Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/18/2021

Potvrdené rozhodnutím 11Co/11/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcov: 1./ F. T., A.. XX.XX.XXXX, W. Š. XXX/XX, XXX XX Ľ., 2./ P. H., A.. XX.XX.XXXX, W. X. S. XXX/XX, XXX XX O., oboch právne zastúpených JUDr. Jurajom Gabriškom, advokátom, IČO: 42 181 020, so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: P. M., A.. XX.XX.XXXX, W. A. P. X/X, XXX XX F., právne zastúpenému JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom, IČO: 43 207 073, so sídlom Hlavné námestie 80, 060 01 Kežmarok, o zaplatenie 9.650,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 5C/18/2021-117 z 22. novembra 2021 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v sporovej veci žalobcov: 1) F. T., nar. X.X.XXXX, Q. XXX/XX, XXX XX S., 2) P. H., nar. X.XX.XXXX, W. XXXX/X, XXX XX O., práv. zast. JUDr. Juraj Gabriško, advokát, Cukrová 14, 813 39 Bratislava, proti žalovanému: P. M., nar. XX.X.XXXX, P. A. X/X, XXX XX F., právn. zast. JUDr. Dávid Hoffman, advokát, Hlavné námestie č. 80, 060 01 Kežmarok, v konaní o zaplatenie 9.650,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade istinu vo výške 9 650,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9 650,- eur od 1.4.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali na Okresnom súde Banská Bystrica žalobu, ktorou sa domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 9.650,- eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, stavby rodinného domu na ulici XX v O.. Žalovaný sa v októbri 2017 (15.10.2017) zaviazal pre žalobcov zhotoviť rekonštrukciu uvedeného rodinného domu za pôvodne dohodnutú sumu 34.700,- eur. Žalovaný pri podpise zmluvy prevzal 10.000,- eur a zvyšnú sumu sa zaviazali žalobcovia odovzdať pri konečnom vyúčtovaní v pôvodne plánovanom termíne 15.1.2018. Žalovaný prerábku domu v stanovenom termíne nedokončil, dostával sa do omeškania, dátum dokončenia sa opakovane predlžoval a preberal ďalšie zálohy od žalobcov. Termín rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovaný nedokončil ani v ďalších termínoch roku 2018 a tento sa musel presunúť až na rok 2019. Dňa 24.1.2019 podpísal čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že sa mu nepodarilo dokončiť rekonštrukciu domu v pôvodnom termíne do konca februára 2018 a zaviazal sa dokončiť rekonštrukciu najneskôr do 31.3.2019, zároveň vyhlásil, že prevzal od žalobcov finančné prostriedky v celkovej čiastke 43.300,- eur určené na rekonštrukciu a uviedol, že je v jeho možnostiach kompletne v termíne do 31.3.2019 rekonštrukciu dokončiť. Žalovaný už v čestnom prehlásení kalkuloval s možnosťou nedokončenia rekonštrukcie v stanovenom termíne a vyhlásil, že v takom prípade sa zaväzuje vrátiť žalobcom v rovnakom termíne (teda najneskôr do 31.3.2019) zostatok finančných prostriedkov v celkovej výške 10.000,- eur. Žalovaný v dohodnutom termíne, do 31.3.3019 opäť rekonštrukciu domu nedokončil a súčasne (s výnimkou poukázania sumy 350,- eur) ani doteraz im nevrátil zostatok finančných prostriedkov v sume 9.650,- eur, ktoré prevzal od žalobcov. Z uvedených dôvodov sa žalobcovia domáhajú voči žalovanému zaplatenia tejto sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 9.650,- eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.1.2021 platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcov v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že je nesporné, že žalovaný sa zaviazal vykonať rekonštrukciu domu, ktorý je vo vlastníctve žalobcov 1. a 2., že zhotovenie rekonštrukcie v plnom rozsahu sa malo vykonať do 31.3.2019 a že žalovanému bolo dovtedy vyplatených 43.300,- eur. Žalovaný tvrdí, že uvedená rekonštrukcia bola zhotovená v uvedenom rozsahu v termíne do 31.3.2019, že rekonštrukciu domu ukončil a odovzdal žalobcom, ktorí ním začali disponovať. Žalobcovia od zmluvy o prerábke domu neodstúpili, a to ani pre údajné omeškanie žalovaného s plnením, a preto ich tvrdenie, že majú nárok na vrátenie sumy vo výške 9.650,- eur, nemôže založiť dôvod na vrátenie uvedenej istiny. Žalobcovia v 1. a 2. rade po dokončení a prevzatí diela si neuplatnili žiadne nároky z vád vykonanej rekonštrukcie, ani doteraz nereklamovali žiadnu vytknutú vadu. Pokiaľ ide o žalovaným poukázanú sumu 350,- eur žalobcom 1. a 2., tak toto sa neudialo na základe omeškania žalovaného s dokončením rekonštrukcie, ale dohodou účastníkov sa znížila cena za vykonanie diela a účastníci sa vzájomnou dohodou dohodli na jej rozsahu vo výške 350,- eur tak, aby celková suma za vykonanú rekonštrukciu domu bola vo výške 42.950,- eur. Z predloženého návrhu na vydanie platobného rozkazu ani z iného dôkazu nevyplýva žiadna skutočnosť, že by mal byť žalovaný v omeškaní s vykonaním rekonštrukcie domu a na základe takejto právnej skutočnosti by mal byť povinný uhradiť žalobcom 1. a 2. dlžnú istinu vo výške 9.650,- eur. