Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-62-2020.pdf
PDF · 88.32 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/62/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - O. zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Leškova 3A, 811 04 Bratislava, IČO: 36 847 143, otec - R. zastúpený: Advokátska kancelária AL legal s.r.o. so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 51 778 904, o návrhu otca na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Otec maloletého N. je oprávnený v rámci bežného styku stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 12.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 12.00 hod. do piatka do 12.00 hod.
Počas prázdnin a sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne:
Počas jarných prázdnin stanovených pre kraj miesta trvalého pobytu maloletého každý nepárny kalendárny rok od pondelka v prázdninovom týždni od 8.00 hod. do piatka v prázdninovom týždni do 19.00 hod.
Počas Veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od zeleného štvrtku od 8.00 hod. do nasledujúceho týždňa do utorka do 19.00 hod.
Počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 15.7. od 8.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod. a od 15.8. od 8.00 hod. do 31.8. do 19.00 hod.
Počas zimných prázdnin a sviatkov každý párny kalendárny rok od 26. 12. od 8.00 hod. do 2.1. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 2.1. od 8.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod.
Odovzdávanie a prevzatie maloletého na styk s otcom bude v rámci bežného styku prebiehať v školskom zariadení, počas sviatkov, dní pracovného pokoja, prázdnin, resp. v období, kedy maloletý nebude navštevovať školské zariadenie si otec maloletého v určenom čase vyzdvihne v mieste bydliska matky, kde ho po skončení styku aj matke odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť.
II. Návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti súd zamieta.
III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/122/2016-98 zo dňa 31.01.2017 v časti úpravy styku otca s maloletým.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 12.10.2020 sa otec maloletého domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, a to tak, že navrhoval úpravu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého s jeho matkou v týždňových intervaloch, s tým, že navrhoval, aby súd počas striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčoval.
2. Matka s úpravou striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila. Nepopierala, že otec má s maloletým vybudovaný dobrý vzťah, uvádzala, že tento si ale začal viac budovať až v súvislosti s jeho predchádzajúcim návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti, ktorý napokon sám vzal späť a konanie bolo zastavené (konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/215/2018). V návrhu otca tak matka videla predovšetkým motív otca znížiť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Poukazovala na to, že úprava striedavej osobnej starostlivosti aktuálne nie je v záujme maloletého, poukazovala na aktuálnu naviazanosť maloletého na matku (argumentovala aj závermi A. (č. l. 41-42 v spise), hoci do budúcna rozšírenie styku maloletého s otcom nevylučovala.
3. Otec popieral, že by svojím návrhom sledoval zníženie svojej vyživovacej povinnosti, uvádzal, že matka nereflektuje jeho požiadavky na rozšírenie styku s maloletým bez ohľadu na to, či bude zmenená jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému. Pokiaľ ide o závery O., protiargumentoval stanoviskom A., v ktorom boli formulované výhrady k záverom O..
4. Pokiaľ ide o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti rodičov, resp. úpravu styku s maloletým, rodičia napokon dospeli k zhode, kedy obaja súhlasili s tým, že maloletý bude naďalej v osobnej starostlivosti matky, s tým, že sa rozšíri jeho styk s otcom (v intenciách výroku I. tohto rozsudku). S takouto úpravou súhlasil aj kolízny opatrovník a za sledujúcu záujem maloletého ju považoval aj súd. Otázka úpravy zverenia maloletého do osobnej starostlivosti a otázka styku maloletého s otcom tak nebola naďalej v konaní sporná.
5. Medzi rodičmi však nedošlo k zhode v otázke výšky vyživovacej povinnosti otca. Otec navrhoval, aby jeho vyživovacia povinnosť bola upravená vo výške 225 eur mesačne. Matka navrhovala návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietnuť s odôvodnením, že nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca. V rámci snahy o uzatvorenie dohody (pre prípad, že by otec bol ochotný uzatvoriť rodičovskú dohodu) navrhovala upraviť výživné otca vo výške 350 eur mesačne. Otec s takýmto návrhom nesúhlasil, navrhoval upraviť výšku vyživovacej povinnosti v sume 225 eur mesačne, s tým, že by navyše uhrádzal sumu 50 eur na tvorbu úspor maloletého.
