Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1T/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudcom, JUDr. Romanom Benedikovičom, na hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave dňa 22. 11. 2021 rozhodol

rozhodol:

Obžalovaný:

L. E., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v V., bytom V., F. XX

sa uznáva vinným, že

od presne nezistenej doby, minimálne po dobu dvoch rokov, do dňa 27.02.2020, kedy bol maloletý J.R., nar.XX.XX.XXXXna základe neodkladného opatrenia Okresného súdu Bratislava V sp.zn.: P. X/XXXX umiestnený do Centra pre deti a rodiny - Röntgenová ulica, Bratislava; v ubytovni Kopčany, situovanej na Kopčianskej ulici č. 90 v Bratislave, a na iných miestach v Bratislave sexuálne zneužíval svojho vnuka, maloletého J.R., a to tým spôsobom, že ho opakovane každý deň chytal cez oblečenie v oblasti rozkroku, ďalej maloletého J.R. chytal za jeho obnažený pohlavný úd počas toho, ako bol vyzlečený a to aj napriek tomu, že maloletý obvinenému uviedol, aby s tým prestal, nakoľko mu je to nepríjemné, maloletý sa hanbil za konanie obvineného, a preto si nepozýval domov kamarátov, čím bol obmedzovaný aj v sociálnych kontaktoch s kamarátmi, pričom maloletý J.R. vnímal správanie obvineného negatívne, teda

osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, čím spáchal

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Obž. L. E. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa , že je nevinný zo spáchania skutku, ďalej využil svoje právo nevypovedať. Preto súd návrh dozorujúcej prokurátorky prečítať výpoveď obžalovaného z prípravného konania podľa V nej vtedy obvinený J. E. uviedol, že si to si to na neho niekto vymyslel, asi vedúca ubytovne, kam za vnukom každý deň chodil, aby sa o neho staral. Meno uviesť nevie, ona bola aj pri preberaní jeho vnuka do centra pre deti a rodiny. Takisto aj sociálna kurátorka vedela o ňom, že maloletého vnuka on kúpe, varil mu, staral sa o neho. Je pravdou, že pri rozlúčke s vnukom ho zo srandy chytil v oblasti rozkroku. Vedel tiež, čo bude nasledovať. Počas kúpania ho tiež chytil za vajíčka, ale to musel, aby ho umyl. Počas dňa ho nechytal v rozkroku, on už bol veľký. Viac odmietol k veci vypovedať.

Súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne považoval obhajobné tvrdenia obžalovaného za nepravdivé, v rozpore s obsahom ostatných, vo veci vykonaných dôkazov.

Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný výpoveďou poškodeného - maloletého J.R., ktorého výsluch bol zaznamenaný prostriedkami zvukovej a obrazovej techniky. Ten bol na hlavnom pojednávaní prehratý - oboznámený postupom podľa , , , ,

Maloletý J.R. po zákonnom poučení primeranom jeho veku dostatočne detailne popísal konanie jeho starého otca, ako aj svoje prežívanie a pocity s tým súvisiace. Uviedol najmä, že obvinený mu to robieval aj viackrát do dňa, každý deň, pričom občas bola pri tom jeho mama alebo strýko. Väčšinou sa to dialo na byte., teda na ubytovni. Maloletý uviedol, že obvinenému vravel, aby prestal. Cítil sa pritom nepríjemne. Takisto jeho mama obvinenému vravela, aby to nerobil. Maloletý uviedol, že o tých situáciách hovoril svojej mame. S dedom zostával sám aj cez týždeň aj cez víkend. Dodal tiež, že dedo sa mu hovoril, že keď to niekomu povie, zbije ho. Bál sa ho. Dedo ho chytal zakaždým, keď boli spolu. Robil to aj vonku. Začal mu to robiť, keď ešte chodil do škôlky. Teraz je štvrták. K dedovi má zlý vzťah.

Súd túto výpoveď maloletého poškodeného, najmä vzhľadom na obsah znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie psychológia detí, P.. W. Z., ktorá maloletého vyšetrila, považoval za vierohodnú.

