Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/54/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu U. Y., bývajúceho S. XX, okres N. proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2020 takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne príslušného na rozhodovanie podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) v odvolacom konaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.07.2020 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu U. Y. o invalidný dôchodok, podľa zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila.

2. Na odôvodnenie v preskúmavanom rozhodnutí Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím zo dňa 02.07.2020 podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 28.05.2020, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 20.05.2020 účastník konania (žalobca) nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v ďalšom texte aj: „MPSVZČ“) u žalobcu bola posudkovým lekárom určená v rozsahu 35 %. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca podal včas odvolanie zo dňa 28.07.2020, v ktorom nesúhlasil so stanovenou MPSVZČ, a poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Vyslovil názor o neoprávnenom poberaní invalidného dôchodku starostom obce S. a žiadal o opätovné posúdenie svojho zdravotného stavu mimo okresu. K odvolaniu pripojil vo fotokópiách napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, odborný posudok o invalidite zo dňa 20.05.2020, fotografie v počte 3 ks a záznam o odložení veci Okresného úradu Rožňava zo dňa 22.11.2019.

3. Z preskúmavaného rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ďalej vyplýva, že po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a pripojenej spisovej dokumentácie bolo

zistené, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny, a preto odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo potvrdené. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava dňa 10.08.2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, odvolaniu účastníka konania nevyhovel, a preto kompletný posudkový spis predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, ktorý posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 06.10.2020 a dospel k nasledovným záverom: „Účastník konania má 53 rokov, vyučený obrábač kovov, pracoval ako vodič U. S. Steel KE, v súčasnosti nezamestnaný. Od roku 2012 sa lieči pre bolesti chrbtice, v tom čase bol opakovane posúdený aj v Sociálnej poisťovni, ústredie, nebol uznaný za invalidného. V tom čase nebolo zistené na chrbtici poškodenie miechy a jej koreňov, nález bol potvrdený aj konzultáciou neurochirurga. V priebehu rokov 2018, 2019 a 2020 sa liečil na neurologickej a ortopedickej ambulancii, mal opakovane vykonané vyšetrenie chrbtice pomocou magnetickej rezonancie, so zistenými nezávažnými degeneratívnymi zmenami stavcov a medzistavcových platničiek. Odborníci dokumentujú bolestivý chrbticový syndróm, ktorý je klinicky bez známok koreňového dráždenia. Ochorenie chrbtice je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % , čo je horná hranica predpísaného rozpätia pre stavy s prejavmi nervového a svalového dráždenia, čo znamená, že hodnotenie v hornej hranici je pre účastníka konania priaznivé. (!) Účastník konania sa dlhodobo lieči aj pre bolesti v ramenách (impingement syndróm) pre kalcifikujúci zápal úponov šliach svalov ramenného pletenca, v roku 2014 podstúpil artroskopickú operáciu - resekciu kalcifikátov šliach svalov ramenného pletenca obojstranne. Podľa aktuálneho ultrasonografického vyšetrenia ide o precipitácie vápnika v oblasti rotátorovej manžety a počínajúce degeneratívne zmeny rotátorovej manžety, najmä nadplecovej oblasti. Podľa predložených funkčných vyšetrení oboch ramenných kĺbov je porucha funkčnej schopnosti doteraz minimálna a z posudkového hľadiska je nález hodnotený bez vplyvu na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“ V posudku posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove ďalej konštatoval, že účastník konania poukazuje aj na neoprávnené poberanie invalidného dôchodku starostom obce S.Ú..

4. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že posúdenie zdravotného stavu u žalobcu bolo vykonané bez jeho osobnej účasti, a to v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie po zhodnotení zdravotného stavu účastníka konania, a to aj s ohľadom na obsah lekárskych správ a nálezov predložených pre výkon posudkovej činnosti zaradil rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania - chronicky viacúrovňový bolestivý chrbticový syndróm bez radikulopatie do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny. cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny, a syndrom sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s MPSVZČ v rozsahu 35 % z percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %. Keďže MPSVZČ bola u žalobcu stanovená v rozsahu 35 %, invalidita u neho nevznikla. Účastník konania tak nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný v závere preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú a v rámci odvolacieho konania účastník nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu.

5. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe namietal nesprávnosť záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia pri posudzovaní jeho zdravotného stavu, pretože pri posudzovaní invalidity boli riešené iba zdravotné problémy, ktoré má s krížami, preto mu bola aj priznaná MPSVZČ v rozsahu 35 %, ale vôbec neboli riešené problémy, ktoré má s ramenami, ktoré podľa jeho názoru sú tiež rozhodujúce, pretože ovplyvňujú jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Už len z tohto pohľadu, keďže má ďalšie zdravotné problémy, MPSVZČ mohla byť zvýšená nad hranicu 40 %, ktorá je minimálnou pre priznanie invalidity. Ďalej namietal, že nebol prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu, keď

posudkoví lekári sa vyhovárali na opatrenia prijaté počas krízovej situácie. V tej súvislosti sa odvolával na v tom období platné protiepidemické opatrenia, kedy podľa jeho názoru boli povolené zhromaždenia do šiestich osôb, pričom pri vyšetrení zdravotného stavu by bol prítomný iba on, a posudkový lekár so svojím asistentom - pisárkou, teda maximálne tri osoby.

6. V správnej žalobe tvrdil: „Ako som počul a všimol, že v realite pre uznanie invalidity posudzujú skôr podľa známosti a podľa hrúbky obálok, než podľa zdravotného stavu človeka, a práve preto nemôžem súhlasiť aj s týmto rozhodnutím, ako aj niektorými paragrafmi, kritériami, ktoré sú napísané v o sociálnom poistení, ktoré ako som si všimol, neplatia rovnako pre každého žiadateľa o invalidný dôchodok. Ja som presvedčený, že za nepriznanie mojej invalidity môže môj bratranec p. H.. Y., ktorý je starostom obce S. (s ktorým vediem dlhodobý, ako aj súdny spor), ktorý má známosti, ako aj to, že jeho manželka pracuje v Sociálnej poisťovni. Nakoľko ja mám viaceré zdravotné problémy, obmedzenia, vďaka, ktorým som prišiel aj o prácu, mne invalidný dôchodok neuznali, ale pre môjho bratranca H.. Y. uznali, ktorého manželka pracuje v Sociálnej poisťovni! Ako je to možné? To len preto, že má známosti?! Ja viem ,že táto žaloba sa týka mňa môjho zdravotného stavu - riešenie invalidity a nie p. H.. Y., ale to dávam len ako na porovnanie nakoľko sociálna poisťovňa priznáva ako aj odoberá invaliditu ! A práve preto nechápem, že ako je to možné ,že p. H.. Y. ako som Vám už spomínal pri toľkých činnostiach má uznanú respektíve nemá ešte odobratú invaliditu ?! To len preto, že fungujú známosti ?! A, že vraj nie je na SR korupcia?! Nakoľko podľa je v rozpore zo skutočnosťou ohľadom priznania invalidity p. H.. Y., ktorý vykonáva prácu ako starosta na plný úväzok súvislé od roku 2002, je predsedom Občianskeho združenia rozvoj pre obec S. od roku 2007, tiež majiteľom potravín a krčmy v obci S., pritom poľovníkom v poľovníckom zväze D. v našej obci, vykonáva prácu na farme jeho manželky a navyše aktívnym členom DHZ (dobrovoľným hasičom) v obci S. a navyše aj vandalom v našej obci, ktorý nám vytvoril nemalú finančnú škodu na našom majetku 05.03.2019, a ktorý ma dňa 31.10.2019 ešte aj fyzicky napadol na obecnom úrade v obci S.!. Aj tu vidno viď. foto, že je zdravý človek, že mu nič nie je, keď prenášal betónový kvetináč, drevený pník, či keď zasypával odvodňovací žľab, alebo keď je aktívnym dobrovoľným hasičom, veď aj ku hasičom je potrebný fyzicky zdatný zdravý človek, a nie chorý invalid, veď tí pri nejakom zásahu majú čo robiť a nie, aby riešili svojho invalidného človeka!! Tak ako je to možné ,že je uznaný invalidom? Ako mohol dosiahnuť tú hranicu 40% ?! Vďaka známostiam?!“ Ďalej v správnej žalobe opakovane a podrobne rozpísal svoje pochybnosti o invalidite p. H.. Y., ktorý má viaceré pracovné funkcie a vzhľadom na jeho zdravotný stav podľa žalobcu nemá nárok na invaliditu.

