje, aby súd, v dôsledku nedostatku právomoci súdu spôsobujúcej neodstrániteľnú vadu konania, v zmysle ust. konanie zastavil. Za relevantný nie je možné v tomto smere považovať ani argument žalobcu uvedený v žalobe, podľa ktorého „v zmluvných veciach sa podľa predmetného nariadenia príslušnosť súdu odvíja od miesta zmluvného plnenia, to znamená, kde sa plnenie uskutočnilo alebo uskutočniť malo.“ V skutočnosti Nariadenie takýto spôsob určenia právomoci umožňuje iba v prípade (viď čl. 7, ods. 1 písm. a/ Nariadenia), kedy predmetom žaloby je samotné zmluvné plnenie. Určenie právomoci súdu podľa miesta zmluvného plnenia je teda možné iba v prípade žalôb na plnenie, nie v prípade žalôb na určenie, ako to nepravdivo tvrdí žalobca. V prípade žaloby (ako žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je) preto nie je možné právomoc slovenských súdov nijakým spôsobom založiť. Nad rámec uvedeného žalovaný poukázal na to, že slovenskými súdmi bolo v minulosti už viackrát rozhodnuté (dokonca v konaniach s obdobnými účastníkmi ako v prípade konania o žalobe), že pre

rozhodovanie takéhoto typu sporov nemajú slovenské súdy právomoc (napr. uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. - 438, zo dňa 13.03.2019, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -205, zo dňa 09.03.2018, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -437, zo dňa 06.03.2019, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -78, zo dňa 27.08.2019). Pre opatrnosť žalovaný uvádza, že v prípade, ak by sa súd nestotožnil s tvrdeniami žalovaného týkajúcimi sa nedostatku súdnej právomoci na rozhodovanie vo veci žaloby, poukázal na ust. , v ktorom je stanovené, že „Ak ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, najvyšší súd určí, ktorý súd spor prejedná a rozhodne.“ V zmysle tohto ustanovenia preto žiadal súd (za predpokladu, že by sa nestotožnil s námietkou nedostatku právomoci rozhodovať vo veci žaloby z dôvodov uvedených vyššie), aby požiadal Najvyšší súd o určenie, ktorý všeobecný súd spor prejedná a rozhodne. V zmysle vyššie žalovaný žiadal, aby súd konanie z dôvodu nedostatku právomoci slovenských súdov zastavil.

5. K vznesenej námietke právomoci sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 09.03.2021, ktorý s tvrdeniami a argumentáciou žalovaného (uvedenej v bode 4. tohto uznesenia) nesúhlasil. Naďalej zotrval na vyjadreniach, v zmysle ktorých všeobecným kritériom právomoci či už podľa nariadenia Brusel I. je kritérium bydliska, resp. sídla žalovaného, pričom nariadenia obsahujú aj osobitné ustanovenie o založení právomoci súdov členských štátov v čl. 7 Nariadenia a čl. 5. Právomoc slovenského súdu bola podľa žalobcu založená aj v zmysle čl. 26 Nariadenia Brusel I., resp. čl. 24, a to účasťou žalovaného na konaní. Ako ďalší dôvod žalobca uviedol zmluvné dojednanie v Zmluve o úvere č. 022512-001 v znení neskorších dodatkov, ktoré sa riadia právnymi predpismi SR, zmluva je vypracovaná podľa slovenského , v slovenskom jazyku a podľa čl. XI bod. 6 Zmluvy o úvere sa všetky spory majú rozhodovať na Stálom Rozhodcovskom súde SR. Žalobca zdôraznil, že pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je potrebné zdôrazniť, že žalobca zároveň háji záujmy Bc. Aleny Valachovej, ktorá je v pozícii spotrebiteľa, a preto v zmysle čl. 18 Nariadenia Brusel alebo čl. 16 ods. 1 Nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko alebo na súdoch miesta bydliska spotrebiteľa. Na druhej strane, druhý účastník môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Na základe uvedeného tak žalobca tvrdil, že je daná právomoc slovenského súdu.

