Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-36-2021.pdf
PDF · 92.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2021 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
Y. T., nar. X.X.XXXX v Kežmarku, trvale bytom U.B. L. O. X, okres Kežmarok,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 19.07.2020, okolo 15:00 hod., po ceste č. II/536, v smere od obce Vrbov do obce Ľubica, okres Kežmarok, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky ŠKODA FELICIA, evidenčné číslo W. XXX S., majiteľa G. L., pričom sa nedostatočne venoval vedeniu motorového vozidla a celkovej dopravnej situácii v cestnej premávky v súvislosti so zabezpečením bezpečného predchádzania pred ním idúceho osobného motorového vozidla továrenskej značky SEAT, evidenčné číslo W. XXX U., medzinárodnej značky Poľská republika, keď s ním vedeným motorovým vozidlom, za účelom predchádzanie vyššie uvedeného motorového vozidla, prešiel do protismerného jazdného pruhu a uvedené vykonal aj napriek tomu, že v tomto ľavom jazdnom pruhu z pohľadu zo smeru jeho jazdy, už bol on sám predchádzaný motocyklom továrenskej značky F. E., evidenčné číslo U. XXX X., vedeným vodičom K. J., čo bolo v rozpore s § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 2, ods. 5 písm. c/, i/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho došlo k bočnej zrážke ním vedeného motorového vozidla s motocyklom vedúcej k následnému pádu motocykla s jeho vodičom K. J., pričom K. J. pri dopravnej nehode utrpel zranenia - pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, podvrtnutie palca pravej ruky a čiastočné vykĺbenie v kľúčno-lopatkovom kĺbe vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie s práceneschopnosťou v trvaní najmenej od 19.07.2020 do 31.12.2020, pri závažnom ovplyvnení obvyklého spôsobu života menovaného v trvaní najmenej do 13.08.2020,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu stanovuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému K.W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., B. T. XX/XX, okres Stará Ľubovňa škodu vo výške 5.932,38 Eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodeného K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., B. T. XX/XX, okres Stará Ľubovňa so zvyškom jeho nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 204,54 Eur.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava škodu vo výške 1.727,20 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 06.05.2021 obžalobu pod sp. zn. Pv 569/20/7703-16 na Y. T. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.
Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2021 bol obžalovaný Y. T. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora a poškodeného K. J., ktorí zhodne navrhli vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného Y. T. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody a následne na hlavnom pojednávaní súd oboznámil obsah odborného vyjadrenia, znaleckého posudku a listinných dôkazov.
Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním poškodenému K. J. z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie vo vedomej nedbanlivosti, kedy obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným
zákonom, ktorým je záujem na ochrane zdravia iných, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí /§ 16 písm. a) Trestného zákona/.
Súd vo vzťahu k nároku na náhradu škody v rámci dokazovania prečítal odborné vyjadrenie č. 33/2020, ktoré v prípravnom konaní vypracoval znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia MUDr. T. I., ktorý v jeho záveroch po vyšetrení poškodeného K. J. definoval rozsah, charakter a pôvod jeho zranení tak, ako sú uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Z hľadiska bolestného, znalec v odbornom vyjadrení určil bodové ohodnotenie jednotlivých zranení na 65 bodov, čo pri hodnote jedného bodu vo výške 21,84 Eur v zmysle opatrenia MZ SR, predstavuje náhradu bolestného vo výške 1.419,60 Eur. Znalec z rovnakého odboru a odvetvia znaleckej činnosti MUDr. J. L. v znaleckom posudku č. 20/2021 vyčíslil hodnotu bolestného na 75 bodov, čo predstavuje bolestné vo výške 1.638,- Eur. Komunálna poisťovňa, a.s. oznámením o totálnej škode vyčíslila všeobecnú hodnotu motorového vozidla poškodeného K. J. na sumu 5.932,38 Eur.
Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného Y. T.a vyplýva, že tento je držiteľom vodičského oprávnenia od 14.03.2007. Od roku 2007 do 25.07.2019 bol osemkrát postihnutý v blokovom konaní za priestupky na úseku cestnej premávky, a to za prekročenie rýchlosti, absenciu bezpečnostného pásu a nedodržania vzdialenosti medzi vozidlami. V evidenčnej karte vodiča nemá obžalovaný evidované žiadne zadržanie vodičského preukazu, uložený zákaz činnosti a ani spáchané trestné činy v súvislosti s dopravou.
Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného, generovaného elektronicky ku dňu 19.11.2021 vyplýva, že obžalovaný Y. T. bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 26/2003, pričom obžalovaný sa v skúšobnej dobe, na ktorú bol podmienečne odložený výkonu trestu odňatia slobody osvedčil dňa 22.07.2004, čím sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Zo správ o povesti obžalovaného vypracovanej Obcou Strane pod Tatrami, v ktorej obžalovaný žije, vyplývajú iba všeobecné údaje evidenčného charakteru bez negatívnych alebo pozitívnych poznatkov o správaní sa obžalovaného.