7. V závere správnej žaloby žalobca žiadal, aby v prípade nepriznania invalidity súd Sociálnej poisťovni nariadil, aby mu jednorazovo vyplatila (vrátila) všetky ním zaplatené finančné prostriedky na invalidné poistenie, ktoré Sociálna poisťovňa rozdáva iným, ako napr. H.. Y.Ó.T., ktorý má okrem invalidity aj iné príjmy. Odôvodnil to tým, že je dlhodobo nezamestnaný, nemá peniaze ani na liečbu svojho zdravotného stavu, nie je charitou, preto nesúhlasí, aby ním zarobené a odvedené peniaze Sociálna poisťovňa použila pre svoje platy, resp. rozdala iným cudzím osobám. K správnej žalobe okrem fotokópie preskúmavaného rozhodnutia pripojil vo fotokópiách aj fotodokumentáciu svedčiacu o výkone pracovnej činnosti starostom obce S., list obce S. zo dňa 26.11.2018, a Žiadosť o preverenie zamestnancov Sociálnej poisťovne, ktorí rozhodovali o žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok adresovanú Bc. Milanovi Krajniakovi, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

8. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 02.03.2021 k správnej žalobe žiadala, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K námietke, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený bez zohľadnenia ďalšieho ochorenia, čím nebola zvýšená MPSVZČ podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %, žalovaná uviedla, že vo veci bolo vydané rozhodnutie na základe riadne a úplne posúdeného zdravotného stavu žalobcu, pričom posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé, úplné, boli vypracované komplexne a na základe im dostupných odborných lekárskych správ, nálezov a údajov zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a zodpovedajú kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Odvolací orgán sa pritom korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a výklad a aplikácia právnych predpisov boli vykonané spôsobom súladným so zákonom o sociálnom poistení. K námietke o osobnej neprítomnosti pri posúdení zdravotného stavu uviedla, že správny orgán k takémuto postupu pristúpil v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa podmienka osobnej

účasti na žiadosť poistenca podľa § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje. K námietke, ktorou žalobca poukazoval na zdravotný stav inej osoby poberajúcej podľa žalobcu invalidný dôchodok neoprávnene žalovaná uviedla, že táto námietka je pre preskúmavanú vec irelevantná.

9. Žalobca v replike zo dňa 18.03.2021 k vyjadreniu žalovaného opakovane zdôraznil, že Sociálna poisťovňa sa v jeho prípade venovala len jednej diagnóze, a to krížom a nezaoberala sa aj druhou diagnózou, a to ramenami, ktorá diagnóza mu pribudla. Podľa jeho názoru bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne prihliadať aj na tieto jeho zdravotné obmedzenia, pretože nemôže vykonávať takú istú prácu ako bežný zdravý človek. Nevie si preto vysvetliť, že Sociálna poisťovňa v jeho prípade neprihliadla aj na túto ďalšiu diagnózu, ktorá je takisto dlhodobá, o čom aj svedčí, že obe ramená mal operované v roku 2014, za čo musel navyše zaplatiť cca 250 EUR, pričom od roku 2018 - 2019 odznova začal mať problémy, obmedzenia a bolesti, ktoré trvajú dodnes. Sociálnej poisťovni predložil aj doklad o návšteve odborného lekára, ktorého musí vyhľadávať a navštevovať pre zmiernenie bolesti jeho ramien. Z lekárskej správy podľa žalobcu jednoznačne vyplýva že: „mám degenerat. zmeny RM a zhrubnutie šl. bicepsu či ako nevhodné preťažovanie ramien atď.“ Už len z tohto pohľadu, preto mohla Sociálna poisťovňa zvýšiť 35 %-tnú MPSVZČ na hranicu 40 %, ktorá je hranicou pre priznanie invalidity. V replike zopakoval svoju požiadavku uložiť žalovanej, vrátiť mu ním zaplatené peniaze na invalidné dôchodkové poistenie, čo opakovane odôvodnil neoprávneným vyplácaním invalidného dôchodku p. Y.Ó.K..