6. Na uvedené tvrdenia žalobcu (bod 5. tohto uznesenia) reagoval podaním zo dňa 25.05.2021 žalovaný, ktorý odkázal už na svoju prednesenú argumentáciu a taktiež na rozhodnutia súdov v obdobných prípadoch (vydaných v sporoch žalovaného s osobami zo skupiny žalobcu, vrátane konateľa žalobcu a jeho manželky) potvrdzujúce správnosť tejto argumentácie. Tvrdenia žalobcu predložené v konaní sú značne nezrozumiteľné a ani jeden z nich nezakladá právomoc slovenských súdov konať o žalobe. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci slovenských súdov pri prvom procesnom úkone v rámci konania - vo svojom vyjadrení k žalobe a skutočnosť, že sa vo vyjadrení k žalobe (z dôvodu právnej istoty) vyjadril aj k niektorým ďalším skutočnostiam uvedeným v žalobe nemôže v žiadnom prípade validovať neodstrániteľnú vadu konania, ktorou je nedostatok právomoci slovenských súdov. V prípade žaloby smerujúcej proti žalovanému ako rakúskemu subjektu tak majú právomoc rozhodovať výlučne rakúske súdy. Neúčinná rozhodcovská doložka odkazujúca na medzičasom zrušený rozhodcovský súd, nemôže tento záver nijako ovplyvniť. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého má byť právomoc slovenských súdov daná tým, že manželka konateľa žalobcu (a bývalá ručiteľka za záväzky zo Zmluvy o úvere, ktorej ručenie však už zaniklo) je spotrebiteľ, tak iba usvedčuje žalobcu z argumentačnej núdze v tomto smere. Navyše, manželka konateľa žalobcu (ktorej ručenie zo Zmluvy o úvere zaniklo) nie je osobou povinnou z pohľadávky žalovaného (dlžníkom, spoludlžníkom, ani ručiteľom), a preto nemôže ani teoreticky mať naliehavý právny záujem na určení akejkoľvek právnej skutočnosti v súvislosti so zmluvou o úvere.

7. Podľa (ďalej len „“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

8. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či súd splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka „procesné podmienky“, nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení . Sú nimi právomoc súdu ( a nasl. ), príslušnosť súdu ( a nasl. ), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie ), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae ) procesná subjektivita ( ), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť a nasl. ), zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby ( a nasl. ) povinné zastúpenie a iné. V konaní sa však môžu vyskytnúť aj také nedostatky podmienok konania, ktoré sú neodstrániteľné. Sú nimi napríklad nedostatok právomoci súdu na konanie vo veci, nedostatok procesnej subjektivity (napr. strana, ktorá je fyzickou osobou, zomrela pred podaním žaloby, alebo pred podaním žaloby zanikol žalovaný, ktorý je právnickou osobou), prekážka začatého konania, prekážka právoplatne rozhodnutej veci alebo nedostatok funkčnej príslušnosti. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2015 z 12. decembra o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "Nariadenie"), ak nie je v tomto Nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

12. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

13.Podľa čl. 7 Nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: 1. a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);

14. Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

15. Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

16. Podľa čl. 63 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo;

b) ústredie alebo

c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

17. V súdenej veci je stranou sporu žalovaný - zahraničná právnická osoba, ide o konanie s medzinárodným prvkom. Pri konaniach s tzv. cudzím prvkom musí byť splnená základná procesná podmienka a tou je právomoc súdu na konanie. Právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie tohto sporu sa posudzuje podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Súd na posúdenie právomoci súdu na konanie aplikoval všeobecné ustanovenia nariadenia (založené na zásade bydliska, resp. sídla žalovaného - zásady actor sequitur forum rei, t.j. žalobca sleduje miesto súdu žalovaného), keď pri právnom posúdení zároveň vylúčil osobitnú a výlučnú právomoc, ako aj dohodu o voľbe právomoci, upravené v oddieloch 2 až 7 Kapitoly II tohto Nariadenia.

18. V zmysle všeobecných ustanovení tohto Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu (čl. 4 ods. 1 Nariadenia). Z uvedeného potom vyplýva, že súdom žalovaného, ktorý má registrované sídlo v Rakúsku, je príslušný súd Rakúskej republiky. Osoby s bydliskom na území členského štátu, a teda aj právnické osoby s registrovaným sídlom na území členského štátu, možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly (čl. 5 ods. 1 Nariadenia), t.j. len na existencii tam uvedených kritérií môže byť daná osobitná právomoc súdu členského štátu.