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedli, že odmietajú všetky tvrdenia žalovaného, nakoľko sú to ničím nepodložené lži. V žiadnom prípade nebola rekonštrukcia vykonaná v stanovenom termíne, nikdy a to ani do dnešného dňa, napriek opakovaným ubezpečeniam zo strany žalovaného a niekoľkým predlžovaniam času. Neskôr, keď bolo evidentné, že žalovaný nikdy rekonštrukciu nedokončí, a zrejme ju ani nemal v úmysle dokončiť, začal sľubovať, že vráti aspoň peniaze vo výške 10.000,- eur. Žalobcovia sa domnievajú, že v danom prípade išlo o modus operandi žalovaného, akým zavádzal svojich zákazníkov, aby od nich vybral maximálne sumy preddavkov a potom zo stavby predčasne odišiel bez jej dokončenia. Vzhľadom na to, že žalovaný by rekonštrukciu nikdy nedokončil, žalobcovia sa rozhodli dokončiť rekonštrukciu inými dodávateľmi. Navyše po žalovaného práci museli tieto spoločnosti ešte takmer kompletne prerobiť aj to málo z rekonštrukčných prác, ktoré žalovaný vykonal, nakoľko jeho práce boli nekvalitné, čím im žalovaný ešte navyše spôsobil ďalšiu škodu a nutnosť demontovať aj tie časti budovy, ktoré ako tvrdí, vykonal. Tvrdenia žalovaného, že „žalobcovia 1. a 2. si po dokončení a prevzatí diela neuplatnili žiadne nároky z vád vykonanej rekonštrukcie a nereklamovali žiadnu vyskytnutú vadu“ ako aj že „vykonaním diela vznikol žalovanému nárok na zaplatenie ceny diela“, sa absolútne nezakladajú na pravde. V žiadnom prípade nedošlo ani len k čiastočnému dokončeniu diela a už vôbec nie k prevzatiu diela. V danom prípade nemožno vôbec hovoriť o vadách diela - v skutočnosti dielo nebolo nikdy vykonané, dokončené ani odovzdané. Žalovaný miesto vykonania diela svojvoľne opustil, zanechal rekonštrukciu v úplne nedokončenom stave a navyše už vykonané práce odviedol v takej kvalite, že ich bolo nutné následne prakticky úplne vykonať odznova. V žiadnom prípade nemožno hovoriť ani o akomsi znížení ceny diela dohodou účastníkov o 350,- eur tak, aby celková cena diela bola 42.950,- eur. Práve naopak, uhradená čiastka 350,- eur musí byť považovaná iba za čiastočné splnenie už písomne uznaného dlhu (záväzku vrátiť aspoň časť preddavkov) zo dňa vyhotovenia písomného uznania dlhu čo do dôvodu a výšky zo dňa 24.1.2019. S odstupom času sa žalobcovia 1. a 2. domnievajú, že žalovaný premyslene vrátil čiastku 350,- eur, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu za podvod a spreneveru z dôvodu absencie úmyslu a aby mohol argumentovať svojou fiktívnou snahou vrátiť sumu preddavkov, ktoré si neoprávnene ponechal, pričom poukázali na priložené uznesenie OR PZ Kežmarok, ČVS: ORP-98/VYS-KK-2019, kde je podrobne opísaný skutkový stav veci a okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby na civilnom súde. Záverom žalobcovia poukázali na skutočnosť, že žalovaný okrem bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške istiny svojim nekonaním resp. amatérskym vykonaním niektorých prác a tým, že na stavbu chodili nekvalifikovaní robotníci, im spôsobil na diele omnoho vyššie finančné škody ako požadujú. Finančnú škodu im žalovaný spôsobil aj tým, že neskôr, keď už nikto nechodil vykonávať rekonštrukčné práce na stavbu, budova sa nedala používať, chátrala a znehodnotila sa. V dôsledku nevykonanej elektroinštalácie nebolo možné vykurovať ju cez obdobie, keď to bolo nutné. Nehovoriac o tom, že budova sa mohla využívať na podnikateľské účely a teda ďalšia škoda vznikla v dôsledku ušlého zisku.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že ak žalobcovia tvrdia, že žalovaný uznal dňa 24.1.2019 dlh vo výške 10.000,- eur, v žiadnom prípade sa nejedná o uznanie dlhu a to z dôvodu, že samotný dlh dňa 24.1.2019 nemohol existovať, pričom najskôr za splnenia podmienok mohol tento dlh vzniknúť najneskôr dňa 1.4.2019. Z toho vyplýva, že nemohlo dňa 24.1.2019 dôjsť k platnému uznaniu dlhu, ktorý neexistoval a tým pádom ani nevznikla vyvrátiteľná domnienka o existencii dlhu v dobe uznania. Čestné prehlásenie zo dňa 24.1.2019 nie je teda uznaním dlhu. Svojim obsahom by mohlo zakladať povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade preukázania porušenia povinnosti zo strany žalovaného, ale k platnému uzavretiu takejto povinnosti nikdy nedošlo, keďže neexistuje žiaden dôkaz o jeho písomnej akcpetácií žalobcami. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobcovia sa nijakým spôsobom nedožadovali bezplatného odstránenia vád žalovaným. Ani neodstúpili od zmluvy o prerábke domu, pričom súhlasili s primeraným znížením ceny úpravy. Záverom uviedol, že nevidí dôvod na výsluch žalobcami navrhovaných svedkov, nakoľko má za to, že uvedené osoby sa nevedia vyjadriť k rozsahu rekonštrukcie, ktorá bola vykonaná žalovaným. Takisto si nevie predstaviť znalecké dokazovanie týkajúce sa rozsahu vykonaných rekonštrukčných prác a nedostatkov vykonaného diela alebo prípadnej škody ako to navrhujú žalobcovia, pretože mu chýbajú poznatky o uvedenej rekonštrukcii, t.j. jednoznačne uviesť rozsah rekonštrukcie.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 20.12.2021. Na pojednávanie sa dostavili žalobcovia v 1. a 2. rade, ich právny zástupca a právny zástupca žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, jeho právny zástupca žiadal ospravedlniť jeho neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu neodkladných pracovných záležitostí. Súd v zmysle rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.

7. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že v novembri 2017 sa so žalovaným dohodli, že vykoná pre nich prerábku domu na W. ulici č. XX v O., pri dohode žalovaný povedal, že prerábku dokončí do konca februára 2018, že on má dosť ľudí, že nemá s tým problém. Žalobcovia mu dôverovali. Práce začali vykonávať najprv štyria pracovníci, vtedy si žalobcovia vraveli, že je to celkom dobré, avšak postupne chodievalo ich menej a menej a nakoniec tam nechodieval nikto. Tak volali P. M., že čo sa deje, on sa stále vyhováral, posúval termín kedy by mal prerábku ukončiť, lenže na stavbu už v podstate chodievala len jedna osoba alebo nikto. Stále dochádzalo k odsúvaniu termínu ukončenia diela pričom s tým, že bude iný termín zhotovenia tejto prerábky stále prišiel žalovaný, teda on to navrhol. Avšak žalobcovia nakoniec stratili trpezlivosť a dali mu ešte jednu šancu s tým že posledným termínom zhotovenia by mal byť deň uvedený v čestnom prehlásení čiže koniec marca 2019. Žalobca v 1. rade uviedol, že žalovaný im spôsobil aj ďalšie škody, nielen to čo si uplatňujú, napríklad ponúkol sa, že im urobí elektriku a keďže to nezrealizoval a plynári boli závislí od neho, tak stalo sa to, že tam došlo k poruche. V dôsledku toho, že tam nebola zavedená elektrina, zmrzli trúbky a to sú tiež škody ktoré im vznikli, avšak tieto si od žalovaného neuplatňujú. Napokon sa žalobcovia so žalovaným stretli 24.1.2019, kde bolo vypracované čestné prehlásenie s tým, že žalovaný to všetko podpísal a s tým súhlasil, aj keď uvedená suma sa zdala žalobcom veľmi malá. Po tom, čo uplynula lehota stanovená v čestnom prehlásení, teda po 31.3.2019, išiel žalobca 1/ s papiermi na políciu, čo môže robiť. Príslušník policajného zboru kontaktoval žalovaného a následne mu oznámil, že žalovaný mu povedal, že sa s nimi dohodne. O niekoľko dní na to mu volal žalovaný, aby sa stretli na benzínovej pumpe, kde sa aj stretli a tam mu hneď v prvej vete vyčítal, prečo to riešil prostredníctvom polície. On žalovanému volal neskutočne veľakrát a stále sa ho pýtal, kedy už vráti peniaze, čo mu bolo až trápne, stále sa niekomu pýtať. Žalovaný najprv navrhoval nejaké sumy, že im to bude splácať po 5,- eur, či po 20,- eur a napokon povedal že to bude splácať po 300,- eur, avšak ani to sa nestalo. Pokiaľ ide o rozsah prác, ktoré mal žalovaný vykonať, prvá dohoda bola taká, že urobí prízemie a prvé poschodie. Potom, keď žalovaný videl, že tam boli nejakí elektrikári, navrhol, že on má brata a že oni žalobcom urobia celú elektriku. Tá firma, ktorá tam bola, núkala žalobcom, že im urobí elektriku za 6000,- eur. Vtedy žalovaný povedal, že za takú sumu, teda za 6.000,- eur im urobí elektriku aj on. Keďže mu dôverovali a keď on vykonával ostatné práce, súhlasili s tým, aby on urobil aj elektriku. Ďalej uviedol, že na stavbe na tomto dome bolo aj podkrovie, kde bolo potrebné ešte vykonať nejaké práce a vtedy sa žalovaný sám ponúkol, že urobí aj to podkrovie, a že zastreší celý dom. Žalobcovia tým súhlasili, že keď už to bude robiť, tak nech to urobí celé. Žalovaný však stále pýtal od nich dopredu peniaze. Takže rozsah rekonštrukcie mal byť taký, že žalovaný urobí všetky práce do stavu hotovosti s tým že obloží aj steny v kúpeľniach, betonáž, proste všetko a samozrejme aj elektroinštaláciu, ku ktorej sa ponúkol. Žalovaný mal na stavbe realizovať aj potery, avšak do poterov sa nedal.

