Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Cb-10-2021.pdf
PDF · 91.33 KB
Case nature
Subarea
28Cb/10/2021
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu Poľnohospodárske družstvo Žiar nad Hronom, IČO: 00 027 995, so sídlom Žiar nad Hronom č. 155, 965 14 Žiar nad Hronom, zastúpený JUDr. Natáliou Trubanovou, advokátkou so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, proti žalovanému Poľnohospodárska spoločnosť, a.s., IČO: 45 939 292, so sídlom Š. Moysesa 427/81, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 22.10.2021 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívania v návrhu vymenovaných nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. S., K. S., K. Ž. Q. F., najmä zdržať sa vstupu na tieto nehnuteľnosti, umiestňovania prekážok brániacich vstupu, výstupu, vjazdu a výjazdu žalobcovi z/na nehnuteľnosti, obrábania a akýchkoľvek iných obhospodarovacích a poľnohospodárskych úkonov.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je z titulu nájomných zmlúv oprávnený užívať ako nájomca predmetné pozemky v k.ú. S.. Tieto pozemky však neoprávnene užíva a obhospodaruje žalovaný. Žalovanému je pritom právo žalobcu k pozemkom známe, keďže medzi nimi došlo k viacerým rokovaniam, pri ktorých bol žalovaný oboznámený o tom, ku ktorým pozemkom má žalobca právny vzťah. Tieto rokovania však skončili bezúspešne, keďže žalovaný si nárokoval práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým nemá právny vzťah. Medzi stranami nebolo možné dospieť ani k zámene obhospodarovaných nehnuteľností, pretože žalovaný nedokázal zabezpečiť žalobcovi recipročné užívanie nehnuteľností v primeranej miere. Aj napriek tomu však žalovaný začal uvedené pozemky obhospodarovať, a to s cieľom preukázania užívania za účelom splnenia podmienky pre poskytnutie dotácií od Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“) pre rok 2021. Žalovaný tak bez akéhokoľvek právneho titulu, v rozpore s právom žalobcu užívať pozemky, tieto obhospodaruje. Žalobca uviedol, že v prílohe k návrhu predkladá tzv. mapu pozemkov z programu KatasterNet od spoločnosti ISAT. Z predložených fotografií je zrejmé, že tieto pozemky sú predmetom nájomných vzťahov, čo tak musí byť zrejmé aj žalovanému. Skutočnosť, že žalovaný si uplatnil dotácie od PPA na uvedené pozemky, a teda že tieto aj obhospodaruje, vyplýva aj z verejne dostupných zoznamov, napr.: https://gsaa.mpsr.sk/2021, kde sú zverejnené pôdne bloky, na ktoré sú uplatnené nároky na dotácie a kto o tieto dotácie požiadal. Jednotlivé bloky sú zložené z parciel. Keďže obhospodarovanie pozemkov je podmienkou pre uplatnenie dotácie podľa zákona č. 280/2017 Z.z. a žalovaný si uplatnil na pozemky žiadosť o dotácie z PPA, je nepochybné, že žalovaný pozemky obhospodaruje a užíva. V opačnom prípade by sa žalovaný dopustil trestného činu subvenčného podvodu. Žalobcovi týmto konaním žalovaného vzniká škoda, ktorá spočíva v skutočnej škode a ušlom zisku. Škoda zodpovedá
predovšetkým výške nájomného, ktoré žalobca platí za nájom pozemkov. Ušlý zisk žalobcovi vzniká tým, že pozemky nemôže obhospodarovať, za čo by mu bola poskytnutá dotácia z PPA, ako aj ušlý zisk, ktorý mohol dosiahnuť predajom poľnohospodárskych plodín vypestovaných na pozemkoch. Žalobca je tak vylúčený z výkonu svojich práv z titulu nájomných zmlúv. Vzhľadom na okolnosti prípadu je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania tak, že súd zakáže žalovanému užívať predmetné pozemky. Žalobcovi už v dôsledku konania žalovaného vznikla škoda a každým ďalším dňom dochádza k jej rozširovaniu. Dochádza k porušovaniu práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktorý si dôsledne plní všetky svoje povinnosti z nájomných vzťahov. Je neprípustné, aby žalovaný obhospodaroval pôdu, ku ktorej nemá žiadny právny vzťah, vediac o tom, že tento právny vzťah k pozemkom má žalobca. Vydaním neodkladného opatrenia sa predíde ďalším súdnym konaniam. Návrhom žalobca sleduje legitímny účel, a to ochranu seba ako oprávneného nájomcu pred účelovým a protizákonným konaním žalovaného, ktorého jediným cieľom je obohatiť sa na úkor tretej osoby. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla žalobcovi vzniknúť ujma značná, závažná a nereparovateľná, v prípade pretrvávania tohto stavu hrozí dlhodobé poškodenie práv žalobcu. Žalobca bude naďalej ukracovaný na svojich subjektívnych právach a žalovaný sa bude obohacovať na jeho škodu, ktorá bude neustále narastať. Požadované neodkladné opatrenie obmedzí žalovaného užívať nehnuteľnosti, ku ktorým nemá žiadny právny vzťah a zároveň ho obmedzí neoprávnene sa obohacovať na úkor žalobcu. Ďalším užívaním pozemkov zo strany žalovaného bezprostredne hrozí vznik ďalšej závažnej ujmy na strane žalobcu.