6. Otec argumentoval zmenou pomerov, ktorú videl v tom, že medzičasom sa mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť (v apríli 2020 sa mu narodil syn Hugo), v dôsledku čoho sa navyše zníži príjem domácnosti, nakoľko manželka po ukončení vyplácania materského bude poberať len rodičovský príspevok, ktorý je rádovo nižší. Uvádzal tiež, že oproti poslednému rozhodovaniu súdu musel zo zdravotných dôvodov prestať vykonávať činnosť fotografa (ktorú vykonával v rámci živnostenského podnikania), čo tiež viedlo k zníženiu jeho príjmu. Zároveň poukazoval na to, že v čase, kedy sa zaviazal uhrádzať výživné vo výške 400 eur, matka maloletého nepracovala, bola poberateľkou rodičovského príspevku. Mal tiež za to, že zmenou pomerov je aj samotná skutočnosť, že medzičasom došlo k rozšíreniu jeho styku so synom, čo znamená, že sa o syna stará prakticky jednu tretinu mesiaca.
7. Matka uvádzala, že už pôvodná dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal uhrádzať výživné vo výške 400 eur mesačne, počítala sa tým, že nastúpi do práce, nevychádzala teda z výšky rodičovského príspevku. Mala za to, že výživné vo výške 400 eur sleduje záujem maloletého, s návrhom otca na zníženie vyživovacej povinnosti tak nesúhlasila.
8. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
9. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
10. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
11. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Súd mal v konaní, že od posledného rozhodovania súdu (rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 13P/122/2016 zo dňa 31.01.2017 došlo k zmene pomerov tak na strane rodičov maloletého, ako aj na strane samotného maloletého.
21. Otec maloletého v čase pôvodného rozhodovania dosahoval príjem z pracovného pomeru mesačne v priemere cca. 1.500 eur netto (č. l. 26-37 v pripojenom spise 13P/122/2016), okrem toho mal v tom čase (resp. v roku 2015) príjem zo živnosti 460 eur pri výdavkoch 232 eur (č. l. 40 v pripojenom spise, rozsudok v konaní vedenom pod sp. zn. 13P/122/2016, zo dňa 31.01.2017). Aktuálne má otec živnosť pozastavenú do 02.09.2022. Príjem z pracovného pomeru mal otec v období 01/2020 do 12/2020 v priemere 1782,67 netto, v období od 01/2021 do 08/2021 to bolo 1809,39 eur netto (č. l. 108-109 v spise). Otec sa medzičasom znovu oženil, v apríli 2021 sa mu narodil syn C.. Mesačné náklady otca predstavujú sumu 1788 eur (už po započítaní výživného na maloletého N. vo výške 400 eur mesačne).
22. Matka maloletého v čase pôvodného rozhodnutia bola poberateľkou rodičovského príspevku. Aktuálne pracuje, s mesačným príjmom priemerne 1985 netto (v období 09/2020 - 02/2021, č. l. 123 v spise), resp. 2247 priemerne (v období 05/2021 - 10/2021, č. l. 124 v spise). Žije v spoločnej domácnosti s maloletým a priateľom, v byte patriacom priateľovi. Okrem toho vlastní investičný byt a záhradu. Mesačné výdavky matky predstavujú sumu 1600 eur, mesačné výdavky na maloletého vyčíslila sumou 1160 eur (30 eur na výdavky v škole, 35 eur na obedy v škole, 20 eur na školské potreby, 20 eur na školu v prírode, lyžiarsky výcvik, výlety, tábory, 70 eur na krúžky a záujmy, 100 eur pomerné výdavky na bývanie, 200 eur na potraviny, 50 eur náklady na dopravu, 100 eur na oblečenie, 80 eur na osobné veci ako mobil, tablet, knihy, konzola, hračky, 55 eur na športové potreby ako bicykel, kolobežka, korčule, prilby a podobne, 20 eur na strihanie, 50 eur na voľný čas ako kino, divadlo, zoo, atrakcie, detský kútik, akcie, záľuby, 70 eur na zdravotnú starostlivosť, lieky a vitamíny, 120 eur na výlety dovolenky, lyžovačky, vstupné, cestovné náklady, 40 eur na narodeniny, Vianoce, sviatky, 100 eur na životné a iné sporenie).