Znalkyňa v znaleckom posudku, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný so súhlasom procesných strán podľa , , uviedla, že maloletý sa pred ňou viackrát zhodne vyjadril, že správanie deda mu bolo nepríjemné, snažil sa ho ignorovať, či tváriť sa, že ho nepozná. Ďalej uviedol, že sa hanbil preto volať kamarátov k nim, lebo ded oje, podľa vyjadrenia maloletého „úchyl“. Znalkyňa konštatovala, že maloletý si zvolil taký podvedomý zvládací mechanizmus, ktorý sa mu javil ako efektívny, a to racionalizácia, ignorácia, príp. zľahčovanie situácie. Znalkyňa ďalej konštatovala, že maloletý vnímal správanie podozrivého vo vzťahu k vyšetrovanému skutku negatívne. S veľkou pravdepodobnosťou si uvedomoval nevhodnosť a neadekvátnosť správania podozrivého. Svoj nesúhlas dával najavo verbálne. Ďalej maloletý povedal o svojom nesúhlase matke ako ďalšiu taktiku zvolil údajne ignoráciu obvineného. Znalkyňa u maloletého predpokladá možný pozitívny vývoj osobnosti maloletého - jeho inteligenčný potenciál, osobnosť bez zistenej patológie a momentálne pôsobiace prostredie pôsobia ako pozitívne prediktory ďalšieho zdravého vývoja. V rámci použitých techník sa u maloletého neprejavilo akcelerované sexuálne správanie či prežívanie maloletého, ktoré by bolo signifikantne významné pre posúdenie sexuálne výrazne neadekvátneho správania sa maloletého pre jeho vek. Znalkyňa v záver uviedla, že maloletý sa ohľadom správania obvineného voči svoje osobe rozprával pri nej s neverbálnymi prejavmi zahanbenia, snažil sa téme vyhýbať, evidentne mu téma nebola príjemná. Prejavy, a ani celkové prežívanie maloletého však nemalo taký rozmer, ktoré by poukazovalo na extrémnu traumatizáciu maloletého, ktorú by svojimi zvládacími mechanizmami nebol schopný spracovať.

Tento dôkaz svojím obsahom len utvrdzuje súd o vierohodnosti a pravdivosti výpovede mal. J.R.

Ďalším dôkazom nasvedčujúcim pravdivosti výpovede maloletého je výpoveď svedkyne U.. R. X., ktorá ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako sociálna kurátorka na Sociálno-právnej ochrane a kuratele ÚPSVaR. V rámci výkonu svojej práce mala za úlohu odobrať maloletého J.R. z domácnosti v ubytovni Kopčany v Petržalke z dôvodu, lebo matka maloletého sa mala vysťahovať z danej ubytovne a nevedela zabezpečiť synovi vhodné ubytovanie. Matka maloletého dostala deň pred odobratím maloletého ponuku na ubytovanie, avšak z nejakého dôvodu danú ponuku

odmietla. Začiatkom tohto roka , presný dátum si nepamätá, došla svedkyňa na danú ubytovňu, kde sa najprv stretla s riaditeľkou daného zariadenia a následne do garsónky, kde bývala svedkyňa E. so synom. V predsieni sa nachádzal aj obvinený, ktorý pristúpil k maloletému J.R. a namiesto rozlúčky ho chytil v oblasti rozkroku. Popritom niečo povedal. Matka maloletého na to nijako nereagovala. Počas cesty do zdravotníckeho zariadenia sa chlapec vyjadril, že vie, že to nie je v poriadku čo dedo spravil, že je úchyl a že preto k nemu nechodili žiadni kamaráti. Zo zdravotníckeho zariadenia išli do detského domova, kde svedkyňa chlapca odovzdala a vychovávateľom popísala udalosti, ktoré sa pri preberaní maloletého na ubytovni stali. Matka maloletého bola pri tom prítomná, snažila sa celú situáciu nejako odľahčiť.