3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil snímky z webovej aplikácie GSAA (Geopriestorová žiadosť o podporu), prevádzkovanej Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, týkajúce sa Kampane 2021 a zobrazujúce pôdne diely (celky) v k.ú. S., označené kódmi XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X G. XXXX/X. Z týchto snímok má vyplývať, že vo vzťahu k uvedeným pôdnym dielom, ktoré sú tvorené jednotlivými pozemkami, si žalovaný podal žiadosť o podporu v zmysle zákona č. 280/2017 Z.z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
4. Žalobca ďalej priložil jednotlivé nájomné zmluvy, uzatvorené podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že vo vzťahu k väčšine predmetných pozemkov by v súčasnosti mal trvať nájomný vzťah medzi ich jednotlivými vlastníkmi ako prenajímateľmi a žalobcom ako nájomcom. K žalobe neboli priložené nájomné zmluvy týkajúce sa pozemkov v k.ú. S. EKN parc. č. XXX/X a CKN parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX G. XXXX. Veľká väčšina predmetných nájomných zmlúv mala byť uzavretých dňa 18.04.2015 na dobu určitú od 01.01.2015 do 31.12.2024, menšia časť mala byť uzavretá neskôr, pričom nájomný vzťah by mal podľa svojho časového vymedzenia trvať aj v súčasnosti. Predmetom nájomných zmlúv je nájom poľnohospodárskych a ostatných pozemkov vo vlastníctve prenajímateľov, ktoré prenechávajú nájomcovi, aby ich užíval na účely poľnohospodárskej výroby a súvisiace činnosti, pričom nájomca sa zaviazal platiť dohodnuté ročné nájomné.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, resp. aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
6. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon budúceho súdneho rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
7. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
8. Z predložených nájomných zmlúv mal súd osvedčené, že v súčasnej dobe trvá nájomný vzťah vo vzťahu k väčšine v návrhu označených pozemkov v k.ú. S. medzi ich jednotlivými vlastníkmi ako prenajímateľmi a žalobcom ako nájomcom, predmetom ktorého je prenechanie týchto pozemkov za odplatu nájomcovi na účely poľnohospodárskej výroby. Žalobca odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že napriek jeho oprávneniu užívať predmetné pozemky z titulu nájomného vzťahu ich užíva žalovaný, čím má na strane žalobcu dochádzať k vzniku škody. Na osvedčenie tohto tvrdenia žalobca poukázal na verejne dostupnú webovú aplikáciu spravovanú Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, z ktorej má vyplývať, že vo vzťahu k pôdnym dielom, ktoré sú tvorené predmetnými pozemkami, požiadal žalovaný o podporu z Pôdohospodárskej platobnej agentúry v zmysle zákona č. 280/2017 Z.z. Súd však konštatuje, že samotná táto skutočnosť nepreukazuje ani dostatočne neosvedčuje, že žalovaný predmetné pozemky skutočne užíva, a čo je pre účely posúdenia predmetného návrhu podstatnejšie, že v ich užívaní bráni žalobcovi. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijako neozrejmil, aké okolnosti by mali brániť jemu samotnému v podaní žiadosti o podporu z PPA, pokiaľ by o ňu mal záujem v súvislosti s obhospodarovaním predmetných pozemkov. Z návrhu nevyplývajú žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by osvedčovali, že žalobca mal ako nájomca reálny záujem vykonávať konkrétne poľnohospodárske činnosti na predmetných pozemkoch a že by mu v tom malo byť zabránené zo strany žalovaného. Tvrdenia žalobcu o tom, že by mu v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia mohla vzniknúť značná, závažná a nereparovateľná ujma, súd preto považuje za všeobecné a nepodložené konkrétnymi skutkovými okolnosťami, ktoré by mali podklad v predložených dôkazoch.
9. Nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci by bolo spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru a či by z neho vyplývajúce obmedzenia sledovali legitímny cieľ. Takýto potenciálny zásah do chránených záujmov žalovaného, predovšetkým jeho práva na podnikanie a s tým spojených činností v podobe obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy, súd v okolnostiach prejednávanej veci považoval na neprimeraný. Samotný žalobca v návrhu uviedol, že medzi stranami prebiehali rokovania, pri ktorých si žalovaný mal nárokovať práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým podľa tvrdení žalobcu nemá právny vzťah, pričom medzi stranami nebolo možné dospieť k dohode ohľadom rozsahu a právneho dôvodu užívacích práv k jednotlivým pozemkom. Súd pritom poukazuje na osobitosti nájmu poľnohospodárskych
pozemkov, kde v zmysle právnej úpravy zákona č. 504/2003 Z.z. môže dochádzať k sporným situáciám ohľadne nájomných, prípadne iných užívacích práv k pôde zo strany jednotlivých subjektov vykonávajúcich poľnohospodársku produkciu (napr. § 12 ods. 4 zákona v znení účinnom do 30.04.2021, ktorý zakotvoval fikciu uzatvorenia nájomnej zmluvy medzi vlastníkom pozemku a jeho užívateľom aj bez prejavu vôle vlastníka k jej uzavretiu, a to naopak práve v dôsledku jeho nekonania za splnenia ďalších zákonom predpokladaných náležitostí). Je potrebné pripomenúť, že inštitút neodkladného opatrenia má primárne preventívny charakter, z čoho vyplýva, že ním stanovená úprava práv a povinností strán by mala byť len v rozsahu nevyhnutnom pre zachovanie ohrozených práv príslušnej strany. S ohľadom na zásadu proporcionality preto súd nepovažoval žalobcom uvádzanú mieru ohrozenia jeho subjektívnych práv tvrdeným konaním žalovaného za natoľko naliehavú, aby bez vyjadrenia žalovaného (§ 329 CSP) neodkladným opatrením, ktoré je vykonateľné doručením, uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uvedených úkonov vo vzťahu k predmetným pozemkom. Inak povedané súd nemal osvedčenú skutočnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, bez ktorej by došlo k závažným a ťažko napraviteľným následkom v právnej sfére žalobcu. Je totiž zrejmé, že pokiaľ medzi stranami existuje spor ohľadom užívacích práv k predmetným pozemkom, vyžaduje si jeho vyriešenie komplexné právne posúdenie jednotlivých tvrdených užívacích titulov, s čím sa nevyhnutne spája potreba vykonania riadneho dokazovania, ktoré ďaleko presahuje možnosti súdu dané procesnou úpravou inštitútu neodkladného opatrenia. Nemožno tiež súhlasiť s tým, že nariadením neodkladného opatrenia sa predíde ďalším súdnym konaniam. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia totiž primárne nie je predchádzanie súdnym sporom vo veci samej. Na tom nič nemení ani možnosť súdu neuložiť podanie žaloby vo veci samej, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1, § 337 CSP), čo navyše nie je prípad prejednávanej veci. Žalobcovi nič nebráni domáhať sa žalobou usporiadania vzájomných sporných práv a povinností medzi stranami súvisiacich s užívaním predmetných pozemkov na poľnohospodársku produkciu, kde súd bude môcť po vykonaní riadneho dokazovania tieto sporné vzťahy komplexne právne posúdiť. Súd však dospel k záveru, že nebolo osvedčené také bezprostredné a závažné ohrozenie právnej pozície žalobcu s potenciálne ťažko odstrániteľnými následkami, že by boli splnené podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
10. Na základe uvedeného súd uzavrel, že nie sú dané zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci a návrh žalobcu na jeho nariadenie zamietol.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný, žalovaný by preto mal právo na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v doterajšom priebehu konania žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.