23. Napriek tomu, že v konaní mal súd preukázané, že došlo k zmene pomerov tak na strane rodičov maloletého, ako aj samotného maloletého (v čase pôvodného rozhodovania nemal ešte ani dva roky, teraz už navštevuje základnú školu), na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že sa nejedná o zmenu, ktorá by bola spôsobilá mať za následok zmenu právoplatného rozhodnutia týkajúcu sa výšky vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ ide o oprávnené potreby maloletého, súd mal za to, že s ohľadom na právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, sú aj tieto vyššie oproti priemeru, nakoľko aj možnosti oboch rodičov sú nadpriemerné, keď obaja poberajú nadpriemerný príjem, a to nielen na celoslovenské pomery, ale aj na pomery mesta N., v ktorom obaja rodičia žijú a pracujú a ustálil ich vo výške cca. 650 až 700 eur mesačne. Treba pritom zdôrazniť, že skutočnosť, že maloletý začal realizovať školskú dochádzku, nepochybne znamená a do budúcna aj bude znamenať zvýšenie jeho oprávnených potrieb a predstavuje tak zmenu pomerov na strane maloletého. Matkou uvádzanú výšku mesačných výdavkov 1160 eur súd považoval za nezodpovedajúcu oprávneným potrebám maloletého. Pokiaľ ide o stravu, je potrebné uviesť, že v čase, kedy bude maloletý u otca, zabezpečovať mu ju bude otec, o to sa teda náklady matky na stravu znížia. Taktiež pokiaľ ide o výdavky na oblečenie, tieto súd nepovažoval vo výške 100 eur mesačne za oprávnené. Zároveň výdavky na záujmy a voľnočasové aktivity (vo vyčíslení matky (č. l. 126 v spise) sa prekrývajú v položkách 12, 13, 15 a 19 a spolu predstavujú sumu vyššiu ako 300 eur mesačne. Aj pri zohľadnení príjmu rodičov súd považoval za oprávnené výdavky v tejto oblasti výdavky zodpovedajúce sume nepresahujúcej 100 eur mesačne. Ak aj otec argumentoval zmenou v príjmovej situácii, s touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Priemerný čistý príjem otca z pracovného pomeru sa zvýšili o cca. 300 eur mesačne, a ak aj otec aktuálne nevykonáva živnosť, táto skutočnosť sa neprejavila na príjme otca vo významnej miere (v roku 2015 mal výnosy z tejto činnosti vo výške 460 eur za rok (č. l. 40 v spise 13P/122/2016), v roku vo výške 980 eur za rok ( č. l. 78 v spise 13P/215/2018). Otcom uvádzaná skutočnosť, že sa zmení príjem jeho súčasnej manželky, v dôsledku skutočnosti, že namiesto materského bude poberať rodičovský príspevok, súd nevyhodnotil ako argument spôsobilý znížiť jeho vyživovaciu povinnosť voči jeho staršiemu maloletému dieťaťu. Nemožno obísť ani skutočnosť, že samotný otec vyčísľuje svoje výdavky na svoje v čase rozhodovanie súdu 7 mesačné dieťa vo výške 259 eur mesačne. Po zohľadnení všetkých okolností a predovšetkým skutočnosti, že výživa maloletého dieťaťa má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča, súd uzavrel, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by v súčasnosti odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca a preto súd návrh otca v tejto časti zamietol.
24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.