8. Žalobca v 2. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 22.11.2021 sa pripojil k výpovedi žalobcu v 1. rade. Navyše uviedol, že ak sa práce na stavbe vykonali nekvalitne, napríklad bol tam pracovník, ktorý obkladal kúpeľňu a žalobcovia videli, že je to zlé, kontaktovali žalovaného, ten uznal, že je to obložené veľmi zle, ale vadu neodstránil. Ďalej uviedol, že odo dňa, keď bolo podpísané čestné prehlásenie, sa do toho dátumu kedy malo byť dielo zrealizované, čiže do konca marca 2019, sa žalovaný na stavbe ani neobjavil, vôbec tam ani neprišiel. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aký mal byť rozsah rekonštrukcie do 31.3.3018, žalobca v 2. rade uviedol, že rozsah mal byť asi taký, že: „keď prídete a zapálite svetlo, malo by svietiť“. Ďalej ozrejmil, že ak žiada, aby mu niekto urobil steny, očakáva, že to urobí asi takto: rohovník, omietka, samozrejme penetrácia predtým, obloženie kúpeľní, elektroinštalácia. Teda rekonštrukcia domu mala byť v podstate realizovaná do takého stavu, že: „vojdem do izby, uložím podlahu, namontujem svetlo a dá sa tam bývať“. Dodal, že žalovaný zanechal ten dom v horšom stave, ako keď ho prevzal, rekonštrukciu domu do 31.3.2019 určite nedokončil tak, ako sa dohodli.

9. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči zotrval na podanej žalobe, poukázal na to, že v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že došlo k uzavretiu právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným. Žalobcovia sa vyjadrili aj k rozsahu rekonštrukčných prác, čo ostatne bolo preukázané aj neskôr ďalšími dôkazmi. Poukázal na to, že v konaní je viacero nesporných tvrdení, ktoré nerozporoval ani samotný žalovaný, ktorý v čestnom prehlásení potvrdil konkrétne, koľko financií prevzal a zaviazal sa, že dokončí do úplného dokončenia tieto rekonštrukčné práce v termíne, ktorý bol opakovane posúvaný, teda až do toho 31.3. a pokiaľ nie, tak sa zaviazal vrátiť aspoň časť z tých prevzatých záloh do 31.3.2019. Neurobil ani jedno ani druhé a je evidentné, že ani nevrátil okrem tých 350,- eur žiadnu ďalšiu čiastku napriek tomu, že ešte opakovane v roku 2019 a aj v roku 2020 uisťoval žalobcov, že tie peniaze vráti. Žalovaný opustil stavenisko a už sa tam viac nevrátil s tým, že prevzal 43 300,- eur. Ak by sa malo ísť do podrobnosti, tak tie škody a finančná strata na strane žalobcov by bola oveľa väčšia, ale to už je na žalobcoch, ako sa rozhodli.

10. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka najmä rozsahu rekonštrukcie. Podľa jeho názoru je najpodstatnejšie a najdôležitejšie to, či žalovaný dokončil rekonštrukciu v rozsahu ako mala byť do 31.3.2019 a má za to, že žalovaný to tak aj spravil. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie, k tomuto uviedol, že čestným vyhlásením žalovaný nemohol uznať dlh, nemohla tu nastať vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase 24.1.2019 trvá a v podstate dá sa zistiť z toho len nejaký opätovný dodatok v zmluve o diele o úprave veci. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, oboznámením zmluvy o prerábke domu, čestného prehlásenia žalovaného zo dňa 24.1.2019, uznesenia OR PZ Kežmarok zo dňa 11.5.2019, prehratím videozáznamov predložených žalobcami a ostatného spisového materiálu.

12. Z listiny označenej ako „PRERABKA DOMU W. XX O.“ (č.l. 8) vyplýva, že žalovaný zaviazal, že zrealizuje prerábku tohto domu, pričom bola dohodnutá suma stavebnej časti vo výške 28.700,- eur a elektroinštalácie 6.000,- eur. Z listiny zároveň vyplýva, že žalovaný prevzal záloha 10.000,- eur s tým, že ďalšia platba bude uvoľnená 15.11.2017 v sume 5.000,- eur a ďalšia 15.12.2017 v sume 10.000,- eur. Zvyšná suma bude doplatená pri koncovom sčítaní 15.1.2018. Listinu je vlastnoručne podpísaná obidvoma žalobcami a žalovaným.