19. Súd nezistil, že by v danej veci existovali kritéria pre založenie osobitnej právomoci uvedenej v oddieloch 2 až 7 Kapitoly II. Nariadenia. Predmetom konania je určenie, či tu právo je alebo nie je t.j. určenie, či medzi žalobcom a žalovaným (ne) existuje zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere a jej dodatkami. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXX zo dňa 16.08.XXXX vyplýva, že úverová zmluva bola uzatvorená v Českej republike a úver bol poskytnutý na úverový účet žalobcu vedený u žalovaného, ktorý má sídlo v Rakúskej republike. Ako zmluvné strany sú uvedené žalobca a žalovaný, identifikovaní sú ako právnické osoby, žalobca ako obchodná spoločnosť a žalovaný ako banka. Vec sa teda netýka poistenia ani nejde o vec, týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy alebo individuálnej pracovnej zmluvy. Neexistuje dôvod na založenie osobitnej právomoci. A neexistuje dôvod ani na založenie výlučnej právomoci podľa článku 24, oddielu 6, Nariadenia, pretože predmetom konania nie sú vecné práva k nehnuteľnosti a ani jej nájom, predmet sa netýka obchodnej spoločnosti a (ne) platnosti jej založenia, vzniku, zániku a iné a ani neplatnosti rozhodnutia prijaté orgánmi obchodnej spoločnosti, predmetom konania nie je ani neplatnosť zápisov vo verejných registroch, či registrácia alebo (ne) platnosť patentov, ochranných známok, priemyselných vzoroch či iných obdobných práv, ktoré sa majú registrovať alebo sa musí žiadať o ich ochranu. A napokon predmetom tohto konania nie je ani výkon rozsudku iného členského štátu. Nie je daná výlučná právomoc podľa článku 24, oddielu 6, Kapitoly II Nariadenia.

20. Právomoc slovenského súdu nie je možné založiť na základe dohody o voľbe práva podľa článku 26, oddielu 7, Kapitoly II, tohto Nariadenia. Dohodu o voľbe práva považuje žalovaný za neúčinnú vzhľadom na to, že rozhodcovský súd zanikol.

21. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej „v zmluvných veciach sa podľa predmetného nariadenia príslušnosť súdu odvíja od miesta zmluvného plnenia, to znamená, kde sa plnenie uskutočnilo alebo uskutočniť malo“, pretože takýto spôsob určenia právomoci článok 7 ods. 1 písm. a/ Nariadenia síce pripúšťa, avšak len v prípade, ak predmetom žaloby je samotné zmluvné plnenie, t.j. v prípade žalôb na plnenie. Ako už súd vyššie uviedol, predmetom tohto konania je určenie, či tu právo je alebo nie je, keďže žalobca sa domáha určenia (ne) existencie zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere v znení jej dodatkov. Nejde o predaj tovaru alebo poskytnutie služby, ide o obchodnoprávny vzťah založený uzavretou Zmluvou o úvere (absolútny obchod).

22. Právomoc slovenského súdu nie je daná ani podľa čl. 26 Nariadenia vychádzajúca z účasti žalovaného na konaní, pretože žalovaný namieta nedostatok právomoci súdu a za tým účelom sa zúčastnil konania (pozn. súdu podal vyjadrenie vo veci a dupliku). Právomoc založená na ustanoveniach tohto článku je daná len vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania a nedostatok právomoci nenamieta. To neplatí, ak sa žalovaný zúčastní konania len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučný právomoc podľa článku 24. Žalovaný namietal absenciu právomoci súdu v Slovenskej republike pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, vo vyjadrení sa k žalobe (kde v záujme právnej istoty sa vyjadril aj k dôvodnosti žaloby). Citovaný článok 26 Nariadenia pritom žalovanému neurčuje kedy, t.j. pri ktorom úkone, je tento oprávnený namietať nedostatok právomoci súdu. V danej veci súd doručil žalovanému žalobu, ku ktorej sa žalovaný písomne vyjadril, namietol absenciu nedostatku právomoci, hoci nedošlo k nariadeniu pojednávania (účasti na konaní).

23. Základné procesné podmienky v zmysle je súd povinný skúmať „ef offo“ v každom štádiu konania. Prekážka nedostatku právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, čoho dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a podľa musí konanie bezodkladne zastaviť. Keďže žalovaný namietal nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky a súd zistil, že právomoc patrí súdom iného členského štátu a vec nemožno ani postúpiť, preto vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil.

24. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

25. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je súd povinný skúmať, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. V danom prípade súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci, teda z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať. Súd preto aplikujúc ust. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu - 100 %.

27. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ). Zároveň súdny úradník rozhodne o vrátení zaplateného súdneho poplatku zo žaloby ( a v spojení s o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).