Ďalším z dôkazov je obsah výpovede svedka N. P., ktorého výpoveď z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa

Svedok N. P. vypovedal, že na ubytovni Kopčany býval asi dva roky s družkou L. E. a jej maloletým synom L.. Otec jeho družky - obvinený L. E. chodieval k nim na ubytovni každý deň, a to už ráno o pol 7do šiestej večer, kým mali povolené návštevy. Chodieval k nim so súhlasom družky, jeho dcéry. K maloletému L. sa správal strašne. Obchytkával ho v oblasti rozkroku. Taktiež ho chytal pod krk a dával mu po zadku. Niekedy obvinený robil aj to, že vykrikoval za chlapcom z okna: “ Keď prídeš hore, dáš mi ho chytiť?“. To hovoril maloletému každý deň. Chlapec sa niekedy skryl za svedka, lebo vedel, že ho uchráni. Obvinený bol podľa svedka agresívny, drzý človek. Keď maloletého chytal v oblasti rozkroku, bola pri tom aj matka maloletého. Ona nič obvinenému nepovedala, nakoľko aj ona sa bála obvineného. L. sa bál s dedom ostať sám.

S obsahom výpovede poškodeného maloletého J.R., svedkov X. a P. korešponduje aj obsah správ z Centra pre deti a rodiny, správy z Centra Slniečko, správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, správy zo základnej školy mal. J.R.

Na hlavnom pojednávaní súd so súhlasom procesných strán postupom podľa , prečítal znalecký posudok znalca z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, E.. U.. Y. M., P.., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 78/2020 uviedol, že povaha obvineného je daná jeho nezrelosťou a nestabilitou vstupu kognitívnych mechanizmov do rozhodovacích a zvládacích procesov, čo znižuje kvalitu rozhodnutí, obzvlášť v interpersonálnej záťaži. Vierohodnosť osoby obvineného a jeho výpovede vo vzťahu ku skutku sú z psychologického hľadiska znížené v súvislosti s už uvedenými zisteniami. V danom prípade podľa znalca ide v konaní popísanému v uznesení o vznesení obvinenia ide viac o zlyhanie vo vzťahu k adaptívnosti správania, ako priamo o správanie so sexuálnym motívom. Motivačné pozadie konania obvineného je dané vysokou mierou sociálnej izolácie, dissociálnosťou, deficitom emočných nárokov, emočnou nestabilitou a zhoršenou kvalitou kontrolných a regulačných mechanizmov. Spúšťačom je nepredvídateľná kolísavosť v kvalite regulácie správania. U obvineného znalec nezistil sklony k pedofilným aktivitám. Sexuálna orientácia je dominantná na heterosexuálne dospelé objekty. Prevažujú u neho neagresívne manipulatívne schémy dosahovania cieľa u závislých objektov. Čo sa týka nálezu z PPG vyšetrenia, ide o záznam reprezentujúci podpriemernú tumescenčnú aktivitu jedinca so zachovaným záujmom o uspokojovanie svojich sexuálnych potrieb s heterosexuálnou orientáciou na osoby dospelého veku. Nález nie je typický pre osoby trpiace deviáciou v zmysle homosexuálnej pedofílie, a to aj vzhľadom k neexistencii významného podielu objemu odoziev na pedofilné, resp. efébofilné (dospievajúci chlapci) orientované objekty.

Z takto vykonaného dokazovania - z obsahu dôkazov vo veci vykonaných na hlavnom pojednávaní, mal súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obž. L. E. konaním uvedeným vo výrokovej časti skutkovej vete rozsudku tým, že osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužil, chytal maloletého J.R. za pohlavné ústrojenstvo (pohlavný úd a varlatá) napriek upozorňovaniu maloletým, aby prestal, lebo mu je to nepríjemné, a robil tak svojmu vnukovi - chránenej blízkej osobe, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. b) Tr.zák.

Obž. svojim konaním porušil záujem spoločnosti na riadnom a ničím nerušenom vývine maloletých detí a ich ochrane pred sexuálnym zneužívaním.

Obž. bol doposiaľ jedenkrát priestupkovo postihnutý, súdne trestaný bol šesťkrát, naposledy v roku 2003.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti a riadiac sa ust. § 34 Tr.zák. dospel k záveru, že trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní sedem rokov pri zistenom a ustálenom spôsobe sexuálneho zneužívania maloletého, aj vzhľadom na vek obžalovaného, možno považovať za primeraný a zákonný, plniaci účel generálnej aj individuálnej prevencie.

Z poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností súd nezistil žiadne, naposledy bol vo výkone trestu odňatia slobody v roku 2004, preto na toto odsúdenie súd neprihliadol.

Vzhľadom k tomu, že v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním predmetného skutku obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na OS Ba V.