Z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že pred spáchaním prejednávaného trestného činu bol obžalovaný Y. T. 11 krát priestupkovo postihnutý, z tohto 8 krát za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch alebo v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. Dňa 09.05.2020 bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1190 Zb. o priestupkoch. Za rovnaký druh priestupku, ktorý spáchal aj dňa 21.07.2017 bol postihnutý napomenutím.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V prospech obžalovaného Y. T. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a to, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie aj poslednom slove úprimne oľutoval. Nakoľko súd u obžalovaného nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností uvedených v ustanovení § 37 Trestného zákona, súd trestnú sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v ustanovení § 157 ods. 2 Trestného zákona /od jedného roka do piatich rokov/ upravil postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona tak, že v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona znížil pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami 1:0 jej hornú hranicu o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 1 roka až do 3 rokov a 8 mesiacov.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval. Trestný čin obžalovaný tiež spáchal z nedbanlivosti. Preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, teda takmer na dolnej
hranici Trestným zákonom stanovenej trestnej sadzby. Zohľadnil pritom aj následok, ktorý obžalovaný poškodeným spôsobil a to nielen z materiálneho hľadiska ale najmä na zdraví poškodeného K. J.. Na strane druhej súd vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý bol v minulosti iba raz súdne trestaný (aj to pred viac ako sedemnástimi rokmi pred spáchaním prejednávaného trestného činu) a nie sú u neho žiadne poznatky o negatívnych prejavoch v jeho správaní, súd nepovažoval za nutný bezprostredný výkon uloženého trestu odňatia slobody, ale má za to, že účel trestu, najmä výchovný bude naplnený aj tým, že súd výkon tohto trestu obžalovanému podmienečne odloží. Zároveň súd určil skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, ktorá zohľadňuje jednak závažnosť následkov, ktoré obžalovaný poškodenému K. J. spôsobil ale aj jeho predchádzajúce priestupky na úseku cestnej dopravy. Tie totiž svedčia o tom, že obžalovaný už aj v minulosti porušoval pravidlá cestnej premávky, ktorých vyústením bolo práve spáchanie prejednávaného trestného činu. U obžalovaného sa tak jedná o priestupkového recidivistu a súd takto určenou skúšobnou dobou v spojení s výškou uloženého trestu dáva obžalovanému priestor, aby štátu a spoločnosti preukázal, že si dôsledky svojho konania uvedomil a v budúcnosti sa nebude dopúšťať nielen trestnej činnosti ale ani páchať priestupky na úseku cestnej premávky, resp. priestupky iného druhu. Tieto skutočnosti týkajúce okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, jeho následkov tak materiálnych ako aj na zdraví poškodeného K. J.Č. a v neposednom rade aj osoba obžalovaného viedli súd pri rozhodovaní o uložení trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 16 mesiacov, ktorý súd považuje za dostatočný na to, aby si obžalovaný počas jeho výkonu uvedomil následky svojho konania. Súd tak zohľadnil aj nedbanlivostných charakter trestného činu ako aj postoj obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal a spáchanie trestného činu oľutoval.
Nakoľko škodu, ktorú si uplatnili poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Sociálna poisťovňa v súvislosti s nákladmi na liečbu poškodeného K. J.N. a vyplatených nemocenských dávok počas jeho práceneschopnosti do skončenia prípravného konania obžalovaný z hľadiska výšky ako aj právneho titulu počas trestného konania nespochybňoval, súd ho zaviazal k náhrade škôd týmto poškodeným tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozsudku. Poškodený G. L. si náhradu škody neuplatnil, preto súd o škode vo vzťahu k tomuto poškodenému nerozhodoval.
Poškodený K.Q. J. si do skončenia prípravného konania uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúcej z totálnej škody, ktorá vznikla na jeho motocykli vo výške 5.932,38 Eur a ktorá bola vyčíslená poisťovňou, pričom poistnú udalosť poškodený poisťovni nahlásil. Tiež si uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúcej zo škody na prilbe vo výške 100,- Eur. Súd priznal tomuto poškodenému škodu vo výške 5.932,38 Eur, na náhradu ktorej zaviazal obžalovaného, ktorý svojim konaním túto škodu na motocykli tohto poškodeného spôsobil. Vychádzal pritom z vyčíslenia tejto škody poisťovňou, ktorá je záväzná nielen pre poškodeného ako poistenca ale aj pre obžalovaného, ako vinníka nehody pre prípad vymáhania regresného nároku poisťovňou. Napokon súd nemal žiadnu pochybnosť o správnosti výšky vyčíslenej škody poisťovňou. Skutočnosť, či si škodu má vymáhať poisťovňa, či ju poškodenému preplatila alebo nie a či si ju bude tiež následne vymáhať od obžalovaného v regresnom konaní nie je dôvodom na to, aby ju súd poškodenému v tomto konaní nepriznal. Nárok poškodeného K. J.Č. v tejto výške a z tohto právneho titulu bol riadne a včas uplatnený a o jeho výške súd nemá pochybnosť, čo umožňuje priznať tento nárok v tomto konaní rozsudkom. Vyššie uvedené možné okolnosti týkajúce sa uplatnenia škody poisťovňou od obžalovaného nemôžu byť na ujmu poškodenému v tom, že by ho súd len z toho dôvodu odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, najmä ak je škoda vyčíslená a uplatnená. Bude vecou poisťovne a obžalovaného, aby sa s týmto rozhodnutím súdu pri ďalšom postupe pri náhrade škody na motorovom vozidle (motocykli) poškodeného v budúcnosti vysporiadali (ak k uplatnenie škody zo strany poisťovne od obžalovaného samozrejme neskôr dôjde).
Pokiaľ sa jedná o výšku škody na prilbe vo výške 100,- Eur, poškodený ju žiadnym spôsobom nešpecifikoval a ani nevyčíslil. Preto rozhodnutie o tejto časti nároku na náhradu škody by si vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec dokazovania v trestnom konaní, najmä po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine. Preto súd v tejto časti odkázal poškodeného K. J.N. s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
O škode, ktorú si poškodený K. J. uplatnil na hlavnom pojednávaní a ktorá má pozostávať zo škody v súvislosti s ujmou na zdraví súd nerozhodoval, nakoľko táto nebola uplatnená do skončenia prípravného konania. Uvedené však nebráni tomu, aby si poškodený túto škodu uplatňoval v inom súdnom konaní (civilnom procese). inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.