10. Replika žalobcu spolu s výzvou súdu zo dňa 21.04.2021 bola žalovanej doručená dňa 06.05.2021, žalovaná v súdom stanovenej lehote, a ani neskôr duplikou nereagovala.

11. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasledujúcich - , posudzujúc správnu žalobu neformálne ( ) po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa a žalovanej, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto žalobu žalobcu procesným postupom podľa zamietol.

12. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred súdom dňa 22.11.2021 žalobca na podanej žalobe trval a spresnil, že hlavným dôvodom pre jej podanie bolo to, že žalovaná pre potreby invalidity nedostatočne zhodnotila všetky jeho zdravotné obmedzenia, najmä v súvislosti s ramenami, pretože ak by MPSVZČ bola zvýšená o 10 %, tak by mu vznikol nárok aspoň na minimálny dôchodok. Zároveň uviedol, že si je vedomý, že správny súd nemôže uložiť žalovanej povinnosť vrátiť peniaze, ktoré počas pracovného života zaplatil do jednotlivých fondov sociálneho a dôchodkového poistenia, preto na tejto požiadavke naďalej netrval a vyhlásil, že posudkovým lekárom sociálneho poistenia pre potreby posúdenia jeho zdravotného stavu predložil všetky potrebné lekárske správy, ako aj úplnú zdravotnú dokumentáciu, ktorú mal k dispozícii. V súvislosti s prípadnou žiadosťou o osobnú prítomnosť pri posudzovaní zdravotného stavu uviedol, že už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa konštatoval, že sa tak stalo v jeho neprítomnosti, spomínal to aj v telefonickom rozhovore s pracovníčkou Sociálnej poisťovne, záznam telefonického rozhovoru však nemá k dispozícii. Opakovane sa vyjadril aj k podľa jeho názoru neoprávnenému vyplácaniu invalidného dôchodku jeho bratrancovi, starostovi obce S. p. Y., ktorému zabezpečili invalidný dôchodok známosti, ako aj to, že jeho manželka pracuje v sociálnej poisťovni. Zástupkyňa žalovaného trvala na všetkých stanoviskách uplatnených tak v preskúmavanom rozhodnutí, ako aj v jednotlivých podaniach adresovaných súdu.

13. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (príslušného na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 28.05.2020, pretože podľa posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobcu bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej určená MPSVZČ v rozsahu 35 %, a to za rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - chronicky viacúrovňový bolestivý chrbticový syndróm bez radikulopatie.

14. Podstata žalobných dôvodov žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej spočívala v tvrdení, že o jeho invalidnom dôchodku bolo rozhodnuté v rozpore so zákonom, ak neboli zohľadnené všetky jeho zdravotné postihnutia, najmä ochorenie ramien, pri hodnotení ktorého ďalšieho ochorenia mohla Sociálna poisťovňa zvýšiť MPSVZČ o 10 % (podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení), čím by dosiahol dolnú hranicu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre priznanie invalidného dôchodku.

15. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

16. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi aj inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

17. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

18. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

19. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatku lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

20. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

21. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolania, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie.

22. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (, , a ).

23. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

24. Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

25. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne v Bratislave, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutia žalobcu na základe zhodnotenia predložených lekárskych vyšetrení a nálezov, ktoré mali k dispozícii, s tým, že žalobca aj pred súdom výslovne uviedol, že pre potreby priznania invalidného dôchodku predložil všetky lekárske správy a nálezy o svojom aktuálnom zdravotnom stave, ktoré mal k dispozícii. Zdravotné poškodenia žalobcu zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa platných posudkov posudkových orgánov neznižujú jeho pracovnú schopnosť natoľko, aby bol invalidný. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí spočívajúcom v chronickom viacúrovňovom bolestivom chrbticovom syndróme bez radikulopatie má žalobca stanovenú MPSVZČ v rozsahu 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda na hornej hranici zákonného rozpätia, ktoré pri takomto poškodení zdravia je stanovené v intervale od 20% až do 35 %. U žalobcu posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že jeho ďalšie zdravotné obmedzenie neovplyvňuje pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto MPSVZČ podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nebola zvýšená. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že posudkoví lekári zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu je podľa doložených lekárskych nálezov zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (chronicky viacúrovňový bolestivý chrbticový syndróm bez radikulopatie), následkom ktorého bola u žalobcu stanovená MPSVZČ oproti zdravej fyzickej osobe v rozsahu 35% s tým, že za iné zdravotné postihnutia zvýšenie percentuálnej miery postihnutia nebolo priznané.