13. Z čestného prehlásenia žalovaného zo dňa 24.1.2019 plynie, že žalovaný v ňom konštatoval, že rekonštrukciu domu sa mu nepodarilo úplne dokončiť v pôvodnom termíne do konca februára 2018, a čestne prehlásil, že najneskorší termín kompletného dokončenia dohodnutej rekonštrukcie domu bude deň 31.3.2019. Zároveň prehlásil, že osobne postupne po častiach prevzal od žalobcov v 1. a 2. rade finančné prostriedky v celkovej výške 43.300,- eur, pričom tieto finančné prostriedky boli určené na stavebné práce, elektroinštaláciu, stavebný materiál a iné výdavky spojené s rekonštrukciou domu. Taktiež čestne prehlásil, že toho času má dostatok finančných prostriedkov disponuje prevzatými finančnými prostriedkami a je reálne v jeho možnostiach a schopnostiach rekonštrukciu kompletne do dohodnutého termínu (31.3.2019) v plno rozsahu dokončiť. Ak by však nastala nepredvídateľná okolnosť a nedošlo by ku kompletnému dokončeniu rekonštrukcie v zmysle vzájomnej dohody, čestne prehlásil, že sa zaväzuje v tento deň vrátiť žalobcom v 1. a 2. rade zvyšok finančných prostriedkov určených na dokončenie tejto rekonštrukcie, ktoré od nich osobne prevzal, a to v celkovej výške 10.000,- eur. V

závere uviedol, že toto čestné prehlásenie urobil slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

14. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Kežmarok č.: ČVS:ORP-98/VYS-KK-2019 zo dňa 11.5.2019 vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade podali dňa 11.5.2019 na Okresnom riaditeľstve PZ Kežmarok trestné oznámenie na žalovaného pre podozrenie z trestného činu sprenevery podľa , a prečinu podvodu podľa ), ) z dôvodu, že v minulosti so žalovaným uzavreli dohodu týkajúcu sa rekonštrukcie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ul. W. XX v O.. Ako investori mu uhradili celkom 43.300,- eur, ktoré mali byť použité na nákup materiálu a výkon prác, avšak žalovaný práce nedokončil, a svojim konaním spôsobil žalobcom škodu vo výške 10.000,- eur. Trestné oznámenie žalobcov bolo odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa .

15. Z videozáznamov predložených žalobcami, zachytávajúcich stav nehnuteľnosti dňa 30.1.2019, po opustení staveniska žalovaným a tiež prehratím videozáznamu vyhotoveného dňa 16.4.2019, zachytávajúceho stav nehnuteľnosti po termíne 31.3.2019, teda kedy mala byť rekonštrukcia domu ukončená, je zrejmé, že v danom čase rekonštrukcia domu nebola dokončená a dom sa nachádzal v stave rozpracovanosti, a to na oboch videozáznamoch v podstate v rovnakom stave (nedokončená elektroinštalácia, neomietnuté resp. neobložené steny, podlahy bez poterov a pod).

16. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

17. Žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli so žalovaným dňa 15.10.2017 ústnu zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola realizácia stavebných prác na rodinnom dome žalobcov v 1. a 2. rade nachádzajúcom sa na ul. W. XX, O.. Pri uzavretí zmluvy bola vyhotovená listina označená ako „Prerábka domu W. XX, O.“, v ktorej žalovaný prehlásil, že sa zaväzuje zhotoviť rekonštrukciu predmetného domu v sume 28.700,- eur za realizáciu stavebnej časti a v sume 6.000,- eur za realizáciu elektroinštalácie, a že prevzal od žalobcov v 1. a 2. rade zálohu 10.000,- eur, s tým, že ďalšie platby mu budú vyplatené dňa 15.11.2017 v sume 5.000,- eur, dňa 15.12.2017 v sume 10.000,- eur a zvyšná suma bude doplatená pri koncovom sčítaní po 15.1.2018. Žalovaný začal rekonštrukčné práce na dome vykonávať, pričom žalobcovia v 1. a 2. rade mu vyplatili zálohy v dohodnutej výške. Rekonštrukcia domu mala byť dokončená do konca februára 2018. Žalovaný v dohodnutom termíne rekonštrukciu domu nezrealizoval, termín ukončenia viackrát posúval a od žalobcov požadoval vyplatenie ďalších finančných prostriedkov. Žalobcovia v 1. a 2. rade tak vyplatili žalovanému sumu 43.300,- eur. Uvedená skutočnosť v konaní nebola spornou, keďže ju potvrdil aj žalovaný v čestnom vyhlásení zo dňa 24.1.2019, v ktorom prehlásil, že termín konečného dokončenia dohodnutej rekonštrukcie domu bude deň 31.3.2019, že disponuje prevzatými finančnými prostriedkami určenými na realizáciu a dokončenie potrebných prác v zmysle dohody, že je reálne v jeho možnostiach a schopnostiach dom v plnom rozsahu dokončiť, avšak ak by nedošlo ku kompletnému dokončeniu rekonštrukcie do uvedeného termínu, zaviazal sa v tento deň vrátiť žalobcom v 1. a 2. rade zvyšok finančných prostriedkov určených na dokončenie tejto rekonštrukcie, ktoré od nich osobne prevzal, a to v celkovej výške 10.000,- eur. Žalovaný rekonštrukciu domu do termínu 31.3.2019 nedokončil a ani nevrátil žalobcom v 1. a 2. rade sumu 10.000,- eur, hoci ho žalobcovia o vrátenie uvedenej sumy viackrát žiadali. Žalobcovia v 1. a 2. rade preto podali trestné oznámenie na žalovaného pre podozrenie z trestného činu sprenevery a prečinu podvodu, avšak trestné oznámenie bolo odmietnuté. Zároveň z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný napriek výzvam žalobcov, aby pokračoval v rekonštrukčných prácach, tieto práce na dome žalobcov nedokončil a na výzvy žalobcov už nereagoval. Keďže žalovaný bol nečinný, žalobcovia v 1. a 2. rade si zabezpečili na dokončenie rekonštrukcie domu iné stavebné firmy, ktoré, podľa ich tvrdení, museli najprv opraviť práce neodborne vykonané žalovaným a až následne dielo dokončiť, avšak škodu, ktorá im vznikla neodborným prístupom žalovaného k zhotoveniu diela, si žalobcovia 1/, 2/ v tomto konaní neuplatňujú a žiadajú vyplatenie len tej sumy, ku ktorej sa žalovaný zaviazal v čestnom vyhlásení zo dňa 24.1.2019. Žalovaný v priebehu konania namietal, že nebol dohodnutý rozsah prác, ktorý sa má vykonať, tvrdil, že rekonštrukciu dokončil tak, ako to dohodol so žalobcami.

18. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

19. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Podľa ustanovenia , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. Podľa ustanovenia v platnom znení (ďalej len „“) zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

22. Podľa ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými prepismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

23. Podľa , ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné nálady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

24. Podľa ustanovenia , zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase.

25. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

26. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákona prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

27. Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

28. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť svoj záväzok.

29. Podľa splnením dlh zanikne.

30. Podľa dlh musí byť splnený riadne a včas.

31. Podľa ustanovenia a v platnom znení dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa ustanovenia Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Súd právne uzatvára:

34. Z predložených listinných dôkazov má súd za jednoznačne preukázané, že medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalobcom došlo dňa 15.10.2017 k platnému uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia domu žalobcov 1/, 2/ na adrese W. XX, O.. Keďže ani jedna zo sporových strán neodstúpila od platne uzavretej zmluvy, k zrušeniu tohto záväzkového vzťahu nedošlo.

35. V zmysle zhotoviteľ je povinný dielo vykonať riadne a v dobe dohodnutej účastníkmi zmluvy. Pri posudzovaní, či bola povinnosť riadne vykonať dielo, bola splnená, je rozhodujúce to, či bolo dielo riadne ukončené. Pri tomto posudzovaní je potrené vychádzať zo všeobecných ustanovení týkajúcich sa splnenia záväzku (solúcia). Ustanovenie určuje, že záväzok zanikne splnením a podľa odseku 2 musí byť tento splnený včas a riadne, pričom plnenie možno označiť za riadne vtedy, ak bolo poskytnuté v súlade s obsahom záväzku.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v danom prípade zo strany žalovaného nedošlo k riadnemu vykonaniu diela, t.j. tak, ako to bolo zmluvnými stranami dohodnuté, keďže žalovaný rekonštrukciu domu žalobcov 1/, 2/ nedokončil a zo stavby odišiel bez toho, aby dohodnuté práce realizoval a aby riadne vykonané dielo odovzdal žalobcom 1/, 2/. Z vykonaného dokazovania, a to jednak z výpovedí žalobcov v 1. a 2 rade, z videozáznamov prehratých na pojednávaní, z uznesenia OR PZ Kežmarok z 11.5.2019 a z ďalších listinných dôkazov založených v spise, vyplynulo, že stav domu žalobcov 1/, 2/ v čase, keď žalovaný prestal na ňom vykonávať dohodnuté práce, v žiadnom prípade nezodpovedal kompletnej rekonštrukcii, keďže v niektorých miestnostiach neboli omietnuté resp. obložené steny, nebola dokončená elektroinštalácia, neboli urobené potery atď.

37. K námietke žalovaného, že nebol určený rozsah diela, je potrebné poukázať (okrem výpovedí žalobcov 1/, 2/, ktorí vo svojich výpovediach popísali dohodnutý rozsah prác - realizovať rekonštrukciu domu do takého stavu, že: „vojdem do izby, uložím podlahu, namontujem svetlo a dá sa tam bývať“) aj na čestné prehlásenie samotného žalovaného zo dňa 24.1.2019, v ktorom žalovaný čestne prehlásil, že najneskorší termín kompletného dokončenia dohodnutej rekonštrukcie bude deň 31.3.2019, a že je reálne v jeho možnostiach a schopnostiach rekonštrukciu kompletne do dohodnutého termínu (31.3.2019) v plnom rozsahu dokončiť, a že ak by nastala nepredvídateľná okolnosť a nedošlo by ku kompletnému dokončeniu rekonštrukcie v zmysle vzájomnej dohody do uvedeného termínu, zaviazal sa vrátiť žalobcom 1/, 2/ zvyšok finančných prostriedkov, ktoré prevzal od žalobcov 1/, 2/ v celkovej výške 10.000,- eur. Teda aj z uvedeného čestného prehlásenia žalovaného je zrejmý rozsah diela - dohodnutých prác, t.j. kompletná rekonštrukcia domu.

38. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný nezrealizoval rekonštrukciu domu pre žalobcov 1/, 2/ tak, ako sa k tomu zaviazal v ústnej zmluve o dielo v mesiaci október 2017 a následne aj v čestnom prehlásení zo dňa 24.1.2019 a preto je povinný vrátiť žalobcom 1/, 2/ zvyšok finančných prostriedkov určených na dokončenie tejto rekonštrukcie, ktoré od nich osobne prevzal, a to v celkovej výške 10.000,- eur tak, ako sa k tomu zaviazal v uvedenom čestnom prehlásení.

39. V zmysle § 34 Obč. zákonníka právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Ust. § 37 Obč. zákonníka upravuje náležitosti právneho úkonu, ktorým musí zodpovedať každý prejav vôle, pokiaľ má byť urobený platne, teda ak s ním majú byť spojené právne následky. Dôležitou náležitosťou prejavu vôle je jeho určitosť, ktorá predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka.

40. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia základným východiskom pre výklad prejavu vôle je jeho slovné vyjadrenie. Spravidla platí, že prejav vôle zodpovedá tomu, čo konajúci skutočne zamýšľal. Konajúcim prejavená vôľa však nemôže byť v rozpore s jej jazykovým vyjadrením, čo znamená príklon k teórii vôle. Na určenie rozhodujúceho okamihu pre výklad vonkajšieho prejavu podľa vôle konajúceho je moment urobenia vôle. Vôľu zmluvných strán je možné posudzovať aj podľa ich predošlej praxe a vzájomného styku, ako aj následného správania, ak to pripúšťa povaha veci (pozri Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík., M., Sedlačko, F., Tomaškovič, M. a kol. I, , 2. vydanie, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2019, 240 s.).

41. V danom prípade žalovaný v čestnom prehlásení zo dňa 24.1.2019, ktoré vlastnoručne podpísal, slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia prehlásil, že

ak do termínu 31.3.2019 nedôjde ku kompletnému dokončeniu rekonštrukcie, vráti žalobcom 1/, 2/ zvyšok finančných prostriedkov, ktoré od nich prevzal na dokončenie rekonštrukcie, a to v celkovej výške 10.000,- eur.

42. Keďže žalovaný v dohodnutom termíne rekonštrukciu domu pre žalobcov nedokončil je jeho povinnosťou splniť svoj záväzok, ku ktorému sa zaviazal v čestnom prehlásení zo dňa 24.1.2019, a to vrátiť žalobcom 1/, 2/ zvyšok finančných prostriedkov v sume 10.000,- eur. Nie je sporné to, že zo sumy 10.000,- eur žalovaný vrátil žalobcom iba sumu 350,- eur, preto sa žalobcovia oprávnene domáhajú voči žalovanému zaplatenia zvyšku uvedenej sumy, t.j. 9.650,- eur.

43. Pokiaľ žalovaný v rámci obrany tvrdil, že rekonštrukciu domu riadne vykonal, k tomuto je potrebné uviesť, že žalovaný v tomto smere nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiaden relevantný dôkaz, ktorý by podporil jeho tvrdenie o tom, že jeho povinnosť riadne vykonať dielo bola splnená a že by riadne vykonané dielo bolo aj fakticky odovzdané resp. ponúkané na odovzdanie, žalobcom 1/, 2/. Odovzdanie dielo zhotoviteľom a jeho prevzatie objednávateľom je pritom imanentnou súčasťou plnenia zhotoviteľa. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že dôkazná povinnosť sporových strán v konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, predstavuje iniciatívu pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Ak sporová strana svoje tvrdenie nepodloží relevantným dôkazom, jej tvrdenie zostane neobjasnené. Neobjasnené tvrdenia sa považujú za nedokázané, čoho dôsledkom je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

