Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoE-20-2020.pdf
PDF · 79.93 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoE/20/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň JUDr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, U., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Ondrejková, Exekútorský úrad so sídlom Vrútocká 12, Bratislava, o vymoženie 175 Eur s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 2Er/891/2012-18 zo dňa 22. novembra 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 40,91 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovení § 57 ods. 1 písm. h), § 200 ods. 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 14 ods. 1, § 22 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. Vecne mal za to, že dňa 20.08.2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti, nakoľko pri vykonávaní exekúcie nebol zistený žiadny majetok povinného, z ktorého by sa dala uspokojiť pohľadávka oprávneného. Vzhľadom na nemajetnosť povinného súd exekúciu zastavil.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Trenčín sp.zn. 2CoE/218/2016. V danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (35 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Súdny exekútor ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Súd nekonkretizoval, aké úkony súdny exekútor vykonal a na základe akých výsledkov, akých lustrácií dospel súdny exekútor a následne aj exekučný súd k záveru, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňaženým by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií.
Ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejným prostriedkami. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkový práv povinného. Na základe uvedeného oprávnený žiadal uznesenie súdu zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 58 ods. 5 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (§ 379 až § 381 CSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
10. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol náležité odôvodnenie výrokovej časti. Napadnuté uznesenie obsahuje konštatovanie, že povinný je nemajetný, bez náležitého odôvodnenia a bez toho, že by sa zaoberal úvahou, či nejde len o prechodný jav nemajetnosti a či nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, na základe akej úvahy súd dospel k záveru, že povinný je skutočne nemajetný, nakoľko v napadnutom uznesení konštatuje iba to, že mu bol doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, z dôvodu nemajetnosti povinného. Taktiež nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie zaoberal právnou otázkou, či by predčasné zastavenie exekúcie neupieralo oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.
11. Z napadnutého uznesenia nemožno vyvodiť akými úvahami sa súd riadil pri zastavení exekúcie a takýmto postupom súd prvej inštancie odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, keďže tento má podstatne sťažené právo podať opravný prostriedok a argumentovať proti uzneseniu bez jeho náležitého odôvodnenia. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu CSP priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania vrátane výsledku takéhoto procesu (pri rozhodovaní). Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako tieto vyplývajú z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd (uvedenej ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.), ako aj článku 46 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov). Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP). Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa napadnuté uznesenie vôbec neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z týchto ustanovení, došlo k porušeniu práva oprávneného na riadny proces so všetkými jeho atribútmi (vrátane práva dozvedieť sa, prečo konkrétne bola exekúcia zastavená).
12. Zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie odvolacím súdom, má samo osebe za následok i zrušenie uznesenia v časti závislého výroku o trovách exekúcie.
13. Na základe uvedeného, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade, ak bude súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodovať, bude nutné rozhodnutie náležite odôvodniť najmä jednoznačným uvedením, aké sú majetkové pomery povinného a pokiaľ je nemajetný, uviesť, či ide o nemajetnosť prechodnú, či nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti, a aký dopad bude mať rozhodnutie na právo oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu.
14. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).