26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nie je invalidný podľa , a preto nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle .

27. K lekárskym správam odborného lekára MUDr. Tomáša Gála, ortopéda zo dňa 09.09.2021 a 04.11.2021, ktoré boli súdu doložené žalobcom vo fotokópii spolu s písomným podaním zo dňa 05.11.2021 správny súd uvádza, že tieto zohľadňujú zdravotný stav žalobcu až po vydaní žalobou preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a preto závery týchto lekárskych správ pri hodnotení správnosti skutkových záverov o zdravotnom stave žalobcu pri posudzovaní jeho invalidity správny súd nemohol zobrať do úvahy. Z ich záverov vyplýva, že žalobca trpí dg. chronický impingement sy oboch ramien Neer III. poč. rotátorová antropatia, ide o stav trvalý, v dôsledku čoho u žalobcu je nevhodné preťažovanie ramien, a je nutné obmedzené zaťažovanie horných končatín, a nie je možné vykonávať prácu ako zdravý človek. Vyhodnotenie závažnosti takéhoto zdravotného obmedzenia v súvislosti s invaliditou žalobcu je však plne v kompetencii príslušných posudkových lekárov, ktorí takéto závery odborného lekára zohľadnia pri posudzovaní prípadnej opakovanej žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, pretože žalobca má právo pri zhoršení zdravotného stavu kedykoľvek znova požiadať o invalidný dôchodok.

28. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o pochybení žalovaného tým, že nebol osobne prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu príslušnými posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 155 ods. 5 zákona o sociálnom poistení), posudkový lekár vykonáva posudkovú činnosť za osobnej účasti poistenca, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiadal. Žalobca v správnej žalobe a ani pred súdom nepreukázal, aby Sociálnu poisťovňu požiadal o osobnú účasť pri posudzovaní jeho zdravotného stavu, ak takáto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu. Príslušní

posudkoví lekári Sociálnej poisťovne preto rozhodovali v zmysle zákona, ak posudkovú činnosť vykonali v neprítomnosti žalobcu, s odvolaním sa na v tom čase platné opatrenia v súvislosti s nastupujúcou pandémiou ľudského ochorenia COVID-19 (ich posudková činnosť v neprítomnosti žalobcu je pokrytá zákonom umožneným spôsobom „ak posudkový lekár neurčí inak“).

29. Správny súd vo vzťahu k poukazovaniu žalobcu na poberanie invalidného dôchodku iným poistencom Sociálnej poisťovne, jeho bratrancom, starostom obce S. p. Y.J. poukazuje na to, že Sociálna poisťovňa skúma splnenie podmienok priznania invalidného dôchodku u každého poistenca ku dňu podania jeho žiadosti na individuálnom princípe a invalidný dôchodok možno žiadateľovi priznať iba na základe výsledkov posudkovej činnosti príslušných posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorých činnosť je vysoko odborná, a to pri posudzovaní medicínskych otázok týkajúcich sa zdravotného stavu žiadateľov o invalidný dôchodok. Žalobca v konaní vyslovil iba svoj osobný a laický názor, že tento občan poberá invalidný dôchodok neoprávnene (resp. invalidita mu bola priznaná bez toho, aby pre takýto záver mal zodpovedajúce zdravotné postihnutie), ktorý pre súdny prieskum rozhodnutia žalovaného vo veci žalobcu však nemá žiaden právny význam. Žalobca v konaní nepredložil ani žiaden dôkaz o tom, aby v prípade vydania súdom preskúmaného rozhodnutia bolo postupované na základe korupčného správania sa zodpovedných osôb.

30. Napokon správny súd poukazuje na tú časť prednesu žalobcu, v ktorom uviedol, že netrvá na požiadavke vrátenia zaplatených príspevkov dôchodkového a invalidného poistenia, s tým, že správny súd nemá ani žiadne zákonné oprávnenie na rozhodovanie o takto uplatnenom nároku.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanej nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,

aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, 15 b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).