44. S poukazom na uvedené súd uzatvára, že v danom prípade žalobcovia uniesli dôkazné bremeno preukázania nimi tvrdených skutočností, teda že žalovaný nesplnil svoj záväzok zo zmluvy o dielo, keďže rekonštrukciu domu nedokončil a predložili o tom relevantné dôkazy. Naproti tomu žalovaný na podporu svojich tvrdení, že on rekonštrukciu domu riadne dokončil, nepredložil žiaden dôkaz a ani nenavrhoval vykonanie nejakého dôkazu na preukázanie tohto jeho tvrdenia. Súd preto považoval námietku žalovaného, že dielo riadne vykonal, za žalovaným nepreukázanú a teda neopodstatnenú. Rovnako tak za nedôvodné považoval súd aj ďalšie námietky žalovaného, ktorý v konaní namietal, že žalobcovia si u žalovaného neuplatnili žiadne vady, že nežiadali bezplatné odstránenie vád a že neodstúpili od zmluvy. K týmto námietkam súd uvádza, že ak žalovaný rekonštrukciu domu nezrealizoval, dielo riadne nedokončil a teda nedošlo ani k odovzdaniu diela žalobcom v 1. a 2. rade, nemohla začať plynúť ani lehota na uplatnenie zodpovednosti za vady, v ktorej si, podľa tvrdenia žalovaného mali žalobcovia uplatniť vady diela. Pokiaľ žalovaný vytýka žalobcom 1/, 2/, že neodstúpili od zmluvy, ak neboli s priebehom prác spokojní, k tomuto je potrebné uviesť, že v prípade, že zmluva alebo zákon umožňujú za splnenia stanovených podmienok, niektorej zo zmluvných strán odstúpiť od zmluvy, môže tak zmluvná strana urobiť, avšak využitie uvedeného inštitútu je právom, nie povinnosťou zmluvnej strany. Ak teda žalobcovia 1/, 2/ neboli spokojní s postupom prác realizovaných žalovaným na rekonštrukcii ich domu, bolo len na ich vôli, či si právo odstúpiť od zmluvy so žalovaným uplatnia alebo nie. Žalobcovia si toto právo neuplatnili, od zmluvy neodstúpili a naďalej požadovali od žalovaného, aby splnil svoj záväzok zo zmluvy o dielo - riadne vykonať kompletnú rekonštrukciu domu, preto bolo povinnosťou žalovaného svoj záväzok zo zmluvného vzťahu so žalobcami 1/, 2. riadne splniť. Keďže žalovaný svoj záväzok nesplnil, rekonštrukciu domu riadne nedokončil, je jeho povinnosťou vrátiť žalobcom zvyšok sumy, ktorú od žalobcov prevzal tak, ako sa k tomu zaviazal v čestnom prehlásení zo dňa 24.1.2019, teda vo výške 9.650,- eur (sumu 350,- eur už žalobcom vrátil), a to aj v súlade so zásadou „pacta sunt servanda“ (zmluvné strany sú povinné dodržiavať svoje zmluvné záväzky riadne a včas), ktorá je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo.

45. Na základe uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a vyššie rozpísaných úvah dospel súd k záveru, že nárok žalobcov 1/, 2/, je zákonný a dôvodný a preto ich žalobe, ktorou sa domáhajú voči žalovanému zaplatenia sumy 9.650,- eur, v celom rozsahu vyhovel.

46. Zároveň súd priznal žalobcom aj úroky z omeškanie vo výške 5 % z istiny 9.650,- eur odo dňa 1.4.2019, teda odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom mal žalovaný vrátiť zvyšok zálohy poskytnutej mu žalobcami 1/, 2/ na rekonštrukciu domu, v celkovej výške 10.000,- eur. Uvedeným dňom (1.4.2019) sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, preto ho súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v žalobcom požadovanej výške, ktorá je v súlade s ust. a nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z.

47. Záverom súd pre úplnosť uvádza, že zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania vykonaním znaleckého dokazovania za účelom zisťovania dátumu vyhotovenia videozáznamov z dôvodu hospodárnosti a neúčelnosti, nakoľko dátumy vyhotovenia týchto záznamov vyplynuli z dôkazu predloženého žalobcom v 1. rade na pojednávaní dňa 20.11.2021 - zo záznamov na videokamere a súd nemal dôvod pochybovať o ich pravosti a správnosti. V súvislosti s ďalším návrhom právneho zástupcu žalovaného na výsluch žalovaného je potrebné uviesť, že právny zástupca ani v odpore a ani vo vyjadrení zo dňa 1.7.2021 nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom žalovaného. Na pojednávanie dňa 20.12.2021 sa žalovaný nedostavil, jeho právny zástupca žiadal ospravedlniť jeho neúčasť z dôvodu plnenia neodkladných pracovných záležitosti. Súd má za to, že návrh na vykonanie tohto dôkazu právny zástupca žalovaného nepredložil včas, keďže termín pojednávania bol právnemu zástupcovi žalovaného oznámený v dostatočnom časovom predstihu (12.10.2021) a právny zástupca žalovaného navrhol vykonanie tohto dôkazu až na pojednávaní dňa 22.11.2021, preto s poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj z dôvodu, že vykonanie tohto dôkazu by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, že žalovaný mal dostatočný časový priestor na to, aby si svoje zariadil pracovné povinnosti tak, aby sa na pojednávanie dostavil, súd návrh právneho zástupcu žalovaného na vykonanie tohto dôkazu zamietol. Súd zamietol aj návrhy žalobcov na vykonanie dokazovania výsluchom Y. M. a P. U. a znaleckého dokazovania týkajúceho sa rozsahu vykonaných rekonštrukčných prác, a to z dôvodu hospodárnosti, nakoľko dospel k záveru, že vykonanie ďalšieho dokazovania by, vo vzťahu k zistenému skutkovému a z neho vyplývajúceho právneho stavu veci, neprinieslo iné rozhodnutie vo veci samej.

48. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešných žalobcov na náhradu trov konania. Žalobcovia 1/, 2/ boli úspešní v tomto konaní v plnom rozsah, preto im súd v tomto rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.